Ivan Kučera komentáře u knih

Tanatlokove oči kvalitatívne radím do „prostrednej časti“ Thorgalovej série: teda ani zlé, ale ani také jedinečné, ako Dítě z hvězd. Kresba je samozrejme stále/zase raz nádherná, mystická a podporujúca fantáziu (hlavne scény z temnej džungle). Problém je, že príbeh je nie príliš zaujímavý a poriadny drajv chytí až na konci. A to už je neskoro. Thorgal je tu skôr štatista. Jeho putovanie džungľou nie je také zaujímavé, ako mohlo (a malo) byť. Občas vyskočí aligátor a raz za čas niečo nebezpečné zletí z neba, ale inak sa vlastne nič nestane. V meste je to o poznanie lepšie. Tu je kresba síce nudnejšia, ale našťastie sa do toho tvorcovia poriadne opreli a nadviazali na Thorgalovu minulosť (či skôr na minulosť jeho predkov). Správne, opäť sa vracia to, čo na tejto sérii zbožňujem: pozemské napojenie na vesmírne cestovanie. Stretávame sa s postavou, ktorá ma nadchla už v Dítěti z hvězd. Odvtedy však hlavný hrdina zostarol. Rosiniski a Van Hamme okolo neho (a najnovšie už aj okolo Thorgalovho syna) budujú pozoruhodnú mytológiu o bohoch zostúpených z nebies, ktorí v skutočnosti žiadnymi bohmi neboli.

1 17.07.2017

Pre fanúšikov folk horroru povinná jazda. Desivá, dokonalá hororová kniha. Stephen King za ňu pôjde do pekla. Určite to nečítajte, ak máte deti, verte mi. Jeden z najstrašidelnejších a najmrazivejších hororov, aký som kedy čítal. Dokonca ani od Kinga ma častokrát nebavia horory, ale drámy. Cintorín zvieratiek je však úplne iný level. Autor sa vďakabohu nikam neponáhľa. Dopriava si dostatok času pre navodenie dusnej, mystickej atmosféry, pre geniálne opisy ešte geniálnejšieho prostredia (tiché mestečko, cesta smrti, nádherný rodinný dom, za ktorým vedie chodník do hustých lesov plných starobylých legiend, Mikmacké pohrebisko, pôda kamenistá a tvrdá ako srdce muža, do ktorej ak niečo mŕtve zakopete, môže sa to vrátiť, ale nie v pôvodnom stave) a pre opisy postáv (a ich minulosti a vzťahov medzi nimi). Vďaka tomu perfektne fungujú hororové pasáže, s ktorými sa ku koncu roztrhne vrece. Vtip je v tom, že ak by King paradoxne od samého začiatku príjemne nespomalil, obludná druhá polovica jeho špičkového románu by zrejme nemala šancu fungovať. Akiste jeden z najvydarenejších hororových románov Stephena Kinga sa dočkal už dvoch filmových adaptácií (a jedného sequelu), žiaľ obidve mali napriek istej snahe k predlohe na míle ďaleko.

28 15.07.2017

„Keď sa to, čo vás desí najviac, stane priamo pred vašimi očami, tak už podľa mňa neostáva nič, čoho sa ešte báť.“ S GL som sa prvý raz stretol až v r. 2011 a to bohužiaľ "vďaka" strašnému filmu s Reynoldsom. Nečudo, že mi stačilo. Univerzum so strážcami, sektormi, prsteňmi a lampášmi mi pripadalo absurdné a nemal som najmenšiu chuť skúmať ho aj v komiksoch. To ale bola chyba. Na jar 2017 som to riskol a siahol po komikse Tajemství původu. Zhltol som ho s veľkou chuťou, hlásim spokojnosť a teším sa na pokračovania. No a práve v tom môže byť istý problém: ak čitateľ bude (naivne?) očakávať ultimátne, ucelené dielo, skôr sa ho nedočká, než dočká. Tajemství původu je totiž v prvom rade jednak "len" klasický origin a jednak je v ňom naznačených asi tona vecí, ktorým sa bude Geoff Johns venovať až v ďalších knihách (Najčiernejšia noc, Atrocitus, Hector Hammond, William Hand). V jadre teda nejde o plnohodnotný príbeh, ale skôr o zoznámenie čitateľa s touto zvláštnou, ale nečakane kvalitnou postavou. Hal Jordan pôsobí na prvý pohľad ako nechutne sebavedomý blbec, ale ako to už chodí, klame telom. V skutočnosti je prepracovanou, komplexnou a nečakane tragickou postavou. Ďalším plusom je krásna zelená kresba (ak ste zvyknutý len na čiernu, sivú a čiernosivú batmanovskú, tak zostanete v nemom úžase). Dialógy a hlášky sú svieže (poteší running gag o nepreložiteľných nadávkach) a postavy kvalitné, pochopiteľne v čele so zábavne arogantným Sinestrom. Zvláštne je, že hoci to skutočne vyzerá (a aj je) ako ukážkový počiatok série, v skutočnosti to v origináli vyšlo až ako čísla 29 - 35 v rámci Johsovho runu.

3 14.07.2017

„Keď čelíme zdanlivo neprekonateľnému problému, vašou jedinou možnosťou je konať rýchlo, niektorí by povedali iracionálne. Najskôr je treba odstrániť najnebezpečnejšie elementy a potom metodicky, ale s rozvahou, napadnúť každý nasledujúci problém.“ Tak a je to tu - finále výnimočného dvojdielu Batman: Dlhý Halloween. Podarilo sa mu takmer nemožné: domotal ma do takej miery, že som neodhalil, kto je Sviatočným vrahom. Tipov som mal dosť, ale ani jeden správny. K prekvapivému príbehu treba prirátať pozoruhodne minimalistickú kresbu, skvelé postavy a ich vývoj (samozrejme je to hlavne o prerode odvážneho prokurátora Harveyho Denta, ale i Batman a Gordon sú prepracované postavy) a drsné zvraty. Na Dlhom Halloweene je okrem iného zaujímavé i to, že sa odohráva počas Batmanových začiatkov v Gothame, kedy sa jednak ešte len formoval jeho pekný vzťah s jedným z mála neskorumpovaných policajtov v mestom, s Jimom Gordonom, ale, to najmä, odohráva sa v dobách, kedy temnému veľkomestu nevládli lascívni, extrémni magori ako Poison Ivy a Joker, ale „starí“ mafiáni. Touto myšlienkou sa čiastočne inšpiroval Christopher Nolan vo vydarenej snímke Batman začína (a vo vynikajúcom Temnom rytierovi sa pre zmenu inšpiroval tragickým osudom Harveyho Denta). V Dlhom Halloweene sa však objavia aj títo pošuci. A, paradoxne, do mesta ich priláka jednak Batman (ktorý je sám osebe svojím spôsobom pošuk, aspoň v porovnaní s bežnými policajtmi určite) a jednak šéf miestnej mafie. Ten potrebuje za každú cenu odhaliť identitu Sviatočného vraha a keď začnú zlyhávať bežné mafiánske metódy, postupy a nátlaky, zo zúfalosti požiada o pomoc práve pošukov ako Mad Hatter. Tí mu však nepomôžu. Skôr naopak – začnú preberať nadvládu nad mestom, čo mafián skutočne, ale skutočne ani v najmenšom nezamýšľal. Práve objavovanie „novej generácie zločincov“ však Dlhému Halloweenu v mojich očiach jemne ubližuje. Na jednej strane je bombové vidieť, ako v Gothame došlo k predávaniu štafiet, na strane druhej výskyt pošukov ako Riddler občas narúša celistvú noirovú atmosféru. A Catwoman je ako postava strašne nudná a vôbec ma nebaví. Ešte vo filmových spracovaniach (už ju hrali Michelle Pfeiffer, Halle Berry a Anne Hathaway) ujde, ale v komiksoch nie. Súčasťou v poradí už 7. DC kompletu je viacero bunusov, vrátane retro komiksu, v ktorom sa prvý raz objavil Harvey Dent. Možno jedna z najlepších protivníkov Temného rytiera, keď uvážime, že na začiatku bol odvážny, statočný a múdry muž, ktorý chcel so zločinom vypiecť, ale nakoniec skončil zo všetkých najhoršie. V retro komikse sa nevolá Harvey Dent, ale Harvey Kent (ehm!). Inak, tieto retro komiksy v DC komplete sú síce fajn, ale mňa osobne neskutočne nudia, tie najstaršie sú v podstate až nečitateľné a určite by som oveľa viac namiesto nich ocenil niečo lepšie.

2 14.07.2017

Mrazivá, úžasne atmosférická vec s absolútne nenapodobiteľnou kresbou Káji Saudka. Skvelý, vzrušujúci príbeh, plný prekvapení a zvratov. Naprieč celým komiksom sa nesie zvláštna, ponurá atmosféra dôb, ktoré nenávratne mieria do temného prepadliska dejín a na mnohé veci, ktoré sa tu stanú, bude navždy zabudnuté. Vynikajúca práca.

4 13.07.2017

neuveriteľná kresba, plná detailov. Môžete si ju prezerať 10x do roka 20 rokov v kuse a stále v nej nájdete nové drobnosti, ktoré predtým úspešne unikali vašej pozornosti. Arnal vyšiel spolu s inými komiksami od fenomenálneho Saudka a to v spoločnosti mrazivého Peruánskeho denníka a úchvatného Po stopách snežného muža a hoci ho z tejto kultovej trojice hodnotím najslabšie, bez debaty stále ide o vynikajúcu, výbornú, perfektnú a poriadne nadpriemernú pecku. Arnal je macher a získal si ma už ako dieťa. A jeho univerzum je úchvatné. Ak by sme žili v inom (lepšom?) svete, dnes by mal Arnal už 25 sérií.

5 13.07.2017

Absolútne a neoddiskutovaný fenomenálne, úžasné a predchnuté jedinečnou, mimoriadne špecifickou atmosférou. Výprava speleológov do extrémne nehostinnej džungle, v ktorej mnohí z nich dôjdu do deisvo temného cieľa svojej cesty, kým iní... Nebudem spoilerovať, ale kultový peruánsky denník nedisponuje len úchvatnou kresbou Káji Saudka, ale tiež neuveriteľne originálnym žánrovým zmiešaním s čistokrvnou sci-fi. Nikdy som síce nebol prehnaný fanúšik sci-fi, ale tuná mi to totálne nesedelo (asi ako v Thorgalovi, kde sa žáner sci-fi tiež objavuje veľmi nečakane).

1 13.07.2017

Na teevíznej Anne zo Zeleného domu som vyrastal a dnes ju vnímam ako totálnu nostalgickú šupu (spolu s Votrelcom, Stephenom Kingom a Pa a Pi – viem, brutálna kombinácia). Ku knižke som sa prvý raz dostal až v roku 2017 a hoci má veľa pokračovaní, obávam sa, že moje literárne rande s ryšavkou Annou sa začínajú a zároveň končia pri jednotke. Nie je to zle napísané, to vôbec nie. Len ma to proste nebavilo. Ešte zo začiatku to malo niečo do seba a Marilla s Matejom sú super postavy, ale Anna je rovnakou mierou rozkošná, ako otravná. Síc otravná vcelku zábavným a milým spôsobom, ale pri jej v poradí 23. dvojstranovom preslove som už strácal niť a prestávalo ma to baviť. Ku koncu už som len zbedačene odratúval stránky do konca. Ale veľmi kladne hodnotím krásne opisy prírody a samotného domu a jeho okolia – v tomto smere je Lucy Maud Montgomery jedným z minima spisovateľov, ktorých opisy prírody ma bavia a vďaka ich kvetnatému opisu si ich viem dokonale predstaviť.

1 10.07.2017

Super je, že ide o plnohodnotne uzavretý príbeh. Teda, jasnačka, ešte príde Dlhý Halloween 2, hmmm, no určite viete, ako to myslím. Žiadne naznačené dejové linky, ku ktorým sa DC vráti o 10 rokov neskôr (alebo možno aj nie), žiadne nedokončené postavy (ako v Batmanovi a synovi, kde šlo len o úvod do širšej témy). Nie. Dlhý Halloween je ukončená záležitosť s jasne definovaným začiatkom, stredom a koncom. Je výnimočná tiež tým, že je drsná, umrie v nej množstvo ľudí, nehrá sa o guľôčky, hrá sa o život. Ako sa na správnu detektívku patrí, dej je zamotaný, podozrivých je veľa. Pozoruhodným bonusom je minimalistická, noirová vizuálna stránka. Za mínus by som označil (tradične veľmi nudnú) Catwoman, rovnako tak nudného Brucea Waynea + spoiler na obálke (ktorý každému, kto aspoň trocha pozná Batmanovo univerzum, jasnou rečou hovorí, ako dopadne Harvey Dent). Výnimočným Dlhým Halloweenom sa inšpiroval Nolan vo svojej filmovej trilógii: v Batman začína použil postavu mocného mafiána Falconeho (v podaní robustného Toma Wilkinsona) a do Temného rytiera aplikoval pozoruhodnú (a provokatívnu a inovujúcu) myšlienku, že Batman možno mesto Gotham zachraňuje od zmagorených pošukov, ale, paradoxne, práve on ich do Gothamu nechtiac priťahuje (predtým, než do Gothamu prišiel, v ňom bola „len“ mafia, magori Two Face či Joker prišli až potom). Vo filme Temný rytier sa objavila aj mimoriadne nosná a silná dejová línia s „bielym rytierom“ Gothamu, Harveym Dentom. Tomu Batman vo filme chce predať štafetu v boji proti zločinu, no potom sa Harveyho osud tragicky, nečakane naplní (a k žiadnej štafete nikdy nedôjde). Nolan v Temnom rytierovi použil aj fintu z Dlhého Halloweenu, akurát s tým rozdielom, že uňho nie je narafičená smrť Denta, ale Gordona.

3 04.07.2017

Ďalšia nudná reality show od Stephena Kinga, toho času Bachmana. Je to o čosi znesiteľnejšie, než Bežiaci muž. Námet nie je zlý. Kráčate... a kráčate... a kráčate... A zrazu zomriete. V tej svojej jednoduchosti je to vlastne dosť silné a mrazivé, avšak pre nedostatok sympatických postáv, s ktorými by som sa mohol zžiť, je to proste jedna veľká nuda.

Dostal som sa k slovenskej mutácii, ktorá vyšla v roku 1992 vo vydavateľstve Práca s neskutočnou obálkou s "pankáčom", z ktorej som ako malý nevedel odtrhnúť zrak. Zaujalo ma meno autora, v tom čase som už samozrejme vedel, že King a Bachman sú jedna a tá istá osoba a King bol môj najobľúbenejší autor na svete, tak som sa na Muža na úteku vrhol s gigantickým nadšením. V tom čase som už ale poznal (príšerný) film s Arnoldom Schwarzeneggerom, takže na mieste bola opatrnosť. Filmové spracovanie sa od literárnej predlohy radikálne odlišuje. To by ale nevadilo, keďže film je naozaj jedným z najbizarnejších Arnieho úletov a osobne by som sa bez jeho existencie v pohode zaobišiel. Druhou stranou mince je, že kniha je rovnako nevydarená, ako film, len skrátka z iných dôvodov. Nápad na reality show, v ktorej súťažiaci behá po meste a ktokoľvek ho môže za odmenu nahlásiť (čo povedie k jeho zabitiu), je pozoruhodná, ale pravdupovediac rýchlo začne stagnovať a tým pádom nudiť. Pracuje síce s myšlienkou, čo všetko je človek schopný urobiť pre peniaze, ale nie je to spracované tak, aby som z toho spadol z gauča. Na knihe ma každopádne potešilo, že je (oproti filmovému spracovaniu) realistická a to vrátane hlavného hrdinu, ktorý to robí kvôli liekom pre svoje dieťa a ktorý má k Rakúskemu Dubu skutočne neskutočne ďaleko. Kým film sa odohráva v relatívne uzavretom prostredí štúdia, kniha hrdinu vyháňa do ulíc mesta, čo je predsa len zaujímavejšie.

(SPOILER) „Každý chlap má občas slabú chvíľku.“ Príbeh je strašný. Vlastne to, svojím spôsobom, ani nie je príbeh, iba nástrel deja. Postáv je minimum a okrem Rathovcov sú všetky nezaujímaví štatisti (snáď s výnimkou manželky, ktorá má na konci silný preslov). Pozoruhodných bolo viacero momentov, kedy obidva objekty mali dokonalú príležitosť konkurenčný objekt odstrániť, no neurobili to a o dve scény neskôr to zasa chceli urobiť. Pripadal som si ako v nevydarenej paródii. To však ešte nebolo nič oproti momentu, kedy brutálny zabijak bezdôvodne precitne a svoju obeť nielenže nezabije, ale ju rovno pustí na slobodu (a ako bonus jej dá peniaze). Fandiť brutálnemu mafiánskemu zabijakovi sa mi nechce a jeho syn je nudný a nesympatický. Zápletka je hrozne povrchná a skratkovitá. O žiadnu hlbokú sondu do generačného pokolenia prekliatej rodiny rozhodne nejde, hoci si autori zjavne myslia niečo iné. O čo kontroverznejšie obrázky boli (bábätko v močiari, krvavý fľusanec na Ježiša), o to (pod)priemernejší bol scenár. Netvrdím, že k šťastiu potrebujem komplikované zápletky, ale toto bolo príliš jednoduché. Kebyže mám hodnotiť príbeh, asi by som nad 2* nešiel. Lenže! Muži hnevu sú dielom autora kultových Skalpov. A ja Skalpy zbožňujem. Reč Jasona Aarona (hlasná, drsná, nekompromisná) je jasne počuť aj tu. Takže to, čo by si za bežných okolností zaslúžilo 2* (max. tri), ide práve vďaka Aaronovmu svojráznemu prístupu na regulárne 4*. Je to komiksový jazyk, ktorý sa mi veľmi páči. Jason Aaron je drsný. A ja mám drsné veci rád. K tomu krásna, výnimočná kresba Rona Garneyho (Spider-Man: Zpátky v černé). Temné postavy a ešte temnejšie posolstvo o dedení hriechov po svojich predkoch. Otázka, či sa tomu dá vzoprieť (alebo je krvavosť vrodená a treba sa s ňou len zmieriť, pretože bojovať sa s ňou nemá najmenší zmysel?), je hodná zamyslenia. K tomu strhujúce a výnimočné Jasonovo úvodné slovo. A na konci bonus v podobe galérie. Muži hněvu sú jednohubka, ale poctivá, odporná, desivá, obludná... a príbehovo podpriemerná (ďalšie Skalpy to skutočne nie sú).

1 03.07.2017

Toto je absolútne fenomenálna záležitosť, ktorú mi môj otec kedysi dávno, koncom 80-tych alebo začiatkom 90-tych rokov, už neviem kedy presne, doniesol zo služobnej cesty v Prahe. Tento megageniálny zošit mám dodnes poctivo uschovaný a ak by mi zaň niekto nemienil dať aspoň tisíc eur, ani by som neuvažoval o jeho predaní. Multigeniálna kresba a absolútne jedinečné, bohovské príbehy. Neviem, či ma ako dieťa viac uchvátila himalájska výprava po stopách Yettiho, kokosovo úžasný Arnal alebo obludne parádny Peruánsky denník. Fantázia sa tu snúbi s nezabudnuteľnými nápadmi, k tomu sci-fi, fantasy, možno horor, ale i výjavy, na aké sa ťažko zabúda (brutálna likvidácia väčšiny členov posádky v peruánskom denníku). Svojho času som nechápal snáď len WTF obálku, ale s pribúdajúcimi rokmi si ju začínam čoraz viac vychutnávať.

9 03.07.2017

Príbeh bol spočiatku síce klišé, ale veľmi ma bavil (Clark ako školák, rodičia, spolužiaci, objavovanie superschopností). Potom to ale začalo ísť dole vodou. Návšteva z budúcnosti bola ako zlý sen a to nehovorím o strašne nudnom dospelom Clarkovi, ktorý strašne nudne prichádza do milovaného (a strašne nudného) Metropolisu a spoznáva strašne nudnú redakciu novín, v ktorých bude celý svoj život pracovať (zlatá Hlasná trúba zo Spider-Manov). No proste nuda. Akcia je hrozná a nelogická (armáda vie, že na Supermana funguje kryptonit, ale keď naštvaný civil hodí vojakovi do hlavy fľašu, tak sa celá americká armáda prekvapivo stiahne a „toleruje“ Supermana) a kresba síce má niečo do seba, ale aj tak je to hrozne veľká a dosť nezáživná nuda. Lex Luthor, Supermanova Nemesis, nie je vylíčený úplne zle a je zaujímavé sledovať jeho problémy s otcom, ale napr. z toho, že je Clarkov rovesník a spolurodák, nie je pre Utajený počiatok nič zaujímavé vyvodené. Nevraviac o tom, že zásadné okamihy sú len naznačené a v Utajenom počiatku sa v nich už potom nepokračuje (superpes). Neviem, prečo v rámci DC kompletu vyšiel práve tento nudný Supermanov príbeh, ale obávam sa, že iba z toho dôvodu, že ide o origin. Avšak o origin, ktorý fanúšikom postavy zrejme nič nové neprinesie a neznalcov komiksovej predlohy presvedčí o tom, že Superman nie je ich šálka kávy. Dal by som 40%, ale o 20% dávam naviac vďaka krásnemu prevedeniu – tvrdý obal, krásny a voňajúci papier a omáčka okolo (retro komiks, predstavenie univerza...).

2 26.06.2017

Dnes som bojoval so zločinom. Zločin prehral. Úvod je geniálny: Batman strelí Jokera do tváre, Joker zabíja Batmana a Gordon sa zblázni a skočí šípku zo strechy. To všetko bez toho, aby šlo o sen/nočnú moru. Paráda. Bohužiaľ, inak je kniha Batman a syn plná rozporov. Inými slovami: klasický Grant Morrison. Na jednej strane veselo poskakujúci Robin a Damian roztopašne zamykajúci úbohého Alfréda do skrine a potom dieťa režúce ľudské hlavy a finále s prostitútkami akoby vypadlo z 8 MM a Predátora 2. Rozporuplnosť sa prejavuje aj na kresbe, ktorá je miestami úchvatná a krásna (ninja Man-Bati), ale občas príde záber, na ktorom je predsa len poznať, že vznikol v r. 2006 resp. 2007. Príbeh je plný nečakaných prekvapení a odhalení. Zbesilo upaľuje dopredu. Len čo vás prestane baviť Talia, príde návšteva Anglicka a následne Gibraltáru. Ale jedným dychom musím dodať, že aj pri druhom prečítaní som mal problém niektoré veci pochopiť (napr. práve finále s Batman-Baneom", ktoré s predchádzajúcim dejom ak nerátam prvé strany nijako nesúviselo a napriek tomu mu bol venovaný veľký priestor). Najhoršie je, že príbeh s názvom Batman a syn vlastne o Batmanovi a synovi príliš nie je. Batman zoberie informáciu o svojom biologickom synovi v duchu dobre, čo už. V deji syn nemá veľké opodstatnenie a keby tu nebol, nič zlé by sa nestalo. Čo je fakt bizár. Keď už tvorcovia tak hrozne chceli použiť Damiana, mali preňho vymyslieť lepší príbeh. Samozrejme príbeh je otvorený dokorán, čo je síce bežná prax, ale určite by sa dal vymyslieť aj poriadnejší záver. Záverečné retro ponúka v rámci univerza zásadný komiks, v ktorom sa čitatelia historicky prvý raz v r. 1971 stretli s postavou Talie. Nápad s Batmanovým potomkom sa objavil už v druhej polovici 8O. rokov v legendárnej "démonovskej" sérii (u nás vyšla v DKK Zrození démona 1 - 2). Vtedy sa ale jednalo plus-mínus o slepú, rýchlo zabudnutú uličku. Nebol by to ale pravdaže Morrison, aby túto linku o pár desaťročí neskôr nerozvinul. Rozpracoval motív netopierovho syna tak kvalitne (napriek viacerým zakopnutiam, ale to je tiež Morrison, navyše je uňho otázne, čo je zakopnutie a čo divný umelecký zámer), že sa z Damiana stala plnohodnotná súčasť Batmanovho sveta. Po trochu ťažkopádnom úvode do témy sa z malého zmrda Damiana Waynea stala svieža, báječná postava, ktorá Batmanov svet predsa len príjemne nakopla do nových výšin a našťastie príbehy s ním začali konečne vychádzať aj v našich končinách (Zrozen k zabíjení alebo Perla).

3 09.06.2017

Túto zbierku Londonových poviedok som dostal od kamoša... a sorry, ale vôbec ma neoslovila. Teda, skoro vôbec. Jack London vedel, o čom písal, zbožňoval krásnu prírodu, vedel však, že je zároveň i drsná, nekompromisná a ak sa človeka rozhodne zabiť, zabije ho. Najviac sa mi páčilo hemingwayovsky boxerské O kúsok jedla a potom mrazivý Odpadlík o chlapcovi. Ostatnými textami som sa lúskal iba veľmi ťažko, bolestivo a skoro vôbec ma nebavili.

1 29.05.2017

A taká skvelá kniha to mohla byť! Na toto som sa svojho času ohromne tešil. Nápad je skvelý. Dievčatko stratené v hlbokých amerických lesoch? Wow. Bohužiaľ, spracovanie strašne nudné a nezáživné. Pripadalo mi to skôr ako nástrel pred písaním, než ako hotové dielo určené čitateľovi. Atmosféra (inak nádherných a majestátnych) amerických lesov, je vystihnutá slabo, ako keby Stephen ani nechodil do lesa (čomu sa u rodáka z Maine, ktorý tak nezabudnuteľne opísal lesy v Cintoríne zvieratiek, ťažko verí). Kvalitné filmové spracovanie by s adekvátnou výpravou mohlo dosiahnuť fenomenálnych rozmerov. Ale nevzniklo (svojho času ho chcel natočiť Kingov kamarát George A. Romero, ale napokon z toho nič nebolo). Čo sa úrovne literárneho spracovania týka, je veľmi slabé. Už len krátka nočná pasáž z kultovej poviedko-novely Telo, v ktorej štvorica priateľov trávi noc v lese, je stokrát atmosférickejšia, než celé Dievčatko, ktoré malo rado Toma Gordona. Skratkovité, nezáživné, bez atmosféry. Proste slabé.

9 22.05.2017

„To malo byť čo? Vtip? Teraz sa o teba ozaj začínam báť.“ V podstate rovnaké, ako jednotka. Príbeh je natoľko akčný a plný kladných a záporných postáv, ako aj antagonistov, že sa nemáte kedy nudiť. Namiesto toho si vizuálne parádne spracovanú komiksovú jazdu užívate. Každopádne, výskyt mnohých z nich je samoúčelný (najviac asi Lexa Luthora). Druhý diel ma bavil predsa len o čosi menej, lebo všetkého (postáv, zvratov, udalostí) v ňom bolo už fakt priveľa. Ani pri druhom čítaní som niektoré extrémne zamotané momenty nepochopil. Príbeh sa pochopiteľne dostáva na svoj koniec a dochádza k nevyhnutnému rozuzleniu. To je však príliš prekombinované na môj vkus. Obávam sa, že ak by som sa nad ním zamyslel detailnejšie, mnohé časti by nedávali zmysel. Ale čo, kašľať na to. Je to farebné, je to bombastické, je to veľkolepé, bohovsky to vonia, úžasne sa tým listuje a bonusom sú parádne obálky na konci (+ kuriózny komiks z r. 1939, kedy sa čitatelia historicky prvý raz dozvedeli, prečo sa z Brucea stal Batman).

3 12.05.2017

„Najskôr ma zradilo moje telo. Potom sa pridalo i moje mesto. Asi sme obaja príliš starí.“ Prvé, čo ma zaujalo, bola prekrásna, fascinujúca vizuálna stránka. Parádna obálka. K tomu fantastická kresba. Hoci treba dodať, že v niektorých okienkach je toho (všetkého) priveľa. Strácate sa v tom a neviete, na čo presne sa pozeráte. Alebo je tam veľa detailov, alebo je tam len jeden detail natiahnutý na celé okno, čo je tiež neprehľadné. Súčasťou zošitu je viacero zaujímavých sprievodných textov. Parádnym bonusom je koniec, kde nájdete do češtiny preložený, historicky prvý minipríbeh s Batmanom (vtedy ešte Bat-Manom) z r. 1939. Je síce strašný, ale ide o historickú kuriozitu, ktorú si musíme vážiť. Príbeh je výborný. Predstavuje silného Batmanovho súpera, na ktorom je v prvej časti najlepšie to, že ho takmer nevidíme. O to je to zlovestnejšie. Ovplyvňuje všetkých zásadných hrdinových protivníkov (čo je zlé), ale i priateľov (čo je najhoršie). Udivilo ma, ako bleskovo sa je Bruce Wayne schopný prezliecť z operného smokingu do kostýmu (OK, prekliatie komiksov) a objavenie všetkých najzásadnejších Batmanových súperov a spojencov je miestami samoúčelné (najviac do očí udrie asi relatívne zbytočná návšteva Metropolisu).

3 02.05.2017

Sorry, ale príšerné. Takmer som to nevládal dočítať. Trvalo mi cca ROK, kým som to nakoniec brutálne, bolestivo, zničene, vyčerpane a zakrvavene dokopal od úvodnej po záverečnú stránku. A nemám pocit, že by som vedel, o čom by to bolo. bol tam nejaký chalan, ktorý sa vyjadroval kvázi frajersky, postretal plno nezaujímavých postáv a nezažil ani jednu zaujímavú vec. Toto bolo číré utrpenie. Ak je toto klasika svetovej literatúry, potom by ma možno (možno!) celkom zaujímalo vysvetlenie, prečo je tomu preboha tak.

4 06.04.2017