Ivan Kučera komentáře u knih
Chrbticou tejto mangy sú samozrejme ústredné Ryby, najúchylnejší komiks, aký som v živote čítal. Komiks wtf, absurdný, obskúrny a bizarný, ale tiež nechutný, odporný, desivý a skvelý. Určite ale netreba zabúdať ani na ďalšie dve (podstatne kratšie a s Rybami nesúvisiace) mangy na konci, ktoré sú natoľko mrazivé, až je to nepríjemné.
Dobrá, svieža, prepracovaná a kvalitná európska sci-fi (space opera?). Nie som fanúšik podobných komiksov a predchádzajúce Modré Crew boli geniálnejšie (fantastický Dlouhý John Silver). Ale i Orbital som si užil: mal fajn postavy, detailne spracovaný svet vzdialenej budúcnosti, svižný scenár, veľa akcie a parádny vizuál (lode, mestá, vozidlá...).
„Zabili mě, má ženo. Ale věz, že zemřu se srdcem plným štěstí.“ Tak a je to tu. Ešte jeden diel a je koniec. Navždy. Vidno to na tempe, ktoré je v devinke poriadne besné – a už predchádzajúce časti nepatrili zrovna k slimákom. S blížiacim sa veľkým finále sa niektoré vedľajšie dejové linky múdro končia už tu. Rovnako už v deviatej časti končia svoju púť niektoré postavy. Je to pohľad podľa očakávaní veľmi smutný. Dobrí ľudia dopadnú zle. Niektorí zomrú a niektorí sa vyberú na dráhu zločinu, prestávajú byť dobrými a stávajú sa sprostými vrahmi a podradnými sviňami. To už radšej umrieť. Proste ako hovorím. Dobrí ľudia dopadnú zle.
Dávam 80%, ale aby bolo jasné, tak „len“ za poviedky Blackwoodův synek, Redfieldská děvčata, Muži z Porlocku, Magická ruka (ktorá sa síce začína blbo, ale končí výborne) a Mrchožravá božstva na výšinách svých (ktoré sa začína výborne, ale troška blbo končia). Jizva, Saturnův chřtán a Více tmy ma nebavili a Vastace pokladám za nečitateľnú. Laida Barrona som si prvý raz všimol ako autora úvodného slova Fracassiho hororovej zbierky Hleď, prázdnota. Pokladám ho za výrazný zjav súčasnej žánrovej tvorby a bez debaty budem s nemalou chuťou očakávať jeho ďalšie literárne kusy. Ale faktom je, že niektorými svojimi príbehmi nudí, občas dáva do poviedok zbytočné veci, ktoré v nich nemajú čo robiť a tým pádom sa tešíte na koniec. Každopádne, hore spomínaných päť poviedok je parádnych a oplývajú výnimočnou atmosférou. Laird Barron je najsilnejší v lesných momentoch, podáva prírodu a divočinu ako desivé, beštiálne obludárium, ktoré vám pri prvej príležitosti veľmi škaredo ublíži. Ak sa tam, vy nešťastníci, náhodou pohybujete, buďte ticho ako myšky. Viete. Aby niečo v hĺbke lesa nezačulo váš hlas. A nevyrazilo za ním. V neposlednom rade palec hore za výnimočné vizuálne spracovanie skvelého vydavateľstva Gnóm!.
„Som v tíme s Deadpoolom. O utrpení viem všetko.“ Z Doctora Strangea sa v tomto „reštarte“ vykľula skvelá, životu schopná, zábavná, ale nie neľudská, ani prehnane cynická postava. Vizuálna stránka je značne špecifická; do jedného jediného okna sú tvorcovia schopní narvať snáď 18 detailov, ktoré si na prvé prečítanie nemáte veľkú šancu všimnúť. Niektoré panely sú úžasné a zároveň absolútne neviete, na čo sa vlastne práve pozeráte. Pre niekoho je to mínus a musím sa priznať, že to nie je tak úplne ani môj komiksový štýl. Ale k postave najmocnejšieho čarodejníka tejto planéty (alebo teda aspoň New Yorku, ehm) taký halucinogénny štýl patrí, inak by to nebolo ono, bolo by to príliš obyčajné. A Doctor Strange je všetko možné, len nie obyčajný. Čiže toto za mínus nepokladám. Musím však znížiť hodnotenie oproti minulej časti na „len“ 60%. Dôvodov je niekoľko. Scenár mi miestami pripadal nezrozumiteľný, mnohé veci som nepochopil, ku koncu už mi to prišlo zbytočne naťahované (bez mnohých vecí by sa tento zošit pokojne zaobišiel, ale tvorcovia asi chceli mať čo najviac strán), prehnane sa skáče časom (u série Skalpy mi to nevadilo, ale tam mi to prišlo zrozumiteľnejšie a nie na efekt) a nechápal som, či sa to vlastne už skončilo alebo ako. Je to síce čertovsky hravé, svieže a vynaliezavé, no miestami to upadá do rutiny (stále niekto s niekým bojuje) a „vec v pivnici“ je síce mrazivá a desivá, ale priestor, aký dostala, je nejaký, nuž, zvláštny. Vypadáva aj logika, napr. ťažko sa verí tomu, že na začiatku, kedy mal Doctor k dispozícii všetku mágiu sveta, Empirikul neporazil a potom po celom svete pozháňal zopár magických s prepáčením harabúrd a zrazu vyhráva? Napriek predsa len trošku slabšiemu pokračovaniu som rád, že sa Crew do vydávania tejto série pustila, lebo Doctor Strange je skvelá postava. Skvelá. Je to totiž sympaťák. A to sa cení.
Táto zbierka (s krásnym obalom) nie je bez chýb. Autorov štýl je skvelý, ale má svoje muchy, na ktoré si možno zvyknete... a možno nie. Najviac mi prekážalo, že do mnohých príbehov napchal vedľajšie dejové linky. To sú veci, ktoré podľa mňa do krátkeho literárneho textu, akým poviedka je, nepatria. Učili ma, že do románu môžete dať „všetko“, ale do poviedky nie. Do poviedky by ste malo dať len to, čo úzko súvisí so zápletkou, nič navyše. Fracassi mal zjavne úplne iných učiteľov a umiestňuje do poviedok veci, ktoré sa po dočítaní jednotlivých kusov skutočne javia byť zbytočnými a tempo zdržujúcimi. U niektorých je počet strán dokonca taký vysoký, že máme dočinenia skôr s novelou, než s poviedkou. Aj vinou toho (ale nielen toho) sú rozjazdy jednotlivých poviedok (česť výnimkám) pomalé, až zdĺhavé. Vrcholom je Mandala, ktorá je taká dlhá, že niektoré vydavateľstvá by ju boli schopné vydať ako samostatný román (však, Skvrna?). Avšak o to je horšia, nezáživnejšia, nudnejšia a rozťahaná o v podstate desiatky (!) zbytočných strán. Našťastie, ostatné poviedky, akonáhle sa rozbehnú, už sa nezastavia a začínajú od tej chvíle ponúkať veci silné, mohutné, razantné a drsné, ale pritom hororovo konzervatívne. Zároveň však nie zatuchnuté ani klišé, ale svieže a zaujímavé. Autor netradične píše o tradičných žánrových témach (démoni, rituály, čarodejnice, vrahovia). Je to skvelý mrazivý žánrový autor... aj keď jeho kamoš Laird Barron je predsa len ešte o čosi lepší.
„Ohledně té věci s Petersenem pořád nic, hm? Jestli chcete, stačí říct jediný slovo a přeberu to.“ – „Jediné slovo, které mňa teď napadá, je ko*ot.“ Výborná záležitosť, kvalitná, vyrovnaná a veľmi atmosférická. Zároveň ale i dosť náročná na čítanie (trvalo mi niekoľko mesiacov, kým som to celé prelúskal) a občas som mal chaos v postavách (v tomto mi našťastie pomohla úvodná dvojstrana s „pavúkom“, ku ktorej som sa v priebehu čítania neustále vracal). Súhlasím s tým, že ako v prvej časti, tak v druhej sa vytvoril zvláštny paradox, kedy je Batman tou najmenej zaujímavou postavou. Síce sa na scéne objavuje skutočne len v cameo priestore, ale aj tak to vadí. Rovnako mi vadili aj jeho slávni nepriatelia (Joker bol v minulosti stokrát diabolskejší), ale potešilo ma aspoň to, že scenáristi tentokrát siahli po nižších cylindrových týpkoch, čo je zaujímavé. Najlepšie sú každopádne tie prípady, ktoré príliš nesúvisia s nimi a ani s Batmanom a detektívi v nich riešia „obyčajné“ krvavé prípady s často nečakaným rozuzlením (ale aj v realite to veľakrát býva tak, že za vraždou stojí osoba, do ktorej by ste to povedali najmenej).
Troška nudnejší zošit, ale i tak kvalitka. Ľudský život v tomto svete nemá žiadnu hodnotu, zomrieť môže prakticky každý (a aj zomrie), samozrejme s výnimkou Conana. K tomu mágia, čary, temné miesta plné temných príšer a miestami dosť úsmevne zastaraný a ťažkopádny slovenský preklad.
Chápadlové obludy, zabijacke zvieratá, sila prírody, temné a hlboké džungle, nebezpečné povery majúce základ v realite, kanibalské a iné kmene, prsnaté ženy v ohrození, sny, vidiny, víze a, samozrejme, lietajúce obludy a iné netvory. Napriek tomu sem-tam troška nuda, štvrtú hviezdičku dávam za to, že išlo o posledný diel série, ktorý Semic-Slovart vydal.
Pekný 100-stranový macko. Obsahuje viacero príbehov, ale chrbtovú kostru tvorí komiksová adaptácia kultového sci-fi románu Karla Čapka Válka s mloky. Pôvodne vychádzala na pokračovanie v Komete, ale tu ju máte kompletne celú. Vizuálne je to fakt dobré. Príbehovo... čo ja viem... hmmmm. Ale to je dané tým, že sa Čapkova kniha nikdy neprebojovala nijako zvlášť extra do môjho srdca, sorry za rúhanie. Okrem Války s mloky je tu bohužiaľ aj niekoľko vyslovene nezáživných a nudných príbehov, ako sú napr. Podivuhodné případy komisaře Bensona. Mám to doma a mám to rád, ale každý rok sa k tomu určite nevraciam.
Parádna vec, ktorú poznám ešte z detstva vďaka MixComics, kde vychádzala na pokračovanie (prvýkrát sme sa však s týmto konceptom a s týmito hrdinami spoznali ešte za čias kamaráta, kde to vychádzalo na pokračovanie). V roku 2014 to vyšlo v novej verzii (dalo by sa hovoriť skôr o remaku, než novom vydaní), neodolal som a kúpil som si to. A som veľmi rád, že mám tento kúsok svojho detstva každý deň na očiach.
„Já ještě nikdy nevidět veslovat opice, to být divná plavba.“ Pekná raritka z 90. rokov. Som rád a hrdý na to, že ju mám vo svojej zbierke, ale na môj vkus príliš statické a zastarané. Najviac sa mi páčili rôzne vizuálne nápady, akými tvorcovia spracovali exotickú africkú divočinu. A Rokow bol ultimátny badass.
„Som najrýchlejší. Nie najtrpezlivejší.“ Monumentálna kresba, priemerný scenár. Obrovské rozmery a krásna kresba – to sú najvýraznejšie plusy tohto megakomiksu. Bohužiaľ so scenárom je to slabšie. Na jednej strane super nápad postaviť JLA nie proti monštru alebo gigantickej presile, ale proti mikroorganizmom, ktorým nemôžete jednu ubaliť. To je parádny nápad, ale v konečnom efekte nie je dostatočne zručne prenesený do celého príbehu a ten vinou toho nudí. Nepoteší ani čudný priestor pre ikony ako sú Batman a Superman, ktoré sú tu len aby tu boli a tým pádom by bolo lepšie, aby tu neboli.
Útla (necelých 200 strán) kniha od jedného z najvýraznejších hororových amerických autorov. Zlou správou je, že príbehu trvá cca 110 strán, kým sa rozbehne (!), čo je ozaj dosť. Problém tkvie hlavne v tom, že tempo je pomalé, dej neveľmi zaujímavý a postavy priemerné a začnú nás zaujímať až ku koncu, kedy okolo nich Ketchum začne (konečne) uťahovať lano. Niektoré zaškrtí. Sme ostatne v horore. Vtedy je to silné, pôsobivé, naturalistické. Dovtedy je to však fakt nuda, ktorú som čítal v robote, aby mi ušiel čas, ale ak by som sa tým musel zaoberať doma a vo svojom voľnom čase, asi by som frflal. Našťastie, posledných 70 strán je solídna šupa. Autor začne vysvetľovať minulosť domu, dokonca mi to v niektorých momentoch pripomínalo jeho najslávnejšie dielo Po sezóne (a to už je fakt čo povedať). Oceňujem kvalitný obal a niekoho potešia ilustrácie vnútri. Len nechápem, o akej duchárskej knihe niektorí hovoria. Čítali to vôbec?
„Von? Prečo by si chodila von? Veď vonku nie je o čo stáť. Máš tu predsa všetko, čo potrebuješ.“ Pekne mrazivé, drsné a nechutné. Moja prvá manga v živote a pohľad na mňa musel byť veľmi rozkošný, keďže mi trvalo dlho, kým som si zvykol na iný štýl čítania sprava doľava resp. od konca po začiatok. Ale mám rád horor, tak som si povedal: "Risknem to." Oplatilo sa. Príbeh je skvelý, desivý. Trocha mu ubližuje, že sa od istého momentu začne hrať s až príliš otvorenými kartami a horor ustupuje akcii. Ale aj tak jasné 4*. Geniálne prostredie (exotický ostrov, džungľa, dážď, odľahlé ostrovné časti s tajuplným podzemím, vchod do jaskyne), temná kresba, ktorá sa ničoho nezľakne. Svižný dej sa (až na pár flashbackov ukazujúcich dovtedajší dej v odlišných súvislostiach) číta na jeden dych a za pár desiatok minút to dáte celé, keďže sa od toho nedokážete odtrhnúť.
„Zomrieť takto nadarmo a zbytočne.“ – „Smrť je asi vždy zbytočná.“ – „Nie tak, ako táto.“ Vyslobodenie som doteraz poznal len ako film. Jeden z mojich najobľúbenejších zo 70. rokov. Plus patrí k pilierom jedného z mojich najobľúbenejších hororových pod-žánrov, k hixploitationu. John Boorman, Jon Voight, Burt Reynolds a ostatní predviedli parádny kus filmárčiny. K tomu výborná výprava, hudba, kvičanie, no proste kult. Do literárnej predlohy sa mi nechcelo, lebo som sa bál, že James Dickey (vo filme mal cameo šerifa) bude nudný, suchý, akademický, na môj vkus až príliš rozvážny, pomalý, umelecký. Našťastie, nestalo sa tak a jeho knižka je živá a skvelá, diabolsky napísaná, svižná, silná v postavách, zábavná v dialógoch, plná kvalitných opisov prírody. Nie je to síce niečo, k čomu by som sa opätovne rok čo rok vracal, ale rozhodne je to bez debaty veľmi kvalitná kniha.
Na tomto vynikajúcom počine mi vadili dve veci. A za žiadnu nemôže skvelý Miroslav Pech, ale vydavateľstvo Carcosa. Carcosa je veľmi zaujímavé vydavateľstvo, držím mu palce a je očividné, že ak sa nič extra nepokazí, tak v budúcnosti môže ísť o perfektné vydavateľstvo zásobujúce náš trh horormi, ktoré určite stoja za pozornosť. Zároveň sa ale o jediné mínusy tejto parádnej knižky paradoxne postaralo ono. Jednak nechápem, prečo knihu prezentuje ako román (pretože v skutočnosti ide o novelu + 7 poviedok) a jednak obálka je na jednej strane veľmi výrazná a pozornosť potenciálneho kupujúceho pútajúca. Na strane druhej troška braková, je v rozpore s vysokou kvalitou textov vnútri. Inak je to ale výnimočná pecka a po Honzovi Vojtíškovi je Miroslav Pech bez debaty najvýraznejší český hororový hlas za posledných... 10 rokov? Nechápem, kde sa to v ňom vzalo resp. kde sa vzal samotný Miroslav Pech (jeho predchádzajúcu tvorbu som doteraz nepoznal), no je to fakt obrovský talent. Vie písať stručne, ale nezjednodušuje. Vie text na pár miestach odľahčiť, ale bez toho, aby tým utrpela smrteľne vážna atmosféra. Dokáže vystihnúť pointu bez toho, aby sa nám ťažkopádne podkladal v piatich nudných odsekoch. Ide priamo k veci, bez okolkov - ale nie je prehnane stručný, čo by tiež nebolo dobre. Je naliehavý, sugestívny, úprimný. V jeho tvorbe je život, aký mi chýba u drvivej väčšiny súčasných českých a slovenských spisovateľov. Miroslav Pech si zaslúži úspech. Oni nie. Je naliehavý, ale netlačí na pílu. Napriek tomu sú mnohé jeho scény a nápady brutálne a vzhľadom na veľmi realistický typ písania nepríjemné. Páčil sa mi ako titulný Mainstream, tak poviedky (možno až na Více životů, to išlo mimo mňa). Miroslav Pech je mimoriadny nový hlas českej literatúry. Mimoriadny.
Skvelá, úžasná vec, ktorej v mojich očiach možno trošku, jemnulilinko uberá na sile, intenzite a väčšej nezabudnuteľnosti fakt, že hrdinovia nezažijú zas až tak veľké resp. silné dobrodružstvo (napr. ako kamoši z Kingovej poviedky Telo) a že ich príbeh sa odohráva nie behom rokov (vďaka čomu by sme si k nim vytvorili lepší vzťah), ale v podstate behom pár desiatok hodín. Napriek tomu je to fakt parádna vec. Už po vizuálnej stránke – Josef Vybíral zvolil veľký formát, tvrdú obálku, sú tam pozoruhodné bonusy (krásne čierno-biele retro fotky Poulbota a „jeho“ detí a „ich“ štvrte). Nad príbehom sa nízko vznáša smútok, melanchólia a nostalgia, ktoré sú dokopané do úspešného konca predovšetkým na samom konci, ktorý sa odohráva o mnoho rokov neskôr, ako hlavný dej. K tomu super prostredie Montmartru a jedinečná kresba. Parádna ukážka súčasného frankofónneho komiksu.
Skvelá retro vec s tomu odpovedajúcou kresbou. Josef Blažek a Josef Vybíral po stínadlovskej trilógii pokračujú v tvorbe komiksov, akurát tentokrát vymenili ilustrátora Jiřího Filípka za Karla Zemana a literárne dielo Jaroslava Foglara za slávny román Julesa Vernea. Jasné, príbeh je dosť skratkovitý a jedná sa „len“ o sled akčných udalostí, ale ústredné trio je sympatické, hlášky a dialógy sú miestami dosť vtipné a milé a rozhodne ma potešila kresba; nielen geniálna obálka, ktorá je proste absolútne božia a fenomenálna, ale aj komiks ako taký, ponúkajúci množstvo pôsobivých záberov a nápadov (horiace holuby, slon ťahajúci balón...).
(SPOILER) Jednohubka, ale dobrá, poctivá a svižná. Dominuje jej pekná kresba, svižný, prekvapivo špionážny dej, ktorý sa k Spajdymu na prvý pohľad nehodí, ale v skutočnosti to celé dosť dobre funguje a šľape. K tomu zásadný zvrat v rámci Petrovho univerza, hoc napokon to celé možno áno možno nie bude úplne inak. Občas je to nuda a určite to nie je komiksová udalosť roka. Kingpina mám rád, ale tu mi nejak nesedel, rovnako tak finále s „alternatívnymi“ Sentinelmi. Ale ako celok Rodinný podnik hodnotím skôr palcom hore, než dole. Ak by vás mrzelo, že to nedostalo pokračovanie, tak vedzte, že s prižmúreným okom (miestami obidvomi) zaň môžeme považovať Petr Parker Spectacular Spider-Man: Do soumraku od Chipa Zdarskeho.