Ivan Kučera komentáře u knih

Stephen King napísal veľa poviedok a tým pádom mu bolo vydaných i veľa zbierok. Nočná zmena je absolútne kultová a ja ju zbožňujem. Ale Všetko je definitívne je tiež skvelá záležitosť. Jasné, sú tam aj slabšie kusy (a možno je ich dokonca viac, než by bolo milé). Ale dostatočne to kompenzujú megapecky L.T. a Pán v černém obleku a veľmi fajnové nadpriemery Vše, co miluješ, ztratí se v dáli a ústredné Všechno je definitivní.

8 26.05.2019

„Každý má možnost být statečný.“ Hlavné plusy: pekná kresba, príchod (prílet) novej dvojice super-hrdinov a slávne tváre (Amanda Waller, Justice League). Noví hrdinovia-súrodenci sú biedni (tie mená Gotham a Gotham Girl myslel niekto vážne?) a vzhľad klišé (svalnatý hranol a štíhla baba v sukni - wtf), našťastie tomu pomáha jednak „nadpozemskosť“ postáv (čo je zaujímavý kontrast s len človekom Batmanom) a jednak to, že nakoniec to s tým ich hrdinstvom nebude až také žeravé, ako sa mohlo zdať na začiatku. Já jsem Gotham je príjemne hrubý (ale posledných viac ako 30 strán tvoria vizuálne bonusy!), zaujala ma i príjemne minimalistická, „čistá“ obálka. Príbeh naopak hodnotím rozpačito. Batman vs. lietadlo je predsa len už moc a rozpaky vo mne vyvolalo i to, ktorá postava bola nútená obliecť si na chvíľku Batmanov kostým (nefungovalo to u Jima Gordona v Supertíhe a nefunguje to ani tu). Potešia občasné zmienky na udalosti napr. Snyderovho legendárneho runu (sovy, Bloom) a pár vydarených fórov (Batmanova záľuba v náhlom miznutí uprostred rozhovoru). Fajn a svižné čítanie a páčili sa mi preslovy o Gothame (o tom, aké je to v ňom žiť, vyrastať a byť ním ovplyvnený), avšak na pecky á la Kameňák a Soví tribunál sa to nechytá ani omylom. Napriek tomu, ak ste batmanovi fanúšikovia, dajte Já jsem Gotham šancu, pretože ďalšie diely série (Já jsem sebevražda, Já jsem zhouba) sú o dosť lepšie.

5 22.05.2019

„Vravím iba, že akokoľvek sa rozhodneme, rozhodujme sa s chladnou hlavou.“ Niekedy je smrť to najľahšie, čo sa vám môže prihodiť. S Ruinami som sa prvýkrát stretol v roku 2008, ale prekvapivo nie s knihou, ale s jej filmovým spracovaním. Hoci nebolo dokonalé, páčilo sa mi. Bolo nezabudnuteľné. Bolo drsné, bolo dravé, bolo pútavé a určite a bez najmenšej debaty bolo obludné. Myslím, že ide o jeden z najnedocenenejších hororov desaťročia. Pamätám si, že ma dosť prekvapilo zistenie, že literárnu predlohu napísal Scott Smith Jednoduchý plán, natočený tiež podľa jeho knihy, patrí k najmrazivejším trilerom 90-tych rokov. Snažil som sa dostať ku knižke Ruiny, ale všade bola vypredaná. Až v roku 2019 sa mi k nej konečne podarilo dostať, vďaka inzerátu. A aká je? Je skvelá a zároveň je ako film. Čo pre niekoho môže byť mínus, ale pre iného plus. Ako to myslím? Podobne, ako film, ani kniha nie je ambiciózna. Je to „len“ skvele napísaný hororový survival triler o skupine viac-menej sympatických postáv, ktoré sa dostanú na miesto, na aké radšej nikdy nemali prísť. Scottovi Smithovi ide od ruky nielen tvorba perfektnej, tiesnivej atmosféry, každou ďalšou stranou vystupňovanej snáď až kamsi za hranice znesiteľnosti, ale i svižné dialógy, práca s postavami a v neposlednom rade odporne presvedčivo napísané krvavé scény, z ktorých vám bude zle také realistické sú. Ruiny sú dravá kniha odvíjajúca sa v rýchlom, ostrom tempe. Nepravdivé slogany na obaloch kníh túto frázu používajú často, ale u Ruín to nie je fráza. U Ruín je to pravda. Kniha má iný záver, ako film (ale to nie je úplne presné tvrdenie, pretože aj film má okrem záveru oficiálnej verzie aj o dosť odlišný záver, ktorý môžete nájsť napr. medzi vystrihnutými scénami na DVD). Scott každopádne možno nemá čisté svedomie; kniha dosť pripomína džungľový pyramídový survival z r. 1996 Akty X: Stratené mesto. P.S. - No nie som si istý, či má Smith úplne čisté svedomie, nakoľko dlhé desaťročia pred ním napísal relatívne podobnú poviedku Semeno z hrobky C.A. Smith.

7 21.05.2019

„Ticho je těď náš živel. Ticho a temnota.“ Od Nicka Cuttera sa mi veľmi páčil Oddíl, tak som si kúpil aj jeho druhý román. Hlubina je o poznanie temnejšia (áno, dá sa to), komornejšia a psychologickejšia. Pripomína Sféru, ale keďže je to môj obľúbený román od Crichtona, tak mi to nevadilo. Skôr naopak. Ale treba dodať, že ku koncu už som rozpoznával oveľa viac „inšpirácií“, než len Crichtona (napr. som vycítil filmy Leviathan alebo Vec). Cutter sa nezaprie: ako v Oddíle, aj tu akonáhle dôjde reč na humusy, červy, krv, zvratky, hnis, sliz a iné šťavnatosti, je kráľom. Bohužiaľ, po nezázračnej, ale zručnej prvej polovici, sa kniha preklopí do druhej. A nastáva problém. Postavy (až na excentrického brata a psa) nezaujímavé, plno klišé a ako bonus autor siaha po snoch, predstavách, víziách a spomienkach. To od detstva nemám rád v literatúre. Vinou toho dej upadá do strašnej monotónnosti a nakoniec ste radi, že je koniec. Ako film by to bolo lepšie. Nie je to katastrofa, no po Oddíle sklamanie. Ako keď jednotkár napíše písomku na trojku a vy sa tvárite, že ste to nevideli, avšak v duchu si poviete, že nabudúce si naňho už dáte radšej majzla. Koniec mi pripadal odfláknutý. Čiastočne ako Pod kupolou od Kinga: stovky strán čakáte na vysvetlenie a nakoniec je "nijaké". Sklamala ma i nedostatočne opísaná podmorská základňa; vôbec som sa neorientoval v jej veľkosti a v tom, čo kde je.

3 14.05.2019

„Nie ste žiadna svätica, milosrdná sestra ani mučedníčka. Nič svetu nedlžíte a ak si budete myslieť opak, skončíme s prázdnymi rukami.“ Dámy a páni, takto vyzerá štýl. Graham Masterton je tvrdý ďábel, ktorý vie písať tak, že vás chytí od prvej vety. Ide o zjavne vypísaného, zručného a skúseného matadora, ktorý vie, čo chce a ako to dosiahnuť. Bílé kosti majú okrem Grahamovho pútavého štýlu i viacero ďalších jednoznačných plusov: ponurú írsku atmosféru (v ktorej dodnes prežívajú mytologické povery), sympatickú hlavnú hrdinu (ostatné postavy, hlavne čo sa týka kolegov z policajného oddelenia, mi však dosť splývali) a ústredné zlo (napriek tomu by som to na horor nevidel, hoci vo finále sú naznačené „isté“ veci). Hlášky sú super, rovnako tak dialógy. Krvavé scény naturalistické a pekne drsné, ale nepripadali mi samoúčelné, skôr naopak. Palec hore dávam i za viacero nečakaných zvratov (autohavária, explózia, hermafrodit).

8 27.04.2019

„V noci se ven derou různý potvory.“ Na toto som sa strašne tešil, ale nakoniec to nebola až taká pecka, akú som čakal. Zápletka ide skôr do fantasy, než do hororu, ale ono to príliš nevadí, lebo (hoci je to možno diskutabilné tvrdenie) oba žánre sú si blízke, hodia sa k sebe a majú veľa spoločného. Čo je čistý horor, tak to sú bez debaty početné krvavé a iné úchylné detaily. A ani pornovsuvky (ktorých nie je veľa, ale niečo by sa našlo) nie sú pre deti. Príbeh ma bohvieako neoslovil. Postavy nijaké, až na Decklera, to je solídny magor. Vo filmovom spracovaní (ktoré natočil osobne Barker) ho stelesnil David Cronenberg. Film má s knihou spoločné to, že je vydarený a pritom tak trochu idúci mimo mňa, zas ale na druhej strane nemôžem povedať, že by som sa pri jednom, či pri druhom nudil. Len to proste nie je srdcovka.

8 23.04.2019

Dokonalý psychotriler, oproti ktorému sú regulárne horory Kinga, Koontza, HPL, Poea alebo Howarda neškodnými a smiešnymi rozprávkami pre malé deti na dobrú noc. Realistický, naliehavý, obludný, intenzívny a maximálne uveriteľný (a teda realistický a tým pádom desivo mrazivý) príbeh o pedofilnom únoscovi detí, o Billym, o jeho rodine a o policajtoch a agentoch, ktorí sa snažia prísť na stopu beštii, ale je značne otázne, či sa im to podarí (resp. či sa im to podarí včas). A ak aj podarí, nebude svojím spôsobom neskoro? Čo ak škody spáchané na Billyho psychike dosiahnu takých obludných, strašných rozmerov, že navždy skončí v starostlivosti odborníkov? Niekedy sa totiž človeku stanú také otrasné veci, že je možno lepšie, aby zomrel. Čudujem sa, že kniha dodnes nebola sfilmovaná; koncom 20. storočia som dúfal, že sa tak stane a hlavné úlohy stvárnia Wayne Knight a Haley Joel Osment (ktorý bol vtedy v móde vďaka trháku Šiesty zmysel). Skvelé je, že Strieber príbeh poňal vskutku veľkolepo: sledujeme ho nielen z pohľadu ústredného (fantastického!) Billyho, ale tiež sériového vraha, rodičov, súrodencov, polície, agentov FBI. Toto nie je "len" triler. Toto je čosi viac. Verte mi.

6 22.04.2019

„V rudém a zlobném světe se dějí rudé věci. Svět sežere vaši ženu, sežere vaše přátele. Sežere všechno, co z vás dělá člověka. A z vás se stane netvor.“ Po Bažináčovi som vždy túžil, pretože som o ňom počul samé chválospevy. Ale prvý raz som si s ním v spoločnom močiari zaplával až v roku 2019 vďaka DC kompletu (a bolo to prvý raz, čo ma DC komplete bavil retro príbeh na konci, len tak mimochodom). Bažináč je skvelá postava, na tom si trvám. Je to ale prekvapivo ťažké a náročné čítanie. Nejde len o to, že som mal hokej v tom, kto je kto (hoci je to na samom začiatku vysvetlené), ale tiež o to, že ide o až nečakane komplikovaný príbeh s filozofickými a inými presahmi, v ktorom som sa strácal aj po dvoch prečítaniach. Zaskočilo ma zakomponovanie viacerých slávnych postáv (JLA alebo Ertrigan, ktorý sa v rámci DC kompletu predstavil už v Batman: Zkáza, jež postihla Gotham). Čo hodnotím negatívne, to je vizuálna stránka. Zbožňujem prostredie tajuplných bažín, ale na komikse poznať, že je predsa len staršieho dáta. Vizuálne to vinou toho zďaleka nie je taká žranica, ako som čakal (no treba dodať, že občas to má niečo do seba - jednotlivé príšery sú miestami fakt solídne psycho záhul a „snové“ pasáže sú spracované pekne halucinogénne).

5 18.04.2019

Ostrov Duma Key (2008) je spolu s Pod kupolou (2009) a Doktorom Spánkom (2013) posledný vynikajúci román Stephena Kinga. Jasné, občas vykráda sám seba (asi nie som jediný, komu dojemná koncovka pripomenula Ritu Hayworthovú a Vykúpenie z väznice Shawshank), ale to mi vôbec nevadilo. „Iná“ je táto kniha v porovnaní s ostatnými kingovkami jedinečnou výpravou. Nič proti Maine, je to úžasné miesto, ktoré by som rád navštívil. No práve odchod z Kingovho dvorného, notoricky známeho prostredia dodal Ostrovu Duma Key novú energiu, šťavu, drajv a atmosféru. Parádny ostrov, ktorý je krásny a exotický a napriek tomu na ňom takmer nikto nebýva, sympatický hlavný hrdina, ešte sympatickejší expert na báchorky Vireman a temná džungľa ukrývajúca nejedno desivé tajomstvo. Užite si, muchachovia.

8 12.04.2019

Barron je najgeniálnejší v momentoch, v ktorých spolu s postavami zablúdi do temných, hlbokých a mystických amerických lesov. Vtedy je úžasný, nádherný a (aspoň pre mňa) ozrutne inšpiratívny. Bohužiaľ, akonáhle z ponurých hôr vyjde von, už to nie je ono, občas to nudí, občas dej stagnuje a niektoré poviedky išli vyložene mimo mňa. Dlho trvá, kým sa rozbehnú, pretože zo začiatku obsahujú veci, ktoré pre príbeh nie sú kľúčové a teda by tu nemali byť, lebo podľa mňa sa v správnej poviedke majú nachádzať iba veci, ktoré patria do deja a netvoria len zbytočnú omáčku. Tá síce môže byť (hoci ani tam by byť radšej nemala) v románe, nie však v poviedke. Napriek tomu mám Lairdov štýl rád už preto, že píše to, čo ma baví (temné lesné horory) a preto, že značná časť jeho poviedkovej tvorby je výrazne inšpiratívna (skoro zakaždým po dočítaní niektorej z jeho poviedok mám obrovskú chuť rýchlo si sadnúť za počítač a niečo stvoriť). Najlepšie poviedky: Co peklo schvátí, 30, Okultace a Mysterium tremendum. Pre zbierku ako celok volím hodnotenie "iba" 3*, pretože tých zopár poviedok z nej, ktoré sa mi zdali nadpriemerné, boli nadpriemerné len s prižmúreným okom.

3 02.04.2019

Dosť ma to bavilo a s prižmúreným zväzkom kľúčov „musím“ dať 4*. Hlavne začiatok je super. A aj stred. Ku koncu to začne skôr stagnovať, než aby to bolo strhujúce tak, ako by mal byť ku koncu strhujúci každý hororový triler. Možno sa autori mohli ešte šťavnatejšie vyhrať s halloweenskou atmosférou. Tá je síce sama osebe geniálna a šialene dobre sa hodí k žánru horor, ale v tejto knihe spracovaná predsa len trochu slabo (až na pár spomínaných tekvíc som ani poriadne nevedel, že sa dej odohráva počas Halloweenu). A z onoho obrovského bytového komplexu som žiadny pocit obrovskosti nemal; skôr to vyzeralo tak, že tam žilo šesť a pol človeka a jeden papagáj. Ale inak som si to užil, dobrá a vcelku kvalitná žánrová jednohubka. Som rád, že sa tuzemský fanúšik opäť raz zoznámil s preňho novými zahraničnými autormi.

7 30.03.2019

„Aj také blbosti som si mal všímať? – „Veľa blbostí nám už pomohlo vyriešiť prípad.“ Moja prvá a asi aj posledná dánovka. Čítalo sa to dobre a svižne, ale kriminálky jednoducho nie sú mojou šálkou kávy. Dominik Dán rozhodne a bez debaty vie vystihnúť vzťahy na policajnom oddelení (parťák vs. šéf, parťák vs. parťák), vypočúvacie metódy, vyšetrovacie postupy a typicky „policajné“ dialógy a hlášky. To všetko má zjavne v malíčku. Príbeh ma ale nebavil a postavy mi pripadali príliš neviditeľné na to, aby som im držal palce. Potešila ma retro zápletka zaujímavá o šialených a neospravedlniteľných Havlových amnestiách („Stane sa niečo podobné, ako keby si do stolitrového akvária nalial dvesto litrov vody.“) .

1 18.03.2019

Skvelá vec, možno ešte o zelený pancier lepšia, než prvý diel. Samozrejme ide aj o to, čo čakáte, pretože zrovna na Nobelovu cenu za literatúru to určite nie je. Ale tak zas názov je jasný a je z neho zrejmé, čo máme čakať. Je to približne rovnaké, ako samotné korytnačky: ani geniálne, ani hlúpe, ani dospelé, ani detské. Je to niečo medzi tým. A v tom celom úžasne rozbláznenom cirkuse sa snaží zachovať si svoju dôstojnosť (a temnosť!) Batman. Ale Bat-prcek mu s tým práve dvakrát nepomáha. Myslím, že to šliape ešte o čosi lepšie, ako prvý diel – a už ten šliapal veľmi dobre. Bane je zaujímavá voľba, hlášky s dialógmi odsýpajú, vizuálne je to bombastické, proste ja som sa bavil temer kráľovsky. Mínusy: bane bol síce zaujímavá voľba, ale s jeho osvalením to už skutočne prehnali.

4 09.03.2019

Bohužiaľ slabšie, ako prvý diel. A už to nebol najlepší komiks roka. Ale dal som mu s prižmúrenými očami 4*, pretože to bolo predsa len niečo nové, svieže, zaujímavé a originálne. V dvojke však musím ísť o jednu hviezdu v hodnotení dole. Príbehu v mojich očiach veľmi pomohol návrat na Zem a konkrétne do krajiny zradných, temných, dusných a pochmúrnych močiarov, v ktorých sa deje niečo zlé. Mám toto prostredie rád, je príjemne hororové a úžasne atmosférické. Problém je v tom, že v močiaroch sme len v prvej polovici a potom sa presunieme už do podstatne menej zaujímavých kulís. Kde navyše behá priveľa postáv, u ktorých som si narýchlo nedokázal spomenúť, kto sú a o čo im ide. V tomto je druhý diel snáď ešte politickejší, než prvý. A to už je vážne čo povedať. Potešili ma flashbacky do Calebovho detstva a ako vravím super prvá polovica. Potom sa to ale celé nejako pokazilo. Otvorený koniec skôr nepotešil, než potešil, ale tak už to býva.

4 09.03.2019

Prekvapivo náročné čítanie. Čítal som ho niekoľko týždňov, napredoval som do finále skutočne len pomalým, slimačím tempom. Tri príbehy a každý iný - nielen kresbou, ale i žánrom. Najviac ma bavil tretí, miestami temer až hororový. Skvelá buchla. Oceňujem perfektné vizuálne spracovanie, príjemné textové bonusy na konci a v neposlednom rade je mi sympatické, ako sa Francúzi rozhodli poňať legendárnu postavu. Conan v nej nepripomína filmy so Schwarzeneggerom, ale naopak sa nachádza bližšie ku knižným Howardovým predlohám: je žoviálny, v podstate veselý dobrodruh a cestovateľ, vojak a bojovník, stratég, nie geniálny, ale rozhodne ani nie hlúpy. Belit (alias kráľovnú z Čierneho pobrežia) dobre poznajú fanúšikovia semic-slovarťáckeho Conana Barbara, v ktorom sa v 90. rokoch často ukazovala (a bojovala).

6 07.03.2019

(SPOILER) Ako by povedala jedna z postáv: bohajeb! Sci-fi knihy nevyhľadávam. Nebavia ma. Existujú ale výnimky - a skvelý Nonstop patrí bez debaty medzi ne. Nezaujal ma ani tak postavami či dialógmi, ako skôr úžasným dejom. Bez spoilerov sa o ňom hovoriť nedá. Ak ste Nonstop ešte nečítali a chcete zažiť kvalitnejší čitateľský zážitok, nič si o príbehu nezisťujte a proste choďte do toho. Rád by som sa ocitol na vašom mieste, nechajúc sa nechápavo viesť za ruku kňazom Marapperom, ktorý s malou skupinou odvážlivcov (alebo skôr bláznov?) postupuje dopredu, naprieč tajomným, gigantickým priestorom a na konci na tých, čo prežijú, čaká séria šokujúcich vysvetlení. Obri, Votrelci, mutanti, Loď, to všetko patrí do jedného celku, do obrovského tajomstva, ktoré je nám postupne odhaľované. Možnože pár vecí bolo pritiahnutých za vlasy (akože chápem, o čo šlo s krysami, ale aj tak to bola hovadina, hlavne mesto s bitúnkom wtf). Táto parádna kniha síce žiaľ dodnes nebola sfilmovaná, zato sa dočkala (slovenského!) komiksového spracovania, vychádzalo na pokračovanie v časopise Elektrón-Zenit a väčšina postáv mužského pohlavia v ňom nosila brutálne tesné slipy. Fantastická kniha, ktorú žiaľ Aldiss už neprekonal (viď. divný Skleník). O tom, s akým kultom máme dočinenia, vypovedá množstvo nasledovníkov, ktorí použili Aldissov famózny koncept (komiksová Druuna, komiks a následný film a z toho vyplývajúci seriál Snowpiercer, alebo filmový sci-fi horor s Dennisom Quaidom Pandorum).

13 01.03.2019

Moje prvé a zrejme aj posledné stretnutie so Stefanom Grabińskim. Obálka síce hororovo gýčová (lebka na obálku hororu, to ako vážne?), ale funkčná, v pohode. Už menej v pohode je slovenský preklad obsahujúci fascinujúce slovné prežitky „ký ďas“, „načim“ alebo „voľajaký“. Hlavný problém mám však s príbehom, ktorý je strašne nezáživný, nudný a zastaraný. Pre mňa v mnohých momentoch prakticky až nečitateľné, s vypätím posledných síl som to dočítal do konca, ale bolelo to. Otázny je aj žáner. Myslel som, že to bude horor, ale toto bol skôr dobrodružný (a zlý) román.

2 22.02.2019

Trocha ma to mrzí, ale musím dať „len“ 3*. Vizuálne je to síce pekné, čo je pre komiks samozrejme dôležité, ale tak zas ani po vizuálnej stránke to nie je niečo, čo by ma úplne odrovnalo. Hlavný problém však predstavuje scenár, ktorý ma ozaj bohvieako nebavil (povedal niekto Biela veľryba?). Postavy sú príliš ukecané (no dialógy nie sú natoľko strhujúce, aby to nevadilo) a zápletka je na môj vkus triviálna, priamočiara, jednoduchá. Nie je v nej ktovieako cítiť prítomnosť inokedy nezameniteľného Xaviera Dorisona (pecka Dlouhý John Silver). Železná noha, hlavný hrdina (alebo skôr antagonista?), je tvrdý oriešok. Dlho trvá, kým si k nemu nájdete cestu. A on k vám. Ostatné postavy nezaujímavé, avšak poteší u nich aspoň to, že sa často vyzliekajú (najmä ženy teda). V komiksových Vikingoch v mojom rebríčku zostáva Thorgal neprekonaný, napriek tomu kúpu Asgarda nevnímam ako vyhodené peniaze. Skôr naopak, som hrdý, že je súčasťou mojej domácej knižnice. Len som od neho proste čakal viac.

4 22.02.2019

Komiks s pohnutou minulosťou. Pôvodne chcel Jan Štěpánek svoj obľúbený Čapkov román previesť do komiksovej podoby ešte v 60. rokoch, ale potom prišli sovietski bratia a šance mu zmarili. Štěpánek svoj vysnený projekt oživil až koncom 80. rokov, kedy začala komiksová Válka s mloky vychádzať na pokračovanie v kultovom časopise Kometa. Nakoniec bol komiks súhrnne vydaný v špeciále Magazín Komety. V nasledujúcich rokoch vyšiel ešte dva razy, ale zakaždým výrazne krátený. V podobe, v akej ho poznáme z Komet, vyšiel v roku 2018 v Albatrose ako samostatná kniha a je to skvelá vec pre každého, komu sa Štěpánkov vizuálny štýl páči. Mne áno, ale príbeh mi vždy pripadal slabší (už v knihe, fakt). Kedysi som ju čítal v rámci povinného čítania a odvtedy ma nebaví. S ohľadom na desivé historické udalosti z prvej polovice 20. storočia, ktoré Čapek predvídal, je dej mrazivý, ale mňa až tak neoslovil. Možnože mu na môj vkus príliš chýbala hlavná postava, o ktorú by som sa mohol oprieť. Napriek tomu tento komiks hodnotím pozitívne, ako vravím nakreslené je to prekrásne a hodí sa k tomu samostatný knižný formát a nie „iba“ vydávanie na pokračovanie v časopise. Možno by bodli nejaké bonusy, v dnešnej dobe by malo ísť už o samozrejmosť, tak ale čo už, nevadí, možno nabudúce.

12 14.02.2019

Kolik je dost šílenství? Retro kúsok z r. 1980 obsahuje príbeh, v ktorom sa prvý raz naplno predviedol Arkham, čo je z hľadiska kánonu zásadná vec, ale oveľa zaujímavejšie a čitateľsky atraktívnejšie sú samozrejme dva hlavné príbehy. Prvým je Muž, který se směje (2005), s ktorým sme sa stretli už v antológii Batman: Kameňák a další příběhy (2013, CREW). Príbeh je po vizuálnej stránke parádny a po stránke farieb skvele vyladený. Pritom sa nebojí byť drsný (zem je doslova posiata znetvorenými mŕtvolami). O tomto príbehu sa dá čiastočne hovoriť ako o pokračovaní legendárneho diela Batman: Rok jedna (na ktorého konci sa v Gothame prvý raz objavil Joker). Niektorí fanúšikovia kritizujú to, čo na Kameňáku: že čiastočne prezrádza Jokerov zrod (viď. zamotaná situácia okolo Red Hooda). Mne to nevadilo, ale chápem fanúšikov, ktorým s tým majú problém (a prečo). Každopádne, môžu sa tváriť, že je to len jedna z viacerých možných verzií. Ostatne, sám Joker predsa spochybňuje, či si to pamätá dobre (podobný rafinovaný prístup k Jokerovmu originu zvolil Nolan v trháku Temný rytier). Nasleduje výnimočné veľdielo Arkham: Pochmurný dům v pochmurném světě z r. 1989. Plným právom má povesť udalosti, ktorú fanúšik amerického komiksu (Batmana desaťnásobne) MUSÍ mať doma. Arkham je kontroverzným Grantom Morrisonom neskutočne napísaný, ale nie je to nič oproti neopísateľnej, úžasne surreálnej kresbe Davea McKeana (Klece). To, čo predvádza, katapultovalo Arkham nepochybne medzi to výtvarne najúžasnejšie, čo sa v Batmanovo od jeho debutu v r. 1939 urodilo.

2 01.02.2019