Ivan Kučera komentáře u knih
Neviem, čo to do Semic-Slovartu vošlo, že ku koncu vydávania Spajdyho začal vsádzať v tak vysokom množstve na odľahčenejšie príbehy. V čísle 32 temnotu zastupujú Cloak a Dagger na samom konci, ale pred nimi sa Pavúkovi začnú pod nohy pliesť dvaja bizarní žabí (pseudo)protivníci a aby nebolo humoru málo, zavíta aj Spider-Kid z čísla 30. Sorry, ale toto nie. Bizarné je, že scenárista Peter David je podpísaný aj pod jedným z najtemnejších spider-manovských príbehov (a to tým je Smrt Jean DeWolffové).
Predsa len trošku slabší, priemernejší a nudnejší diel. Cloak a Dagger super, ale spider-manovský príbeh pred nimi je dosť civilný (lupič Lišiak). Mám rád "obyčajných" Spajdyho súperov (niektorí sú hustejší, než superzlosynovia, napr. Kingpin alebo mafián Ruža), ale tento bol až civilný až príliš. Je prítomná listáreň a na konci medailóniky Cyclonea a Strangera.
Ak nie najslabší diel Záhadného Spider-Mana, tak určite jeden z najslabších. Spider-Man je sympaťák, ktorý to s humorom vie, ale toto je už až extrémne komediálny diel zameraný na malého čitateľa. Dobrý dojem síce (tradične) vylepšuje perfektný komiks Cloak a Dagger, ale paradoxne i práve kvôli jeho extrémnej temnote ešte o to brutálnejšie vynikne odľahčený Spider-Man. Možno to po predchádzajúcom súboji s Hobgoblinom chcelo trochu odľahčiť. Ale až takto?!
„Tak to je čudné aj na teba.“ Doctor Strange išiel mimo mňa, ale zaujal ma vo filmoch (paradoxne viac v Avengers: Infinity War, než vo svojom origine z roku 2016), tak som si povedal, že to s ním skúsim aj v komiksoch. Najskôr som sa dostal k jeho (treba dodať, že výraznému) hosťovaniu v Šťastných narodeninách so Spider-Manom (ktorého nekonečné kecy ho síce takmer pripravili o zdravý rozum, ale ani to mu nezabránilo, aby mu dal zázračnú škatuľku s „piatimi minútami“), no to mi nestačilo a povedal som si, že chcem viac. Oveľa viac. Konkrétne Cestu podivných. Neriskoval som veľa, pretože jednak ma doktor vo filmoch zaujal a jednak v Ceste podivných sa ho ujal môj maznáčik Jason Aaron (jednorázovka Muži hnevu, séria Skalpy). A urobil som dobre – Cesta podivných je super. Chvíľku som si síce musel zvykať na doktorov výzor (predsa len Benedict Cumberbatch zanechal príliš hlbokú stopu a komiksový Dr. Strange vyzerá trochu inak), avšak potom to už šlo v pohode. Príbeh šliapal, bol nabitý zvratmi, akciou a zaujímavými nápadmi (doktor za svoju obrovskú moc platí rôznymi dosť nechutnými, bolestivými spôsobmi). Super bola vizuálna stránka Chrisa Bachaloa. Na jednej strane mnohé okná pôsobia jednoducho a komerčne, na druhej sú jednotlivé panely nabúchané detailmi a skvelými nápadmi častokrát na hranici všimnutia (resp. si to musíte prečítať viackrát po sebe, aby ste vychytali všetky detaily). Je to proste presne také bláznivé, neobyčajné a originálne (umierajúce knihy a gigantický plyšový macko patria ešte k tým bežnejším výjavom), ako sa patrí na príbeh najmocnejšieho čarodejníka planéty. Je síce svojráz a má veľa povahových chýb, ale pri obrane Zeme neváha položiť život a to je samozrejme najviac. Hneď sa mi spí lepšie, keď viem, že na mňa 24/7 dozerá tento skvele pošahaný týpek. Skvelé sú i vedľajšie postavy (komorník Wong, Zelma z Bronxu). Negatívnejšie hodnotím relatívnu podobnosť s Mužmi v čiernom (vedľa nášho sveta jestvuje aj iný, svet plný záhad a monštier, o ktorého existencii bežný človek ani len netuší) a ústredné/finále zlo mi pripadalo absolútne nezaujímavé a mdlé, čo je dosť zvláštne, ak uvážime, že s ním (možno?) prichádza koniec sveta.
„Vždycky bude nějakej Joker.“ Je tu Two-Face, je tu Poison Ivy, je tu dokonca aj Riddler. A Penguin. A možno príde nakoniec aj Batman, ktovie. Je tu ale hlavne on. Kráľ gothamského zločinu: nepredvídateľný magor, ktorému nejde o moc a ani o peniaze, ale o chaos a o potešenie, ktoré z jeho šírenia má. Skvelá záležitosť, miestami riadne nechutná. Občas tempo stagnuje a postava šoféra Johnnyho mi nesadla (hoci viem, čo ňou tvorcovia chceli povedať, keď ju zasadili do príbehu), ale aj tak si to asi určite zaslúži 4*. 3 by boli málo minimálne kvôli bombastickej Bermejovej kresbe, ktorá jednoznačne víťazí nad Azzarellovým scenárom. Joker prvý raz v ČR vyšiel v r. 2012 v BB/art a v decembri 2021 v komplete Legenda o Batmanovi. Dodávam, že Batman: Zatracení priamo nadväzuje na Jokera, odohráva sa doslova "hneď" po jeho finále.
Ďalšie "definitívne" (haha) ukončenie súboja Spider-Man/Hobgoblin. K tomu mafián Ruža a únos MJ a tehotnej ženy Harryho Osbornea, syna pôvodného Green Goblina. Pričom posledné slovo nepovedal ani Venom. K tomu na pokračovanie Cloak a Dagger. Vydarený zošit.
Veľmi zvláštna obálka; ani po niekoľkých desaťročiach som nepochopil, odkiaľ je, čo to malo znamenať. Vyzerá to ako záber z celovečerného hraného filmu, ale zjavne zo žiadneho existujúceho. Čiže fakt neviem. Proste záhada. Hoci Spajdymu v tomto zošite hrozí nebezpečenstvo odhalenia identity kvôli absurdnej náhode (čo je dosť reálne, v živote vás veľakrát odrovná úplná hovadina, ktorá vám nečakane vpáli do života), je to až príliš obyčajné a tuctové. Situáciu zachraňuje príbeh Cloaka a Dagger. Bizarnosť tohto čísla podtrhuje fakt, že sa nepokračuje v minulom súboji s Hobgoblinom, ale riešime niečo absolútne iné a k "Zlému duchovi" sa vrátime až v č. 29. Nuž, čo dodať. Azda len: Semic-Slovart.
Príjemne smutné a civilné (úvod s Petrom a MJ). Trocha akcie a vzrušenia následne obstará kvalitný a legendárny Hobgoblin, ktorému jeho "smrť" teda fakt dlho nevydržala (naposledy sme ho videli "utopeného" v Z8hadnom Spider-Manovi 19). A čo je najdôležitejšie - práve tu začal na konci čísla Semic-Slovart vydávať geniálne temný komiks Cloak a Dagger (ktorý v roku 2018 vyšiel v trochu pozmenenom poradí v samostatnej knižke v rámci série Nejmocnější hrdinové Marvelu).
JJJ konečne dostáva poriadne veľký priestor a k tomu mimoriadne výrazný zlosyn - Škorpión. Nabúchaná akcia. A na konci svadba.
Skvelá vec s mojimi obľúbenými postavami - s Hobgoblinom (mne sa každopádne páčil aj slovenský preklad Mátoha) a legendárnym mafiánom Kingpinom. Veľmi sa mi páči, že mafián tu nevystupuje ako záporák, ale ako antagonista, ktorý so Spajdym spolupracuje (dokonca mu zachráni život) s heslom "nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ". Obálka pripomína obálku z čísla 12, akurát sa tentokrát nad Spajdym netýči Juggernaut, ale Kingpin. Záhadný Spider-Man 18 ukazuje Hobgoblina nie ani tak v akcii (tej je tu dokonca strašne málo, čo ale vôbec nevadí, len trilerovo-detektívny tón tomu perfektne pristane), ale v pozícii, v ktorej svinsky ťahá za nitky z úzadia, keďže zjavne na dôležitých a mocných ľudí vie ich špinavé tajomstvá a je schopný ich vďaka nim vydierať a držať v moci. Pobavilo ma, ako sa všetci čudujú, čo MJ vidí na Petrovi a pritom je polonahý a vyzerá ako Adonis. Vyšlo aj v KVS: Hobgoblin v roku 2021.
V predchádzajúcom Záhadnom Spider-Manovi (t.j. v čísle 12) sme v prvej polovici ukončili pecku s nezastaviteľným Juggernautom a v druhej polovici dvanásteho zošita bol načatý príbeh o tom, ako Spajdy naháňa zlodeja Kobru a tesne potom, ako ho konečne chytí, sa na scéne objaví Kobrov bývalý kolega, majestátny a desivý zločinec Mr. Hyde. V čísle 13 je príbeh dokončený. Jedná sa v podstate o jednu veľkú akčnú scénu, v ktorej Spajdy striedavo uteká pred Hydeom a striedavo s ním bojuje (resp. sa ho snaží zastaviť) a striedavo paradoxne pred ním ako pred zločincom chráni iného zločinca - bezbranného Kobru, ktorý je možno šikovný a pohybovo nadaný, ale proti fyzicky zdatným súperom nemá najmenšiu šancu. Príbeh vyšiel v KVS 34 pod názvom Tarantulovo znamení v roku 2020. Mimochodom, je absurdné, že na obálke nasledujúceho čísla 14 sa úplne nepochopiteľne vyníma práve Mr. Hyde, pričom jeho príbeh bol ale dokončený v čísle 13 a v čísle 14 sa neobjaví ani na sekundu.
O Spajdyho sa bijú dve duše - Venomova a tá Petra Parkera. K tomu Mátoha, Ruža, Škorpión, Fantastická štvorka, proste nuda určite nehrozí.
Na scénu nastupuje Puma. Super protivník, atraktívny, zaujímavý a v neposlednom rade exotický.
Parádny diel, v ktorom Spajdy stojí proti absurdnému nepriateľovi. Tlupe primátov. Znie to strašne, ale výsledkom je úžasný komiks.
„Hele, vy jste udělal vtip“ – „Ano. Bohužel je to považováno za jeden ze základních znaků blížícií se apokalypsy." Tento album som si kúpil na základe viacerých nadšených recenzií, ale keď som sa doňho začítal, musel som sa nútiť, aby som denne dal aspoň jednu stranu. Vyčerpávajúco trápny scenár plný naivných momentov, šialeného správania postáv a zostarnutej kresby. V dobe uvedenia na pulty šlo o udalosť, ale o tú sa rozhodne nejedná v roku 2018. Príbeh sa venuje súboju Spider-Mana so Sinister Six, ktorá si jedného krásneho zamračeného dňa povedala „dosť“ a rozhodla sa Pavúka dať dole zo steny. Super nápad. Prevedenie? Príšerné. Spajďák na dvoch stranách bojuje s Vultureom, porazí ho, nastúpi Kraven, zasa boj, porazí aj toho atď. Týpkovia vysoké IQ zjavne nemajú, ani im len nenapadne zaútočiť naraz. K tomu plno nepochopiteľných scén, pri ktorých si poviete, že najvyššie ukončené vzdelanie scenáristov bola základná škola. Takže teta May je uveličená Dr. Octopusom , ktorý ju uniesol a celý čas si myslí, že je to džentlmen, kým Spider-Mana, ktorý ju zachráni, pokladá za neslušne vychovaného hulváta. Alebo J.J.J. vykukne z okna svojej (výškovej) kancelárie práve v momente, kedy mu sekretárku unáša Sinister Six, dokonca na obrovskú vzdialenosť presne vidí, kto sedí za volantom. Prípadne Sinister Six sú na konci v base strážení slovom JEDNÝM bacharom v JEDNEJ miestnosti (áno, všetci pokope) a napriek tomu nevedia utiecť. Ak by som mal tento príbeh hodnotiť, dám max. 2* (nepomôže ani Fantastická štvorka) a predám ho a ak by ho nikto nechcel, podkladal by som si ním nábytok (žartujem, to by som Spíďakovi neurobil). No a potom príde príbeh č. 2 - Šťastné narodeniny. Spočiatku som bol skeptický. Avšak už po pár stranách sa to rozbehlo, chytilo ma to a už nepustilo. Zo Šťastných narodenín sa vykľula mimoriadne akčná pecka, v ktorej sa nestráca príbeh, postavy, dej a ani vzťahy. Skôr naopak: dôjde k viacerým pozoruhodným chvíľam, ako je vtipná konverzačná vojna medzi Stenolezom a Dr. Strangeom (ktorý je možno jednou z najmocnejších postáv marveláckeho univerza, ale proti Spideyho podrezanému jazyku nemá najmenšiu šancu). Spider-Man tu bojuje sám, ale zároveň (viem, že si to odporuje, no keď sa do toho začítate, pochopíte) je súčasťou tímu. A keďže sa v ňom nachádza Thing alebo Thor, tak o trenice a hlášky núdza nebude. V ostrom kontraste s vizuálne epicky spracovanými bojovými panelmi je dojímavý a značne bravúrny nápad s piatimi minútami, kedy budú slzy na krajíčku („Jsi šťastný?“). Nie je to však nič v porovnaní so súbojom, ktorý Peter musí vybojovať s byrokratickou vedúcou školskej administratívy. Takže prvý diel peklo, druhý bomba. Súčasťou albumu sú ešte ďalšie dva (už podstatne kratšie). Prvý pozoruje spôsob, akým sa teta May vyrovnáva s tým, že jej milovaný synovec každý deň bojuje o holý život, ale silu to získa až na posledných dvoch paneloch, keď sa dozvieme, KOMU to rozprávala. Druhý sa venuje krajčírovi komiksových postáv (vyšiel aj v Ezekielův návrat od CREW z r. 2011). Áno, aj taký existujú. Alebo ste si mysleli, že si to Thor šije sám v Asgarde? Mimochodom, práve o bohu blesku sa dozviete veľa pikošiek. Nielen veľkosť kostýmu, ale tiež to, aké časopisy u krajčíra číta. A či z nich nevyplýva niečo o jeho sexuálnej orientácii. Hmmm, no nič, ďalej. Príbeh je jednoduchý, je to len zámienka pre zaujímavú postavu krajčíra + pre excelentnú slovnú prestrelku medzi ním a Spajdym a k tomu plno parádnych hlášok („Studené. Temné. Depresivní. Něco jako Detroit.“). A „pan Brouk“.
V čísle 21 sa jednak uzatvára predchádzajúci príbeh s korupciou vo futbale (konečne sa do hry zapojí vynikajúca záporná postava mafiána Ružu, ktorá je taká dobrá, že ju nedokáže strápniť ani pančucha na hlave a na nej okuliare) a jednak (asi ak by niekoho dostatočne neuspokojil realistický krimipríbeh) akčná nálož. Tá šokujúco nadväzuje na Záhadného Spider-Mana 19, v ktorom sa utopil Hobgoblin. Ukazuje sa, že o obrnenú dodávku, v ktorej k tomu vtedy došlo, má eminentný záujem ďalšia tajuplná postava, ktorá v úzadí ťahá za nitky a pre ktorú pravdepodobne pracuje Lampiónový Jack, v češtine preložený ako Svítící tykve (!!!). Kto je jeho zamestnávateľ? Nový silný hráč na šachovnici, alebo nebodaj Hobgoblin vracajúci sa po krátkej prestávke späť do sveta živých? Proste, ďalšie silné číslo, ktorému k štvrtej hviezde v neposlednom rade pomáha morálna trhlina medzi tetou May a jej milovaným synovcom. Čo je vzhľadom na ich doteraz bezproblémový vzťah silné samo osebe.
V predchádzajúcom čísle bol ukončený Spajdyho nesmierne vyčerpávajúci súboj s tajomným Hobgoblinom, ktorý zomrel (?) a číslo sa končilo tým, že Spider-Man v parku objavil mimozemský objekt, ktorý ho uniesol do Tajných vojen. Z tých si Sieťomil na Zem doniesol legendárny nový čierny kostým, z ktorého sa následne vyvinul Venom. Vďaka neopísateľne divokému semic-slovarťáckemu prístupu k vydávaniu jednotlivých zošitov sme však v rámci Záhadného Spider-Mana Tajné vojny nikdy nevideli (!). Videli sme už len ich dôsledky, t.j, návrat superhrdinov (v čele so Spider-Manom a jeho novým kostýmom) späť na Modrú planétu. Prvý príbeh sa nesie v znamení zoznamovania sa s kostýmom a to nielen zo strany čitateľov, ale i zo strany Spider-Mana, ktorého schopnosti kostýmu samého riadne prekvapujú. Veľmi dobrý je i druhý príbeh. V ňom Spajdy rieši realistickú, ale možno o to napínavejšiu korupciu v športovom prostredí. Dokončenia príbehu sme sa dočkali až v Záhadnom Spider-Manovi 21, kde sa (konečne) do deja zapojil Ruža - po Kingpinovi môj druhý najobľúbenejší komiksový newyorský mafián. Pikoškou je neveľmi dobre informovaná redakcia, ktorá v úvodnej listárne odpovedá na list čitateľa v tom zmysle, že aktuálne James Cameron za 60 miliónov dolárov pre Carolco Pictures natáča filmovú verziu Spider-Mana. Túto obálku použil aj KVS 16: V kůži vetřelce.
Asi jeden z mojich najobľúbenejších zošitov zo série Semic-Slovart. Green Goblina (v slovenskej verzii brutálne preloženého ako Zelený škriatok!!!) strieda jeho tajomný a ešte drsnejší nasledovník. V slovenskej verzii preložený ako Mátoha (čo je super), v českej ako Zlý duch (wtf?). Kto sa ukrýva pod maskou a kam až je schopný zájsť? K tomu milý bonus v podobe camea Madame Web. Hobgoblin bol mimoriadne silný Spajdyho protivník, ktorý sa ničoho nebál, každého nechutne rafinovane zneužíval a manipuloval ním a len čo mu prestal dobre slúžiť, kruto sa ho zbavil. Tu už Pánovi Pavúkovi zjavne riadne horelo pod zadkom, čo je v ostrom kontraste s niektorými jeho predsa len aj naivnejšími a detskejšími nepriateľmi. Hobgoblin bol fakt mimoriadne silný sok. Run s Hobgoblinom vyšiel ucelene v rámci KVS: Hobgoblin v roku 2021.
Nadupaný diel. Začíname legendárnym minirunom s nezastaviteľným Juggernautom, ktorý je taký perfektný, že odvtedy patrí k mojim obľúbeným Spajdyho protivníkom. Pikantnou (a vlastne strašnou) zaujímavosťou je, že keď v roku 2020 príbeh vyšiel v rámci Spajďáckeho KVS (konkrétne v čísle 26), zistili sme, že v skutočnosti bol príbeh bohatší o niekoľko stránok, ktoré však Semic-Slovart proste... vystrihol (kvôli nostalgii to diplomaticky nechávam bez komentára). V druhej polovici Záhadného Spider-Mana 12 je načatý nový príbeh. V ňom náš zbožňovaný Pavúk naháňa zlodeja Kobru a tesne potom, ako ho konečne dostane, sa na scéne zjaví nový súper - mohutný Mr. Hyde (áno, TEN od Stevensona). Hyde sa naplno objaví až na poslednom paneli; dovtedy je prítomný len v náznakoch, ako obrovská postava tajne stalkujúca Spider-Mana. Pamätám si, že keď sa ku mne tento zošit dostal ako k školákovi, bol som v tom, že ide o Juggernauta, ktorému sa "nejako" podarilo dostať z betónu. Je to taká hra s čitateľovými očakávaniami. Nakoniec sa ale z tajomného muža samozrejme vykľul Mr. Hyde. Dokončenie príbehu zaujímavého tria Stenolez, Kobra a Hyde sme sa dočkali už v nasledujúcom zošite (čo u Semic-Slovartu povedzme si na rovinu žiadna samozrejmosť nebola).
Už ten prvý záber je úžasný. Obrovský starý dom. Neskorý večer. Tma. Leje ako zo sprchy. Temnota. Strach. Horor! Vnútri starec usadá k skromnej večeri. A vonku sa vznáša Spider-Man a tuší čosi zlé a temné. Ale nič tomu nenapovedá. Nikde na ulici sa nedeje nič nebezpečné. Naopak, všade panuje (až podozrivý) pokoj. No jeho šiesty zmysel nikdy neklame. Čo sa to deje? Bohužiaľ postupne dej redne a stáva sa banálnym. Ale aj tak nostalgická šupa. Ešte lepší je druhý príbeh, kedy sa k slovu dostáva nielen Deadpoolov, ale i môj obľúbený zlosyn Juggernaut. Tento príbeh je dokončený v čísle 12. Oba tieto komiksy sa dočkali súhrnného vydania v roku 2020 v rámci Spajďáckeho kompletu.