JohnMiller komentáře u knih

Po vééľmi dlhej dobe som sa vrátil k môjmu milovanému Nietzschemu (trvalo to skoro 10 rokov). Ten jeho nihilizmus síce už nežeriem lopatami tak, ako v minulosti - no na druhej strane som ešte tak nevymäkol, takže ma stále dokáže fascinovať. Zarathustra (1885) bol môj rest, ktorý som pestoval dlhé roky a táto pekná verzia od vydavateľstva Vyšehrad - na ktorú som natrafil v kníhkupectve, ma nemusela dlho presviedčať.

Hneď na začiatku vás upozorním, že táto kniha je šialená. Rád by som ju aj niekomu odporučil... ale naozaj neviem komu. Je vhodná asi len pre takých polobláznov ako som ja. Na nete som našiel niekoľko zdrojov ktoré to svojim spôsobom prirovnávajú k biblii. Je to divné, no nejaké paralely sa tam naozaj nájdu. Ktoré to sú však nebudem rozoberať. Tak či onak ide o veľmi náročný text, ktorý sa pokúša predať informácie prostredníctvom podobenstiev. Ťažko sa to číta, ešte ťažšie chápe.

Sám som zaregistroval niekoľko fantastických myšlienok no čítanie som si veru neužíval. Cez tie antifeministické časti plné mizogýnie sa už teraz nedokážem preniesť.

2 05.12.2023

Tak, a mám za sebou ďalšiu svetovú klasiku. Smäd po živote od Irvinga Stonea zachytáva divoký život umelca Vincenta Van Gogha. Jeho život, ktorý venoval aj obetoval umeniu. Rozhodne odporúčam každému tvorivému duchu, ktorý pozná ten pálčivý, horúčkovitý pocit s vytvárania diela, či radosti z nejakej kreatívnej činnosti. A je skutočne jedno o akú formu ide. Veľmi ma priťahovalo na tejto knižke to, že som z nej počas celej doby čítania nemal pocit, ako pri väčšine biografickej literatúry alebo filmov, že autor tak troška skresľuje, nejakým spôsobom idealizuje osobu o ktorej píše. Hoci nie som odborník na Van Gogha a na maľovanie už vôbec nie, prišlo mi, že autor zvolil v rámci mantinelov celkom objektívny postoj, takže miestami ma aj hnevali "sprostosti" ktoré Van Gogh zbytočne vystrájal. Ale hnevala ma aj smola ktorá sa mu lepila počas celého života na päty.

Suma sumárum ide o ten druh literatúry, ktorý dokáže čitateľa zasiahnuť a pohnúť s jeho vnútrom. Rozhodne dokáže zasiahnuť viac a na dlhšie ako nejaká rýchlo pečená motivačná literatúra.

8 30.11.2023

Chápem, že mnohí čitatelia boli zo záveru sklamaní, čakali - teda predpokladám, že by si skôr priali taký ten klasický fantasy-heroický koniec. Nechcem použiť termín klišé, keďže ten je nabitý skôr negatívnym predikátom, ale aj ja by som bol ok s tým, keby sa to skončilo skôr - nazvyme to tak, Tolkienovsky. No koniec viac pripomínal rozprávku - asi takto: " A ako to bolo ďaľej, si už nepamätá nik, čitateľ si môže domyslieť".

Sapkowski je perfíkanec - lišiak, ktorý ma viackrát prekvapil a nečakane omráčil zvratmy v deji. Ako aj v tejto knihe, tak aj v predošlých. Preto som nezostal zaskočený tým, že sa rozhodol ukončiť to inak a práve preto moje očakávania neboli nenaplnené

Nezabúdajme, že mimo konca tu máme niekoľko stoviek vynikajúcich strán Zaklínačovho sveta, ktoré patria k tomu najlepšiemu zo série. Pre mňa je táto časť plus Veža lastovičky úplným vrcholom série o Zaklínačovi.

9 29.11.2023

Ak by som nemal všetkých 5 častí v jednom zväzku, asi by som sa nedonútil dočítať sériu dokonca. Rovnako ako Kroniky Narnie - ma každá časť bavila menej a koniec - teda posledná časť, bola už iba ako nútená jazda. Nehovorím, že nápad z alternatívnimy vesmírmy nebol super, ale úprimne - mňa to už nebavilo.

3 28.11.2023

V tejto časti mi už tie absurdnosti nesedeli. Unavili ma predošlé diely a originálnych nápadov - ktoré by udržali moju pozornosť - je tu pomenej. Stala sa z toho taká absurdná existenciálna nuda, ktorá ma síce tou nelineárnosťou bavila v predošlích dieloch, avšak tuto sa to už sa opakovalo po štvrtý krát a to je na mňa priveľa.

1 24.11.2023

Grécku filozofiu (hlavne klasické obdobie) som si zamiloval počas štúdií na VŠ. a doteraz sa k nej vraciam, hoci vlastním iba hŕstku diel.

Nevlastním ich viac pretože - za prvé, mám tonu iných kníh ktoré si chcem kúpiť a za druhé, keď si aj nejakú antickú - starovekú vyhliadnem: väčšinou je už vypredaná, a keďže sa veľmi rád vyhýbam všemožným výcucom a novým interpretáciám guruov (motivačná literatúra je formát, ktorému som neprišiel na chuť), počkám si radšej niekoľko rokov na dotlač.

Pri tomto vydaní - dva v jednom: Xenofon - Spomienky na Sokrata a Platón - Sokratova obrana, som sa bál, že bude preklad nejakým spôsobom poznačený socialistickou ideológiou - ako "predmarxistická idealisitická filozofia", kde jednotka práce nie je esenciou všetkého. Rok vydania 1970. Avšak nepostrehol som nič čo by ma tu vyrušilo. Akurát si to vydavateľ nechal na záver v cca 30 stranovom komentári, ktorý síce obsahuje dôležité historické údaje, no socializmus z neho preteká ako z poškodenej kanalizácie. Čo vám poviem .........

Tieto diela sú istou posmrtnou obhajobou asi najznámejšieho starovekého filozofa v dejinách - Sokrata, ktorý bol počas vykonštruovaného procesu odsúdený na smrť. Mám rád jeho myšlienky ktoré predkladá praktickou formou na príkladoch zo všedného života. Poučné, logické, idealistické ale nie nereálne.

23.11.2023

Tretia časť bola posledná ktorá ma ešte bavila. Prehistorický svet, kriket, zmysel života, roboti.. Nemusel som sa nútiť do čítania. Palicu som definitívne zlomil až pri posledných dvoch pokračovaniach. No mám vo svojom ukruhu známych, ktorí pomyselnú plaicu zlomili práve nad týmto dielom.

3 23.11.2023

Prekvapilo ma, že celovečerný film Stopárov sprievodca galaxiou z 2005 si vypožičal aj hŕstku nápadov z druhej časti. Druhá časť päťdielnej sci-fi trilógie ma bavila v podstate rovnako ako prvá. Príbehu tu veľa niet avšak vtipný pobyt v reštaurácií na konci vesmíru mi úplne ku šťastiu stačil. Tam sa autor kreatívne vyhral. Tá absurdnosť celého vesmíru a popletená neuchopiteľnosť ma tu v celku bavila, čo sa o neskorších dieloch povedať nedá.

2 22.11.2023

Asi patrím k štatistickej odchýľke, keďže sa mi celovečený film z roku 2005 svojho času celkom páčil. Ku knihe som sa vtedy nedostal (spolužiak, ešte vtedy na základnej škole, mi ju nepožičal :) ). Čo som však prečítal bolo množstvo kritiky - hlavne zo strany fanúšikov knižnej predlohy.

Keď som sa dostal k päťdielnej trilógií - prekvapilo ma to, že medzi filmovou a knižnou adaptáciou nebol skoro žiadny rozdiel. Je to môj názor, ktorý vidím svojou optikou a nemusí sa zhodovať s ostatnými - no ten suchý humor, divná atmosféra, sarkastické surrealistické podivnosti... To som tu všetko mal.

Hoci takéto humorne ladené obskúrne sci-fi nie je úplne mojou šálkou, zabavilo ma, pousmial som sa pár krát a navnadilo ma to na ďaľšie pokračovania avšak tie - popravde ma už tak nebavili.

5 20.11.2023

Hlavná myšlienka je geniálna. Zachytiť jeden všedný deň väzňa, ktorý si odpykáva trest v neslávne známom systéme trestaneckých táborov v Sovietskom zväze - v Gulagu. Výpoveď je o to silnejšia, že sám autor Alexandr Isajevič Solženicyn prežil v týchto neľudských podmienkach 8 rokov a postaral sa o to aby sa na nespravodlivosť tohto šialeného režimu nezabudlo. Preto autorovi úplne dôverujem v autentickosti diela a verím, že si nič neprikrášľoval ani neidealizoval. Ide o surový kus reality vtesnaný do novely, ktorý ale prekvapí absenciou emócií. Na takéto tragické udalosti by sa nemalo zabúdať a z času na čas je dobré si ich aj pripomenúť, aby sa raz náhodou nestalo to, že sa budú v budúcnosti opakovať.

10 16.11.2023

Mňa si tento román nezískal. Hoci verné opisi prostredia svojho času určite nadchly nejedného čitateľa, ktorý nechodil ešte každý rok na dovolenku k Chorvátskemu pobrežiu, a ani zo sociálneho prostredia som nemal pocit, že by bolo vymodelované umelo, avšak - zdá sa mi, že to čo chcel Kukučín povedať, nie je úplne v poriadku.

To, že naivná - rýchloplanúca - láska nemá dostatok síl na to aby prelomila bariéry sociálnych tried a tradícií, tomu ešte dokážem porozumieť, ale to, že to Kukučín znormalizoval - teda myslel, že je to správne, má to tak byť a v inom prípade by to uškodilo tradícií, rodinám, takže dedičstvo, ktoré sme dostali od rodičov do vienka nie je možné zmeniť a je zbytočné sa o to čo i len pokúšať lebo sa to aj tak nedá. Teda akoby išlo o prírodné zákony, ktoré sú pevné. Toto sa mi nezdá byť v poriadku.

3 14.11.2023

Asi nebudem jediný čitateľ, ktorý siahol po tejto zbierke sonetov iba preto, že ide o texty Williama Shakespearea - a nie preto, že by sa zaujímal o sonety alebo dokonca o samotnú poéziu. Ja sa bez mučenia priznávam a práve preto je moje výsledné hodnotenie také aké je. Udržalo si to moju pozornosť, hoci naivné zaláskované rými už na mňa nemajú taký efekt ako keď som bol mladší. Ale ešte stále dokážem na text pozerať tou optikou nekritického milenca. Žánrovo to však ide mimo mňa.

3 08.11.2023

(SPOILER) Karl Marx a Friedrich Engels - kontroverzné duo, ktorému sa asi nedá vyhnúť, ak sa zaujímate o sociálne vedy. Ja som sa s nimi prvýkrát stretol ešte na vysokej škole v rámci samoštúdia. Ako 22 ročný som si prečítal Manifest komunistickej strany a už vtedy som sa k tomuto textu vyjadroval veľmi cynicky, a nedokázal som si predstaviť to - ako je možné, že tomuto “naletelo toľko ľudí. Text zachytáva svet s javmi, ktorý úplne neodzrkadluje realitu, lebo sa nám snaží navodiť pocit, že všetko je v konflikte záujmov zo všetkým. Opisujem to veľmi zjednodušene, ale vo svojej podstate to je esencia a spoločný menovateľ všetkých ich textov.

Po takmer desiatich rokoch sa k Marxovi a Engelsovi vraciam s istou pokorou, no ale aj s nazbieranými vedomosťami, aby som sa znova a obšírnejšie ponoril do teórií, ktoré sú ešte aj dnes objektom diskusií. Pre toto bádanie som si zvolil toto dvojzväzkové dielo Vybrané spisy I. a II., ktoré u nás vyšlo v roku 1950. Dôvody, prečo som si zvolil práve toto dielo sú nasledovné: Keďže dielo vyšlo v roku 1950 - kedy na území Česko-Slovenska prebiehala tvrdá kolektivizácia, menil sa od základov celospoločenský diskurz, ktorému sa nevyhla ani literatúra - vznikol priestor pre abosolútne necenzúrovanú, úprimnú a surovú ideológiou poháňanú literatúru. Marxizmus-Leninizmus ako vtedajší vrchol filozofie, prekrútenie spoločenských vied atď. Práve pre tú úprimnosť, nepotrebnosť ospravedlňovania sa a preklad fanatického komunistu, pseudo-profesora Ladislava Štolla, som si zvolil toto viac než 1000 stranové best off.

Ešte než sa pustím do kritiky, chcel by som sa vyjadriť k tomu, aké pocity som mal z čítania. Aké emócie vo mne lomcovali a prečo sa čítanie zmenilo na boj s vlastným úsudkom. Pri čítaní ma strhávala súdnosť. A to až tak, že ma to donútilo nabehnúť na internet a pozrieť sa akým spôsobom interpretujú Marxov pohľad na svet aj iný čitatelia. Natrafil som na známeho klinického psychológa menom Jordan Peterson, ktorého interpretácia bola v mnohých smeroch podobná ako tá moja, ktorú teraz opíšem.

Karl Marx a Friedrich Engels nie sú dezinformátori ani dezoláti, ak by som mal skĺznuť do naratívu dnešnej doby a dnešnej terminológie 21. storočia, ktorá týmto spôsobom označuje novodobé šarlatánstvo. Ide o bádateľov (hlavne teda Marx) ktorí majú obrovský prehľad v histórií, ekonomike, politických vedách a v rámci ich obdobia sledovali novinky (hádam) v každej odbornej disciplíne. Ich vedomosti ma skutočne zaujali a o niektorých témach - hlavne z histórie - by som si s nimi aj ja rád podebatil. Ale - naozaj veľké ALE aj s výkričníkmi - je už pri ich interpretáciách spoločenských javov.

Za hlavný indikátor dejín a všetkých spoločenských javov si stanovili “prácu (námezdná práca, kapitál) ktorou interpretujú všetky udalosti, ktoré sa v histórií udiali - a veľmi zjednodušene, mnou povedané - z toho Marx vyvodil svoju najznámejšiu teóriu - teóriu bojov sociálnych tried. A teda v skratke - dejiny sú iba bojom medzi ľuďmi, a v boji ide o to: kto koho bude ovládať a kto komu bude slúžiť. V staroveku to boli otroci, v stredoveku nevoľníci a teraz to sú proletári. Pri všetkej súdnosti si nemyslím, že jediné čo nás ako civilizáciu poháňa dopredu je to, aby sme sa mali lepšie na úkor iného.

Aby sme si vyjasnili - absolútne akceptujem to, že existujú takí, nazvime ich, zlí ľudia a asi každý vo svojom živote niekde niekoho chcene-nechcene využil. Áno súhlasím s tým, že svet nie je len dobrým miestom a nie je v poriadku pozerať sa naň ružovými okuliarmi. No tvrdiť, že generovanie takéhoto zla, je hlavná motivácia a cieľ života ľudí, je tak negatívna interpretácia, že práve pre toto sú teórie Marxa a Engelsa dosť ťažko uveriteľné a aplikovateľné.

Popri čítaní som mal pocit, že teórie je potrebné poprieť mojimi vedomosťami a väčšinou sa mi to podarilo. Takisto však už chápem aj to, že čitateľovi, ktorému chýbajú určité vedomosti alebo nemá potrebu byť objektívny, môže ľahko prepadnúť týmto ideám a uveriť logicky poskladaním tézam.

Ako som už spomínal: toto duo je veľmi sčítané a s mnohými vybádaními myšlienkami súhlasím - avšak s nimi nemôžem súhlasiť v globále, lebo ľudská bytosť nedokáže takto koexistovať s ostatnými. Príklad: Proletári vyrobia 1000 mobilov, ktoré si však nemôžu dovoliť. Buržoa urobí to, že si ich vyvesí vo svojej kancelárií a bude sa tešiť, že obral o prácu proletárov a bude sa s tých mobilov tešiť. Podľa Marxa to tak je - podľa mňa nie!

Ako som už písal, nejde o výmysli - o to byť čo najkreatívnejší - mnohé vstupy do teórií sú zaujímavé plné faktov, mnohých zdrojov, no v okamihu ako sa na teóriu alebo kritiku pokúsia aplikovať prácu a konflikty sociálnych tried, dostávame sa do despotického konštruktu, ktorý sa nedrží striktne reality.

Kapitoly ako Manifest komunistickej strany, Námezdní práce a kapitál, Mzda cena zisk, niektoré časti z Kapitálu a Bytová otázka, ma ohúrili svojim rozsahom bádania ale vo výsledku nesúhlasím ani z jednou interpretáciou v plnom - a niekde ani len - čiastočnom rozsahu.

Čo zase nemôžem hodnotiť sú politické texty: Taký Osmnáctý brumaire Ludvíka Bonaparta išiel úplne mimo mňa, lebo historické súvislosti tohto porevolučného obdobia nepoznám a tuto tvorcovia išli skutočne do najhlbšej hĺbky.

K čomu sa však opäť môžem vyjadriť je to, že táto dvojka zkritizovala hádam každého na koho narazila. Dám vám sem aj zoznam tých, ktorým riadne naložili. Zoznam obsahuje iba mená ľudí, ktorých poznám a neprišlo mi úplne v poriadku, že do nich miestami až bezhlavo kopali.

Bismarck, Cézar, Darwin, Feuerbach, Hegel, Hobbes, Hugo, Kant, Locke, Platón, Proudhon, Rousseau, Saint-Simon, Adam Smith, Spinoza, Tocqueville a Voitaire. Opakujem: to sú len tí ktorých poznám.

Toľko o prvom zväzku. Zvlášť sa vyjadrím k druhému, keďže na prekvapenie mi sadol viac.

06.11.2023

Ústredné motívy bizarnej birokracie, totalitného režimu a neschopnosť - teda nemožnosť - splnomocniť svoje sily, boli zachytené perfektne. V niektorých momentoch to pripomínalo niektoré konkrétne režimy v ktorých sa veľmi nezaoberá individualitou občanov. Pri týcho motívoch je mi jasné prečo je tento román tak všeobecne populárny a aj po takmer 100 rokoch nezapadoil prachom.

Ťaživá atmosféra a bezvýchodisková úzkosť pána K. je literárna pochuťina. Avšak.... Nekompaktnosť textu - akoby z neho boli povyberané kapitoly, či dokonca úrivky - ma nesmierne vyrušovali. Akoby to autor písal v epizódach, potom škrtal a už sa k tomu nevrátil. Je to napísané vynikajúco, idea absurdna je nadčasová ale tá nesúdržnosť mi prekážala.

3 31.10.2023

Surovosť a chladný realizmus. Tak by som opísal túto, účelovo rozdelenú, druhú pomyselnú časť románu Nahí a mŕtvi. Postavy, dej a všetky skutočnosti, ktoré tvoria situácie odohrávajúce sa na malom Japonskom ostrove, robia z tohto románu jedno z najlepších diel, ktoré zachytávajú udalosti 2. svetovej vojny.

Tá uveriteľnosť rôznorodých charakterov pôsobí na čitateľa tak, akoby bol aj on súčasťou jednotky. O to viac potom citlivo vníma nespravodlivosť, šikanu a ticho. To ticho, ktoré smeruje iba k jednému. K stretu dvoch nepriateľských frakcí.

26.10.2023

Aldous Huxley, autor a vizionár, ktorého poznám vďaka dielam ako sú The Doors of Perception či Brave New World, ma týmto dielom až tak neočaril. Hneď vysvetlím prečo. Ku knihe Kontrapunkt som sa dostal úplnou náhodou. Prehrabával som sa v antikvariáte. A kedže mi meno Huxley bolo dobre známe, zobral som si ju naslepo.

Do diela som sa pustil naslepo a musím sa priznať, že mi v tomto prípade dlhokánske opisi vôbec nesadli. Život rôznych, skôr, lepších sociálnych vrstiev zanikajúceho "starého" sveta Veľkej Británie ma vôbec nezaujal, a hoci sú postavy zobrazené famózne a ich dialógy obsahujú peknú hŕstku zaujímavých myšlienok, mňa si tento román nedokázal získať.

Príbeh, svet a miesta, ktoré sú vystavené okolo Sophiinej voľby, ma k sebe akoby pripútali. A nejde tu o idealizovanie si nejakého časového úseku v histórií. Autor mal neuveriteľné nadanie na opisy udalostí a situácií, ktoré zachytil tak uveriteľne, že hocijaký bežný vnútorný monológ - taký aký prežívame bežne aj my - mi pripomínal rôzne situácie v ktorých som sa ocitol už aj ja, a autor to predniesol tak pútavo, že aj tie menej podstatné časti v knihe ma nesmierne bavili.

Môj spomenutý "statement" o pútavosti platí nie len pre menej podstatné časti, či časti veselšie alebo dramatickejšie, ale aj tie tragické. Tým narážam na jadro príbehu - na samotnú VOĽBU. Na ktorú čitateľ nedočkavo čaká, a keď sa jej dočká, nie je dvakrát nadšený. Voľba ma zamrazila, znechutila ale v konečnom dôsledku nešokovovala tak ako by som si myslel. Celé dielo je popretkávané dehumanizáciou ľudí, ktorá vyvrcholila počas 2. svetovej vojny, takže by si mal byť čitateľ vedomí toho, že happyendu sa pravdepodobne nedočká.

Ide o silný knižný zážitok, ktorý odporúčam. Nebojím sa toto dielo zaradiť do kolonky, klasické.

24.10.2023

Tento komentár píšem po prečítaní celej ságy. Ak si dám na misku váh všetky pre a proti všetkých kníh, a usporiadam si v hlave rad radom to, čo sa mi páčilo a čo nie, Veža lastovičky mi z toho vychádza ako najlepšia časť zo všetkých. Viac ako hrdinské boje s príšerami ma Sapkowski vie zaujať psychológiou postáv, popisom vzťahov, retrospekciou udalostí a procesmi, ktoré sa dejú za oponou textu. Ale takisto úplne rozumiem, že mix týchto ingrediencií nemusí sadnúť úplne každému fantasy čitateľovi.

12 23.10.2023

Počas absolovavnia kurzu Motivačných rozhovorov sme si s autorom Janom Soukupom prešli celý obsah tejto knihy. Preto tuším, že hoci je kniha napísaná skutočne prakticky, aj s ukážkami ktoré sa uveriteľne tvária a možno aj sú vystrihnuté zo skutočných rozhovorov, čitateľ len ťažko nadobudne schopnosť viesť dialóg tak, ako by chcel podľa knihy. Chce to naozaj cvik a mentoring.

Kniha je skôr určená pre ľudí, ktorí pracujú v odborných disciplínach ako sú psychológia, sociálna práca a jej derivácie. Teda práca s ľuďmi-klientmi, ktorí majú, nazvyme to nejaký "problém". Musím uznať, že po skončení kurzu som intenzívne skúšal metódy na svojich klientoch, a musím povedať, že niekoľko krát mi to skutočne pomohlo a po čase sa techniky stali mojou štandardnou výbavou v komunikácií s ľuďmi.

16.10.2023

Premena bolo moje prvé stretnutie s Kafkom. K úvodu prezradím, že to bolo iné ako som očakával. No na otázku, čo som očakával?, asi ani neviem odpovedať. To, čo a ako, sa odohrávalo v tejto prerastenej poviedke bolo ako z iného sveta. Celá poviedka grotesne pripomínala nočnú moru, ktorá má vlastné pravidla, a tie sa skoro nikdy nezhodujú s tými, s ktorými sa riadime počas dňa. Je to ako nepríjemný sen, ktorý akoby deformoval sociálne správanie v kruhu rodiny. Na radikálnu zmenu ako to v takýchto snoch býva, však hlavná postava nepoukazuje, respektíve mu, nepríde divná, patologická a nesprávna. Hlavná postava sa snaží iba prežiť medzi týmito neuveriteľnými pravidlami, ktoré akoby reflektovali pocity, depresie, úzkosti a vylúčenie.

Kafka, či už v Premene alebo Procese, nie sú moja šálka kávy. No, viem sa cez to preniesť a uznať kvality autora aj keby nebol tak uznávaný, čitateľsky populárny. Lebo ak už nič viac, tak som nad obsahom po prečítaní premýšľal aj viac krát.

9 12.10.2023