Kaduri
komentáře u knih

Audiokniha.
Prvá kniha, ktorú som počúvala v slovenčine. Veľmi pekne načítaná Zuzkou Kaprálikovou.
Príbeh Addie LaRue, ktorá uzavrie zmluvu s temným bohom a stane sa slobodnou... ale aj neviditeľnou.
Aké je to žiť stáročia a byť zabudnutá?
Addie to vie, bojuje, trápi sa, snaží sa zanechať stopu.
Až konečne po troch storočiach natrafí na človeka, ktorý si ju pamätá. Je to zázrak alebo len trik temného boha?
Krásne - smutné čítanie s nečakaným záverom. Za ten pridávam jednu hviezdičku.
Páčilo a odporúčam.
(úryvok je z ebooku v češtine)
"Addie už zažila mnoho seznámení, ale tohle bylo poprvé a naposledy, kdy jí bylo dopřáno se rozloučit. Jeden polibek, dlouho očekávané ukončení. Ne pomlčka přerušené věty nebo výpustka tichého útěku, ale tečka, uzavřená závorka, konec.
Konec.
Tak to zkrátka je, když žijete jen a pouze v přítomnosti: celý váš život je nikdy nekončící souvětí."


Stále sa jedná o kvalitné čítanie, knižka ma však - bohužiaľ - nepohltila tak ako prvé dva diely. Akoby postrádala iskru, spirit, živelnosť predchádzajúcich kníh.
Až druhá polovica príbehu ma vtiahla do deja, bola som tam s nimi, s Lenú a s Lilou.
V úskaliach manželského súžitia, výchovy detí, túžby presadiť sa, nájsť si svoje miesto v živote.
Už sú tridsiatničky a ich životy delí priepasť - citová, priestorová i intelektuálna. Jedna v Neapole, druhá vo Florencii.
Ach, a ten záver... Núti čitateľa okamžite siahnuť po pokračovaní.
"A přesto, i když jsem žila v jiných městech a skoro jsme se nevídaly a ona mi o sobě nic neříkala a já se snažila na nic se neptat, její stín mě popoháněl, její stín mě brzdil, naplňoval mě pýchou a srážel mi hřebínek, nikdy mi nedopřál klidu.
Když teď tohle píšu, potřebuju to popohánění ještě víc. Chci, aby tu byla, píšu kvůli tomu. Chci, aby mazala, aby přidávala, aby se podílela na našem příběhu a vlila do něj, se svou kreativitou, to, co ví, co řekla nebo co si myslela."
"Stát se. Tím slovesem jsem byla odjakživa posedlá, ale uvědomila jsem si to teprve tehdy. Já se chtěla stát, i když jsem nikdy nevěděla čím. A stala jsem se, o tom není pochyb, jenže mi chyběl predikativ, chyběla mi skutečná vášeň, odhodlání, ambice. Chtěla jsem se něčím stát – o tohle tu šlo – jen proto, že jsem se bála, že Lila se stane kdovíčím a já zůstanu pozadu. Moje stát se bylo stát se v její stopě. Musela jsem se stát znovu, ale kvůli sobě, už jako dospělá, nezávisle na ní."
"Společnost, které připadá normální potlačovat péčí o děti a o domácnost intelektuální sílu žen, je nepřátelská sama vůči sobě a neuvědomuje si to.“


Audiokniha.
Veľmi príjemné prekvapenie.
Je to "feel good" román ako vyšitý.
Vskutku láskavé, vtipné čítanie o nových začiatkoch, priateľstve a samozrejme káve:).
Pozitívny dojem ešte umocnila interpretka audioknihy Klára Suchá.
Akurát poviedka na záver už tam bola akosi navyše.
Celkovo, na počúvanie knižky som sa vyslovene tešila a vrelo ju odporúčam ďalej.
Za mňa 4,5 hviezdičiek.


Audiokniha.
Moc vydarená historická fantasy detektívka presne podľa môjho vkusu:).
Autorka vytvorila živý obraz stredovekého londýnskeho mosta, so všetkými jeho zákutiami, tajnými priechodmi, (hovoriacimi) sťatými hlavami… Pozerala som si obrázky na internete a londýnsky most bol v tom čase neskutočná stavba, úžasné miesto. Prejsť sa tak v jeho útrobách…
Čo sa deja týka, spolu s konstáblom Thomasom Collinghamom vyšetrujeme viacero detektívnych prípadov a každý je vskutku jedinečný.
Taktiež doslov autorky bol veľmi zaujímavý.
Jediné, čo mi brnkalo na nervy, bol svojrázny prejav interpreta, ktorý príbeh predčítal. Asi je v tomto prípade lepšie zvoliť čítaný text…
Knižku vrelo odporučím ďalej a verím, že sa dočkáme pokračovania.


Druhá kniha od Dominiky a rovnako super.
Tentokrát nám sprostredkovala veselé historky zo života v Južnej Kórey. Niektoré veci boli pre mňa nepredstaviteľné: chodiť naboso v gumených šľapkách v zime, bŕŕ, až ma striasalo:). Naopak v niektorých veciach by sme sa mohli kľudne inšpirovať, napr. rýchlosťou výstavby diaľnic.
No a bizarná poviedka na záver "O prdiacej neveste" bola proste top.
Vskutku úsmevné čítanie a už sa teším na Dominikinu ďalšiu knižku.
„Aké to je – presťahovať sa s rodinou, s malými deťmi, na druhý koniec sveta? Ako sa tam dorozumiete? Čo si počnete? Nebojíte sa?“
Namiesto odpovedí som len krčila plecami, nejako už hádam bude.
„Jasné, že sa nebojíš,“ utrúsil manžel, „to ste vy Rusnáci – len zobrať pod pazuchy deti, kury, kravu, a dva mesiace sa pokojne plaviť hoci aj do Ameriky.“
"Vianoce prišli naozaj vo veľkom štýle. V metre sa zjavil veľký bilbord s vysmiatym Ježišom a nápisom: Všetko najlepšie k narodeninám!"


Knižku som zháňala dlhšiu dobu. Keď som ju konečne získala, bola som máličko sklamaná. Nemohla som sa začítať, knižka ma nedokázala vtiahnuť do deja. Až od 2. časti sa to zlomilo a začala som si príbeh vychutnávať.
Dejom sa vinie celá plejáda kurióznych postavičiek a mne bolo s nimi skrátka dobre. Je to kniha o živote, odchádzaní, okapi a umieraní, a je krásna.
Nie je pre každého, ale toho správneho čitateľa si určite nájde. Alebo on ju.
„Luisinko,“ zašeptala Selma, „budeš se mě muset pustit. Už je čas.“
Uchopila mě za ruce, sevření povolilo. Skulila jsem se na záda, oči stále zavřené.
„Jsou tu ještě všichni?“ zeptala jsem se.
Selma a optik se na sebe podívali a v tu chvíli Selma vymyslela svět podruhé.
„Ne,“ zavrtěla hlavou. „Všichni tu už nejsou. Ale svět tady pořád ještě je. Celý svět bez jednoho.“
Milý Frederiku,“ psala jsem u Selmina kuchyňského stolu, „Selma zemřela. Měla tě moc ráda. Jediné, co jí na tobě vadilo, byl časový posun. Zřejmě k sobě opravdu nepatříme. Ale to nevadí. Na okapi k sobě taky nic nepatří, a přesto je to neuvěřitelně krásné.“
„Teď jsme úplně sami,“ povzdechla jsem si.
Optik mě vzal kolem ramen a přitáhl si mě blíž k sobě. „Nikdo není sám, dokud ještě může říkat my,“ zašeptal. Pak mě políbil do vlasů.


Audiokniha.
Apokalyptický svet blízkej budúcnosti, zmietajúci sa v nedostatku prírodných zdrojov. Svet zúfalých ľudí utiekajúcich sa do sféry virtuálnej reality OASIS.
V OASIS môže byť človek kýmkoľvek, môže si žiť vysnený virtuálny život. Naviac je tu ukryté "Hallidayovo veľkonočné vajce", poklad nesmiernej hodnoty zakladateľa OASIS. Pátra po ňom zapálený dav hráčov. No víťaz môže byť iba jeden. Hra začína...
Fakt super. Knižku som si plánovala prečítať už dlho, nakoniec som zvolila formu audioknihy. A hoci nie som žiadnou veľkou fanúšičkou počítačových hier, pátračka po troch kľúčoch ma vskutku bavila.
A vlastne aj hlavný hrdina Wade nakoniec zistí, v čom sa skrýva tajomstvo pravého života...
4,5 hviezdičiek.


Audiokniha.
Film som videla, keď ho dávali "tenkrát" v kine. Už je to nejaká doba.
Knižka ide oveľa viac do hĺbky. Dej zabieha do rôznych historiek, je to Tarantino vo svojej najlepšej forme. Doslova som sa rochnila v tej zlatej ére šesťdesiatych rokov Hollywoodu s The Monkees, Stevom McQueenom, Brucom Lee, Sharon Tate, Romanom Polanskim. A s Charliem Mansonom, čoby neúspešnou rockovou hviezdou.
Knižka má nezameniteľný Quentinov rukopis. Živo si ho viem predstaviť, ako sa chechtá pri opise zvlášť zábavnej historky.
Malo to šmrnc, drive. Moc sa mi to páčilo a odporúčam:).


Tak toto je "feel good" román, ako sa tomu teraz hovorí. Autorka sa výrazne inšpirovala T.J. Klunem a jeho "Domom v blankytne modrom mori".
Najprv mi to trochu vadilo a myslela som si, že sa mi práve pre túto "šablónu" knižka nebude páčiť. Ale opak bol pravdou.
Príbeh čarodejnice Miky, domu Nikdedomu a jeho svojráznych obyvateľov, je milým pohľadením pre dušu.
Našlo by sa aj pár nedostatkov. Ako napríklad vulgarizmy, ktoré podľa mňa spôsobil nie úplne citlivý preklad.
Celkovo, je však knižka kúzelná. Obsahovo aj pocitovo:).


Zvláštny, komorný príbeh.
Zo začiatku mi dej knižky prišiel nejasný a zmätený. Vlastne iba sledujeme myšlienkové pochody hlavnej hrdinky Allis. Ako sa podceňuje, zúfa si, je celá taká submisívna.
Je to pokánie.
A potom je tu Sigurd. O Sigurdovi nevieme nič. Rovnako ako Allis.
Ich spolunažívanie je divné.
Autorka často hovorí len v náznakoch, ale vnímavý čitateľ si veľa vecí dokáže domyslieť.
Knižka má naozaj zvláštnu atmosféru a ja som bola úprimne zvedavá, ako to dopadne.
Po celý čas ma ovládal ťaživý pocit blížiacej sa katastrofy.
Nemýlila som sa.
"Jak neskutečně snadné je opouštět, pomyslela jsem si. Jsou si toho lidé vědomi? Nemělo by se to rozkřiknout."
"Upřímně jsem si přála přijít na to, jaká bych podle něj měla být, mohla jsem hrát jakoukoliv roli, na to jsem měla opravdu talent. Nezáleželo na tom, s kým jsem mluvila, dokázala jsem se velice dobře přizpůsobit. Mohla jsem mu být kýmkoliv, jen kdybych měla tušení, co si přeje."


Amélie Nothomb dokáže z pár stránok vyťažiť maximum. Ukázala to vo "Vrahovej hygiene", a táto knižka to len potvrdila.
Baví ma rôznorodosť tém, o ktorých píše.
Tentokrát je to šikana mladej Belgičanky Amélie v japonskej spoločnosti Jumimoto. V hierarchickom systéme spoločnosti sa postupne prepadá až na dno.
Absurdita celého systému, stret východnej a západnej kultúry ... a ako to všetko vníma samotná Amélia.
Bolo to nesmierne zaujímavé, občas humorné, poväčšinou príšerné.
Nie je to knižka pre masového čitateľa, ale mne autorkin štýl písania proste sedí.
"Přitiskla jsem čelo na skleněnou tabuli a bylo mi jasné, že tohle mi bude chybět: každému není dáno vévodit městu z výše čtyřiačtyřicátého poschodí.
Okno bylo hranicí mezi hrozivým světlem a milým pološerem, mezi záchodovými kabinkami a nekonečnem, mezi hygienickým a tím, co není možno smýt, mezi splachovadlem a nebem. Dokud budou existovat okna, i sebenepatrnější člověk na zemi bude mít svůj díl svobody.
Naposledy jsem se vrhla do prázdna. Dívala jsem se, jak mé tělo padá."


Podtitulok knižky neklame: Senzačný životný príbeh Madame Tussaudovej!
Pretože to bol senzačný príbeh. Mierne desivý, občas morbídny, fantazmagorický...
Marie Grosholtzová, alias "Malá", sa ako učnica doktora Curtiusa sťahuje do Paríža v predvečer Veľkej Francúzskej revolúcie. Ich podnik - voskové hlavy.
A tak sledujeme dejiny cez odliatky hláv vrahov i kráľov, živých i mŕtvych, hláv s telom i bez tela, ...
Príbehom sa vinú rôzne kuriózne postavičky a mňa trošku mrzí, že som si vopred neoživila históriu Francúzska, lebo takto mi pár bonmotov zjavne uniklo.
Nebude to knižka pre každého čitateľa, no pre mňa je to jedna z tých, na ktoré sa nezabúda.
Odporúčam.
„První konzule, víte, o hlavách si úsudky nevytvářím,“ řekla jsem. „To mě naučil život. Některé hlavy přežijí věčně, ale není to obvyklé. Franklina jsme nikdy neroztavili. Ani Voltaira. Jenže lidi zapomenou na leckoho, dokonce i na vraha Desruese. To se nedá říct předem, žádnou záruku nikdy nedostanu. Přesto jedeme dál, první konzule, nikdy se nezastavíme, pořád je koho vyrábět, pořád je koho tavit.“


Rok 1966, USA.
Smrteľne chorá Katherine sa presťahuje na samotu v horách, kde plánuje stráviť posledné mesiace svojho života. Postupne zisťuje, že v divočine sa skrýva ešte niekto. Psychicky traumatizovaný Danny, mladý veterán z Vietnamu. Z počiatku Katherine len pozoruje, ale neskôr sa pokúsi o bližší kontakt. Vyvinie sa medzi nimi vášnivý vzťah, ktorý sa krôčik za krôčikom mení v nebezpečnú posadnutosť...
Moc dobre sa to čítalo. Kontrast ozdravnej sily prírody a tragického osudu psychicky zlomeného človeka.
A pritom som celý čas držala obom palce, aby našli svoje šťastie. Žiaľ...
Vyústenie Dannyho príbehu mi prišlo neuspokojivé, málo uveriteľné. Autorka sa s tým mohla vyhrať viac.
Celkovo však hodnotím tento komorný príbeh veľmi pozitívne.
"Nemůže spát, vstane, sedne si na jednu z jeho lavic a podívá se z okna. Nenávidí úplněk za to, že jí ukazuje les, ve kterém není on."
"Tvář se jí zkroutí a celé tělo se rychle a tvrdě prohýbá, jako nějaké zvíře sražené na silnici. Prudce otevře oči a zírá na něj, jako by ho klidně zabila, aby z něj dostala všechno, co chce.
Tak moc ho chce. Chce Dannyho.
A on je ze skla, které se roztříští. Vidí za oknem tu jasnou hvězdu, ví, že musí spadnout, protože uvnitř cítí, jaký opíše oblouk, jak bude hořet.
Všechny hvězdy musí spadnout na své místo.
Všechny.
Teď
Hned."


Timothy je späť. A bola to zase jazda:)
Z celej knižky mám pocit, že autor si s čitateľom pohráva a skúša, čo ešte znesie. Čím absurdnejšie, tým lepšie. Čitateľ sa musí oprostiť od vnímania reality a užívať si príbeh.
No a záver, to bola čistá gangsterka v štýle Quentina Tarantina:)
Za mňa super, bavilo ma to:)


Príspevok obsahuje malý spoiler.
Toto bolo tak krásne čítanie. Moja prvá knižka od autorky, ale určite nie posledná:).
Kniha o nových začiatkoch, trošku vtipná, trošku smutná, trošku dojímavá ... proste celá úžasná:)
Až máte chuť vydať sa do Škótska, otvoriť si svoj vlastný obchodík s knižkami a stretnúť svojho vlastného Lennoxa:).


Audiokniha.
Príbeh kamarátov, siedmakov ZŠ vo Vimperku, odohrávajúci sa v 80-tych rokoch 20. storočia. V "zlatých časoch" socializmu.
A tak som si pripomenula, ako sa žilo.
Buzerácia žiakov v škole, kádrové posudky, lampasáci, branné cvičenia v plynových maskách... Len nevytŕčať z davu, "držať hubu a krok", ako vravieval môj dedko.
A aj keď som sa pri počúvaní bavila nad absurditou toho systému, myslím, že sa z námetu dalo vyťažiť viac.
Koniec divne useknutý... Druhá možnosť je, že som nemala celú audioknihu:).


Najväčší gurmánsky kritik Francúzska zomiera. Jediné, čo ho ešte drží pri živote, je pokrm, chuť, na ktorú si nevie spomenúť...
V mysli mu ožívajú veľkolepé kulinárske zážitky jeho života. A on zúfalo hľadá, pátra...
Kniha je detailne premyslená, skvostný literárny jazyk. Priam cítite, ako Vám delikátny pokrm skĺzava po jazyku, vôňu leta a mora, opulentné hostiny...
Nechytila ma však za srdce, pri jej čítaní som neprežívala dej do hĺbky.
Príbeh je písaný z pohľadu celého zástupu postáv, zvierat, vecí. Je to neprehľadné.
A záver je absurdný vo svojej jednoduchosti.
"Taková ironie! Po desítkách let žranic, po přemíře vína a alkoholu všeho druhu, po životě plném másla, smetany, omáček, fritovacího oleje, po ustavičných vědomě inscenovaných a svědomitě opečovávaných excesech se ctihodná Játra s úslužným Žaludkem nacházejí stále ve výtečné formě, ale zrazuje mne srdce. Jak hořké poznání!"
"Nyní už nic nemá cenu. Kromě té chuti, kterou pronásleduji v předpeklí své paměti a která mi odolává a umíněně se vzpírá, jsouc rozzuřená zradou, na niž se navíc ani nemohu upamatovat."
"Lidi si myslí, že děti nic nevědí. Až se člověk někdy musí ptát, jestli vůbec byli dospělí taky někdy dětmi."


Čo vnímam ako veľké pozitívum – román je nepredvídateľný, žije si „svojím vlastným životom“. Autorka sa nedrží osvedčenej šablóny YA fantasy, dej je prekvapivý, máličko strašidelný.
Morskí ľudia, troška nadprirodzena, putovanie hlavnej hrdinky, staré príbehy opradené tajomstvom...
Knižka je pútavá, prečítala som ju za krátky čas.
Trošku nerealistické mi prišlo, ako hlavná hrdinka Miren zvládla všetky „súboje“. Mala viac šťastia ako rozumu, ale budiž:).
Celkovo za 4 poctivé hviezdičky.
"Rybář na mě vyjeveně hledí a já na něj také. Otevře naprázdno ústa a ukazuje mi přes rameno. Otočím se. Dva metry od nás se ve vlnách houpají tři hlavy. Tmavé vlasy, tmavé oči, měsíčně bledá pleť, v ústech rozevřených do širokého úsměvu ostré zuby. Takhle zblízka jsou tyto bytosti k vidění vzácně. Chvíli mě s krutým výrazem v očích pozorují a pak se hlavou napřed znovu vrhnou do vln a jsou pryč."
"A tomu místu se začalo říkat Skřetno, protože ti, kdo v takové věci věřili, si byli jistí, že jednala s bytostmi temnoty, že své úmluvy posvětila odváděním obětin v podobě mladých životů. A ti kdo uvěřili, věděli, že posvátnost není ani černá, ani bílá, nýbrž rudá jako krev."


Audiokniha.
Autorka na obmedzenom priestore rozohráva tematiku cestovania v čase. Prišlo mi to dosť neprehľadné, bez spätného dohľadávania v e-knihe by som sa v príbehu strácala.
Nemôžem povedať, že by sa to čítalo zle, ale od knižky som očakávala hlbší zážitok.
Rozuzlenie prekvapivé, celkovo 4 hviezdičky.
"Po těch ulicích chodili všichni mnohem rychleji než já, už však nevěděli, že já jsem dřív cestoval až příliš rychle a příliš daleko a neměl jsem už v plánu kamkoliv jezdit. V poslední době hodně přemýšlím o čase a pohybu, o tom, že jsem nehybným bodem ve všem tom neustálém shonu."


Audiokniha.
Po predchádzajúcich výborných knihách "Terror" a "Ostrov" mám z tejto skôr rozpačitý dojem.
Kanada, 19. storočie. Autorka nám približuje skutočný príbeh Grace Marksovej, odsúdenej za spolupáchateľstvo na dvojnásobnej
vražde.
Zvláštna kniha.
Žiadna z postáv mi nebola sympatická (čo ani nebolo autorkiným zámerom).
Výpovede mätúce, nejednoznačné. A vlastne sme sa ani k ničomu nedopátrali. Je to len popis udalostí, ako to byť mohlo, ale aj nemuselo.
Z autorkiných kníh "Příběh služebnice" a "Svědectví" som bola nadšená, tejto však niečo podstatné chýba. Pointa? Rozuzlenie?
Nevzbudila vo mne žiadne emócie.
Po dopočúvaní prevažuje sklamanie.
