Karin94 komentáře u knih
Ak mám byť úprimná, ak by nebolo napísané v úvode, že túto knihu napísala tá istá spisovateľka, ktorá napísala aj sériu romantické úteky, tak mi verte, že by som to aj tak úhadla už minimálne v polke knihy, keď nie aj skôr.
Kniha mi prišla štýlom písaná úplne rovnako, ako séria romantické úteky (a nemyslím teraz len tie dobrotky, narážam hlavne na ten štýl písania) . Ak je tu niekto, kto čítal tu sériu a čítal zároveň aj toto, bude podľa mňa so mnou súhlasiť.
Kniha bola za mňa taký priemer. Romantika samozrejme ako to u týchto kníh býva, tak predvídateľná. Prvých sto strán som sa musela vyslovene nútiť do čítania, pretože mala nudné, dlhé a podľa mňa zbytočné opisy. Potom to bolo o čosi lepšie, ale nie oveľa. Bolo vidieť, že dej bol zameraný na hlavnú hrdinku Violu a na dcéry hlavného hrdinu - Grace a ich budovanie vzťahu.
Z postav mi bola najsympatickejšia Grace. Ona bola nevinné, dokonalé dieťa, ktoré chce a potrebuje cítiť všade navôkol lásku, a potrebuje byť milovaná. Viola mi bola svojim spôsobom tiež sympatická, len sa mi nepáčilo, ako so sebou nechala zametať. Najnesympatickejšie postavy mi boli Nate a jeho manželka. Toto boli rodičia "roka", nepáčilo sa mi, ako mali chúďatko Grace na háku. A potom Violina celá rodina a taktiež jej matka. V jej veku mi prišla strašne tvrdohlavá, riadila život snáď všetkým, muselo byť po jej a hlavne mi prišla taká, že ja som niekto a vy ste nič.
Najväčšia kritika a to sa musíme poďakovať hlavne prekladateľovi v knihe je tá, že kniha mala strašne veľa chýb, či už gramatických, alebo chýbajúce slová. Neviem či to bolo aj v papierovej podobe tak písané, ale ako v eknihe to bolo niečo hrozné a veľmi mi to vadilo. Ak by to tam bolo raz či dvakrát, tak ok, privriem oči a poviem si, že mýliť sa je ľudské, ale toto bolo niečo hrozné. Takže autorka, sa môže pekne krásne poďakovať svojmu prekladateľovi, ak o tom teda samozrejme vie.
Knihu odporúčam. Nenadchla, ale ani neurazila. No druhýkrát sa do nej púšťať nebudem.
Neviem či len ja mám ten pocit, keď čítam knihy od Vi Keeland, alebo aj niekto iný, ale zistila som nakoniec, že som od nej čítala aj Krásny omyl, a mne to príde celé na jedno kopyto. Ja sa ani nečudujem, prečo dokážu so spoluautorkou Penelope Ward napísať za jeden rok 2-3 knihy, keďže sa tam naozaj nič poriadne nedeje, a sú to naozaj ľahké predvídateľné oddychovky. V tomto prípade, by som také knihy mohla písať aj ja, nie? :D
Každopádne, toto nie je kritika. Toto bolo len taký malý plus názorik na knihu, čo si o nich myslím. Knihy od Vi Keeland sú našťastie písané tak, že dej je síce taký "nezažívny", ale snáď iba u nej nedokážem knihu odložiť, a nedočítať ju. Jednoducho musím. Nie je to v tom, že by ma veľmi bavili, ale skôr to, že chcem vedieť ako to celé skončí. Toto sa mi stáva aj u iných autoriek, ale iba u Vi Keeland ju musím dočítať.
Takže také zhrnutie. Kniha bola ľahko zrozumiteľne písaná, ktorá ničím neurazí. Nečakajte nič wow ani nič prekvapujúce. Milá oddychovka pri ktorej si netreba lámať ťažkú hlavu.
Ale mala by som jednu menšiu kritiku k tejto knihe, ktorá mi dosť vadila. Veľmi veľa sa tam spomínalo (a to dokonca keď som bola už dávno za stránou 100
Potom tiež, ale bolo to aspoň akotak prijateľné) práca. Akože, v knihách mi to samozrejme nevadí, čitateľ musí niekedy vedieť niečo, aby sa dostal do hláv hlavných postáv. Ale toto už bolo si myslím prehnané. Ďalšou vecou, ktorá tam bola tiež strašne veľa bol sex. Toto mi až tak nevadí, keďže ja sama ľúbim erotické knihy, ale v tejto knihe hmmm...ako by som to opísala, celá len o práci, o sexe a romantiky len minimum. Ku koncu tam vyplávajú nejaké tajomstvá, čo dodalo knihe také plus a potom samotný koniec. Inak nič.
Čo sa týka postáv Annalies a Bennetta Foxa, tak on taký alfa samec, pričom Annalies mu na všetko skočí a podvolí sa.
Kto chce nech si ju prečíta, ale myslím si, že o nič neprídete. Autorkin štýl písania ma baví, ale úplne mi stačí, ak si prečítam od nej 1-2 knižky za rok.
A opäť ďalšia dokonalosť od Colleen Hoover. Jedine čo ľutujem je to, že som sa do nej nepustila skôr.
Kniha je hlavne o dvoch postavách o matke Morgan a šestnásťročnej dcére Clare. Morgan ju mala v 17 rokoch a Clare to veľmi dobre vie, a preto nechce byť taká, aká je jej matka. Ich rodinné vzťahy sú divné, pretože Clare je tvrdohlavá teenagerka, a okrem toho sa zamiluje do chlapca, ktorého jej rodičia vyslovene zakazujú.
V jeden deň sa stane nešťastná nehoda, pri ktorej vyplávajú na povrch hrozné veci.
"Tvoje tělo a tvoje srdce nepřestane hledat krásu a přitažlivost v jiných lidech jen proto, že ses zalíbila jednomu člověku. Když se ti někdy stane, že tě začne přitahovat někdo jiný, je na tobě, abys z té situace vycouvala dřív, než se tomu už nebudeš moct ubránit"
Mne sa kniha veľmi páčila. Keď už vyplávajú veci na povrch, je kniha veľmi predvídateľná. Iným ľuďom sa buď páči, alebo hovoria, že to bol taký priemer, pre mňa bola dokonalá. Okrem dokonalosti bola aj ľahko a pútavo písaná, čiže nič chaotické. Možno sa vám zdá, že tam je dosť veľa postáv, ale Colleen to tak dobre napísala, že vám bude všetko jasné.
Postavy mi všetky boli sympatické, najmä Miller Adams aj keď mal sedemnásť, bol veľmi zlatý, slušný, vychovaný a hlavne dokonalý.
Clara bola taká tvrdohlavá teenagerka z dosť detskými názormi a robila aj dosť unáhlené rozhodnutia bez rozumu. Ale tak brala som to, veď ma iba šestnásť.
Morgan a Chris boli dosť starostlivo prísny rodičia, čo nie je zlé, ale myslím si, že už to niekedy až preháňali. Hlavne Chris.
Jonah bol fajn. Páčilo sa mi na ňom, že bol svojský. Jenny - Morganina sestra nebola zlá, ako postava mi tiež sadla, ale mne osobne prišla ako také nemehlo.
No a Lexie to bola Clarina najlepšia kamarátka, ktorá tam bola len zriedka spomenutá. Jednoducho keď boli oni spolu, tak si môžte domyslieť, dve šialene teenegerky.
Čiže ak je medzi vami niekto, kto si knihu nechce prečítať len vďaka "nezaujímavej" anotácii tak, ako nezaujala moc mňa, tak si ju nevšímajte. Príbeh bol jednoducho krásny, romantický, tragický, smutný a určite nebudete ľutovať.
Knihu odporúčam úplne všetkým.
Kniha Hlad sa mne osobne páčila oveľa viac. Tu to boli časti rozdelené na viac kapitol, ktoré boli úplne o niečom inom, ale predsa spolu súviseli. Napätie a nechutnosť ani v tejto knihe nechýbali.
Prvá kapitola začína fakt pútavo, kde čítame o ženatom mužovi, ktorý žije v pokojnej rodine. Raz objaví fotografiu z roku 1914, z miesta kde sa stal brutálny zločin. Prekvapivé je, že na fotke je záhadna postava s neprimerane dlhými prstami... Kto to len môže byť?
Opäť tak ako aj pri Smäde, opäť tu boli opísané nejaké témy, ktoré mne jednoducho nesadli a boli chaoticko písané, ale tých noviel tam je oveľa viac, a veľmi zaujímavých, takže vás to bude poháňať čítať. Sú brutálne, krvavé a napäté. Takže ak niekto píše, že Jozef Karika je slovenský Stephen King, nehádam sa. Môže byť, pretože ten strach a to napätie v Karikových knihách, je na nezaplatenie a aj keď táto dvojkniha mne moc nesadla v tych témach a čakala som niečo iné, aj tak budem pokračovať v jeho knihách, pretože píše fakt úžasne - viem to podľa knihy Trhlina, a viem to aj podľa tejto dvojknihy.
Okrem toho, aj keď obe knihy boli písané tak ako boli (čo samozrejme nie je chyba autora), tak musím povedať, pretože to vidím už len z opisu oboch kníh, že Jozef Karika je veľmi inteligentný muž a vie, o čom píše.
Za mňa určite odporúčam, pretože táto časť bola oveľa lepšia a okrem toho je to taky tip knihy, kde sa veľmi veľa toho naučíte, pretože to nie sú iba poviedky a novely, ale sú tam spomenuté veľa veľa iných tém "reálnych", pre ktoré sa to určite oplatí prečítať. Len to nie je taká normálna kniha, akú ste možno očakávali.
Jozef Karika sa tentokrát rozhodol napísať dvojitú porciu temnej imaginácie v podobe dvojknihy, kde nechýbal strach ani napätie.
Kniha Smäd je rozdelená na 3 novely, ktoré sú navzájom prepojené.
Pri knihe Smäd nás Karika zavedie do lesa presnejšie do Čebraťu, ktorý sa nachádza kúsok od Ružomberka. Písané to bolo napínavo a bol tam trocha aj strach. Autor vie knihy písať tak pútavo, že som sa vedela vžiť do situácie hlavných postáv, a prežívala som to s nimi.
Druhá novela s názvom Teufelasloch bola za mňa o čosi slabšia - okrem kapitol, ktoré sa tykali denníka. Ľudia, ktorí nemajú silný žalúdok, by tieto novely nevedeli prečítať ani rozdýchať. Autor to dokázal tak nechutne (v dobrom slova zmysle) opisovať, že mne samej sa zdvíhal žalúdok, keď som si to predstavila naživo (tieto pocity budete mať aj pri prvej poviedke). Okrem toho v druhej časti tam boli kapitoly z historických faktov, poznámky autora, ale aj spomenutá realita, čiže téma "covid". Mňa to až tak neohúrilo. Na jednej strane wow, napätá atmosféra, strach, nechutnosť a na druhej strane niekde úplne zbytočné dlhé opisy.
Každopádne od knihy som očakávala niečo iné, a aj keď proti poviedkam nemám nič, mne to moc nesadlo.
Vôbec neľutujem, že som opäť vyskúšala niečo od Kasie West a jej tzv. "westovky". Toto bola taká príjemná, vtipná, ľahká letná oddychovka.
Šestnásťročnej Kate sa stane niečo, o čo nemala vôbec záujem. Stane sa moderátorkou školského podcastu, kde má dávať rady ľuďom. No po nejakom čase zistí, že jej moderovanie celkom ide, a poslucháči ju majú radi. Jedného dňa tam zavolá chalan, ktorý potrebuje poradiť s jeho tajnou láskou. Kate s jej najlepšiou kamarátkou Alanou potrebujú zistiť, kto je ten tajný chalan a pre koho ona prechováva city.
Kniha sa mi páčila veľmi, aj keď niesom moc za tému "podcast", pretože nerozumiem tomu, ani to nejak nevyhľadávam, ale zato tam boli dosť zaujímavé témy, pre ktoré určite odporúčam si knihu prečítať. Trocha čo ma mrzelo bolo, že som očakávala viac romantiky ako je u autorky zvykom. Každopádne páčil sa mi autorkin ľahko, ničím nenáročný, pútavý štýl písania. Postavy boli velmi sympatické, a dialogy vtipné.
Hlavná postava Kate bola hanblivá a utiahnutá, ale zato veľmi sympatická. Jediné čo sa mi na nej nepáčilo bolo, že sa dala ľahko zmanipulovať.
Alana bola najlepšia kamarátka Kate, ktorá bola zas úplný opak Kate. Ona bola tiež v pohode, ale prišla mi až moc stredobodom pozornosti.
Diego bol taký chrumkavý, milý chlapec pre dnešné teenegerky
Frank mi bol zo začiatku strašne nesympatický za jeho arogantnú a hnusnú povahu, ale aj ten si to potom u mňa nakoniec vyžehlil.
A náš záhadný "Looking for love" bol tak tajomný, že som skoro až do samého konca nevedela, kto to je. Mala som jeden tip, ale potom ani o ňom som si nebola istá, či je to vôbec on. V tomto to autorka dosť dobre, záhadne a tajomne napísala.
Ak potrebujete vypnúť a len tak si oddýchnuť, a opäť sa ponoriť do niečoho letného, keďže čoskoro nám prídu veľké mrazy, a máte radi lovestory, tak vám knihu odporúčam všetkými desiatimi :)
Milujem autorkine knihy, a hlavne zbožňujem jej štýl písania. Shari Lapena je jednoducho profík v zapletaní týchto medziľudských vzťahov a neočakávané konce.
Autorka síce nepíše dlhé knihy, ale aj tie, ktoré si mám možnosť prečítať, ma veľmi bavia.
Príbeh sa odohráva na predmestí, kde sa pozná skoro každý s každým. V jedno pondelkové ráno, nahlásila zmiznutie Amandy, ktorá mala údajne odísť z kamarátkou niekam na víkend. Lenže s kamarátkou nebola, a v nedeľu sa ani len nevrátila. Polícia začne zmiznutie vyšetrovať, až sa na koniec zistí, že Amanda je mŕtva.
Spojenie s tým sa odvíja aj príbeh rodiny, ktorá zistí, že majú syna, ktorý sa vláme do okolitých domov pre zábavu. Jeho matka to jednoducho nevie predýchať, tak sa rozhodne, že napíše listy, ktoré následne hodí do domov, ktoré jej syn ukázal.
No ale ako to bude nakoniec? Čo majú tieto dva prípady spoločné?
Myslíte si, že viete kto je vrah? Ste na veľkom omyle! Ja som tipovala štyroch ľudí, ktorí by mohli byť vrahovia. Čo myslíte, trafila som sa? Ani náhodou. Ten koniec ma úplne odrovnal, a mne padla sánka až na zem. Autorka dokáže čitateľa napínať až do samého konca.
Trocha čo by som vytkla je jediné to, že to autorka mohla poňat viac napínavo - nemyslím teraz čo sa týka vraha, ale celkovo knihu. A potom to, že mi to viacmenej prišlo ako nejaká detektívna zápletka a nie ako thriller.
Ale aj tak každopádne odporúčam! A už teraz sa teším na autorkine ďalšie knihy :)
Moje pocity z tejto knihy sú také zvláštne.
Písané to bolo ale strašne. V tomto prípade sa mi vôbec nepáčilo, ako to spisovateľka napísala. Bolo to tak strašne chaotické, že sa v tom začiatku budete strácať. Na druhej strane som od knihy mala väčšie očakávania, resp. skôr trocha iné než čo bolo reálne v knihe.
Autorka pred nami rozpletie osudy hned štyroch generácií žien, ktoré sa nemali stať matkami. Zisťujeme teda, že matka a babička boli psychicky narušené ženy, avšak rozprávanie sa odohráva hlavne z pohľadu tretej, teda Blythe. Hlavná hrdinka Blythe je žena, ktorá vlastne prišla o rodinu a hneď na začiatku vidíme, ako sleduje svojho manžela a jeho novú rodinu. Píše mu totiž list, v ktorom nám čitateľom chce ukázať, čo sa v ich živote dialo, kým boli spolu a čo sa dialo v jej rodine, keď bola ešte malá. Aj v tejto knihe sa rozdeľujú kapitoly na minulosť a prítomnosť. Takže otázka či je narušená matka alebo dcéra, nás sprevádza po celú knihu.
Autorka výborne vykresľuje psychológiu postáv.
Blythe mi prišla miestami paranoidná a vôbec si nechcela priznať pravdu. Nič neriešila aj keď vedela, že to tak je.
Violet bola malý satan, ktorý sa veľmi podobal knihe Andílek a opäť opakujem, že takéto decko by som doma nechcela.
Fox mi liezol na nervy s tým, že bol na strane všetkých okrem Blythe, a mal ju za totálneho blbca, ktorého netreba vôbec počúvať.
Odporúčam všetkým čitateľom, ktorí majú radi psycho drámu.
Žiaľ pre mňa toto kniha nebola, pretože ja osobne som pri knihe doslova trpela. Trpela som pri tom, ako som sa musela nútiť do čítania. Do strany 190 to bolo ešte ako tak fajn, ale potom to bolo za mňa úplne nudné, že som mala pocit akoby sa autorka nútila ešte niečo napísať. Samozrejme toto sú pocity len moje, a určite to neberte tak, že kniha je nejaký odpad. NIE! Iba mňa nebavila. Toto je ten typ psycho-drámy, ktorej som ani len nerozumela, ale hlavne mi celková kniha nesadla. Vám to odporúčam, pretože ľudia z tejto knihy doslova odpadavajú, a na databázeknih ma aj celkom dobré hodnotenie.
Kniha ma na začiatku vôbec neočarila, myslím hlavne anotáciou, ale kniha ma nakoniec celkom milo prekvapila. Nebola úplne úžasná, ale pravdupovediac, čakala som omnoho väčšie sklamanie.
Autorka knihu našťastie napísala krátko a zrýchlené, čo znamená, že do deja sa dostanete pomerne rýchlo. Samozrejme nezabudnem napísať, že ma spisovateľka nadchla hlavne knihami. Viete si to predstaviť? Stoštyridsaťjeden kilometrov regálov s knihami a v nich jeden milión kníh? Veď tam byť, to je sen každého vášnivého knihomola! A áno, taká je verejná knižnica v New Yorku. No a potom sa mi páčilo, že to autorka písala takou tou "detektívnou" linkou, ktorú ja môžem a o to viac som sa tešila, čo ma v knihe bude čakať. No a samozrejme v knižke nechýbala ani taká milá priemerná romantika, ktorá vám vyčarí úsmev na perách.
Lenže, v knihe sú spomenuté rôzne témy, ktorým som poriadne ani nerozumela, alebo niektoré ani nemám rada, takže idú úplne mimo mňa. Ale na druhej strane, kniha je celkovo písaná tak tajomne a záhadne , že sa vykašlete na témy, a budete to chcieť čítať vďaka tým tajomstvám a pod., kvôli čomu to prečítate aj dosť rýchlo. Teda aspoň ja som to tak mala.
Čítame vlastne príbeh, ktorý je rozdelený na dve časti. Rok 1913/14 a rok 1993.
Laura z roku 1913/14, ktorá sa veľmi túži dostať na Kolumbijskú fakultu žurnalistiky, ale naopak je aj manželkou správcu Newyorskej verejnej knižnici.
A o osemdesiat rokov neskôr v roku 1993 o Laurinej vnučke Sadie, ktorá zdedí práve spomínanú verejnú knižnicu v New Yorku, v ktorej sa stane dočasnou správkyňou a kurátorkou zároveň, ale čaká ju tam veľa tajomstiev a záhad.
Postava Laury mi svojim spôsobom liezla na nervy preto ako sa chovala, a aká bola sebecká a myslela v určitých veciach na seba.
Jack mi prišiel rovnaký ako Laura, len v tom zmysle, že on mi prišiel okrem toho, že je sebecký, tak aj neskutočný manipulátor.
Naopak postava Sadie a jej kapitoly mi prišli zaujímavejšie, pretože tam bolo zas za mňa až príliš veľa záhad a tej hore spomínanej "detektívne linke" čo ja v knihách mám veľmi rada, ale zo začiatku bola taká šedá myška. Plaché , tiché a hanblivé žieňa až kým neprišla polka knihy a konečne začala riešiť ako taký "detektív" a hneď to bolo zaujímavejšie oveľa viac.
Takže za mňa určite odporúčam. Nebyť tých hlúpych tém, ktoré mňa naozaj nebavili, tak kniha bola naozaj zaujímavá a bola naozaj skvelo písaná a okrem toho tak, že každý čitateľ, ktorý si prečíta túto knihu by si mal uvedomiť, ako sa v živote nechovať či už k rodine, deťom, ale aj k ostatným veciam a všímať si aj ostatných a nebyť sebecký a zahľadený do seba a do svojej práce.
Neviem čo si mám myslieť o tejto knihe. Ak by som mala možnosť prečítať si ju znova, tak do nej úprimne nepôjdem. Námet knihy bol dobrý, ale strašne mi to tam pokazila jedna vec, o ktorej napíšem nižšie.
Dej knihy sa odohráva v zime v Liverpoole. Päť minút pred polnocou zazvoní detektívke Eve Clayovej telefón, kde sa dozvie, že počas spánku zmasakrovali šesťčlennú rodinu dve minúty od jej domu. Vrah svoje obete dáva do tajomného obrazca. Ale prečo? Kto to je? Je ich viac? A čo ma s tým spoločné Eva a jej minulosť?
Takto. Páčilo sa mi, ako autor sformuloval knihu fakt tak, že vás to poháňa čítať ďalej, kvôli kapitolám ako boli ukončené. Napätie tam začalo byť až od strany sto, okrem toho bola písaná pútavo až niekde tiež okolo sto strany, inak celková kniha bola za mňa nudná a ťažká. Autorov štýl písania mi prišiel ako od Sebastiana Fitzeka, keď ste čítali knihu Pacient, tak niečo na ten spôsob. Za čo musím dať obrovské mínus a mne to vlastne pokazilo vďaka tomu celú knihu je to, že vlastne čítame o sekte a celá kniha je písaná do takého nábožného duchu s Ježišom a pod., čo ja v knihe vôbec nemám rada a úplne som v tomto smere z toho sklamaná. Jednoducho pardon, musela som to sem just napísať, aby ste nedopadli ako ja, že teším sa na knihu, a potom vás bude čakať toto, čo vôbec nemusíte mať radi.
Detektívka Eva sa mi ako postava veľmi páčila, a bola mi sympatická. Všetko riešila, nemala vôbec žiadny strach a na všetko mala ako sa hovorí "nos". Nebudem rozpisovať každého zvlášť, pretože tam naozaj bolo dosť veľa postáv, čo ma inak na jednej strane aj mrzí, lebo potom je tá kniha celá chaotická
Pokiaľ máte radi knihy kde je príliš veľa krvi, v polovici aj napätie a nesie sa to do takého nábožného duchu, tak je kniha stvorená práve pre vás.
"Proč chceš toho protivnýho chlapa za každou cenu zachránit?"
"Není protivný. Je jenom ztracený."
Táto kniha od autorky ma celkom bavila. Priznám sa, že som nemala bohvie aké očakávania, keďže ani na databázeknih kníh nemá nejaké extra veľké hodnotenie, ale príjemne ma prekvapila. Písané to bolo pútavo, vtipne a ľahko. Kapitoly sa rozdelovali najprv o Maximovi a potom o Sáre. Mňa viac bavili kapitoly o Maximovi, nie pre jeho sprostú povahu, ale vždy jeho kapitoly autorka písala tak prekvapivo a nečakane, že ste nevedeli ako sa zachová alebo povie. Týchto bad boyov v knihách ja môžem, aj keď celú knihu na nich dokážem nadávať a frflať, aj tak si ma nakoniec vedia získať. Napriek tomu ako bola písaná celá kniha, prišlo mi to veľmi urýchlene a čakala som od neho, že bude z neho väčší "hajzlík" než aký sa ukázal reálne, ale nevadí. Kniha ma aj tak pohltila natoľko, že som ju nedokázala prestať čítať, a úplne som sa do ich vzťahu vžila. Koniec ma v niečom vedel totálne prekvapiť, ale v iných veciach to bolo zas úplne predvídateľné a ku koncu to bolo aj trocha smutné.
Sára je tiché, hanblivé dievča s kníhkupectvom, ktoré zdedí po babičke. Keď sa povie vášnivý knihomoľ, zaručujem vám, že je to práve Sára. Ja sama tiež milujem knihy, ale ona bola do nich tak zamilovaná, že pred všetkými dôležitými vecami uprednostnila samozrejme ako inak - knihy. A keď poviem pred všetkým, tak fakt pred všetkým. S prísľubom financí je potom nútená prijať Maxa ako pomocnú silu do kníhkupectva. Maxim je úplný opak. On je taký narcis so strašne veľkým sebavedomím, ktorý si myslí o sebe, že je najdokonalejší na svete. Samozrejme okrem toho, že je aj narcis, je aj totálny bitkár a po poslednom prúsere, ktorý vyvedie, tak musí ísť pomáhať na dva mesiace verejne prospešné práce v kníhkupectve...a tam to celé začína....
Ona hanblivá. On drzý bitkár. Ako to dopadne, kým budú spolu tráviť čas celé 2 mesiace?
Knihu určite odporúčam pre všetky romantické duše, ktorí aspoň trochu ľúbia čítať o zlých chlapcoch a nevinných dievčatách :)
"Vlažnosť je alibistická a trápna. Nenosí sa v priateľstvách, láske a ani v túžbe."
Kniha od Mirky Varáčkovej ako vždy, opäť nesklamala! Z knihy a hlavne z anotácie určite neočakávajte niečo, čo vás môže pomýliť. Nečítame žiadne fantasy ani nič podobné. Kniha Hviezdy pre teba ma naozaj ťažké a hlavne reálne témy, pri ktorých mi veľa nechýbalo, aby som mala niekedy slzy na krajíčku. Najviac čo sa mi páči na autorkiných knihách sú práve aktuálne témy. V knihe sú spomenuté témy ako hádky, nezhody v rodine, choroba, smútok... Jednoducho reálne témy, ktoré hýbu svetom. Netreba ich podceňovať, a určite si ich prečítať. Ďalšou vecou, ktorú musím v knihe pochváliť boli krásne myšlienky, ktoré tam autorka napísala. No a koniec? Ten má úplne odrovnal.
Páčilo sa mi, ako kniha bola sformulovaná do takého vtipného deju, že človeka to potom poháňa viac a viac čítať. Bolo to písané ľahko, pútavo aj smutne a bola tam dokonca aj romantika, ktorá vôbec nebola prehnaná, ale hodilo sa to do knihy tak akurát. Najviac ma bavili mená - nemená, aké Mirka vymyslela pre postavy, napr:
Želmíra - Žela
Igor - Vetroplaš
Černica - mačka
Pazucha - dedov kamarát
a samozrejme v neposlednom rade úžasné Bundáše.
Čítame vlastne o parte teenagerov, ktorí mimochodom boli skoro všetci úplne sympatickí. Všetkých autorka tak skvelo a kamarátsky opisovala, že je málokedy vidieť v realite takúto super bandu bez šikany a urážania. Hlavná hrdinka Žela "jednička", tak ona bola hlavne prirodzená, svojská, chlapčenská (v dobrom slova zmysle), a hlavne taká, že ste sa čudovali, prečo dnešné decká nemôžu byť také, ako bola práve ona. Nesedieť večne nad telefónom alebo zavretá doma, ale žiť život. Nejeden teeneger by si mohol brať z nej príklad. Jednoducho to autorka napísala tak skvelo, až ma zabolelo pri srdci aká je doba dnes. Želin dedo on bol jednoducho úžasný a dokonalý zároveň. Mali neskutočne skvelý vzťah, a musím priznať, že som tíško závidela. Igor bol ďalšou super postavou, ktorý nemal v knihe iba skvelú povahu, ale bol to rodený knihomoľ, čím si ma získal ešte viac. Miša som nemala až tak rada ako ostatných. Pre mňa to bol jeden ufrflaný chalanisko, ako keď nedočkavý dedo čaká o pol šiestej ráno pred Tescom na noviny a teplé rožky. Asi tak nejak mi prišiel. Alica bola fajn, aj keď k nej viem iba málo napísať, keďže ona bola taká tichá osôbka. Hana bola taký samotársky introvert zapozeraná do počítača, a nikto a nič ju nezaujímalo, ale bola aj veľmi záhadná. Dominika mi z celej knihy prišlo najviac ľúto, pretože ho nikto okrem kamarátov nemal rád, a v rodine sa cítil ako čierna ovca.
Jedine malé mínus, ktoré kniha má je to, že to má iba 210 strán, ale aj tak knihu zaraďujem do top kníh, pretože bola naozaj skvelo a reálne napísaná a prirástla mi k srdcu a ja ju odporúčam úplne každému.
Kniha sa mi od začiatku až do konca čítala naozaj veľmi dobre. Písaná bola ľahko, rýchlo a dobre. Je pravda, že som od knihy veľké očakávania nemala, a aj keď to nebola úplne kniha, ktorú by som priradila medzi top knihy, tak nebola až tak zlá. Napätia tam bolo veľmi málo, ale bez ohľadu na to, kniha bola písaná naozaj pútavo, že budete hltať stránku za stránkou, pokiaľ nebudete vedieť rozuzlenie celej knihy. Čo ma zamrzelo najviac z celej knihy, že určite nečakajte veľmi dlhú dobu pointu tej knihy. Od začiatku až do skoro polky knihy sa rieši vlastne to isté, aj keď to nie je to isté. Ja sama som sa cítila akoby som bola v jednom a tom istom kruhu. Keď som sa dostala nakoniec, tak som zostala úprimné sklamaná. Nič pod týmto thrillerom veľkého nečakajte.
Čo sa týka postáv, tak tam sa mi páčilo to, ako to autorka dokázala tak dobre napísať, že vám je podozrivá aj okoloidúca mačka. Nemala som vôbec potuchy, kto to môže byť. Hlavná hrdinka Teresa pracujúca vo svojom vlastnom salóne kaderníctva, tak tá bola veľmi divná.. Zahľadená do svojej práce, skoro nič a nikto ju nezaujíma a až chorobné divná, paranoidná a hlúpa. Takto by som ju opísala ja, mojimi očami. Craig aj keď sa tam objavoval veľmi zriedkavo, bol veľmi ale veľmi záhadný. Fran a Jessica boli úžasné ️ Fran už bola začínajúca pubertiačka, ktorá má svoj svet, a Jessica mi prišla na to, že mala len 3 roky, veľmi zlatá a inteligentná.. No a naša opatrovateľka Angie, tak tá bola povahou síce veľké zlatíčko, ale mala svoje muchy, nad ktorými som aj ja sama musela pretáčať očami, či má aj ona všetkých pohromade a taktiež bola neskutočne záhadná s veľa veľa tajomstvami.
Ak máte chuť na taký priemerný thriller, pod ktorým naozaj nič wow neočakávajte, tak si ju prečítajte. Ja som rada, že som ju mala možnosť prečítať, ale len raz a stačilo mi.
Kniha Kořist od autorky Darcy Coates je zatiaľ moja prvá a určite nie posledná.
Musím povedať, že som sa veľmi bála, čo ma v knihe bude čakať, pretože toto mala byť moja prvá hororová kniha, ktorá vlastne hororom ani nebola, skôr napínavý thriller by som povedala, ale budiš.)
Už dlhšie som po internete čítala, že Darcy Coates je úžasná spisovateľka písaním takýchto hororov. Veľmi dobre hodnotenie ma aj jej séria Strašidelné domy, ktoré sa tiež niekedy chystám prečítať, ale potrebujem väčšiu odvahu. Aj keď, po tejto knihe neviem neviem, či nezačnem čítať aj horory, lebo očividne ľudia nevedia správne zaraďovať žánre.
Horšie to bolo s postavami. Policajtka Carla a Policajt Decker - toto boli za mňa hrozné postavy. Akože Carla sa ešte celkom dala zniesť, keď nepočítam to, že mala akoby všetko na háku a jej prvoradá činnosť bola zábava. Ale najhorší s prepáčením debil, bol Decker. To bol napíšem to stručne, jeden arogantný, zakomplexovaný blb, ktorého ak by som schytala ja za šéfa, asi by som sa neudržala a dala mi jednu po papuli. Celkoví tí policajti v knihe boli divní a mala som pocit, akoby mali všetko na háku a nič pre nich nie je dôležité iba oni sami a ich práca. Ostatné vedľajšie postavy boli také nejaké tiež divné , vlastne nikto tam nebol taký, ktorý by mi bol vyslovene veľmi sympatický.
Nehovorím, že pri tejto knihe som nemala niekedy zimomriavky a napätí tam bolo fakt veľa (hlavne v časti, keď skupinka priateľov sa už nachádza v lese, aby zachránili hlavnú hrdinku. Tam to bolo naozaj napínavé, ako guma v trenkách, a nevedela som sa zastaviť), ale horor to teda určite nie je. Aj ten, ktorý sa veľmi bojí hororov, ako napríklad ja, ale dokáže prečítať iba thrillery, tak taký človek kľudne zvládne prečítať túto knihu. Nemajte hlavne strach. Inak kniha bola naozaj dobrá a naozaj sa ľahko a rýchlo čítala. Zo začiatku som mala pocit, akoby som čítala detektívku s thrillerom. Čo sa týka konca a vlastne celej pointy knihy, tak vám zaručujem, že nebudete vedieť čo za všetkým je, kým neprídete na úplný koniec knihy. A ja osobne som z konca bola totálne prekvapená, vôbec som to nečakala a autorka vie poriadne prekvapiť. Aj keď toto na knihách mám veľmi rada, keď autor vie čitateľa napínať do samého konca a ešte keď to píše do takých neskutočných záhad, že už nechápete naozaj ničomu, tak predsa kniha u mňa nevyvolala až taký wow efekt akoby sa zdalo. Jednoducho niečo mi tam vadilo, a chýbalo zároveň. Ale každopádne kniha je dobrá, len žiaľ čítala som už aj omnoho lepšie ako bola táto, ale aj keď mám názor aký mám, to neznamená, že od Darcy Coates si ešte niečo v budúcnosti neprečítam, pretože píše naozaj ľahko, zrozumiteľne, pútavo a hlavne tak, ako to ja zbožňujem - neskutočne napínavo a nečakane.
Knihu odporúčam všetkým, ktorí majú radi veľa veľa napätia v knihe a vlastne nie len tým, všetkým, ktorých anotácia aspoň trocha zaujala :)
"Oheň v krbu a zasněžené vrcholky hor za oknem"
Séria od Julie Caplin ma dokázala vždy pri každej jednej časti neskutočne prekvapiť. Akoby každá časť bola od niekoho iného. Jedna časť bola len skoro o samom jedle, druhá viacmenej o láske, tretia iba o istom štáte a pod., ale predsa nikdy nesklamala. Štýl písania ma naozaj veľmi dobrý. Páči sa mi, ako všetko píše jednoducho aby čitateľ všetkému rozumel, a nevynechá absolútne nič, čo by mohlo samotného čitateľa zmiasť. A to nehovorím o tom, ako píše knihy neskutočne náučne, že sa dokážete naučiť veľmi veľa o samotných krajinách. A nebolo to len pri tejto časti, ale pri každej jednej a toto celé sa mi páči na tom najviac. Ja ani tak neriešim to jedlo a tú romantiku ako samotné štáty pri ktorých sa naozaj veľa naučíte, ak teda neviete o tých štátov absolútne nič. Ano, viem, že toto som už v predchádzajúcich recenziach spomínala, ale jednoducho naozaj som za niečo také vďačná, lebo sa to nevidí len pri hocijakej knihe, kde máte vlastne všetko. Takže ak mám byť úprimná, táto séria mi bude naozaj veľmi chýbať. Skoro všetky postavy, ktoré boli spomenuté, či už v tejto časti, alebo v predchádzajúcich mi boli sympatické a ja veľmi chcem poďakovať za možnosť, že som si to mohla vyskúšať, ale hlavne prečítať. A ďakujem samozrejme aj autorke, že takéto príbehy vymyslela, či už s peknou tematikou, s chutnými dobrotami, úžasnými štátmi, so sympatickými postavami.
"Život je moc krátký na to, aby se člověk nesnažil"
Táto časť bola písaná o hlavnej hrdinke Mine, ktorú som na začiatku úplne ľutovala, pretože to začalo poriadnym trapasom a sklamaním zároveň a určite ani jedna z žien by nechcela zažiť jej situáciu.
Ale naopak jej postava a hlavne jej povaha mi sadla asi zo všetkých najviac, pretože sa mi páčilo ako sa chovala a veľakrát som v nej našla samú seba. Ostatné postavy boli pre mňa fajn, aj keď niektoré boli len krátko spomenuté. Postava Kristiana, tak toho chudáka si dokážem predstaviť v nejakom seriály, kde bude hrať to najhlúpejšie nemehlo na svete Najväčšie zlatíčko bol samozrejme Luke, ktorý samozrejme ako inak bol stelesnením dokonalosti. A druhým mojím zlatíčkom bola Minina kmotra Amélia, pri ktorej sa mi nepáčila iba jej povaha a ona sama, ale aj jej názory, a aký postoj mala ku všetkému. Vlastne v tejto časti mi nebol nikto nesympatický, až na Sarah, ale tá sa tam objavovala len zriedka a panovačná bola len na začiatku, potom sa našťastie ako tak znormalizovala. Keď sú úžasné postavy, hneď sa to lepšie číta
"Člověk bude spíš litovat věcí, které neudělal, než těch, které udělal"
Čo sa týka knihy, tak v tejto časti som musela dosť dlhú dobu premýšľať, že kedy sa hlavná hrdinka Mina dostane do Švajčiarska, keďže predchádzajúce časti boli písané trochu urýchlené a práve tejto časti som sa obávala, že o čom to vlastne bude a či vlastne čítam správnu knihu, keď to autorke dlhšiu dobu trvalo, kým preniesla hlavnú hrdinku do Švajčiarska keď sa tak už konečne stalo, tak prišlo také bum, na ktoré som pozerala, že prosím? Prečo to autorka takto nereálne napísala a vôbec, čo ju to preboha napadlo? Ale veď okej. Je to len čisto môj názor, a ostatným to bude akurát tak jedno a nebudú to vôbec riešiť.
Keď l už prišla tá časť, kedy sa Mina s Lukeom zoznámili, tak mi vadila jedna vec, ktorú autorka písala skoro do každej kapitoly. Raz, dvakrát pre objasnenie čitateľovi to bohate stačí, ale skoro pri každej kapitole?
Kniha ako taká sa čítala naozaj veľmi rýchlo, lebo bola naozaj vynikajúca. Koniec bol taký, aký býval aj pri predchádzajúcich častiach - prekvapivý a predvídateľný.
A úplny záver knihy? Nepoviem. Nechajte sa prekvapiť.
Aj keď kniha má trocha svoje muchy, ako to napísala autorka si nemyslím, že by si kniha nezaslúžia plný počet bodov. Bol to naozaj nádherný príbeh ako aj celá séria a ja ju iba s radosťou všetkým a hlavne romantickým dušiam odporúčam :)
Od Katky Gillerovej je toto taktiež moja prvá kniha a, určite nie posledná! Veľmi sa mi páčilo ako bola celá kniha písaná a sformulovaná. V knihe nechýbalo nič. Bolo tam napätie, záhady, romantika bolo to písané ľahko, ale aj smutno. Jednoducho všetko čo má dobrá kniha má mať.
Postavy boli za mňa celkom sympatické. Najviac sa mi páčili postavy Kristíny a Vandy. Áno, Vanda je 12 ročné drzé decko, ktoré nejeden rodič by ju asi doma zachloštil, ale páčilo sa mi jej rozmýšľanie, ale hlavne konverzácia Kristíny a Vandy boli miestami tak písané, že ste sa museli smiať.
Kniha aj keď bola dobre písaná, mala samozrejme svoje muchy, ja som napríklad očakávala od knihy to, že sa to celé bude niesť do takej záhady, aká bola na začiatku, ale od polky knihy a potom dosť často sa tam spomínala istá vec, ktorá mňa až tak nezaujímala, a strácalo mi to všetko potom na pointe tej knihy. Áno, bolo tam nakoniec všetko vysvetlené, ale keby tam toto autorka nepísala (čo si za mňa myslím, že tam ani nemuselo byť, tak by čitateľ o nič neprišiel)
Ku koncu knihy to bolo za mňa už dosť predvídateľné v dvoch veciach, čo sa mi aj potom potvrdilo. Ale toto mi až tak neprekážalo.
Takže už iba poviem, aby som nič viac neprezradila, že kniha bola naozaj veľmi dobrá, a celý dej bol vymyslený fakt dobre a určite to nie je posledná kniha od tejto autorky.
Odporúčam každému :)
Kniha od Alexa Northa bola moja prvotina a musím povedať, že wow! Kniha bola fakt výborné, pútavo, napínavo a hlavne šialene písaná!
Od začiatku knihy až do konca, neviete prestať čítať, dokým nebudete vedieť, ako to celé skončí.
Kniha do strany približne 100 je napísane dosť napínavo ba priam by som povedala, že až hrôzostrašne a zaručujem vám, že budete mať na tele všetky chlpy postavené. Ďalšia polka knihy by som povedala, že by som ju zaradila skôr do detektívky, než aký bol začiatok, čiže thriller s prvkami hororu. Kniha je rozdelená na 6 časti a za mňa ma bavili viacej asi kapitoly Toma a Jakea, ale celá kniha bola jedna skvelá šialená bomba. Vôbec nemáte ani najmenší pocit, ako by to asi mohlo skončiť, a to je na tom to úžasné.
Za mňa iba jedna jediná veľká škoda, že sa to tak napínavo ako na začiatku knihy, netiahlo až do samého konca, pretože potom by som si mohla konečne po dlhej dobe povedať, že konečne som natrafila na správnu knihu. Čiže trocha mi to tam pokazila v polke tá detektívna časť, čo ale samozrejme nič nemení na samotnej knihe - kniha bola fakt dobrá! (To len ja som proste chybná, a od kníh očakávam fakt niečo napínavé a neviem ešte aké asi budem musieť fakt vyskúšať nejaký ten horor, aby som svoje očakávania naplnila )
Určite teda všetkým odporúčam, kto ma rád napínavosť, zimomriavky a trochu aj duchariny, tak je kniha stvorená práve pre vás
Kniha je jedna totálna brutalita, ktorú určite ale určite neodporúčam slabším povahám.
Celá kniha bola krutá, krutá a ešte raz krutá. Nie raz som sa modlila, aby to už zašlo do niečoho lepšieho, a aby hlavnej hrdinke bolo aspoň o čosi lepšie. Cítila som s ňou od začiatku až do konca a po tejto knihe už nikdy nebudem súdiť ľudí, keď nebudem poznať ich osud.
Monika Wurm to napísala excelentne! Už dlho som nečítala niečo tak úžasne a ľahko napísané. Po tejto stránke si kniha zaslúži nie 5 hviezdičiek, ale rovno 10! Ak by som mala hodnotiť skutočnosť a zverstvá čo robili na ženách, čo pre nich znamenajú, a ako sa k ním správali, tak by to bolo za 0 bodov. Ale ako hovorím, kniha je naozaj skvelá, páčil sa mi aj autorkin štýl písania ako bola o tomto celom stopercentne informovaná a keď čitateľ knihu číta, vôbec sa v nej nestráca. Aj keď sa mi kniha naozaj veľmi páčila, musím Monikine knihy čítať veľmi zriedkavo, pretože ona ma skoro všetky knihy takýto typ žánru a úprimné, asi by som to nepredýchala.
Musím sa priznať, že knihu som čítala naozaj veľmi dlho z toho dôvodu, pretože bola veľmi krutá, ťažká a hlavne smutná.
Z posledných 15 strán som myslela, že sa rozrevem ako také malé decko.
Takže celkový dojem na knihu by som opísala troma slovami - som smutná, šťastná, ale aj poriadne nahnevaná.
Všetkým silným povahám odporúčam túto úžasnú knihu od Moniky Wurm.
P.S: Čo mi je najviac ľúto je to, že sa to deje aj v realite a o to je tá kniha ešte smutnejšia, keď si to ten človek uvedomí. A ďalšia vec je tá, že NIKDY, ale NIKDY nechcem ísť na dovolenku do Saudskej Arábie.
Dalo sa. Túto poviedku si viem predstaviť ako takú krátku krimi knihu.
Knižka, ktorá mala naozaj zaujímavú anotáciu a mala aj výborne hodnotenie....,ale neočakávajte v knihe to, čo si myslíte.
Kniha je opísana z akoby takých spomienok a nie zo súčasnosti čo síce nie je najhoršie, ale môže to čitateľa zmiasť a sklamať zároveň.
Každopádne kniha je písaná celkom fajn a prišla mi o dosť lepšia než bola Marta spí. V Marte spí je strašne veľa postáv a celá kniha je dosť chaotická. Pri tejto knihe by som to prirovnala skôr záhade a rôznymi tajomstvami. Áno, aj tu to bude trochu chaotické a nebudete sa vedieť zorientovať, ale potom sa všetko vysvetlí a bude vám to do seba krásne zapadať.
K postavám nemám nejaké extra výhrady. Čítame vlastne o manželovi, ktorý ma manželku a dve deti, ktoré ale zároveň väzní v chate zo zamrežovanými oknami 14 rokov, ale stará sa o nich veľmi dobre. Preto sú všetci takí, akí sú. Najme postava Hannah, zo začiatku mi prišla naozaj dosť divná, ale keď sa na ňu pozriem z inej strany, tak ma byť aj prečo. Každopádne na svoj vek bola veľmi múdra ale zas v niektorých veciach veľmi detinská.
Ku konci knihy sa všetko pomaly rozuzluje, až to bolo pre mňa dosť napínavé, a pri niektorých pasážach som mala až zimomriavky.
Zaručujem vám, že nepustíte knihu z ruky dovtedy, dokým nebudete vedieť, čo všetko za tým je.
Kniha ma naozaj úprimne bavila, aj keď je dosť chaotická a budete mať v nej zmätok.
Takže určite všetkým odporúčam :)