Karin94 komentáře u knih
Kniha možno vyzerá ako nejaká detektívka poprípade obyčajný napínavý triller, ale ako som to začala čítať, obávala som sa, či za tým nebude niečo iné, niečo, čo asi nie je pre čitateľov, ktorí sa boja hororov. Aj keď pri tejto knihe nie je napísané v žánri, že by to mal byť horor, aj keď to tam mali napísať (aspoň nejaké prvky hororu.) Ja sama sa takýmto knihám vyhýbam, ale keďže to nebol až taký extrém, tak som to dočítala. Ale poviem vám, bolo to pre mňa miestami dosť nepríjemné čítať.
Kniha je rozdelená na dve kapitoly z roku 1950, kde čítame vlastne o štyroch kamarátkach, ktoré sú v internátnej škole v Idlewilde, o ktorej sa hovorí, že tam straší. V týchto kapitolách sa dozvedáme o každom dievčati a ich živote zvlášť a celkovo ako to prežívajú v takej strašidelnej škole.
Ďalšia kapitola je zo súčastnosti z roku 2014, kde čítame o Fione novinárke, ktorá sa rozhodne napísať článok o rekonštrukcii celej školy Idlewild, pretože je celá záhadná, strašidelná a ľudia sa jej vyhýbajú ako len môžu. Lenže až pri týchto kapitolách sa podozvedáme rôzne tajomstvá, ktoré vyplávajú na povrch, akú súvislosť to bude mať z dievčatami a oveľa viac, než si myslíte...
Táto kniha je presne ten tip, pri ktorej vyslovene hlcete stránku za stránkou od začiatku až do konca, máte mráz na chrbte skoro stále, a o napätí ani nehovorím. Okrem toho výborný a ľahký štýl písania. Ak môžem prezradiť pre milovníkov histórie, tak v knihe je spomenutá aj 2. svetová vojna, kde u mňa autorka ešte viac zabodovala.
Už veľmi dlho mi nedala kniha to, čo mi dala táto, okrem toho v knihe sa rieši oveľa viac prípadov, ako by ste čakali, alebo ako je napísané v anotacii. A keď si myslíte, že to bude takto, tak si počkajte na tie správne zvraty v knihe, ktoré vás dostanú do kolien. Síce zo začiatku som sa síce nevedela vysomáriť z toho, kde sa vlastne nachádzam, lebo tam neboli ani medzere a autorka hlavnú hrdinku premiestnila na iné miesto v jednej vete, ale toto je nič. Každopádne milujem takéto knihy, a autorka ma veľmi milo prekvapila. Ale odporúčam všetkým čitateľom, milujúci takýto žáner - tým "posratejším" asi nie.
Som rada, že som mala možnosť vyskúšať niečo nové od autorky, ktorú som doteraz vôbec nepoznala a som veľmi milo prekvapená.
Teraz keď tak nad tým uvažujem, asi budem musieť úplne vyradiť knihy z prostredia mafie, lebo úplne mi to kazilo celú úžasnú knihu ako bola písaná. Začiatok knihy bol super. Veľmi dlho som sa takto nenasmiala na knihe. Polka knihy mi prišla dosť nudná a dosť často sa opakovali tie isté opisy, no keď som sa blížila ku koncu tak opäť prišli návaly rehotu a koniec, ten bol za mňa na infarkt.
Erotické scénky, dokonca aj nadávky boli podľa mňa úplne na tom správnom mieste kde aj mali byť. Štýl písania a vtipnosť sto bodov.
Nero a Elisa, bože jak ja som ich žrala! Oni boli tak "debilne rozkošní", ale proste nedá sa ich nemilovať! Autorka ich dialógy napísala excelentne a už len kvôli im dvom sa to oplatí prečítať. Ale varujem vás!, predtým než to začnete čítať, choďte sa prosím vyčúrať.
Úprimne som rozmýšľala, že dám menej tých hviezdičiek vďaka tej mafií a tej nudnej polke knihy, ale s koncom a všeobecne ako to bolo písané ma autorka dostala a jednoducho musím dať tých hviezdičiek štyri, inak by som sa cítila previnilo.
Len tak ďalej, Miška. Napíš veľa takýchto vtipných kníh, držím ti palce.
"Náš život se skládá z mnoha okamžiků. Z těch, které nám vezmou dech. Z těch, které v nás probudí to nejdivočejší já. A z těch, které si budeme pamatovat až do konce života."
Opäť ďakujem za možnosť prečítania knihy, kde som aj tu podporila vznik vydania.
Tak tento príbeh bol pútavý už od samého začiatku až do konca. Ani neviem ako, a za hodinu som zhltla štyridsať strán.
Páčilo sa mi ako autorka napínala dej, až do samého konca, a v niektorých pasážach v knihe, som mala až zimomriavky na tele. Na to, že kniha bola tenučká, páčilo sa mi, ako ľahko a štýlovo bola písaná. Opäť kniha, kde postavy boli trochu "zabrzdené" a dôvody povedali až na samom konci. Ale úprimne, pri tejto knihe mi to vôbec nevadilo, naopak, poháňalo ma to čítať ďalej a aj preto som to prečítala behom dvoch dní.
Vaju a Maddena som si obľúbila hneď ako začala kniha. Vaju aj cez jej krutý a smutný život som sa vedela do nej vžiť a bolo mi jej úprimne ľúto. Madden bol veľký sympaťák a čo sa mi na ňom najviac páčilo bolo, že bol okrem toho aj láskavý a milujúci. Veľmi som im držala palce.
Škoda len, že to autorka trošku neponaťahovala na dlhšie a neopísala aj Vajinu a Maddeninho rodinu, za mňa tam bolo toho príliš málo.
Za mňa určite teda odporúčam, a budem rada, keď autorka opäť niečo nové napíše, rada si to prečítam.
"Někteří lidé vstoupí do našeho života a zase odejdou. Někteří zůstanou jen chvíli a navždy změní náš život."
Na vznik tejto knihy som prispela aj ja, a dakujem, že som mala možnosť prečítať si ju.
Dej a samotný príbeh bol vymyslený fakt dobre, a veľmi sa mi páčilo, ako tam autorka zmiešala pocity so smútok, so šťastím, so strachom a pod. jednoducho som čakala niečo v zmysle, že to bude iba presladená romantická kniha, o dvoch mladých ľuďoch, čo síce aj je, ale nie je to len o tom, čo som našťastie veľmi milo prekvapená. Celkovo som neočakávala nič veľkolepé.
Ale je tu jedna vec, ktorú musím napísať sem a nemôžem si to jednoducho odpustiť. Veľmi mi vadilo, aký vzťah medzi sebou mala Mia so Sebastianom. V jednej kapitole sa iba spoznali a doslova neznášali, a o ďalšie 3 kapitoly ďalej bez vysvetlenia sa začnú bozkávať?! A aj sexuálne scénky boli akési prirýchle. Prišlo mi to veľmi detinské ako aj samotné postavy.
Čo sa týka postáv, tak v určitých veciach sympatickí boli a dobre sa mi to čítalo, pretože ja zbožňujem takéto romantické knihy o mladých ľuďoch. Len skôr ma tu iritovalo niečo iné, a to ich povaha. Povahu mali skoro všetci ako teenegeri miestami ako také deti a vôbec som nemala pocit, že čítam vlastne o dospelých ľuďoch, ktorým je len tak mimochodom viac než dvadsať. Títo mi prišli na môj vkus príliš detinskí. Najviac mi vadila povaha Mie s jej "chlapským" zmýšľanim a aká bola tajnostkarská voči všetkým. Sebastiána mi bolo potom úprimne ľúto. Každopádne keď som čítala anotáciu som si myslela, že budem čítať o dvoch šestnásťročných teenegerov. (Neviem, kde som to nabrala. ️)
Ale hlavne škoda je to, že to autorka nenapísala na viac strán a hlavné postavy viac nepredstavila, a medzi nimi nebolo viac spoznávania a vyvíjanie ich lásky. Takto to bolo doslova vypluté v tenkej knihe a je mi to úprimne ľúto, pretože autorka naozaj talent má a je to aj vidieť, čo sa týka výmyslu deja alebo samotného štýlu písania.
Jediný dôvod prečo som čítala túto knihu pár dni bol, pretože som nechcela aby sa skončila. Colleen Hoover ako vždy nesklamala a zas mi zasiahla srdce na tom najcitlivejšom mieste. Táto kniha bola opäť a zas jedna obrovská emočno zničujúca DOKONALOSŤ!
Príbeh Fallon a Bena napísala autorka fakt úžasné a aj keď tieto príbehy sú až dokonalo nereálne, mňa si vedia takéto knihy totálne získať. Takisto aj ich postavy boli úžasné spracované ako aj všetkých ostatných, preto neviem nájsť ani jednu chybičku na tejto knihe.
Ak by som mala ale predsa povedať ku knihe také za mňa malé mínus, (čo v tomto prípade mi inak vôbec nevadí a vôbec by som kvôli týmto dôvodom neubrala hviezdičky knihe, lebo celá kniha si ma brutálne emočne získala.) Tak to, že kniha bola celá písaná romantickou formou že sa autorka ničomu inému nevenovala iba im dvom. Potom, že postavy Bena a Fallon boli na 18 rokov až príliš nereálne čo sa týka lásky alebo v chovaní v ich veku (ale to je na druhej strane to krásne, pretože takúto lásku nemožno vidieť v realite.) No a ďalšou vecou a myslím, že aj poslednou, a to že autorka nikoho z postáv poriadne nepredstavila kto má akú povahu a okolnosti okolo nich. Teraz narážam skôr na Fallon otca, mamu potom na Benových bratov a pod.
Takže toto neberte ako kritiku, toto je len taký bonus ostatným čitateľom, aby vedeli zhruba čo očakávať. Čo sa týka mňa, tak Collen znova ukázala, ako ma vyzerať jedna poriadna kniha!
Okrem toho to bolo ľahko a pútavo písané. Žiadne pasáže, kde by ste sa nudili, ale všetko rovno k veci, ako to už u autorky býva zvykom a toto na jej knihách milujem. A ešte ku koncu ako tam vopchala tú zápletku, bola jednoducho bomba. Myšlienky a citáty boli nádherné taktiež a ja som sa doslova roztápala. Každopádne za mňa bola celá kniha písaná tak smutne a tak ma emočne zničila, že sa moje srdce trhalo na malé kúsky skoro každú jednu stranu.
Od Fitzeka ako autora bola táto moja druhá kniha po Pacientovi a musím povedať, že táto bola o trochu lepšia ako Pacient. Viem, že každý ma svoj názor, a veľa ľudí nemusí so mnou súhlasiť, ale iba píšem to, ako to cítim ja.
Každopádne názor na autora som vôbec nezmenila. Stále z jeho kníh neodpadávam, ako polka národa, a stále je pre mňa dosť komplikovaný spisovateľ. Táto kniha bola o trochu menej písano komplikovanejšia ako bola Pacient, teda ak nerátam samotný koniec, kde som sa v tých postavách, a v celkovej knihe neskutočne strácala, ale aj tak by som ju nezaradila do top kníh. Za mňa taký priemer.
V tejto knihe autor začal dosť nudne. Úprimne, na začiatku som chcela knihu odhodiť niekde do kúta a v živote sa k nej nevrátiť, ale akurát som skončila na kapitole, ktorá bola dosť pútavo ukončená, a pohaňalo ma to čítať. Lenže, všimla som si (týkalo sa to hlavne do strany cca 80), že autor chvíľu píše pútavo, že už to konečne vidíte nádejne a myslíte si, že to bude dobré. No potom príde taký zlom kapitol, keď sa tam doslova nič nedeje a vôbec vás to nebaví. Presne takto som sa cítila pri tejto knihe. Ale zas ma to výhody a to, že potom to už konečne začalo byť zaujímavé, nemyslím teraz tak, že by som bola totálne ohúrena tou knihou, ale skôr tak, že som ju nemala potom chuť odložiť, ale naopak dočítať, čo je podľa mňa celkom fajn. A ďalšou výhodou bolo, že sa to dosť rýchlo čítalo, začo som veľmi veľmi vďačná, pretože úprimne poviem, takto mám chuť si od neho niečo ešte prečítať, síce nie v blízkej budúcnosti, ale niekedy určite. Lebo povedzme si pravdu, Fitzek ma naozaj neskutočne zaujímavé anotácie.
Každopádne aj tak sa v poslednom čase cítim ako ten najväčší knižní kritik všetkých dôb, pretože aby ma Fitzek nenadchol, tak ako všetkých ostatných? Ale zas je pravda, že som čítala veľa recenzií práve na túto konkrétnu knihu a dozvedela som sa, že toto je od neho najslabšia kniha. A ďalšia vec, nie úplne každému sadne Fitzek ako spisovateľ. Jednoducho k nemu si treba nájsť cestu, pretože je to špecifický autor.
Čakala som niečo... A dostala som niečo úplne iné. Okrem toho, podľa názvu si budete myslieť, že čítate nejaký napínavý triller resp. krimi detektívku, ktorá by mala byť okolo zmiznutia malého dieťaťa, a nakoniec zistíte, že sa takmer celá kniha točí okolo rozvodu rodičov.
Ďalšou vecou, ktorú nechápem je, načo to autor napisal na 330 strán, keď prvých 170 strán sa tam nedeje absolútne nič (iba hľadanie Anny, čo sa podľa môjho názoru dalo napísať kľudne aj do 50 strán), a začne to byť zaujímavé za mňa až posledných cca 30 strán. Ale aj tak som z celkovej knihy dosť sklamaná. Autor tam dokázal opisovať niekedy take sprostosti, na ktoré ste naozaj neni zvedaví a ani štýl písania mi vôbec nesadol. Kniha nie je opísaná tak, ako asi očakávate od normálnej detektívnej knihy, ale skôr čo sa odohráva v myšlienkach hlavných postáv.
Takže zhrnula by som to tak, že ma kniha dosť sklamala a vedela som, že ju nemám dočítať, pretože ani koniec nebol pre mňa nijak zaujímavý lenže dočítať som to chcela z toho dôvodu, pretože na obálke knihy je napísané, že "peklo sa rozpúta až po jej návrate", a veľmi som chcela vedieť ako to dopadne, lenže keď si to uvedomujem až teraz vlastne, mala som dať prednosť radšej inej knihe, ktorá by stála aspoň za to. Ale to my čitatelia nemáme ako vedieť.
Presne trefný žáner do Dark romance, kde nechýbala temná romanca, ale ani vášeň.
Z knihy mám doteraz stále zmiešané pocity, pretože som očakávala trochu iný dej. Nebojte, niesom žiadna puritánka a sex a vulgarizmy mi vôbec nevadili, ale predsa by som z tejto knihy niečo odobrala a naopak zas niečo pridala.
Harry, ktorý žije dvojitý život. Cez deň pracuje v rodinnom vydavateľstve a cez noc sa mení na Habibiho, ktorý pracuje vo veľmi pochybnom nočnom klube.
Cassie, ktorá mi prišla v prvej polovici tiež sympatickejšia, keďže nepoznala Habibiho. Odkedy sa spoznali, obom sa zmenili riadne životy ale aj samotné povahy. Ona mi prišla po zoznámení s Habibim taká, že prišla aj o poslednú hrdosť a stále iba plakala, najprv som ju aj chápala, ale potom revala pre samé hlúposti, ktoré ma miestami už aj rozčuľovali.
Úprimne, bavila ma skôr prvá polovica knihy, ako druhá. V prvej polovici som sa ešte ako tak zoznamovala s postavami, a Harry mi prišiel sympatickejší a hlavne dávno som sa takto nenasmiala ako pri dialógu Harryho. Ďakujem, Baji. Za to druhá polovica sa otočila o 180 stupňov. Dozvedáme sa temnú minulosť Habibiho, a v tejto polovici, mi prišiel ako obyčajný chrapúň, pri ktorom som nevedela, kedy bude rozmýšľať hlavou a nie vtákom, a vyzná konečne Cassie city. Keď sa na to takto spätne pozerám, očividne nemám až tak veľmi rada knihy tohto typu. Asi sa prikláňam viac ku knihám, kde sa mužské hlavné postavy chovajú menej debilne a sú viac romantickejší. Stále ale neviem, kde zaradiť Habibiho. Jeho buď milujete alebo nenávidite, alebo ako ja, oboje. Každopádne Baja to napísala fakt excelentne a pútavo a stále som potrebovala vedieť ako to celé skončí a ako to teda bude s nimi dvoma.
Na záver sa chcem Baji poďakovať za možnosť prečítať si aj niečo nové, keďže som od nej čítala zatiaľ iba Placebo sériu a tá sa mi páčila o čosi viac, ale to neznamená, že si neprečítam ďalšie knihy, ktoré napíše, pretože píše fakt super a len tak ďalej. Ďakujem
*
P.S. Mimochodom, ananás na pizzu rozhodne nepatrí!
Kniha Vrány je o dospievajúcej dvanásťročnej Báre, ktorá má despoticú matku, slabocha otca, ktorý si bez matky ani neprdne a hlavne je príbeh poukazaný na toxických vzťahoch v ich rodine, na bezmocnosť, na vzájomnom nepochopení a normálnom komunikovaní, vďaka ktorým si potom zlosť vybíjajú na dieťati, namiesto toho, aby sa normálne porozprávali. A hlavne na ranenej duši mladého dospievajúce človeka.
Štýl písania ma v tejto knihe vôbec nebavil. Mala som pocit, akoby som čítala nejakú slohovú prácu od žiačky 9 triedy.
Matka bola despotická krava, ktorá nemala porodiť žiadne dieťa, keď sa nevie správať. Nevedela sa správať samozrejme ani vo výchove deti a myslela si, že keď bude vrieskať ako debilná a príde otec a na rozkaz decko zmláti, tak sa tym výchova končí. No ale samozrejme otecko bol jeden primitívny slaboch, ktorý si nedokázal udržať nervy, a ako zavelila matka, tak samozrejme bolo. Okrem toho nebol deň, kedy by Báru jeden z nich nejak úmyselne neurazil. Katka mi liezla na nervy tým, že za všetkým zatvárala oči a nijako sestre nepomohla. Skôr by som povedala, že bola škodoradostná a povrchná, a bola miláčikom rodičov. Najviac mi bolo ľúto Báry chúďatko, čím si všetkým musela prejsť a niekedy to boli len malé hlúposti. Bola podceňovaná, ale aj tak za všetkým videla len to dobré.
Koniec ma dosť prekvapil, dúfala som, že to dopadne inak. Každopádne, kniha nebola zlá ale za mňa jedno prečítanie úplne stačí. A odporúčam to prečítať si hlavne rodičom, aby vedeli, ako sa nesprávať k svojim deťom.
Sama som rodič, a niekedy zabúdame, že "detské hnevanie" nie je zlomyselnost nás naštvať. Takto to len niekedy my sami vnímame.
Úprimné poviem, že keď začnete čítať túto knihu, tak začiatok vám nepríde vôbec ako nejaký napínavý triller, a ako triller vôbec. Mne sa to zdalo, akoby som čítala nejaký ženský román, ktorý sa točí okolo generálneho riaditeľa a jeho manželky, ktorá si zas užíva život. Až okolo 90 strany sa tam udeje zmiznutie postavy Ewana a tam som si povedala, "okey, celý obsah anotácie sa zmestil do 100 strany, tak teraz o čom to akože bude?". Potom sa to obráti, a veľmi pomaly zisťujeme záhady a tajomstvá okolo celého príbehu v knihe. Komu nie je možné veriť, a komu zase áno. Autorka to naťahovala po celú dobu, a vôbec som nemala ani najmenšie potuchy, akoby to mohlo skončiť. Aj keď som si myslela, že to už viem, tak ma autorka dobre "oklamala". Koniec nebol zlý, ale čítala som omnoho lepšie knihy tohto žánru. Kniha ani neurazila, ale ani nenadchla. Taký priemer. Najviac, čo mi chýbalo v knihe bolo viac napätia. Takto som vôbec nemala pocit, že čítam triller.
Opäť musím napísať, že kto chce, nech si knihu prečíta ale za mňa existujú oveľa lepšie a napínavejšie trillery s nečakaným koncom, ako bolo toto. Veľká škoda, že autorka do toho nedala viac, mohla to byť naozaj lepšia kniha.
Myslím si, že toto hodnotenie, ktoré je tu na databaze kníh, je uplne primerané ku knihe.
Príbeh bol krásny, krutý, smutný, nespravodlivý, ale aj romantický. V knihe sa mi páčilo, že to bolo z obdobia 1850 a keď si to zoberiem do úvahy teraz, tak ľudia v minulosti mali naozaj v niečom ľahký život, oproti nášmu - doktori, ženy (pôrod), hľadanie práce a pod. okolo domu bolo síce veľa roboty, ale vtedy to bol život, nie ako dnes. Ľudia zvyčajne leniví, roboty je málo a aj keď sa nejaká naskytne, nie je to také, že už aj pracuješ. Mladí len na telefónoch, PC a žiadne detstvo. V knihe si všetko vyrábali sami, a úplne som sa nad tým usmievala, keď som to čítala, pretože je to predsa pre mňa minulosť a nevedela som toho toľko, čo som sa dozvedela. V tomto ma to milo prekvapilo.
Čo sa osudu mladej Anjely týka, tak to milé vôbec nebolo. Bolo veľmi smutné, čím všetkým si prešla, a nedokázala vďaka tomu ničomu a nikomu dôverovať. Miestami mi liezla na nervy, ale keď si to spätne uvedomujem, nemá ma to prečo rozčuľovať iba jej treba dať veľké pochopenie. Michael, jeden dokonalý milujúci mladý muž, ktorý miluje naozaj celým svojím srdcom, a nevzdáva sa bez boja.
Kniha bola o silnej, úprimnej a bezpodmienečnej láske, ktorú nevidieť len tak v realite a už vôbec nie v každej druhej knihe.
Ja to už druhýkrát čítať určite nebudem, pretože aj keď som už dosť vekovo stará, stále som na takúto knihu nedospela. Čiže veľmi ľutujem, že som si ju neprečítala o takých 15 rokov neskôr. Možno by som jej chápala oveľa viac ako teraz, pretože práve toto tá kniha vyžaduje, pochopenie.
Od knihy som nemala veľké očakávania, čiže ma vôbec neprekvapila. Skôr mi išla na nervy. Tento príbeh buď neodložíte a prečítate ho jedným dychom, alebo ho odložíte a už sa k nemu nikdy nevrátite. Ja som mala nutkanie po celú knihu na tú druhú možnosť. Jedinou výhodou bolo to, že nebola dlhá, čiže som ju horkoťažko dočítala, inak by mi urobila asi poriadnu čítaciu krízu.
Kniha bola ľahko písaná, ale totálne debilne. Neviem, o čo išlo spisovateľke pri písaní, ale celé zle. Inak, vy, ktorí ste to čítali, tak nemali ste miestami pocit, akoby ste čítali rozprávku? Lebo neviem, čo si mám myslieť o Slečne červenom kabáte, Pánovi Tárajkovi a Pánovi Vetrovke. Okrem toho tam bolo veľa nevysvetlených vecí, opis postáv nulový a na každej strane autorka vyslovene zdôrazňuje, ako hlavní hrdinovia umierajú a pomaly sa vidia v truhle. Myslela som si, že celá kniha bude aspoň trochu emočne písaná, ale vôbec. Na konci ale musím uznať, že tam sa do toho naplno autorka ponorila, a vyslovene som plakala. V knihe sa mi páčilo aj to, že kniha poukazuje na to, aby sa ľudia zbytočne nehádali, a mali sa radi. Aby si všetky sny, ktoré chcú si splniť, aby si splnili, pretože nikdy nevieme, kedy bude náš deň ten posledný.
O hlavných hrdinov nemám čo povedať, keďže okrem toho, že si našli obaja nejakú hrčku, a okamžite umierali, tam veľa toho nebolo. Jedna jediná vec, ktorá sa mi na nich páčila bola, že si plnili svoje sny, aj keď vedeli, že možno bude koniec.
Najviac čo sa mi páčilo v knihe boli nádherné myšlienky, o ktoré sa s vami rada podelím a jedným citátom sa odmalička riadim aj ja, a mal by sa ním podľa mňa riadiť každý jeden z nás.
"Každý deň preži tak, akoby bol tvoj posledný."
"Aj v najťažších chvíľach v živote sa niekedy rozžiari svetlo na konci tunela."
"Nemá zmysel mať strach z niečoho, čo aj tak nedokážeš zmeniť."
"Verím, že niekedy si človek musí svoje šťastie zariadiť."
Úprimne, jednotka bola za mňa o čosi lepšia. Viac humoru, viac sa tam toho dialo a bolo to písané skôr napínavo, že ste nevedeli, ako to dopadne dokým ste sa nedostali ku koncu. Tuto to bolo už predvídateľné a veľká škoda, že ich lásku vyplula autorka v pár stranách. Mohla tam doplniť ešte plus nejaké kapitoly o ich láske. Aj keď pri tejto časti vyplávajú na povrch tajomstvá Júlinho otca, a pri Adamovi ste si stále neboli istí, ako celá kniha skončí vďaka jeho postave, aj tak mi tu niečo chýbalo. Táto časť bola za mňa skoro plná motoriek a ich zrazov, a málokedy sa tam vyskytovalo niečo, čo by ma zaujalo.
Adam a Júlia boli rovnakí ako pri jednotke. Adam úplne rovnaký. Tajomný, nečitateľný a arogantný. Júlia bola staršia síce o 3 roky, ale bolo tam fakt minimum zmeny. Mala pri istých veciach a názoroch iný pohľad na svet, ale pri Adamovi sa jej stále strácala všetká hrdosť a to ma na nej stále rozčuľovalo. Vďakabohu, že aspoň tu im autorka dala šancu na väčší dialóg. Veľmi mi bola sympatická postava Bei, keďže dávala celkom múdre rady Júlii, aj keď si išla veľakrát podľa toho, čo jej hovorí samotné srdce.
Aj keď názor mám aký mám, určite ma to neodradilo prečítať si aj niečo iné od autorky, a ďakujem, že som mala možnosť prečítať si obe knihy.
"Viac sa trápi ten, kto nechce odpustiť, než ten, kto na odpustenie čaká."
Pravdou je, že este som nečítala knihu, ktorá je z prostredia motorkárov a všeobecne téma "motorky", idú mimo mňa, ale chcela som ju v budúcnosti predsa len vyskúšať vďaka úžasným recenziam a hodnoteniam. A musím povedať, že ma milo prekvapila aj z toho dôvodu, že som od autorky nič doteraz nečítala a bola to moja prvotina.
Kniha bola naozaj písaná ľahko, rýchlo a veľmi vtipne, ale aj veľmi smutne. Už dávno som sa takto nenasmiala, ako pri tejto knihe. Okrem vtipnosti, keď nastane téma motorka, a hlavná hrdinka si ide zajazdiť, tak autorka to tak famózne opisuje, že to uplne s postavou prežívam aj ja, akoby sme tam sedeli obe. Jednoducho, za mňa bol príbeh dobre vymyslený, dobre písaní, ale sú tam isté veci, ktoré sa mi nepáčili.
Adam a Júlia. Dvaja úplné rovnakí ľudia, ale tak neskutočne odlišní. Obaja mi liezli na nervy so svojou povahou. On tajnostkarsky, arogantný, krutý a chladný, ktorý po nej brutálne až bolestivo túži, ale nič nerieši a radšej sa trápi. Ona nevyspelé taktiež tajnostkarsko chlapčenské decko, ktoré o živote nevie nič, ale jednoducho sa zamiluje prosím pekne do jej kamarátkinho muža. Tu to to začína, kde ma ona poriadne začína štvať. Nikomu nič nepovie, všetko drží v sebe, aj malé nedôležité hovadiny si necháva pre seba. Miestami bola dosť odporná, aj keď sa jej iní ponúkli pomáhať, a byť jej kamarátkou. Čo sa týka chlapov, tak dobre chápem, keď sa bezhlavo zamilujeme, robíme kraviny, ale Júlia, tá rozmýšľala asi iba tým, ako rozmýšľajú chlapi, "tým dole". Hlavne, aby som ho dostala. Iní ma nezaujímajú, veď a čo, keď je zasnubený?! Okrem toho, robila veci, ktoré by mal podľa mňa robiť prvy muž.
Hlavných hrdinov mohla autorka trochu inak vykresliť a nie takto, že miestami boli až na nevydržanie. A tá najdôležitejšia vec. Strašne mi chýbal väčší dialóg, medzi Adamom a Júliou.
Ale na druhej strane, ked už sa ten malinký dialóg v knihe vyskytol, tak to autorka dokázal tak skvelo opísať, že som tie motýliky v bruchu necítila iba v bruchu, ale až niekde v mozgu a prežívala som to celé s nimi. Ten pocit je fakt úžasný.
Táto kniha bola jedna emocionálna nálož!
Toľko smútku, bolesti, poníženia a pocitov, som ešte nikde nikdy nenatrafila v knihe a nenechá to nikoho chladným!
*Kniha, ktorá vám nedá spať.
*Kniha, ktorú keď dočítate, bude vám veľmi dlho rezonovať v hlave, a s istotou vám poviem, že nesiahnete hneď na druhý deň po druhej.
Štýl písania pútavý od začiatku až do konca! Autorka knihu napísala excelentné a bravúrne! Žiadne sprostosti okolo knihy a žiadne hluché miesta. Bolo tam napätie (až sa mi niekedy zježili chlpy na tele). Miestami som mala pocit, akoby čítam Trhlinu od Kariky, asi kvôli tej liečebni a pútavým písmom. Ale dej je úplne iný! Prosím, nenechajte sa zmiasť.
Príbeh je o dvoch hlavných postavách. O Clare a Izzy. Obe v rovnakom veku, ale Clara v roku 1929 a Izzy 1995. Clara, ktorá sa dostane nešťastím do psychiatrickej liečebne do Willardu. A Izzy, ktorá tiež nemá život ako v rozprávke. Jedneho dňa, sa dozvie o Clare a o jej denníkoch a pomaly začne po nej pátrať, a odkrývať jej minulosť. Neskôr začnú tieto príbehy splývať do seba, a je to niečo prekrásne. Musím napísať, že najviac ma bavili kapitoly Clarine, aj keď pri jej kapitolách mi trhalo srdce na malé kúsky, a chcelo sa mi veľmi plakať. Ale ani Izzy kapitoly nie sú od veci, tam sa tiež podozvedáme drsné veci. Niektoré veci sa žiaľ dejú aj v realite, a tým nikto nikdy žiaľ nezabráni.
Ja vás žiadam! Prosím, kto to ešte nečítal, tak si to určite prečítajte! Možno, že niekedy knihy nemajú zaujímavé anotácie, ale táto kniha bola jedna veľká emočno, silná bomba! A ja ju odporúčam všetkými desiatimi.
"Ak veríš v úspech, veľmi pravdepodobne ho dosiahneš."
Pekný romantický príbeh, s atmosférou Vianoc a zimy, ktorý sa nachádza v malej dedinke Willowbroke v Anglicku. Autorka mohla zimu a hlavne Vianoce v knihe spomenúť viac, keďže čítame o Vianočnej láske. Spomenuté je tam toho fakt málo, a ku koncu sa hlavní hrdinovia nachádzajú v Provensalsku, kde je 18 stupňov. Inak štýl písania ľahký, oddychový, pekný, ale zároveň aj smutný. Celkový príbeh bol naozaj pekný, ale žiaľ chýbal mi tam trochu komplikovanejší príbeh. Takto to bolo za mňa veľmi ľahké, predvídateľné a "bez urážky" nudné. Autorka romantiku v knihe furt iba dokola naťahovala a na konci to urýchlila a vyplula to v pár strán knihy. Asi som veľmi náročný čitateľ, alebo ja neviem. Každopádne príbeh bol pekný, ale za mňa neurazí ani nenadchne.
Čítame o dvoch hlavných postavách. O Evie, ktorá žiaľ nemá v živote na chlapov šťastie, ale aspoň je večná optimistka s dobrým srdcom. Jej obchodíku Gombiková dierka som veľmi držala palce, aby sa jej darilo, a aby si všetky sny dokázala splniť, aj keď mala veľa neprajných ľudí okolo seba. Jakea aj pre jeho veľmi smutnú minulosť, keď mu umrela v dosť mladom veku milujúca manželka, som si ho napriek tomu nedokázala až tak veľmi obľúbiť, ako som chcela. Zo začiatku bol dosť arogantný, sarkastický a protivný, ale keď už poznáte celý jeho život a jeho samotného, hneď na nho zmeníte názor. Neskôr sa ukáže, že aj on dokáže byť milý a slušný.
Úplne najviac, ktorí mi v knihe liezli na nervy bol Tim (bývalý priateľ Evie) a Evie rodina. Všetci boli zahľadení do seba, manipulatívni, bez kúska srdca, ktorí dokázali iba urážať a myslieť na seba.
Najväčšia láska bol pre mňa aj tak Smoke. Psík Jakea. Také milé, verné zvieratko, ku ktorému sa každý choval s pochopením a láskou a som rada, že autorka ho zakomponovala do príbehu, lebo aj vďaka nemu, som mala vždy úsmev na tvári.
"Verím, že každý z nás má svoju spriaznenú dušu."
"Teraz už viem, že chcem, aby aj môj príbeh mal šťastný koniec. Zaslúžim si, aby ma niekto miloval pre to, aká som. Dúfam, že nájdem toho pravého, ktorý bude mať oči len pre mňa. Nechcem žiť v tieni inej ženy."
Mne sa táto časť knihy páčila omnoho menej, ako jednotka. Z autorky mám pocit, akoby chcela na silu písať o niečom, hoci sama nevie o čom a a potom jej výjde toto. Nebolo to ani príliš dlhé ani krátke, také akurát. Zbytočné a opakované opisy v knihe, ktoré mohla kľudne napísať raz, a potom sa venovať niečomu inému. Jednoducho veľmi silene písaná kniha, že ste s nervami v koncoch. A čo sa týka vtipnosti? Hej, asi iba raz som sa "pousmiala". Sexu v tejto časti bol viac spomenutý cca 100 posledných strán do konca, a aspoň to autorka tak dôkladne neopisovala, ako v jednotke, čiže to bolo viac prijateľnejšie. Ale niet sa čomu čudovať, celá kniha bola nejaká spomalená, a to nehovorím o postavách presnejšie o Trevorovi. Okrem toho, koniec ako inak predvídateľný. Keď sa tam hlavné postavy rozhýbu, a začne sa tam niečo diať, tak je to asi posledných 50-40 strán do konca, dovtedy je to za mňa opakovaná nuda. Veľká škoda, pretože som mala od knihy väčšie očakávania. A začínam mať pocit, že pomaly prestávam mať rada takýto typ kníh, kde je vidieť, že sa dvaja majú radi, ale aj tak si budú robiť po svojom a budú tvrdohlaví ako barani. Ďalšia vec, pri týchto knihách vôbec nemávam motýliky v bruchu, ako pri ostatných romantických knihách, skôr ma hlavne postavy rozčuľujú a najradšej by som ich vyfackala cez knihu. Myslím, že to bolo tými postavami resp. štýlom písania autorky.
Postavy mi liezli v tejto knihe totálne na nervy, čítame vlastne o Trevorovi a Zoey. Trevor je bratranec Jasona, ktorý bol hlavným hrdinom v jednotke. Tiež nenažraný medveď (očividne ako celá Bradford rodina), ale aspoň tento nebol detinský. Trevor mi naopak prišiel manipulativný, spomalený a nerozhodný, ktorý vedel čo chce, ale nechcel si to samozrejme priznať a kopnúť sa do toho "sexy" zadku, pretože potreboval slečnu dokonalú. (Toto tam autorka s prepáčením omielala skoro stále, a úplne ma to štvalo). Čím viacej tieto knihy čítam, tým viac sú mi títo chlapi v tych knihách nesympatickí.) Zoey mi prišla hrozne tvrdohlavá, ale celkom v pohode, len sa mi nepáčilo, ako sa stále podceňovala za svoju postavu. Raz sa nájde nejaký normálny chlap, ktorý ju bude mať rád takú aká je, tak načo toľký negativizmu?! To isté platí aj o vedľajších postavách, stále aká je Zoey tučná. Žiaľ tieto prípady sa dejú aj v realite a mne sa to vôbec nepáči, pretože nikto nemôže zato, ako vyzerá a ako sa narodil. Majme/te sa teda radi, takí akí sme. Ďalšou vecou, ktorá mi na Zoey postave liezla na nervy, resp. to, ako to "retardovane" písala autorka bolo, keď bol v knihe Zoeyin rozhovor s Trevorom a za každou vetou dala otazník, aj keď to mala byť odpoveď. Viem, že to mal byť zámer a niekomu sa to zdalo vtipné, ale mňa to nehorázne rozčuľovalo. No a ešte jedna vec, ktorú musím napísať, pretože to nedokážem odpustiť autorke a neskutočne ma to vytáčalo bolo, keď boli kapitoly o Trevori, tak tam skoro stále spomínala vetu "Se Zoye jsme jenom přátelé, ne, že by jsme byli i něco jiného" akože načo toho toľko spomínať? Čitateľ vie, ako to celé je, tak mi to tam prišlo úplne zbytočne trápne, akoby naozaj autorka nevedela, čo má napísať. Bolo to tam spomenuté veľmi často, aj v iných témach a mne to strašne prekážalo.
Kto chce nech si to prečíta, pretože kniha je hodnotená dobre, len mňa absolútne nebavila. Ale ako som písala ešte pri jednotke, o nič neprídete tobôž nie pri tejto. Obe sú vlastne skoro úplne rovnaké, len v niečom iné.
Táto kniha je od tejto spisovateľky moja prvotina, ale pravdupovediac neviem čo k nej napísať. Určite nebola zlá, ale mala som určite väčšie očakávania hlavne čo sa týka vtipnosti. Vôbec som sa nenasmiala, tak, ako som chcela, práveže miestami mi to prišlo až trápne. Nepovediac, keď tam bol spomenutý sex, tam som si povedala iba, ehm ehm... Ako vážne? Vidieť, že autorka si okolo tejto témy nedávala servítku pred ústa, a mala som pocit, akoby som čítala lacné porno, a to ja erotické knihy milujem. Aspoň že kniha bola ľahko písaná a nebola dlhá.
Čo sa týka postáv (skoro všetci), tak neviem čo pod nimi autorka chcela povedať, ale prišli mi totálne nereálny, akoby boli z iného sveta. Rodina Jasona, tam iba napíšem bože môj za takú rodinku (nechcem napísať viac, z dôvodu keby ste si to raz chceli prečítať, aby ste si ich vychutnali sami) o rodine Hayle by som tiež najradšej pomlčala, pretože oni tiež neboli v poriadku, akoby Hayle ani nepatrila k nim. (Jednoducho, bohatstvo nerobí dobre na hlavu.) Vďaka za jej úžasnú starkú, tá bola milá, férová, milujúca a najúžasnejšia z celej knihy. Samotné postavy Hayle a Jasona boli totálne deti. Podotýkam čítame o 30 ročných ľuďoch, a povahovo mi prišli ako 10 roční. Hayle bola o trolilinku rozumnejšia, čo sa o Jasonovi povedať nedá. On bol taký detinský nenažraný medveď.
Knihu odporúčam, aj keď by som celú knihu aj s postavami najradšej poslala do blázinca, aspoň tá romantika tam bola pekná. Síce predvídateľná, ako to už býva, ale nikdy nehovorte nikdy. Ešte ma čaká dvojka s názvom Dohoda s láskou, aj keď knihy na seba asi nenadväzujú, keďže budem čítať o úplne niekom inom, ale práve tu je napísané, že to patrí do série "Pekelní sousedé", tak si to prečítam, a uvidíme tam, ako to celé skončí. Hor sa na ňu.
Vedela som, že Colleen Hoover ma nemôže sklamať, a predsa som sa nemýlila! Veľmi silný príbeh. Pravdou je, že niektoré veci, ktoré nezažijeme na vlastnej koži, nepochopíme.
"Pätnásť sekúnd. Toľko stačilo, aby sa na človeku všetko zmenilo."
Po dočítaný knihy mám toľko myšlienok, že mi je jasne, že sa to sem nezmestí, ale v skratke iba toľko, že bola dokonalá! Realisticko ľahko písaná, pútavá, žiadne hluché miesta a koniec najdokonalejší. Nechýbala romantika, vtipné pasáže, smútok, brutalita, slzy a hlavne tá realita. Budem sa opakovať ako stále pri Collen Hoover, ale ja jednoducho milujem jej štýl písania. Ak by som ju mala po blízku, vybozkávala by som jej ruky za tie jej dokonalé knihy. Ona do svojich kníh vždy vnesie také náročne témy, a to ja na nej zbožňujem. Proste ona keby napísala aj nákupný zoznam, aj ten by bol od nej zaujímavý.
Lily bola úžasna. Inteligentná a taká silná. Veľmi som si ju obľúbila a fandila som jej.
Ryle som si zo začiatku obľúbila, potom som ho znenávidela, potom prišiel zlom, keď som si už pri ňom nebola taká istá a týmto u mňa aj skončil.
Najviac zo všetkých ktorých som si obľúbila a zamilovala som si ho, bol Atlas. On bol jednoducho tak dokonalý, že pri ňom som si bola viac než istá, že on ma sklamať určite nemôže. V knihe kde bol spomenutý práve Atlas, ma bavili zo všetkého najviac.
Knihu odporúčam všetkými desiatimi úplne všetkým hlavne preto, pretože je to opis reality, ktorá sa odohráva každý deň po celom svete. A určite nemôžem zabudnúť dopísať to, že túto knihu by mali dať ako povinné čítanie hlavne pre mladé dievčatá, ktoré si myslia, že krásni bohatí bad boyi sú najlepší a najdokonalejší.
A nezabúdajte, "stále plávaj", kým nenájdeš svoj breh ️
Musím povedať, že aj keď na začiatku knihy sa tam skoro nič nedialo, aj tak to autorka zaujímavo a pútavo písala, že ste chceli čítať viac, aby ste sa aspoň trocha ponorili do deja knihy, a aby ste vedeli záhadu celej knihy a samotných hlavných postáv.
Je pravda, že autorka to dosť dlhú dobu naťahovala, a niekto si môže povedať, že tam boli niekedy úplné zbytočnosti, ale mňa to napriek tomu celé bavilo.
Kniha je o dvoch hlavných postavách, o Claire a Hannah. Claire je paranoidná, chorobno klamárska stalkerka, ktorá sa potrebuje kvôli niečomu pomstiť Hannah po 10 rokov a preto ide k nej domov pracovať ako hospodyně. Ale ani Hannah nie je také neviniatko aké sa zdá, v knihe sa podozvedáme rôzne tajomstvá, záhady a možno to vôbec nebude také, aké ste si mysleli, alebo ako sa na prvý pohľad zdá.
Hlavná hrdinka Claire, tak ona bola čistý psychopat. To, čo dokázala povyvádzať v knihe, tak sa budete len chytať za hlavu. Jednoducho paranoidný, chorobno klamársky psychopat. Takto stručne by som ju opísala ja, mojimi očami.
Hannah bola svojim spôsobom tiež divná, záhadná a za mňa tiež dosť psychicky narušená.
Harvey pán domu a zároveň manžel Hannah, tak ten tam bol málokedy spomenutý, keďže stále iba pracoval.
Najviac som si zamilovala malú dcérku Hannah a Harveyho Miu. Ona bola ešte bábätko, ale bola úplne roztomilá.
Koniec ma dosť prekvapil, vôbec som neočakávala, že to takto dopadne.
Kniha bola dobrá, ale čítala som oveľa lepšie knihy, vďaka čomu si myslím, že 5 hviezdičiek by bolo príliš veľa. Ale určite nebola zlá a preto jej treba dať šancu, takže odporúčam.
︎