keiko33 komentáře u knih
Tak tato cast sa mi pacila aj tretou najviac. Co sa tyka celej serie, tak je to taky priemer, pribehy boli celkom zaujimave, ale nesedel mi velmi slovensky preklad, niektore pouzivane slova mi tam nepasovali. Viac mi vyhovuju ceske preklady.
Taky priemer. Neviem ci je to stylop pisania, alebo slovencinou, ale chybala tomu iskra. Historicke romany radsej citam v cestine.
Mozno to nebolo take napinave a vtipne ako prva cast, aj napriek tomu to bol pekny pribeh ako sa z pekneho, mladeho svedobeznika, ktory neberie nic vazne, sa stane usporiadany a zodpovedny vlastnik sidla. Raf mi bol simpatickejsi ako jeho brat.
Neodporucam citat slabsim osobam. Po precitani prvej tretiny si hovorim, co je na tej knihe desiveho, no a potom to prislo, bez varovania. Hroza a des. Kedze je kniha inspirovana skutocnostou, precitala som si clanky o Hubertovi Pilcikovia a tie jeho fotky. Zrazu to bolo vsetko skutocne a o to viac desivejsie. A ten fantasy koniec sa mi velmi k tomu nehodil, skor mi to pripadalo vtipne, nez desive.
Bolo to slabsie ako Mesias, ale nebolo to zle. Vrah bol pre mna prekvapenim, niektore postupy boli podobne s Mesiasom, napriklad, ze tercim vraha sa stal detektiv. A ten koniec mi k takemu tipu knihy nepasuje, ale nevadilo mi to, mam rada stasne konce. Mozno keby som najprv necitala Mesiasa, bavilo by ma to viac, kedze to bolo slabsie.
Tak urcite pribeh aj sposob pisania lepsi ako v prvom diely. Tuto cast som citala, lebo ma zaujimalo, ako to dopadne s Ewanom a kedze som romanticka dusa tak aj s Rebecou. Ku koncu som sa nemohla odlepit od knihy, motiv pachatela a sposob vykonu bol vazne nechutny. Kniha nieje vhodna pre slabsie povahy s predstavivostou. Ked si to predstavim, hnus. A koniec ma trochu sklamal, ale to bol asi zamer autorky, aby sme pokracovali v serii.
Tak namet bol super, ale v prvych dvoch tretinach som sa dost nudila, nesedel mi autorkin styl pisania. Ale v poslednej tretine sa to dost napravilo, dostalo to spad. Asi dam sancu pokracovaniu.
Uplne obycajny pribeh tajnej stredoskolskej lasky, ale velmi putavo napisany. Hoci mam skolske casy davno za sebou, vdaka tejto knizke sa mi vratili sponienky na strednu, ake sme boli na strednej blaznive. Ako sme boli s chalanov namako, ked sa na nas usmiali a blaznovstva na diskoteke. Necitam knihy od slovenskych autor, ale po tejto asi zmenim nazor. Autorkin styl pisania je proste uzasny. Lahky, no zaroven navykovy. Skoda, ze knizka nemala viac stran.
Tak pokračovanie je zatiaľ super, aj keď táto časť je iná. V prvej je to o zoznamovaní a postupnom zamilovaní. Nenávisť sa mení na lásku. Tuna je Ruby ublížena a zranená. A dáva Jamesovi poriadne zabrať. Chvíľkami mi ho bolo fakt ľúto. A keď už vyzerá, že je všetko na dobrej ceste, prídu zase problémy v raji. No tentokrát to nie sú len problémy medzi Jamesonom a Ruby. A to oslovenie maminka a tatínek mi už fakt lezie na nervy. Hlavne keď sa jedná o Jamesonovho otca.
Na Lea som sa veľmi tešila, ale na Luka to nemalo. Leo bol doteraz zábavný a bezstarostný. No tu bol z neho zrazu uzlíček nervov. Chápem, že ho to tehotenstvo prekvapilo, ale doparoma nebol už decko. Chlap po tridsiatke, spáva s hocikým ožratý a sa čuduje, že je dieťa na ceste. Cass bola presný opak. Nič od neho nechcela, len aby bol v živote dieťaťa akokoľvek mu bude vyhovovať. A namiesto toho jej povie, aby odišla, lebo nieje pripravený byť otcom. Chápem že niektorí muži sú večné deti, ale jeho otec opustil a aj tak chcel urobiť to isté. Našťastie nakoniec dostane rozum, no obdivujem Cass ako to s ním zvládala. Keď odsuniem romantiku bokom, celá tá temná zápletka bola dosť slabá oproti predchádzajúcim dielom. Snáď to Emmett vynahradí.
Na novú knihu od autorky som sa veľmi tešila, lebo séria o agentke Nine Guerrerovej bola úžasná. No také nadšenie som tu nezažila. Kniha bola perfektne prepracovaná, dobrý námet, aj samotná hlavná postava bola super, ale celému príbehu chýbalo srdce. Autorka používala priveľa odborných výrazov z ktorých sa vám doslova točí v hlave. Keď čítate podobný typ knihy, máte z nej zimomriavky. Tu mi chýbali a tiež emócie. Také sterilné. Takže záver : Nebolo to zlé, ale niečo tomu chýbalo.
Tak to bol krásny príbeh. Príbeh dvoch zamilovaných tvrdohlavcov, ktorí sa stále rozdeľovali, kvôli vlastnému vojenskému presvedčeniu. Jessie bol rozumný lekár, ktorý chápal, ako táto vojna musí skončiť, aj napriek tomu, že miloval svoju krajinu, rodinu a hlavne Kiernan, ktorá bola asi tá najtvrdohlavejšia žena. S ňou nešlo nič jednoducho. Príbeh bol dokonalý hlavne tým, že postavy boli postavené v skutočnej histórii. Autorka si na tomto dala naozaj záležať. Chvíľkami sa mi až hlava točila z množstva informácií, mien a miest. Nikdy som sa veľmi o americkú históriu nezaujímala, takže pre mňa mnoho veci bolo novinkou. Vojna je zlá a ťažká pre ľudí, ale keď zrazu idete do boja proti vlastným a dokonca niekedy brat proti bratovi. Je to o to ťažšie. Príbeh bol nesmierne silný. Na konci mi chýbal epilóg. Nejaké ukončenie po vojne. .
Zatiaľ som si veľmi nenašla cestu k slovenským autorom. Pár krát som to skúsila, ale väčšinou som bola sklamaná. Hlavne, keď sa slovenský autor snaží písať v prostredí zahraničia, čo veľakrát nepôsobí vierohodne. Po dlhom čase som tomu znovu dala šancu. A musím povedať, že prvýkrát som bola fakt nadšená zo slovenského autora. Malo to všetko. Lásku, nenávisť, odbornosť a hlavne kvalitu. Žiadne hluché a bezvýznamné žvásty. Vidno, že sa autorka rozumie prostrediu o ktorom píše, že si to len nevymýšľa. Adam bol vlastne taký nešťastník. Najprv prišiel o dvoch najdôležitejších ľudí vo svojom živote a potom sa mu jeho pomsta vrátila. Čakal úľavu, no nakoniec dostal od života kopanec a roky trápenia. Hana bola taká dobrá a nevinná duša. Nedotknutá zlým svetom. Roky splácala otcovu nezodpovednosť a ešte ona bola pre rodinu zlá, lebo sa zamilovala a odpustila. Jej rodina sa tvárila, akokeby oni boli bez viny, hlavne otec, ktorý im zničil život. Kniha sa doslova vznášala pokrytectvom ľudí, ktorí si nevedeli priznať vinu. Autorka krásne vykreslila, že jediná cesta ku šťastiu, je cesta odpustenia. Že hnev a pomsta nikdy nič dobré neprinesie, len chvíľkovú úľavu. Páčila sa mi postava Dárii. Tie jej ústa bez servítky. A čo sa týka LGBT, tak autorka to do deja vsunula nenásilne a nenápadne. Ako prirodzenú vec v živote. Obálka mi na začiatku bola divná, ale po prečítaní pochopíte, že sa k príbehu dokonale hodí. Moja prvá kniha od autorky a musím povedať, že určite nie posledná. Autorka mi dala všetko, čo od takej knihy očakávam.
Príbeh Jonathana a Aurory bol milé prekvapenie. Určite som nečakala romantický thriller. Chvíľkami som mala zimomriavky. Aj napriek tomu, čo si Aurora musela prežiť, bola silná. A vďaka nej sa aj chladný Jonathan roztápal. Získal rodinu. Ten koniec má dostal. Je neskutočné, ako dlho dokáže človek čakať na svoju pomstu. Je fajn, že autorka napísala aj Jonathanov príbeh. Tu sa vlastne všetko odhalilo a vyriešilo. Pri Aydanovi ostalo veľa veci nedoriešených. Jediná vec, čo mi už začínala liezť na nervy bolo to označenie Moja. Si moja, lebo si moja. Tí chlapi Kingovi, boli ako jaskynní muži. Už len chýbalo, aby sa pred všetkými bili do pŕs.
No ja asi s davom nepôjdem. Milujem hokej a tiež knihy o sexi hokejistoch, ale toto bol krok vedľa. Príbeh bol celkom fajn, aj keď nič, čo by bolo "wau". Doslova som niektoré veci preskakovala, hlavne tie posteľové scény boli otras. Asi to bude s veľkej časti kvôli hroznému prekladu. Ja keď čítam slovo "fíha", tak ma až trasie. Kto to dnes používa. A o slove pi*ka, ani nehovorím. To som už chcela knihu odložiť. Nič nedokáže tak pokaziť knihu ako zlý preklad. Občas sa mi to v slovenskom preklade stáva. Je to smutné, lebo keby táto kniha bola preložená v češtine, tak by pravdepodobne vyznela oveľa lepšie. Tešila som sa hlavne na pokračovanie, ale to by som už vážne nedala s takýmto hrozným prekladom. Tu je presne ukážka, že dobrý nápad na knihu nestačí, ak je zle podaný. A o hokejovom slovníku ani nehovorím. Autorka si ho mohla lepšie naštudovať. Vôbec to hokejové prostredie nepôsobilo dôveryhodne.
No ja vazne nechapem to skvele hodnotenie, za mna strasna nuda. Ani nie tak dej, lebo ten nebol az taky zly, vlastne aj preto som dala sancu drujej casti, hoci som niektore casti doslova preskakovala, ale do tretej sa urcite nepustim. Najviac mi vlastne vadi styl pisania, slovenske vyrazy ktore mi k danemu prostrediu nejdu. Slovo fíha, my uz trhalo usi. A slovo pizzanosič? Preboha, co je to za slovo. Obycajny posliček by stacilo. Za mna velke sklamanie. Celkom zaujimavy dej, ale strasne nudne podany. Uz davnejsie som si dala predsavzatie, ze nebudem citat knihy slovenskych autoriek, z americkeho, alebo ineho zahranicneho prostredia. No znova som sa dala oklamat dobrym hodnotenim.