Kluvo komentáře u knih

(SPOILER) Čítala sa dobre a ľahko a zároveň veľmi ťažko. Rieši večný problém človeka, ako jedno zlé rozhodnutie či nešťastná náhoda vplyvňuje celý život. V románe je takýchto fatálnych udalostí viacero. Najprv nešťastná nákaza a potom, retrospektívne, aj osudy židovskej rodiny pred vojnou a počas nej. Udalosti sú také, že smrť by asi bola lepšia voľba, ale Mira, Rosa aj Hana prežijú a musia nájsť v sebe vôľu žiť. No a najmä v prípade Hany je to naozaj ťažké, pretože čo jej priniesla vojna, to by nemal zažiť žiaden človek. Ale vidíme, že čas a láska dokážu divy.

19 05.04.2021

Naozaj to zmení váš pohľad na les. Normálne mám chuť poprechádzať sa po tých našich východoslovenských pralesoch, aby som zažil to skutočné zelené prítmie pod stáročnými bukmi.

12 30.12.2017

Moja prvá kniha od "amerického Kariku" a ďalšie už radšej asi nebudem ani čítať, aby som si nepokazil dojem.

7 03.07.2023

Výborne sa to číta. Potešili slovenské reálie. Chýba temná atmosféra severských krimy, no je tam náš humor a chlasce sa hádam aj viac. Veľké plus za to, že sa drží pri zemi - žiadne hranie sa na Ameriku. Kde sa na to hrabe ten amatér Nesbo so svojimi neuveriteľnými konštrukciami.

7 27.09.2018

Tak Maryša je trochu rozporuplná, zdravo sebavedomá, moderná, ale aj ľahkovážna so sklonmi k sadizmu (asi sa nej podpísala otcova výchova). No Hrabalov štýl je krásny a Pepinove príhody až Hellerovsky absurdné. Hoci som film videl viac krát (a teraz vidím, že sa dosť silno držal predlohy), čítanie som si užil. No a tú lásku Maryše a Francina, tú im môže čitateľ len závidieť.

6 14.08.2024

Podrobná pitva hlbokej krízy viery, ktorá vyplýva jednak zo stretnutia dvoch odlišných kultúr a najmä z nutnosti prehodnotenia svojho chápania kresťanstva. Dlho som sa pýtal, čo nakoniec autor chce týmto temným, psychologicky, historicky aj miestopisne výborne vykresleným, dielom povedať a či to nakoniec bude stáť za prečítanie a za tie ťažké myšlienky, ktoré kniha vyvoláva (minimálne vo veriacich a kresťanoch zvlášť). Až v samom závere hlavný hrdina, porazený a potupený, zisťuje, že Boh nemlčal a vieru môže posilniť aj jej odvolanie.

PS: Ak chcete rovnako skvelú knihu s podobným námetom, no oveľa pozitívnejšie napísanú, prečítajte si Croninove Kľúče od Kráľovstva.

6 23.09.2018

Pekne poskladane. Cita sa to na jeden dych. Inteligentne sa vyhyba odpovediam na podstatne otazky (co, alebo kto ich popalil,...), akurát v doslove sa dost alibisticky vzdal v podstate vsetkej zodpovednosti za dielo a utal vsetky pokusy o diskusiu (ale ked si predstavim, do coho sa pustil a aki ludia by sa na neho zacali kontaktovat ani sa mu necudujem). Asi sa pojdem popozerat po Tribeci, samozrejme medzi majom a októbrom.
Nakoniec som bol zaciatkom marca po okruhu na hrad Gymes aj s rodinou a cely cas som mal zly pocit, hoci uz je to pol roka, co som cital Kariku. Kniha naozaj funguje a clovek pribeh len tak lahko nevytesni. Niekde v pozadi mu stale zostava. Navyse bolo pochmurne pocasie, dcera si pred vystupenim z auta zacala z ticho nic pospevovat Lehotskeho pesnicku, akurat s textom "mena ludi stratenych, nevrati sa ziaden z nich...", po ceste je nedostavana opustena chata, az po hrad sme nestretli ani dusu,... Prezili sme vsetci bez ujmy, no nieco v tom Tribeci je.

6 27.08.2017

Hrozne depresivna, psychologicky velmi dobre rozpracovana pornografia. Murakami je posadnuty sexom a, ako spravny Japonec, jedlom. Obe temy preto neustale rozpitvava. Jedlo nie sice az tak do hlbky no aj z jedenia uhorky s riasami a sojovou omackou spravi prijemne citanie. Celkovo bola kniha naozaj zazitkom s perfektne vykreslenou atmosferou, charaktermi a miestami. Hlavne udalosti ale boli dost jasne citatelne. V podstate ma po tom, co zomrel Kizuki, uz nic neprekvapilo. No aj tak som mal na konci naozaj strasne smutny pocit z toho, ze Toru a Naoko mali na seba len tak malo casu a marne som sa nadejal, ze tomu osudovemu koncu sa nakoniec Murakami nejako vyhne. Nuz, zivot je niekedy naozaj tazky...

6 15.10.2015

Tato kniha obsahuje vsetko, co potrebuje chlap vediet o zivote (komplexnejsie je uz len dielo Krtek ve snu). Ked som ju cital ako pubertak, zdala sa mi to byt hlavne skvela zabava. Teraz, po 20 rokoch, mi, poucenemu zivotom vo vitaznom spolocenskom systeme a pracou v statnej aj v sukromnej sfere, usmev zamrza na perach. Heller totiz vôbec neprehanal a vsetko co popisoval, sa deje aj v kazdodennom zivote. Dokonale prehliadol armadu, kapitalizmus aj ludsku psychiku. Vojnu si vybral asi preto, lebo tam je vsetko viac hyperbolizovane, rozhodnutia maju rychlejsi a brutalnejsi dopad a tych ambicióznych bezskrupuloznych hochstaplerov to v nej do vedúcich funkcii taha este viac nez v iných oblastiach. Pozor, necitat na verejnosti, lebo tie neustale necakane vybuchy smiechu vyvolavaju v okolitých jedincoch silne pochybnosti o vasom dusevnom zdravi!

6 26.02.2015

Dostojevskij je naozaj majster na jemne narusenu az patologicku psychiku. Hoci je to dejovo vlastne jednoducha detektivka ma to aspon tolko dalsich rozmerov ako teoria superstrun: riesi psychologiu zlocinca - od motivacie k zlocinu az po pocit viny, tragicku socialnu situaciu v Rusku, nabozenstvo, nastup lavicovych myslienok, moralny relativizmus, alkoholizmus a mnohe ine. Ako to uz u Fjodora Michajlovica byva, sme svedkami roznych, viac ci menej tragických, situacii a osudy mnohých postav musia slabsie povahy naozaj rozplakat. Ale je tam aj scena az absurdne humorna (hoci aj ta prejde do fazy takmer tragickej a hrozne nespravodlivej) a vsetko ma nakoniec pozitivne smerovanie. No a vidíme, ze aj ten zdanlivo najopovrhnutia hodnejsi clovek dokaze konat velkoryso a aj ta najlepsie filozoficky zdovodnena vrazda zle skonci. Netreba pripominat ako to ma vsetko Dostojevskij premyslene a psychologicky zdovodnene.
Napriek mnohym desatrociam od napisania je to neskutocne putava a zarazajuco aktualna kniha. Az sa mi zda, ze uz vtedy Fjodor Michajlovic poznal liek na nase problemy, len my sa stale nechceme dat poucit. Klobuk dolu majstre...

(SPOILER) Celkom v pohode, len by ma zaujimalo, ci by Ti profesori filozofie, filologie, literatury a teologie, boli vobec schopni v tej divocine prezit...

5 27.07.2023

(SPOILER) S literatúrou je to ako s hudbou. Aj po 40 rokoch počúvania zrazu príde pesnička s úplne novým zvukom. Prečítal som už kadečo, ale antológiu fejkových poviedok ruských klasikov som ešte v rukách nedržal. Už predslov Jána Štrasserra stojí za prečítanie a celú antológiu dáva do správneho rámca, aby všetci pochopili, kde sa nejaký Dostojevszkij či Goggol berú. Poviedky sú potom samé čerešničky na torte. Nemusia všetky sadnúť každému. Ale ak je napr. akademik, čo si postupne "vyserie" múr, nábytok, papier, ceruzky,... a ešte aj napíše neprekonateľnú monografiu o hovne, pre niekoho už mierne za hranou a možno nie celkom russký, tak je tam plno poviedok o neopätovanej láske v K-zskej gubernii, bezvýchodiskových osudoch smerujúcich k tragédii, či o literátovi, ktorého pochytil splín na brehu jazierka uprostred nekonečného brezoveho hája. Všetko je to podliate vodkou, posolené humorom, okorenené silnými myšlienkami a následne dusené v ťaživej atmosfére. A navyše sa to dá prečítať za jedeno upršané jesenné poobedie pri samovare vypúšťajúcom voňavé obláčiky pary s každou šálkou čaju. Niet čo vyčítať, snáď len ten mierny pocit závisti voči autorovi...

5 29.10.2022

Je to dôstojné vyvrcholenie celej hororovej vetvy autorovej tvorby. Sugestívne, nepríjemné, strašidelné. Navyše dokáže celkom elegantne spojiť "ružomberské" časti hororov a dať im hlbší zmysel. Aj to, zdanlivo bezúčelné, otáčanie textu v poviedke Smäd končí tak, ako to má byť. Naozaj vynikajúco vypointované. Zahrnie do toho úplne všetko, praveké dejiny oblasti Ružomberku, morové epidémie, partizánov a ešte aj nedávnu brutálnu vraždu teenagera svojou kamarátkou v Žiline. V autobio častiach naznačuje, ako ho To dotlačilo k písaniu hororov cez rôzne "náhody".
Na druhú stranu práve toto hranie sa s realitou mi na tom vadí. Dej umiestni v skutočných zemepisných lokáciách. Spomenie veľa historicky overiteľných vecí, zemepisných aj miestopisných faktov a do toho vloží svoje imaginácie a prezentuje ich ako rovnaké fakty. Takéto priam zavádzanie a zahrávanie sa s čitateľmi mi je trochu proti srsti, no treba uznať, že to robí celý dej uveriteľnejší a tým pádom o to viac desivejší. Nechcem si ale predstaviť, ako sa musí cítiť pri čítaní niekto, kto to Karikovi všetko žerie...
A ďalšia iritujúca vec boli tie kovidovo-politické odbočky. To si mohol odpustiť.
Aj napriek týmto výhradám musím dať 5*, lebo ako o tom hovoria poľskí literárni kritici: "to jest kurwa dobre".

5 13.08.2022

Strašná buchla. Rowlingová rieši zasa toľko rôznych iných vecí, úplne rovnakých ako v predchádzajúcich častiach, že to nakoniec natiahne na 660 strán. Písané je to celkom dobre, no detektívna zápletka sa v tom stráca. Už aby sa kráska Robin vyspala s tým jednonohým zverom Cormoranom. Potom to už snáď bude nadupaná detektívka.

5 29.11.2020

Dobre napisane, len sa mi zda, ze Geraltovi to ide v posteli lepsie nez s mecom. Pri bojoch mu to pomerne casto nevychadza, hoci sa vzdy z toho dostane. V milostnom zivote takyto problem nema a carodejky su s nim zakazdym nadmieru spokojne. A on je s tym podvedome asi tiez spokojny, hoci sa snazi hrat aj na hrdinsku strunu a Sapokowski je s tym urcite tiez spokojny, ked ho v tom podporuje...

5 18.10.2020

K niecomu takemu sa citatel bezne nedostava. Zazitok.

5 21.11.2019

Vyslo to v 1985. Zrejme si rok pred tym spomenula Margaret na Orwella. Nebabrala sa tolko s filozofiou rezimu a dejinných pohybov ako George, zamerala sa na vplyv na zivot jednotlivca. Konkretne specialnej kategorie zien, urcenych na rodenie deti pre prislusnikov vyssej triedy, ktorých zeny uz boli povacsinou neplodne (alebo aj muzi, ale to si nepripustali). No a nemala gule skoncit to ako Orwell, takze na zaver prisla zvlastna kapitolka, ktora ukazala, ze to nakoniec cele dobre dopadlo.

5 23.10.2019

Po par stranach standardnej Karikovskej pripravy (googleovanie, archivy, rozhovory so znalcami,...) som bol zrazu vo finale, ktore sa potom natahovalo a natahovalo cez pol knihy. Myslel som, ze to predsa este nemoze byt ono, ze hadam za tych 12,9 Eura to este nejako zamota, ale bolo. Priamociare, predvydatelne, dalo sa to sfuknut za jednu skaredu nedelu a clovek este aj kostol stihol. Hned sa mi nezdalo, ze o strachu z vysok sa da extra strasidelne pisat. Zda sa, ze majstrovi slova uz trosku dochadzaju napady...

5 22.10.2018

Nieco taketo som necakal. Je to moja prva kniha od K. Capka. Najprv som si myslel, ze som stiahol text iného autora, ved predsa suchozemec nemoze takto fundovane pisat o námorníkoch... No a potom uz som si to len uzival. Capek veselo prechadza medzi stylmi od "pirátskeho romanu" az po vedecke pojednania a robi to s nadhladom, lahkostou a dobre. No a jeho postrehy o politike, kapitalizme, komunizme, psychologii, vedeckej praci, armade, medzinarodnej spolupraci ci nasom spravanim sa ku zvieratam su pravdive a, bohuzial, stale platne. Az by som povedal, ze Orwell bol taky anglicky Capek...

5 31.07.2017

Od Kunderu by si mali brat priklad vsetci filozofovia ci spisovatelia s filozofickými ambiciami. Vôbec sa neokuna a spaja vysvetlovanie filozofie s pribehom, lebo len naznacovat a nechat vsetko na citatela moze vyzerat cool intelektualne alebo cool umelecky, no je to casto len matuce. Kunderovi pribeh tohto romanu sluzi len ako barlicka, aby bol jeho filozoficky odkaz lepsie citatelny. To ale vôbec neubera pribehu na sile, neznizuje literarnu hodnotu diela ani nedegraduje filozoficky odkaz. Kniha je plna silnych myslienok (einmal ist keinmal, dobro a zlo v zivote, laska a zrada, hovno a jeho vplyv na teologiu,...) a obycajnych, zaujímavých aj sokujucich udalosti. Dokonca je tam pasaz, kde Kundera objasnuje, ze postavy nemozno brat moc autobiograficky, ze su skor hyperbolizaciu do oblasti, kam si sam autor netrufol.
Z hladiska filozofie mozno, samozrejme, s autorom polemizovat (napr. ci Nietszche ten vecny navrat myslel naozaj tak doslova). So zakladnou axiomou, ze clovek v podstate nema nijaku moznost zistit, ako by alternativne rozhodnutia v zivote dopadli (vzdy mame len jeden pokus, nic viac), nemozno nesuhlasit (prinajmensom k mnohym takym rozhodnutiam dochadza). Takze nevieme, ci sme sa rozhodli spravne alebo nie, no a tym padom akosi to rozhodnutie nakoniec nie je ani az tak dolezite - co je ulava a hroza zaroven. Kundera potom filozoficku stranku neustale rozvija a hlada pristupy ako sa s tym v zivote vysporiadat. No a tu je tak trochu slabina jeho filozofie, lebo neprichadza s nicim, co by tuto desivu lahkost dako riesilo (napr. ku koncu romanu predstavuje dokonca krestanstvo ako riesenie problemu rozhodovania medzi dobrom a zlom v zivote).
Postavy a ich konanie su vykreslene plasticky, psychologicky do hlbky.
Z hladiska casoveho obdobia Kundera riesi udalosti v 68. a naslednu normalizaciu. Emigráciou a cez postavu svajciarskeho intelektuala Franza do deja zatiahol aj kapitalisticky zapad, ale jeho problemy vychadzaju tak trochu smiesne, oproti problemom vtedajsieho Ceskoslovenska (tanky oproti nudaplazi, ci tragikomicky pochod intelektualov). Akoby ten skutocnejsi zivot, resp. skutocnejsie problemy, lebo tie robia zivot, bol u nas.

5 25.02.2016