Kluvo komentáře u knih
Teoria je to velmi zaujimava. Naozaj sa zda, ze je to dostatocne jednoduchy model, ktory ale zaroven umoznuje vytvarat dostatocne sofistikovane predpovede. Mnohe z nich sa velmi dobre naplnaju. Urcite to opisuje realitu posledných 30 rokov lepsie, nez konkurencne pristupy ako je napr. multikulturalizmus ci povestny koniec dejin po pade zeleznej opony a presvedcenie o tom, ze liberalizmus na zapadny styl je to jedine spravne zriadenie, ktorého nesporne klady si postupne ziskaju uplne vsetkych. Treba len, aby sa nad tym zodpovedni naozaj zodpovedne zamysleli a nepretlacali neustale nieco, co evidentne nefunguje, lebo nam riadne ujde vlak dejin, ak uz nahodou neusiel.
Jedine minus je za prilis velky rozsah. Slo to urobit aj strucnejsie a vôbec by to nemuselo byt na ukor pochopitelnosti.
Výborné čítanie. Potešil ma poviedkový štýl - môžete si prejsť viacero príbehov, ktorých dej sa rýchlo uzavrie, človek sa nenamotá a nie je po prečítaní knihy nútený rýchlo hľadať pokračovanie. Len som zvedavý, či ten svet, ktorý autor buduje, má aj nejaké vnútorné pravidlá, alebo to len tak nabúchal jedno cez druhé. Na základe toho, koľko rôznych strašidiel, vlkodlakov, ucholakov, upírov, vodníkov, elfov a kadečoho iného tam vystupuje, mám pocit, že zrovna Stredozem to nebude a Sapkowski to berie odľahčenejšie, než Tolkien (čo, samozrejme, nemusí byť vôbec zlé).
Vyborne napisane. Doslova som hltal strany aby som sa dozvedel, kedy a ako sa presadi a ktoru si nakoniec vezme. O to lepsi a silnejsi bol potom koniec, ktory som zacal tusit az po zlome, ktory priniesla v jeho zivote sebevrazda jeho priatela.
Zo zaciatku sa to zda byt mila romantika a oslava individuálnej fyzickej a vnutornej sily jedinca, no na konci je z toho pekny psychologicko-filozoficky roman. Vidiet, ze Jack mal naozaj vysoke sebavedomie (podobny pocit som mal uz z Majstra alkohola) a vsetko mal naozaj podrobne popremyslane. Po docitani som si hned vygooglil Londonov zivotopis a celkom ma naplnilo baznou, ako pekne a doslova ponal to autobiograficke spojenie s Martinom Edenom. Vidiet, ze urcite filozofie prinesu odpovede, ktore, ked to clovek berie doslova, je tazke uniest a clovek uz nevie potom, co so zivotom. Nuz, skocil Martin (Jack) tym mlaticom prazdnej slamy (filozofom) na spek...
Po precitani 100 rokov samoty, Kroniky, Plukovníka, Pribehov z Maconda a dalsich som sa uz nevedel dockat Gabrielovej biografie. Kniha nesklamala. Konecne som pochopil, ze Marquez magicky realizmus nejako umelo nevymyslel, on v nom naozaj zil a to aj napriek vsetkym tym krvavym udalostiam, ktorými, ako novinar a spisovatel v Kolumbii presiel. Koho zaujali Marquezove diela, mal by si toto rozhodne precitat. Navyse, ked Roman mojho zivota porovnam napriklad s Tolkienovym zivotopisom, toto je skvele citanie asi aj pre tych, ktori este od Marqueza nic necitali. Odvtedy ale marne patram po dalsich dvoch pokracovaniach...
(SPOILER) Pacia sa mi tie komentáre od ludi nezatazenych predsudkami:) Oni nie su nezatazeni, oni su uplne mimo misu. Absenciu matematicko-fyzikálneho vzdelania nemozno vydavat za nezatazenost v pripade, ked hovorite o astrofyzike a kozmologii! Takze mili citatelia, teoria elektrického vesmiru nie je nijaka veda, nech si hovoria "nezatazeni" co chcu:). Ak sa Vam chce citat, par argumentov preco to tak je najdete nizsie.
Autorovi, ako elektrotechnickemu inzinierovi, bolo zrejme luto, ze nerozumie sucasnej astrofyzike a kozmologii, tak si nasiel/vytvoril nieco pochopitelnejsie, ale chybne. Výsledkom je kniha, kde je chybna aj kritika sucasne platných modelov: napr. nevie, alebo nechce vediet, o dokazoch vseobecnej teorie relativity, spochybnuje oscilaciu neutrin na zaklade vysledkov z SNO, pricom v case, ked to pisal, uz bol jasny problem atmosférických neutrin ci vysledky z experimentu K2K, absolutne nepochopil Hawkingove ziarenie, chyby ma v modely prenosu energie z jadra Slnka, myslienka Narlikarovho statickeho modelu vesmiru mu unikla, vybral si jeden aspekt gravitacnych sosoviek a ten skritizoval, tvrdi, ze pulzary su vsetko dvojhviezdy (to by bola pekna mela, milisekundove dvojhviezdy:), nepochopil HR diagramy hviezdokop a znazornenie vyvoja hviezd na nich, tvrdi, ze akrecne disky neexistuju, hoci ich pozorujeme na vlastne oci (dalekohlady) a podobne a podobne.
Chybny je, samozrejme, aj model alternativny = elektricky vesmir. Najpodstatnejsie dve chybicky: ako to, ze sa hviezdy nevybijaju, ked do nich neustale tecie prud nabitych castic? A druha: akou silou je udrzovany objemovy elektricky naboj vo hviezdach? Elektricka sila medzi nabojmi je obrovska - rovnake naboje sa odpudzuju a opacne pritahuju. Co udrzi v plazme (plazma = nabity plyn!) hviezdy urcitu vrstvu s nabojom, ked gravitacia je o par desiatok radov slabsia a silna sila (jadrova) zasa neposobi na takých velkych vzdialenostiach? Elektrony zo zaporne nabitych vrstiev by sa okamzite premiesali s kladnymi ionmi v pozitivne nabitych vrstvach. Dochadzalo by k opakovanej ionizacii a deionizacii ale cele by to bolo neutralne. A ako priklad zopar dalsich otazok: Kde sa berie energia, pohanajuca tie grandiozne prudy, to tecu len tak, same od seba skrz cely Vesmir? Normalne je to tak, ze ked mate vo Vesmire nejaky prud, jeho zdrojom je hviezda = termonuklearne reakcie, akrecny disk = gravitacne posobenie,... Tu mame grandiozne stabilne prudy, ktore hviezdy pohanaju, ale co dodava energiu im? Ak by termojadrove reakcie prebiehali na povrchu Slnka, asi tazko by fotosfera ziarila ako absolutne cierne teleso s teplotou 5700 K, ktora je na nastartovanie termojadrovych reakcii uplne nedostatocna. Kde su zbytky specenej horniny pri Grand kanone, ktory mal byt "vypaleny" takymto vesmirnym prudom, zabludivsim na Zem? Ako to, ze prudy su tak stabilne a svetelny tok hviezd sa nahodne nemeni (mozu "vybehnut z prudu", moze sa menit intenzita prudu)? Co je to ten intrinsicky cerveny posun, s ktorym autor pocita, ale nikde do nedefinuje (akurat si stazuje, ze vedci pouzivaju cerveny posun nekorektne)? A takychto prikladov na diletantizmus pana Donalda E. Scotta by sme nasli daleko viac. Az sa mi nechce verit, ze je vôbec elektrotechnik... Smutne je len to, ze ked si to precita laik, tak skonci s presvedcenim, aki su ti sucasni fyzici aj s celou plejadou velikanov minulosti, zaslepeni nechapavi hajzlici, ktori si strazia tie svoje judaske prachy z profesur a grantov. No a skveli chlapici, ako je autor, si v spickovych casopisoch ani neskrtnu, nieto aby im priklepli dake dolare, nech konecne mozu zmerat velkost toho prudu, co tecie do Slnka a jeho elektricky potencial.
Kedze u nas v (malo)meste Jesensky posobil zrovna v case, ked vysli tieto poviedky, cital som to s tym, ze mozno mu ako predloha na niektoru postavicku sluzil dedov dedo. Poviedky su mile, niektore celkom pekne vypointovane a kazda ma svojsku atmosferu, take dychnutie starych dobrych casov. Vydarena sonda do slovenskej duse (kedze my tu vlastne normalne mesto ani nemame, tak ten prívlastok malomestske v podstate znamena slovenske).
Chyba bola, ze som to cital az po Hlave XXII. Je to podobne ladene. Cize humorne, zaver potom vazny a tym padom v silnom kontraste so zvyskom. Ale Hlava je Hlava.
Autor je autochtónny liberál s pôvodom v evanjelickom intelektuálnom prostredí. Pri interpretácii kultúrno-politicko-ekonomickej situácie na SK vychádza z paradigmy postsedliactva. SK je totiž postagrárna krajina a väčšina jeho obyvateľov sú postsedliaci - žijú na vidieku alebo malom meste a hoci sa poľnohospodárstvom priamo neživia, romanticky deformovaný naratív ich agrárnej minulosti stále ovplyvňuje ich život. Ten naratív hovorí o čistom, jednoduchom živote našich predkov. Vynecháva alkoholizmus, rodové násilie, vylúčenie celých komunít, zaostalosť a z novších fenoménov napr. klérofašizmus. Takže hoci postsedliaci žijú najlepšie obdobie v histórii, porovnávajú ho s niečím, čo nikdy neexistovalo a sú nespokojní. Na takomto základe autor vysvetľuje rôzne moderné SK fenomény a v mnohom s ním možno súhlasiť. Napr. podľa autora žiadna ideológia, ktorá programovo nepodchytí postagrárny vidiek, nemá u nás šancu. Toto si dobre uvedomujú populisti typu Fico, Pelegríni a Matovič alebo fašisti ako Kotleba, ale ignorujú liberáli, ktorí si myslia, že im mestský volič bude stačiť. Dúfam, že si to v PS aj SASKE prečítajú. Zaoberá sa tiež rozmachom konšpirácií, fenoménom "udavačstva" v našich dejinách alebo stavom nášho vysokého školstva.
Ale s myšlienkami v stati o fenoméne prijatia a vylúčenia sa mi už súhlasilo ťažšie. Hovorí napr., že by sme mali zohľadniť každého kultúrne špecifiká, pretože my riešime prakticky iba inklúziu prácou, čo nie je nič iné, len asimilácia rómov do našej kultúry a podmieňovanie soc. dávok prácou je neetický postup, ktorý ospravedlňuje len to, že veríme v jeho budúci pozitívny efekt. Ako má konkrétne takáto inklúzia vyzerať, aby bola aj etická ale aj ekonomicky udržateľná sa z knihy nedozvieme.
Pri imigrantoch zastáva liberálny postoj. Opäť má v mnohých veciach pravdu, ale výsledky superotvorenej politiky začíname vidieť vo Švédsku alebo Nemecku. A ospravedlňovať sexuálne obťažovanie žien migrantami tak, že im nebolo vysvetlené, ako tu zaobchádzame so ženami a relativizovať ho tým, že aj tak si väčšina chlapov v SK myslí, že za znásilnenie môže žena a Česi a Maďari sú zasa špičkou v porne, ktoré je postavené na ponižovaní žien, sa mi zdá nevhodné, ale možno som len príliš konzervatívny.
Autor tiež hovorí, že lokálne nemocnice sú, podobne ako lokálne univerzity, miesta na privilegované zamestnanie vybraných ľudí. Ako šéfovi katedry v Bratislave, jedinom SK meste, kde nemocnice nie sú lokálne, by sa mu tie lokálne určite rušili s ľahkosťou.
Knihu som čítal aj ako ukážku metodológie sociálnych vied. Čakal som, nejaké potvrdenia cez štatistiky alebo aspoň odvolania sa na nejaké čísla, ale zdá sa mi, že tento humanitný smer je stále o nejakých osobných názoroch a preferenciách, ktoré mi svojimi osobnými názormi potvrdzuje iná uznávaná autorita.
No a jedna drobnosť. O pápežovi hovorí ako o pontifovi. Spisovným výrazom je pontifik (o pontifikovi). Ale popri tej záplave učených cudzích slov, ktoré autor systematicky tlačí do každej svojej sentencie, je toto naozaj len drobná chyba.
(SPOILER) Temou zaujimave ale desna nuda. Taka bez humoru napisana Hlava XXII krizena 1984kou. A to este kolko toho chcel popridavat, pricom na vysledku by to aj tak nic nezmenilo. Takze celkom dobre, ze to nedokoncil.
Interpretacie to moze mat rozne. No nemusis byt pravnik, ako bol Kafka, aby si vedel, ze zakon nie je utajovany, musis vediet, z coho si obzalovany a pod. a len tazko si predstavit, ze by niekto ten system az tak kolosalne pokrutil, hoci komplikovane to vela krat je a statna byrokracia a pravny system su pomale nenazrane svine. Cize asi to bude aj taka vseobecna alegoria nasich zivotov. Vsetko, co sa nam, deje, je podla autora nezmyselne, groteskne ale pre nas nie moc vesele a akekolvek nase snazenie nam aj tak vobec nepomoze a skoncime vsetci rovnako, lebo vsetci sme vinni. O tych, ktori skoncili inak, koluju len davne legendy...
Literarne sa mi to prilis nepacilo (napr. to pouzivanie infantilnych pseudonymov) no je to hlavne opis reality. Takze aka krajina, taky thriller. Na druhu stranu je tam obrovske mnozstvo faktov a muselo dat prace vsetko to zhromazdit. Je samozrejme strasne, ako to u nas chodilo za vlady spravne nasmerovanych gaunerov ale daleko horsie je, ze robertkovci sa splhaju k 20 % a pelleovci (ich slusnejsie sa tvariace klony) su za nimi len o prsia. Nuz, asi sme nepoucitelni, ale potom sa nemozeme cudovat, ze sme v ramci EU krasne predposledni tesne pred Bulharskom...
Tak katastrofálnu kvalitu prekladu som ešte nevidel. Preklepy, zle zvolené slová a vynechané písmená. Ale asi by som nedal viac * ani po kvalitnejšej redakčnej práci. Mne ten Lemov štýl nesedí. Niektoré pasáže sú fajn, no iné mi pripadajú zbytočne rozvláčne, ďalšie naivné, čo sa pri sci-fi námetoch stáva. No teraz to bola podivná budúcnosť, skôr to až tak ďaleko v budúcnosti nebolo, čiže bolo to také podivné sci-fi. A ani tak celkom detektívka to nebola, skôr také filozofické pojednanie o pravdepodobnosti a jej vplyve na náš život...
(SPOILER) Uz som sa pytal polovnikov, kde nam v Strazovskych sidli najblizsia vlcia svorka a v lete k nim idem kempovat...
Očakával som predsa len niečo na literárnej úrovni. Ale toto je len čisto o jednom a určite by som nepoužíval označenie erotický román, lebo to je čistá pornografia. Prekvapilo ma, že už vtedy bola pornografia na takej úrovni, že ani v súčasnosti sa k tomu nedá nič prelomové pridať. Ale ako hovorí kolega: "celé je to o 3 použiteľných dierkach, tak čo tam vymyslíš nového..."
No, bezny clovek sa nedostane ani za prvu kapitolu. Ale ako ukazka toho, ako sa v teorii relativity aktualne pracuje a ako skusaju dvaja, nie zrovna privrzenci superstrun, kvantovat gravitaciu je to zaujimave. No a konecna diskusia medzi nimi je uz viac-menej len o mackach.
Autor, studovany politolog, absolvoval letny kurz Teach for Slovakia a 2 roky ucil na skole prevazne romskych ziakov, z ktorých vacsina koncila v 6. max. 7. triede. Pritom za tie 2 roky vystriedal 2 rozne sposoby vyucby (Teach for Slovakia zmenila styl). Podla opisu sa ziakom venoval maximalne, az na hranicu fyzického vycerpania. Starostlivost pritom bola komplexna - ziaci aj ich rodiny v zlych a horsich sociálnych podmienkach. Skusenosti cerpa nielen z vlastnej vyucby ale aj z roznych workshopov a stretnuti, cituje statistiky, studie psychologov a pedagogov pracujúcich so socialne znevýhodnenými ziakmi a ich rodinami, casto zahranicnymi (otazka, ci je to aplikovatelne na nase realie). Snazi sa na konci kazdej kapitoly zdoraznit niekolko jednoduchých myslienok, ktore by mali pomoct v dennej praxi pedagogom.
Neviem, ci je to dost skusenosti na zovseobecnovanie. Bezny ucitel/ka s vlastnou rodinou, asi tiez nedokaze mat take totalne nasadenie, takze by sme to mohli uzavriet s tym, ze mlady si mysli, ze zjedol vsetku mudrost sveta a ide poucovat skusenejsich. Tento problem vsak riesit musíme. Ak sa ziaci z marginalizovanych skupin (a nielen romskych) na skolach neuchytia, prevalcuje to vsetkych. Sami si s tym nepomozu lebo sucasny system potapa aj decka strednej triedy. Preto je kazdy pokus dolezity a inspirovat sa prave tymto dielkom nemusi byt zle. Len kde nabrat (a zaplatit) tych potrebnych psychologov, asistentov, specialnych pedagogov, sociálnych pracovnikov, lekarov,... Navyse autor riesi len "socialne zaostavajucich" a zostava velka skupina mentalne postihnutých, ktori ani s najlepsou pomocou nebudu schopni dokoncit normalnu ZS (maturitu radsej nespominat).
(SPOILER) Moj uz asi 5. az 6. Dan. Takze uz su to vsetko stari znami a tym padom mi uz zacinaju aj liezt na nervi, ale zasa nie az tak veľmi. Opat vyborne napisane. Tento krat nejako menej chlascu, u Jumba su tusim len raz (max. 2 krat) a Chose nikoho nepretiahne. Ziaden vystrel, ziadne nahanacky, pekne poctive rozplietanie uzlov, do ktorých sa zamotavaju svedkovia. Napriek tomu vsetkemu to cloveka nepusti a musi citat. Vynimocne je, ze konecne vsetko aj dopatraju a navyse pachatelov stihne trest (hoci sa chvilu zda, ze najvacsia svina im opat unikne vdaka nasim skvelym zakonom). V pripade maleho dietata to tak celkom ani vrazda ci pokus o vrazdu nebol, len taky fekalny pridavok.
Mne sa to celkom páčilo, hoci takýmto štýlom môžeme starého Voldyho oživovať aj každý rok. A to je rozširovanie HP série do smeru, ktorý jej rozhodne neprospieva. Iné je, keď sa objaví kniha rozprávok Barda Beedla, kuchárka obľúbených jedál z Deravého Kotlíka, či ilustrovaný lexikón sexuálnych úchyliek Albusa Dumbledora (Brumbála, ako ho volali, keď učil ešte v Čechách) a iné je, keď si niekto vymyslí cestu, na ďaľšie vzkriesenie lorda Voldemorta, čím by vlastne mohol naštartovať ďaľšiu sériu. Snáď sa z toho nestane pravidlo...
Zaujímavé je, že v Brazílii sa objavil podobný prípad. Dôchodca, bývalý murár, očistil od ropy tučniaka magellanovho. Ten ho po pár mesiacoch opustil, ale už 4. rok sa za ním na pár mesiacov vždy vráti. Nuž, niečo na tých tučniakoch bude. A kniha bola pekná.
Fjodora mam rad a obe tieto dlhe poviedky (az kratke romany) su dobrou ukazkou jeho schopnosti rozpitvavat najroznejsie patologie ludkej duse. Hrac je vyborny. Nemozem posudit, ci clovek naozaj tak lahko podlahne nezvladatelnej hracskej vasni ale je to zobrazene vyborne a uveritelne. A zaver je ceresnicka na torte (samozrejme, nechyba osudova zena, ktora devastuje hlavneho hrdinu).
Vecny manzel na mna posobil trochu depresivnejsie, ale zacital som sa do toho relativne rychlo a nepustilo ma to az do konca.
Konecne ludovy Eco! Taky stredoveky Forrest Gump. Naozaj by ma zaujimalo, ako tie udalosti v skutocnosti prebehli. No nemal som cas a nakoniec ani chut sa v tom moc hrabat. Len som si overil, ze Fridrich Barbarossa sa naozaj utopil pri kriziackej vyprave.