Kluvo komentáře u knih

Je to skutocny pangalakticky megacloumak. Autor poriadne popustil uzdu a nielen fantazii, takze vidíme, kam sa rozvinu najroznejsie uchylky ludi a humanoidov podporene technikou galaktických rozmerov. Vsetko sa dá kupit a ci snivate o skutocnej laske, tuzite ustvat a roztrhat nejakeho svojho blizneho, ci mate sexualnu tuzbu, ktora sa neda zrealizovat v standardnej spalni, naozaj nič nie je nemozne a ani trestne. Nikoho neprenasleduje ani polícia ani vlastne svedomie. Je to ciste “kto z koho”, navrat spat do džungle. Ako sa mi zda, na vela veci nebolo treba ani tie starocia a uz za 20 rokov sme sa k tej džungli poriadne priblizili.
Takmer vsetky poviedky nadpriemer. Par ich zostalo otvorenych, takze citatel si mohol, podľa preferencii, zvoliť koniec (dobrý/zlý), niektore dokonca priamo skoncili stastne (obaval som sa zo zaciatku, že to bude uplne beznadejne v takom temnom divokom vesmíre).

26.12.2018

V poslednej kapitole je zhrnutie celého "učiva" a čitateľovi úplne stačí prečítať to. Ale kto by kupoval knihu s rozsahom podrobnejšieho článku na Wikipédii??? Takže autor pridal desiatky strán s dramatickým príbehom záchrany jedného tímu v novej firme v Silicon Valey. Niektoré veci sú celkom zaujímavé a evidentne odpozorované z praxe, no cítiť z toho, že príbeh je to umelý. Predložený model budovania funkčného tímu však určite môže pomôcť vytvoriť zohratú skupinu ľudí, ktorá bude naozaj efektívne pracovať.

20.11.2018

Oproti predchadzajucemu dielu (Kamenne vrata) je menej takych klasickych povesti, hoci sa stale daju najst (napr. ako voda zhltla sprievod svadobcanov pri Zitnej) a viac je faktograficky sa tvariacich pribehov z jednotlivych obci. Stale je to ale pekne citanie a clovek musi obdivovat styl autora.

23.05.2018

Od zaciatku som dufal, ze Danislav Brown to zahra tak, ze bajna prezentacia skveleho pana Kirscha zostane tajomstvom. Nestalo sa a Danislav sa, bohuzial, dopustil tej chyby, ze ju odprezentoval. No ani on sam nie je tak genialny, aby v tomto smere prisiel s niecim novym (ale asi si to o sebe mysli). Nic nove ani smerom do minulosti ani smerom do buducnosti. Takze trufaly slub odpovede na zakladnu zivota vesmiru zivota a vobec pukol ako mydlova bublina. Bokom nechavam otazku, ci by vobec nejaky, hoci aj kvantovy, superpocitac dokazal simulovat tak ocividne chaoticky system s takym neprebernym mnozstvom stupnov volnosti. Danislav si jednoducho odhryzol prilis velky kus.
A nedohnal to ani svojimi ostatnymi silnymi strankami: nenavist voci cirkvam vseobecne a katolickej zvlast (ku koncu je akysi rozciteny a asi by aj nejakeho Boha chcel, ale skor len takeho neskodneho), tak vela prekvapujucich zvratov, az to citatela zmiatlo a na konci to necakane zabil (uz to kazdy cakal a tym padom bolo od zaciatku jasne, ze to nebude ani biskup, ani princ, ani sef gardy, ani papez, ... a po tej rakovine uz bol pachatel uplne jasny), ci tak pritazlivy opis lokacii, ze mal clovek chut ist sa tam pozriet (mozno preto, ze sa dej odohral pocas jedinej noci a z vrtulnika, ci sukromneho lietadla, toho clovek vtedy moc nevidi). Este ze tam dal tu cistu platonicku lasku medzi biskupom a spanielskym kralom, to som uz naozaj necakal. Brown uz poriadne pretahuje strunu, ale kazdy dolac sa predsa pocita a ked je stale dost ludi, co mu tie CTRL C/CTRL V knihy cita tak preco by ich nepisal...

05.03.2018

Poučná kniha pre začínajúcich astronómov amatérov. Možno by bolo naozaj dobré prečítať si ju ešte pred tým, než si kúpite astronomický ďalekohľad, aby ste neboli sklamaní z výsledkov a neobviňovali refraktor 70/700 z toho, že namiesto tej krásnej bielo-ružovo-fialovej M42ky vidíte len takú nevýraznú machuľu.
Poučné je tiež porovnanie si galaxií a hmlovín nakreslených v knihe s tým, čo aktuálne vidíte ďalekohľadom. Autori kresieb museli mať buď dobrú fantáziu alebo naozaj veľké skúsenosti, podporené asi aj výbornými podmienkami.

06.02.2018

Začiatok zaujímavý, no tá jedna extra schopnosť s jedlom na toľko zaujímavého textu nevydala a stal sa z toho na pár desiatok strán síce dobrý, ale trochu rozvláčny, psychologický román. Atmosféra bola zvláštna, no nevedelo ma to zaujať. Až keď sa začali diať veci s jej bratom, tak kniha dostala opäť spád. Celkovo je to zaujímavý pohľad na ľudí so superschopnosťami. Nemusí každý získať extra schopnosti, vďaka ktorým by spasil svet a bol z nich totálne hepi. No a vyrovnať sa s nechceným darom, nespokojnosťou matky s manželstvom, podivínstvom brata, či večnou zaneprázdnenosťou otca nemusí byt jednoduché.

22.12.2017

Dobre. Pacia sa mi aj fyzikalne aj nefyzikalne clanky. Mnohe vlastne nic nevysvetluju, ale ani to az tak nevadi.

21.12.2017

Klasicky scenar. Napatie sa da krajat, zavadza a upriamuje pozornost raz tam, o chvilu zas inam. Harry prichadza na scenu v hodine dvanastej, ked je uz ta svedska, ci vlastne norska, policia uplne zufala. A citatel si furt hruozou hryze nechty... Ale tento krat bol skutocny pachatel dost vystrel od boku a voci citatelovi to uz bolo predsa len trochu nefer, tak si ho vycucat z prsta.

21.12.2017

Prekvapivo svieze dielko. Kto videl film, bude mozno zaskoceny vacsou drsnostou, no bola to doba po vojne, ked este medzi chlapmi bolo plno zbrani a mnohi mali skusenosti s ich pouzivanim. Takze obcas si to niekto tragicky odskakal. Pepone aj s Camillom navzajom superia, no ked ide do tuheho, vedia sa podrzat, co je na osoh strane, cirkvi aj ludu. Vtipna kronika povojnových casov v Taliansku...

14.09.2017

Ku kvantovke existuje tolko populárnych knih, ze uz asi aj psy premyslaju o kočkách uja Erwina. Ale tato je celkom vydarena. Napr. o spominanom Schrodingerovi v poznamke pod ciarou pripomina, aky to bol kurevnik, co je naozaj znacna pridana hodnota v dnesnej dobe. Trochu mi tam akurat vadil ten pes a viac mohol pridat napr. ku kryptografii ci Bellovym nerovnostiam, ktore sa daju krasne a pomerne jednoducho odvodit, cim este vynikne ich vynimocnost.

24.07.2017

Podla mna vyborna kniha. Bol som prekvapeny hlbkou psychologie postav, prepracovanostou vztahov a krásnymi opismi. Az som citil tie horuce slnecne luce a sum mora, hladkajuceho vyprahnute bracske vapence. Kukucin riesi spoluzitie sedliakov (tezakov) a zemanov (velkostatkarov). Ukazuje sposob zivota a myslenie oboch vrstiev, bracsky folklor, dokonca politicku situaciu Hrvatska tej doby. Dej sa toci okolo lasky sora (pana) Nika Dubcica, najlepsia partia na ostrove Brac, a krasnej sedliacky Katice Beracovej. Ich laska vsak nedokaze prekonat spolocenske rozdiely. Niko postupne z Katky vytriezvie, k comu prispeje aj jeden tazky zapal pluc a rozhovor s nádejnou svokrou. Zalubi sa do spolocensky seberovnej Dorice. Poznal ju od detstva a navyse je s nou spokojna aj jeho mamicka (dokonca ju poslala na vychovu do klastora, aby mal synator v buducnosti o seba dobre a spolahlivo postarane). To tazko nesie Katica a jej matka, ktora svojou sprostorekostou dost nastrbila Nikovu vieru vo vnutornu krasu a cistotu tezakov. Do toho vsetkeho smrtelne ochorie Katicin otec, tezak, respektovany ludmi z oboch vrstiev a o Katicinu ruku sa opakovane uchadza jej byvaly. Pri otcovej smrtelnej postely dochadza nakoniec ku vseobecnemu uzmiereniu. Ale ani tato stastna katarzia este nie je vsetko. V kvazi doslove sme svedkami rozhovoru Nika so svojim najlepsim priatelom o tom, ako urobit buducnost svoju aj tezakov este stastnejsiu.

15.07.2017

Prva cast, Dve zrkadla, je vyborna. Autor prechadza rozne formy a sposoby manipulacie a propagandy v mediach - od komunistických az po sucasne, ktorym sa venuje primarne. Je to naozaj otvorena kniha, kde nesetri ani novinarov ani vlastnikov medii. Je vidiet, ze Ilowiecki ma bohate skusenosti.
Druha cast, napisana T. Zasepom, je subor samostatných clankov a je to na nej citit. Je to, aspon podla mna, citelne slabsie nez ta Iloveckeho polovica - aj z hladiska stylu aj obsahu.

19.06.2017

Tak Tonicka nakoniec Zimodeja zvladla aj bez pohlavného styku, ktory vsetky carodejky ocakavali, takze uz sa teda nemusi bat ani puberty, hormonov ci iných zenskych veci.

Napriek slusnej nadielke stran to nemalo hluche miesto. Rowlingova to vie - putavo pisat aj udrziavat dej a konanie postav v psychologicky prijatelnej rovine. Knihu som nosil vsade a vyuzil kazdu chvilku na citanie. Postav nastastie nebolo az tak vela, cize po tom, ako som si na zaciatku par krat nejake meno spatne vyhladal (vyhoda citacky) uz som sa v nich orientoval dobre.

26.10.2015

Bez uspechu som sa cez to pokusal preluskat uz v prvej triede gymnazia. Ale neskor som pochopil, ze je to skvele dielko, jedna z mala knih, ktore vyplnaju medzeru medzi popularnou literaturou a serioznou vedeckou monografiou. Tato oblast nie je lahka a musela stat Baleka nemalo usilia. Dokonca sa kazda kapitola konci prikladmi. Autor sa vyhyba pouzivaniu diferencialneho poctu, co tiez celu vec komplikuje (mohol skusit Preco svietia hviezdy? II aj so zapojenim derivacii a integralov). Ked si predstavim, aky poprask bol pre Strucnu historiu casu, tak si myslim, ze toto je velmi nedocenena kniha.

10.09.2015

Ako uvod do evolucnej biologie zaujimave. Inak pribeh je vcelku predvidatelny. Ked si clovek uvedomi, kolko krat sa nam zmenila klima, pripadne do nas cosi narazilo, tak asi je ten zivot naozaj dost robustny fenomen. Na druhej strane ma trochu prekvapila odvaha evolucnych biologov pri ich roznych tvrdeniach - napr. ze mame najmenej 30 roznych sposobov, ako sa zivot vyvinul, staci si vybrat...

01.06.2015

Kniha krasna, dojimava, len sa mi nechcelo celkom verit, ze vsetci ti dobri a kulturne vyspeli mohamedani su tak strasne proti zlemu Talibanu, ktory tam (a nielen tam) veselo vladne.

26.03.2015

Mojzis vie o vede pisat naozaj zaujimavo. Ma dobry styl aj zmysel pre humor. Cital som podobnym stylom napisanu knihu aj od J. D. Barrowa (seria kratsich clankov o roznych temach), co je jeden z klasikov vedeckej popularizacie, ale Mojzis sa mi zda lepsi. Zvlast sa mi pacili clanky o chuti, ale asi najma preto, ze som o nej vedel najmenej. Potesilo ma tiez, ze zdielame podobny nazor na Talebove cierne labute. V niektorých clankoch by som prijal podrobnejsie pokracovanie, ale to nie je Mojzisova chyba, ze ma obmedzeny priestor a okliestene vyjadrovacie prostriedky. Trosku rozpacito moze posobit jeho neustale navazanie sa do politiky a politikov, prevlada Fico a spol., ale stale citit silne spomienky aj na Meciara. No clanky vychadzali v .tyzden, takze zameranie je jasne. Nie, ze by mi bolo Roba s Vladom luto, nebodaj som ich dokonca povazoval za slusnych ludi, ale ked sa pozeram na opacnu, rozbitu*, stranu nasho politického, tiez by som vedel pridat nejednu stiplavu poznamku. Ale kniha nie je primarne o politike a taka kontroverznejsia seria, aku mal v minulých dieloch o Cervanovej, tam nie je.
* (poznamka v style .tyzden) Komentar bol pisany v marci 2015 a stav pravice na Slovensku bol vtedy taky, aky bol.

09.03.2015

(SPOILER) No, je to dost zvlastna kniha. Malo to par dobrych pasazi, ale celkovo je to rozpacite. Este aj tie tazsie uvahy a posolstva, ktore sa pokusil vyslovit, sli do stratena. Zhrnut by sa to dalo asi takto: hlavny hrdina, finsky spisovatel, nerozumel ani sebe, ani svetu a uz vobec nie zenam, vdaka comu prisiel v Kahire o jednu suloz, ktoru si uz od zaciatku planoval (ale mozno ani neplanoval)... Dost malo na roman.

04.03.2015

Ako clovek, ktory stravil vacsinu zivota v povodi Bebravy, som si citanie tejto knizky neskutocne uzil. Autor ma vyborny styl - trosku archaicky, so spravnym nadhladom a zmyslom pre humor. Kazda povest bola zazitkom, a nasli sa aj skutocne perly - napr. ako Prusania dorazili draka zmesou sunky a chrenu (obyvatelov Prus naozaj ostatni volaju chrenari), ako sa Ottlik ku kastielu dostal, ci o pohanskom hrade na Hradnej. Vidiet, ze autor pise o doverne známych veciach. Vystihol typicke mena v kazdej dedine aj povahove crty, z ktorých si v okolitých obciach robia srandu. Celkom rad by som sa vedel, ako dlho mu to trvalo a ci naozaj vsetky povesti koluju medzi ludmi, alebo si niektore aj vymyslel. Pre "Bebravancov" povinne citanie ale ani ostatni neurobia chybu, ked si to precitaju!

04.03.2015