Koňadra komentáře u knih
Ako vlastník jazvečíka, vlastne jazvečíčky, ctenej fräulein Nastassie von Kotzowski (pravým meno Nasťa z Kočoviec), som sa pobavil. Autor nepochybne zažil mnoho stresujúcich životných zvratov a oči spúchajúcich momentov, aké môžu zažiť len ľudia, ktorí sa podujali krotiť tieto smrtonosné šelmy.
Ak zoberiem autorovu cestu, odvahu a optimizmus, klobúk dolu. Ak to beriem ako knižku, bolo to vtipné, ľahké a nenáročné čítanie. Trošku štylizované, občas (hoci umne zakrývané) kvapôčku sebastrené a trošku až ... príliš ľahké. No .. a v určitom momente akoby autor začal strácať dych a chlpil sa. Určite neurazí, dá sa pri tom príjemne oddýchnuť, na strane druhej je to kvalitou porovnateľné s viacerými cestovateľskými blogermi.
Nebudem hviezdičkovať, nebolo by to fér. Nedočítal som. Na môj konzervatívny vkus samoúčelne surové, nechutné, až hnusné. Ak by som to, čo som dokázal prečítať, očistil ôs extrémne nepríjemných detailov, to čo by zostalo, mi príde banálne.
Annu asi v detstve čítalo každé dievča, ktoré čítať vedelo. Niektoré možno Anna priviedla k čítaniu. Ale ja som (aspoň tomu všetko napovedá), bol pred mnohými rokmi chlapec. Napriek tomu som Annu kedysi čítal mnohokrát. Poznal som mnohé state, niektoré asi aj naspäť, vedel som ktoré časti príbehov radšej preskočiť a ktoré čítať extra pomaly, aby som si ich vychutnal. Čarovná knižka, roztomilá, ktorú mám v spomienkach spojenú s akýmsi pokojom a detstvom všeobecne.
Na literatúru faktu, veľmi sviežo a so zmyslom pre pointu napísaná kniha. Ako hovorí podnadpis, nejde o komplexný životopis bossa medellínskeho drogového kartelu, ale o podrobný popis vojny kolumbijských štátnych zložiek s jeho "armádou". Táto vojna a hon na Escobara sa uskutočnil za tichého, ale podstatného zasahovania rôznych zložiek administratívy USA. Autor polemizuje nad mierou ich inherencie a sám priznáva, že realitu sa asi ťažko niekto niekedy dozvie. V každom prípade prekvapujúco pútavé a zručne napísané, hoci neveselé čítanie, keď si akokoľvek hundrajúci našinec uvedomí, že korupcia môže mať neuveriteľne gigantické rozmery, o ktorých v našich zemepisných šírkach zaplaťpánboh len čítame.
Hmmmm. Nikdy som nečítal sci-fi. Tak som sa na dovolenke rozhodol, že skúsim detektívku a aj sci-fi. A ak začať, tak s niečím lepším, nebudem predsa trocháriť. Nepochybne to bolo zaujímavé. Ale ... neviem, proste mi tam niečo chýbalo, alebo mi niečo ušlo, neviem. Akoby zostali niektoré veci vo vzduchu ... a okrem toho som sa trošku zamotal a liezli mi na nervy všetky tie vymyslené "vedecké" pojmy a termíny. Priznávam, ďalšie pokusy so sci-fi nebudem robiť.
Tak určiteeeee ... Markus Wolf bol virtuózom nielen v tom, čomu sa desiatky rokov venoval, ale i v tom, ako dokázal nielen ospravedlniť svoje konanie. Dokonca ho potichúčky vytláčať na piedestál. Ak nebude čitateľ opatrný, ľahko skĺzne do obdivu k tomuto nepochybne veľmi inteligentnému šéfovi rozviedky bývalej NDR. Markus Wolf bol rešpektovaný (i svojimi významnými protivníkmi), nepochybne úspešný a znalý svojho remesla. Ale bol i obrovský manipulátor. Tak čítajte opatrne. Na strane druhej, kniha je, z hľadiska čitateľa, napísaná skutočne veľmi dobre, pútavo a zručne. Len človek musí obozretne čítať, ako hovorí môj priateľ "opatrne našľapovať, ako v indiánskych papučkách".
Toto je sila. Neviem či z profesionálnej deformácie, či na výstrahu a v snahe nezabudnúť o čom boli divoké deväťdesiate v našej malej domovine, sporadicky si prečítam knižôčky venujúce sa slovenskému podsvetiu. V globále ide o knihy nevalnej kvality, ozdrojované odkazmi na bulvárne denníky. Veď meno Černák proste predáva.
Toto je však trošíčku iné. Miki spomína. Ak ste trošku znalí pomerov a faktov, tak vám rýchlo zapne, že toho dosť v jeho rozprávaní, či skôr pokuse o obhajobu, nesedí. Ale objektivitu asi ani nikto súdny neočakáva.
Na druhej strane si povedzme, že na knihe sa dá i trošku zasmiať. Mikiho jazyk je neumelý, prirodzený až strohý. A do jeho zemitého, pritom konzistentného prejavu, ako keď navrúbľujete stromček, vstupujú odborné právnické výrazy, ako i policajno-advokátsko-prokurátorská "hantýrka".
Hm. Odľahčený pohľad anglána na Parížske reálie. Milý, po väčšinu času anglicky vtipný. Čitateľ nemusí o podivuhodnej histórii vzťahov týchto dvoch národov nič vedieť, pán Clarke ho veselým a odľahčeným spôsobom zaškolí. Ľahké, rýchle, oddychové čítanie.
Len som niekde vnútri trošku prekvapený, že pán Clarke ešte nosí svoju anglickú hlavičku na anglických ramenách a dosiaľ nebol gilotínovaný nejakou lepennovskou militantnou úderkou.
Priznám sa, že som sa trošku obával. Najmä témy. Bál som sa, že sláva knižky a jej ocenenia majú pôvod v politickom odkaze. Možno aj majú, ale určite knižka stojí za prečítanie a určite nie kvôli tomu odkazu. Doslova ma strhla, je veľmi zaujímavo napísaná a určite nie je čiernobiela. Bulawayo, napriek veku píše veľmi vyzreto, uveriteľne a pútavo. Rád som sa v jej rozprávaní porozhliadol i po Afrike i po USA.
Veľmi príjemné počítaníčko. Ladislav Špaček už na úvod upozorňuje, že nemá ambíciu byť objektívnym hodnotiteľom svojho šéfa. Ale práve autenticita, nonšalancia a prekvapujúci humorný nadhľad robia knižku milou, príjemnou a nenáročnom spoločníčkou. Určite stojí za prečítanie.
Ešteže som si Pankovčínove knižôčky, vrátane Marakéša, kedysi dávno nakúpil. Dnes sú k nezohnaniu. Poviedky hutné, postavičky pitoreskné a dedinka Marakéš? Marakéš mal potenciál byť Pankovčínovým a možno i slovenským Macondom. Škoda, že to nevyšlo.
Čítalo sa to dobre, ale na Feuchtwangera to bolo mdlé, bezzubé. Skôr ako historický, trošku nepresný a dokreslený članok do nejakého history-bulváru, ktorým sa dnes tak darí.
Nikomu nemožno zazlievať, že sa mu tá, či oná kniha nepáči. Ja mám u Hrabala rád práve to, že v jeho rozprávaní sa dá vyvaľovať ako vo vani s teplou vodou. Dokonca s tou výhodou, že voda v tej vani nevychladne. Mne dáva Hrabal čistú radosť z čítania, príjemného vnímania, ako svet videl on. Prirodzene, že inak ako ja. A práve v tom je jeho čaro. Vie ma strhnúť, premiestniť do iného sveta, ktorý má svoje farby a vône, kde čas plynie inak a jeho hrdinovia sú tak krásne vrstevnatý.
Mne sa Katova pieseň veľmi páčila. Nejde ani tak o dej, ten bol nakoniec limitovaný skutočnými udalosťami, ale výborným Mailerovym spôsobom rozprávania príbehu, pozvoľne, pritom dostatočne dramaticky. Ukazuje príbeh človeka, ktorý bol pre drvivú väčšinu len čiernym a možno pre pár podivínov len bielym. Mailer zobral pastelky a dokázal, že v skutočnosti bol, ako každý, farebný, bez ohľadu na to, že významne prevyšovali temné tóny.
Veľmi dobré čítanie.
No, neviem, nebavilo ma to. Dočítal som, ale nebavilo. Ťahalo sa to ako sopeľ. Nekonzistentné, bez atmosféry, niekedy som mal pocit, že sa mi strácajú súvislosti, čo bolo asi tým že tam žiadne neboli.
Neviem, ja si myslím, že Saltykov - Ščedrin je úžasný, originálny a pritom tak nezameniteľne ruský. Výborné čítanie.
Veľmi dobrá kniha. Mal som voči nej rešpekt, dnes neviem prečo. Bál som sa prehnane hlbokomyselných analýz, mudrovania pre efekt a autorskej vypočítavosti. Ale nie, je to dobré, čítavé, na slovenské pomery priam úžasné. Sloboda je svetový svojou slovenskou originalitou. Ťažko by sme medzi slovenskými autormi hľadali konkurenciu (čisto osobný názor).
Dávam ruky hore a priznávam bez mučenia : najprv som videl záznam z divadla s Bárou Hrzánovou, až následne som si kúpil Douskovej knihy. Neviem sa teda na to pozrieť inak ako cez Bárino geniálne stvárnenie Helenky Součkovej. Ale to je jedno. Je to vynikajúce.
Neuveriteľne príťažlivý štýl, vynikajúce čítanie.