Koňadra komentáře u knih
Úplne super čítanie. Mnoho nového, zopár zažitých predstáv zrútených. Veľmi dobré.
Milý, v podstate ľahký historický román. Mne osobne sa páčil najmä kompromis medzi moderným jazykom a jazykom, ktorý by sa dal predpokladať v pamätiach písaných Karlom IV. Veľmi príjemné čítanie, pre plné vychutnanie síce predpokladajúce určitú znalosť histórie, ale i pre horšie vedomostne vybavených dostatočne zaujímavé. Pekná kniha a určite ľahšie čitateľná, ako Vita Caroli :o))).
S jasným nadhľadom vnímané bežné trampoty anglického prisťahovalca na provensálsky vidiek. Výborné na daždivé popoludnie, keď potrebujete doliať do mentálneho chladiča trošku teplého, pokojného optimizmu. Ľahúčko, milo úsmevné a nevtieravé.
Noooo ... knižka je to dobrá. I na humor občas dôjde a nie zlý. Súhlasím s určitou podobnosťou s Dovlatovovým humorom, ako je uvedené v anotácii. Dokonca toho spoločného by sme našli omnoho viac (lokácia, pomery, štýl, autobiografický charakter, židovský pôvod autora ...), je zrejmé kto bol Astvacaturovov vzor. Ale pre mňa - Dovlatov je Dovlatov a je len jeden.
Čo mi na knižke vadilo, bola štýlová rozstrapkanosť. Astvacaturov písať určite vie, ale podľa môjho názoru by knižke skôr svedčalo rozdelenie na krátke poviedky, hoci vzájomne previazané. Len to by asi nebolo kam napchať zamyslenia a úvahy, ktoré mi občas šli dolu krkom ťažšie.
Kratučký románik, či skôr novela Nejsem Rus je akýmsi ruským thrillerom. Pozor, nie thrillerom odohrávajúcim sa v Rusku, ale ruským thrillerom. Popis na zadnej strane neklame, novinár sa stane vyjednávačom pri obsadení kostolíka teroristami, pričom nás v súvisiacich spomienkach prevedie históriou zániku ZSSR, Čečenských vojen, vojny na Ukrajine a reáliami postsovietskeho Ruska. Určite stojí za prečítanie, času to vskutku veľa nezaberie.
Ako plebejec som čítal postupne. Základné tézy mám vžité ešte z nejakej štátnice, ale Popperovi nemožno uprieť, že vedel svoje myšlienky i vysvetliť, odovzdať a to ešte v súlade s vlastnou teóriou prístupu k nim. Prekvapujúco čítavé.
Neuveriteľne sa mi páčila atmosféra, do ktorej vás Páral ponorí. Ako do skúmavky s jedom v ústeckej chemičke. Trošku som sa síce zamotal, ale nebolo to na škodu. Určite stojí za prečítanie. A nezaberie to veľa času, číta sa zľahka.
Čítanie bolo spočiatku trošku turbulentné. Aj sa mi celkom dobre začalo čítať, potom som, pri niektorých úvahách hlavného hrdinu trošku zvoľnil. Ale keď som si zvykol na zvláštnu, mierne tajomnú a občas temnú až dobrodružnú atmosféru, pripomínajúcu sčasti francúzke noir a sčasti remarqovských stratených hrdinov túlajúcich sa smutnou nocou, na knižku som sa tešil celý deň. Pekná kniha, neobyčajná, ale pôsobivá. Niečo vo mne nechala, akúsi príjemnú chuť na jazyku.
Čítal som túto knihu na hranici detstva a puberty a veľmi dobre si pamätám zvláštnu atmosféru, v ktorej som tých niekoľko dní, kým som dočítal, žil. Pekný román, uchovávajúce čítanie. Hoci neskôr človek prichádzal na to, že Michalangelov skutočný život bol asi trošíčku odlišný.
Lepšie odporučenie, ako dala Koka asi nedám. Zobral som si na jednu dovolenku, prečítal som (na sľubovaný hlasitých smiech vskutku dôvod nebol) a odvtedy na ňu padá prach na najvrchnejšej a najneprístupnejšej polici v knižnici, takého nášho privátneho pohrebiska kníh. Prečítať sa to dá, ale manželke som ju neodporučil, keď stála pred knižnicou a uvažovala, čo pribalí do kufra na dovolenku.
Veľmi príjemná knižka, na rozdiel od mnohých kníh písaných denníkovou formou, jazyk, postrehy a závery mladého Adriana sú celkom uveriteľné. Je to vtipné, milé a skutočne oddychové. Na druhej strane sem tam možno trošku nedomyslené, sem tam mi prišiel Adrian viac nasprostastý, ako by sa dalo pri jeho komentároch uveriť. Ale nádherná oddychovka. Ďalšie nadväzujúce knižky už nedosahovali kvalitu prvej.
Mám vo veľkej úcte Johnsonove knihy, vlastním asi významnú väčšinu z toho čo boli vydané v češtine, resp. v slovenčine. Táto ma však zaujala menej. Dôvody sú asi na mojej strane.
Sčasti preto, že niekoľko mien portrétovaných mi ani nič nehovorilo a keď, tak mi neboli zrejmé súvislosti v ktorých by sa asi čitateľ mal orientovať. Chce to vzdelanejšieho čitateľa.
Na druhej strane Bleskové portréty nie sú portrétmi, ale len črtami z jedného alebo niekoľko málo pohľadov (nevyhnutne a logicky autorovych) na "portrétovaného" a Johnson niekoľko krát pri písaní knihy neutajil svoju sebastrednosť a bezvýhradnú istotu o svojej pravde, ako etalóne.
Takže som sa prestal snažiť čítať knihu postupne, ale vyberal som si.
V každom prípade, práve Johnsonova sebaistota mu umožnila mnohým črtám vtisnúť humorný nadhľad, občas je až sarkastický. A ja som netušil, že niekedy v živote budem Johnsonovu knihu čítať aj ako zábavný bulvár.
Fuuuu. Takpovediac o ničom. Akýsi pokus o alegóriu, ale celé nedomyslené, humor schématický, celé akési očakávateľné ... trošku mi to svojou predvídateľnosťou pripomínalo "komunálnu satiru" postnormalizačného ČSSR.
Myslím, že sa z toho dalo oveľa viac vyťažiť, okoreniť tú neslanú polievočku.
Z môjho pohľadu neskutočná blbosť. Niekto si zobraľ buteľku vodky, nejakú biednu zakušajku a len tak trieskal. Tak mi je ľúto tých pár euríciek čo stála. Túto knihu by som nikomu nikdy nepredal, dokonca ani nedal zadarmo, hanba by ma fackovala.
Ale áno. Bolo to fajn. Ale ak odmyslím vtipné brepty, niečo naviac tomu chýbalo. Len som čakal trošku viac, niečo prešpekulovanejšie.
Veľmi podrobné, čítavé. Ak vás zaujímajú novodobé dejiny Kuby, nášho niekdajšieho stredoamerického súputnika, nech sa páči, určite vynikajúci životopis Fidelita a jeho doby. Koniec-koncov starší z nás prispievali na jeho dobrodružstvá nemalou mierou prostredníctvom rozpočtu našej vrajsocialistickej republiky, honosne nazývanej ČSSR. Tak si nenechajte ujsť, aké experimenty a krvavé huncútstva sme tomuto Márquezovmu či Stoneovnu obľúbencovi financovali. Vskutku dobrý životopis.
P. S. Na svoje si prídu i milovníci Che Guevaru, ktorí neoholenú tvár tohto profesionálneho dobrodruha, mäsiara a majiteľa patentu na historickú pravdu z nepochopiteľného dôvodu nosia na tričkách, prípadne si jeho plagátmi zdobia smutné steny.
Neviem čím to je, ale mne sa tá kniha nepáčila. Čítala sa ľahko, ale to bolo tak všetko. Nikdy by som sa k nej už nevrátil. Mal som pocit, že je to umelo vyvolaná popularita nijako extra oblažujúcej knihy. Ale keď som si pozrel poväčšine očarené komentáre ostatných, pochopil som, že to asi len na trase medzi mnou a príbehom je snáď nekompatibilita, majúca pôvod niekde vo mne.
Úprimne povediac, domnievam sa, že popularita tejto knihy je trošku ovplyvnená jej politickým odkazom v kombinácii s tým, že Grass je Nemec (a ak sa nemýlim príslušník Waffen SS). A preto trošku preceňovaná. Ale to je možno len môj názor.
Táto knižka chcela odo mňa odvahu. Nevedel som sa začítať. Možno to bolo mnou, možno knihou. Vážiac si svoj čas, kniha, ktorá ma neosloví, letí späť do police po prvých tridsiatich až päťdesiatich stranách. Eco má u mňa protekciu, takže som vydržal dlhšie a neľutujem.