kristy.books
komentáře u knih

Každý diel série Elements je emočná bomba, ktorá ma úplne vyžmýka. Aj pri knihe Tiché vody dostali moje emócie poriadne zabrať. Autorka to jednoducho vie.
Maggie bývalá šťastné a urozprávané malé dievčatko. Málo veľké sny, neustále si spievalo a tancovalo. Stačila chvíľa osamote v lese a všetko sa zmenilo. Udalosti ju zasiahli natoľko, že prestala úplne rozprávať a nedokáže odísť z domu. Pukalo mi kvôli nej srdce. Celá situácia zasiahla aj jej rodinu, ktorá sa pomaly začala rozkladať. Sestra ju nenávidí, mama ju nedokáže pochopiť, rodičia sa čoraz viac hádajú... Miestami to bolo naozaj náročné čítanie a najradšej by som na niektoré postavy nakričala, nech sa k Maggie už tak otrasne nesprávajú, nech jej prestanú ubližovať a pridávať jej ešte viac starostí.
Brooks bol skvelý kamarát, ktorý Maggie neustále podporoval a bol jej veľkou oporou. Ako jeden z mála jej dokázal porozumieť aj bez slov. Vedel ju upokojiť. Hľadal spôsoby, ako jej pomôcť. Dával jej najavo, že je skvelá taká, aká je. Bolo to veľké zlatíčko a ja som sa doňho (spoločne s Maggie) zamilovala. Keď sa situácia otočila a on prežíval ťažké časy, Maggie neváhala a urobila preňho to isté.
Ich priateľstvo a láska boli krásne, smutné a bolestivé. Často ma zahrialo pri srdci a prihlúplo som sa usmievala. Inokedy mi zlomilo srdce. Páčilo sa mi, ako spolu komunikovali cez knihy a hudbu. Oceňujem aj netradičné (ne)priateľstvo Maggie a jej staršej susedky.
Príbeh je rozdelený do troch častí, a tak v príbehu sledujeme pomerne dlhý časový úsek. Celý čas som Maggie držala palce, aby dokázala svojich démonov poraziť a začať konečne žiť život, po akom túžila.
Bol to krásny príbeh plný emócií, ktorý si rozhodne musíte prečítať. Vlastne vám môžem odporučiť celú sériu. Začínam sa psychicky pripravovať na ďalší diel, je mi jasné, že aj ten mi dá pekne zabrať.


Tento príbeh bol super. Haters-to-lovers, slown burn, veľké iskrenie od začiatku do konca... kombinácia presne pre mňa. Ešte k tomu sa príbeh z veľkej časti odohráva vo Francúzsku na jachte, takže sa príbeh výborne hodí na letné, dovolenkové obdobie.
Je to celkom bichla, má takmer 500 strán, no ja som ju zhtla za dva dni. Často som sa len prihlúplo usmievala, no v druhej polovici dostali celkom zabrať aj moje emócie.
Josie pracuje ako architektka, no keď namiesto nej povýšia synovca jej šéfa a ešte jej naznačia, že vo firme nemá šancu na kariérny rast, rozhodne sa dať výpoveď. V rovnakom čase potrebuje jej kamarátka nájsť opatrovateľku pre malú dcérku jedného bohatého vdovca, a tak Josie súhlasí, že jej pomôže. Podmienkou je, že si nemôže nič začať so svojím dočasným šéfom, čo nepovažuje za problém...až kým sa nezoznámi s Xavierom.
Josie sa mi veľmi páčila, nenechala si skákať po hlave, vedela sa za seba postaviť. Aj svojmu novému šéfovi hneď ukázala, že ju len tak ľahko nezastraší. Hoci nikdy au-pair nerobila, s Dauphine si hneď padli do oka. Dauphine bola zlatíčko, no momentálne prežívala ťažké obdobie, keďže nie až tak dávno prišla o mamu. Trápili ju nočné mory, nemala kamarátov, spolužiaci sa k nej nesprávali veľmi pekne... Vďaka nej bolo v príbehu veľa rozkošných i bolestivých momentov. Neraz mi kvôli nej pukalo srdce.
Xavier bola pomerne komplikovaná postava (čomu sa nemožno čudovať, keďže išlo o zlomeného vdovca). Ešte stále sa nevyrovnal so smrťou manželky, odmietal nové vzťahy, málokoho si pustil bližšie k telu. Na prvom mieste bola uňho dcéra. Josie ho od prvého momentu veľmi priťahovala, čo sa mu na jednej strane páčilo, pretože konečne niečo cítil, no zároveň ho to dosť štvalo, a tak okolo seba kopal. Niekedy bol fakt na zabitie, ale rozumela som jeho pocitom. Nielen, že bol naozaj pohľadný, no keď sa k tomu pridala ešte tá jeho francúzština...nedalo sa mu odolať.
Získali si ma aj vedľajšie postavy, napríklad kamarátky Josie, posádka jachty či Xavierova mama.
Romantická linka sa vyvíjala pomaly, hoci vzájomné iskrenie medzi Josie a Xavierom bola citeľné od začiatku. Ešte k tomu bol nad ich vzťahom tieň zakázanosti, čo mu ešte viac dodávalo na "príťažlivosti". Zároveň tu bolo mnoho problémov, ktoré si museli vyriešiť, aby mal ich vzťah šancu na prežitie.


Na túto knihu som sa veľmi tešila, keďže som ju často vídala na zahraničných bookstagramoch. Podobne ako viacerí čitatelia som čakala, že pôjde o temnejší príbeh, čo tak úplne nebolo, ale môžem povedať, že som bola spokojná. Je to mix romantiky a detektívnej zápletky, a to celé ešte obohatené o prostredie (bývalého) motorkárskeho klubu.
Musím sa priznať, že Bryce mi zo začiatku liezla na nervy. Vadilo mi, aká bola otravná a nikoho nepočúvala. Postupne som si ju však obľúbila a páčilo sa mi, že sa nedala len tak ľahko zastrašiť.
Dash má povesť drsného matorkára, ktorý má toho veľa na rováši... čo bola ešte pred pár rokmi pravda, ale v poslednej dobe žije usporiadaným životom a živí sa poctivo. Páčilo sa mi na ňom, ako veľmi mu záležalo na rodine, pre svojich blízkych by spravil prvé aj posledné. Mal tiež svoju zraniteľnú stránku, ktorú ovplyvnila nielen smrť jeho milovanej matky, ale celkovo život v motorkárskom klube.
Hneď od začiatku to medzi nimi dvoma iskrilo, aj keď najskôr si išli dosť po krku (a robili si rôzne naschvály), až postupne sa dohodli na spolupráci. Dash, ktorý nechcel vážny vzťah, rodinu, deti pomaly "vymäkol", pri čom som sa musela len prihlúplo usmievať. Bryce zasa prehodnotila svoj pohľad na určité veci, ktoré predtým odsúdila.
Detektívna zápletka bola tiež dosť zaujímavá a pomerne komplikovaná. Dashovho otca obvinili z vraždy, a on sa teraz snaží jeho meno očistiť a nájsť skutočného vraha. Bol to niekto z iného motorkárskeho klubu? Prečo sa mu chcel pomstiť? Aký bol vzťah medzi ním a zavraždenou ženou? Popritom sa dozvedáme aj veci z minulosti klubu a aj dôvod, prečo sa ho rozhodli rozpustiť.
Hoci romantická linka bola na konci uzavretá, tá detektívna je stále nedoriešená, čo je tiež jedným z dôvodov, prečo sa už nemôžem dočkať pokračovania.


Och môj Bože...prečo musí autorka písať takéto konce? Naozaj musí vždy v posledných riadkoch odpáliť bombu? Kto má potom vydržať čakanie na pokračovanie? Ešte šťastie, že Baronet vydáva celú sériu v príbehu niekoľkých mesiacoch, inak by ma porazilo.
Druhá časť sa mi páčila o niečo viac ako prvá. Konečne sme mali možnosť spoznať identitu záhadného muža, ktorý sa Temperance "priplietol" do života.
Kane je jednoznačne nebezpečný muž, ale nezdal sa mi až taký "temný" ako Lachlan. Bolo tu aj pár kapitol z minulosti, kde sme sa dozvedeli, ako sa dostal k svojmu "povolaniu" a čo vlastne robí.
V tejto časti sa spoločne s Temperance snažia zistiť, kde sa nachádza jej brat Rafe a čo vlastne urobil, že sa dostal do takýchto problémov. Samozrejme, spoločne strávené chvíle neváhajú využiť aj pre vzájomné potešenie. O pikantné scény tu naozaj nebola núdza.
Opäť to je taká jednohubka, ktorú máte prečítanú za také dve hodinky. Kapitoly sú krátke, takže kniha sa číta naozaj rýchlo.

Iskra nádeje bol naozaj skvelý príbeh. Veľmi sa mi páčila zápletka ohľadom havárie uprostred divočiny. V romantických príbehoch nie je prostredie amazonského pralesa až také bežné, a preto to bolo pre mňa vítané spestrenie. Príbeh sa mi čítal ľahko a rýchlo, zhltla som ho na jedno posedenie. Kniha má len okolo 250 strán, takže je to taká jednohubka.
Obdivujem Aimee a Tristana, ako si s celou situáciou dokázali poradiť, predovšetkým Aimee, ktorá sa rýchlo priučila novým veciam (zháňať potravu, stavať obydlia a ochranné stavby, narábať so zbraňami). Nedokážem si predstaviť, že by som tam vydržala toľko mesiacov (aj keď nehovorím, že prostredie pralesa nemalo svoje čaro).
Romantická linka sa mi veľmi páčila. Aimee a Tristan boli prakticky cudzí ľudia (aj keď Tristan už nejaký čas pracoval pre snúbenca Aimee, prehodili spolu len pár slov), no v tejto situácii museli pracovať ako team a vzajomne si kryť chrbát. Ich vzťah sa vyvíjal pomaly a ja som si nesmierne užívala ich spoznávanie a zbližovanie.
Aimee a Tristan sú v podstate dosť odlišní. Ona pochádza z pomerne bohatej rodiny, no peniaze ju neskazili, ku každému je milá a šíri okolo seba pozitívnu energiu. On je dosť uzavretý, veľa nehovorí a stráži si svoje tajomstvá. Má za sebou náročnú minulosť, ktorá ho doteraz prenasleduje prostredníctvom nočných mor a výčitiek svedomia.
Romantika je zároveň popretkávaná nebezpečnými scénami, kedy dvojica doslova bojuje o život. Obe stránky boli pekne vyvážené. Záverečný epilóg mi vohnal slzy do očí. Možno to už bolo moc sladké a nereálne, ale nevadilo mi to.


Od autorky som už pár kníh čítala, takže som si nemohla nechať ujsť ani jej vianočnú novinku. Nadělení před Vánocemi bol na jednej strane vtipný príbeh, no zároveň to bola taká emotívna bomba, ktorá ma celkom emočne vyžmýkala.
Whitney to v poslednej dobe nemala zrovna jednoduché, nič jej nevychádzalo a kazilo sa všetko, čo sa dalo. Bola to sympaťáčka, ktorá milovala svoju rodinu a urobila by pre ňu prvé i posledné, často i na úkor samej seba.
Jej rodinu som si zamilovala, bola poriadne bláznivá a chaotická, občas človeku prerastala cez hlavu a liezla mu na nervy, mala svoje problémy, no bola z nej cítiť veľká láska. K srdcu mi prirástli predovšetkým jej malé netere a synovci, ktorí sa v príbehu postarali o dávku rozkošnosti.
Eli možno na prvý pohľad pôsobil ako arogantný chlap, ktorého nič nerozhádže, no opak bol pravdou. V jeho vnútri sa ukrývala citlivá duša, ktorá od života utrpela nejednu ranu. Neraz mi kvôli nemu pukalo srdce a najradšej by som ho objala. Kvôli všetkému, čím si prišiel, bol celkom uzavretý, málokoho si pustil bližšie k telu a všetko dusil hlboko v sebe. Mal však srdce zo zlata.
Romantická linka v štýle druhej šance dala mojim emóciám pekne zabrať. Whitney a Eli spolu kedysi chodili, no nerozišli sa zrovna v dobrom. Ich stretnutie po rokoch na svetlo vynieslo pekné i bolestivé spomienky. Každému bolo jasné, že to nemajú stále uzavreté a ich city neochladli, no stalo sa toho medzi nimi toľko, čo potrebovali doriešiť, aby mali vôbec možnosť dať si ďalšiu šancu. Niektoré scény mi dali fakt zabrať a čítala som ich so slzami v očiach.


Láska mezi vločkami bol príjemný NA romantický príbeh s nádychom Vianoc. Priznám sa, že zo začiatku som z neho mala trochu rozpačité pocity (na určitých veciach by sa dalo ešte popracovať), ale keď sa dej viac rozbehol, začala som si ho užívať.
Febe študovala anglickú literatúru, zbožňovala najmä Shakespeara a jeho diela vedela citovať i o polnoci. Bola to skôr ,,šedá myška" so svojským štýlom, ale inak sympaťáčka, ktorá okolo seba šírila pozitívnu energiu a vedela piecť tie najlepšie keksíky. Spoločnosť jej robil len jej štvornohý parťák Hamlet.
Liam pochádzal z veľkej a pomerne bohatej rodiny. Obľúbila som si ju, jej členovia neustále vtipkovali, doberali sa, starali sa jeden o druhého a bolo cítiť, že sa veľmi ľúbia. Mojím obľúbencom bol Matt, ten bol skvelý, vniesol do príbehu dávku humoru, vedel uvoľniť napätú situáciu a k Febe sa od začiatku správal veľmi pekne. Ani táto rodina však nebola dokonalá a mala svoje problémy.
K Liamovi som si hľadala cestu trochu dlhšie, najskôr sa mi nepáčilo jeho správanie a občas mi pripadal úplne zaslepený svojou ex, ktorá s ním pekne manipulovala (neskutočne mi liezla na nervy a váhala som, kedy Liam konečne otvorí oči a konečne ju usadí na svoje miesto). Postupne však prehodnotil niektoré veci a už mi bol oveľa viac sympatický.
Romantická linka v štýle predstieraného vzťahu bola fajn, pri niektorých scénach som mala na tvári prihlúply úsmev, len by mi nevadilo, keby autorka dopriala Febe a Liamovi viac času na zbližovanie, keďže som mala pocit, že Febe sa doňho ,,buchla" v podstate hneď prvý deň. Na mňa to pôsobilo dosť rýchlo. S témou falošného vzťahu by sa dalo ešte viac vyhrať.


Nová hokejová romanca na obzore? To som si predsa nemohla nechať ujsť! A vyplatilo sa, pretože príbeh som si užila od prvej po poslednú stranu. Bola to príjemná romantická jednohubka, ktorá sa dobre čítala, stránky mi len tak utekali pod prstami.
Leah sa po nedávnej strate rodičov sama starala o mladšieho brata. Bol medzi nimi väčší vekový rozdiel a hoci nikdy nemali úplne blízky vzťah, teraz to bolo ešte horšie. Páčilo sa mi sledovať, ako si postupne začali k sebe opäť hľadať cestu, ako sa jej brat začal viac otvárať a našli spoločnú reč. Nezostávalo jej veľa času pre seba, buď bola v práci alebo sa starala o brata, takže vlastne nemala ani kedy smútiť. Napriek všetkému, čím si v poslednej dobe prešla, to bolo také energické slniečko s podrezaným jazykom. Nebolo ťažké si ju obľúbiť.
Mitch bol iný prípad - tichý samotár, ktorý si prísne strážil súkromie a málokoho si pustil bližšie k telu. Večne mal ,,nabrúsenú" náladu a bol známy tým, že počas zápasov časti vybuchol a dostával jeden trest za druhým. Aj od svojich spoluhráčov si držal odstup, hoci tí sa ho všemožne snažili vytiahnuť z ulity. Títo chlapci boli skvelí, veľmi ma bavilo to ich neustále doberanie (niekedy bolí horší než malé deti), ale aj ich vzájomná súdržnosť. Pod touto chladnou maskou sa však skrývala zlomená duša túžiaca po tom, aby ju mal niekto rád. Mitch mal o sebe veľa pochybností, čo súviselo už s jeho detstvom, ktoré nebolo úplne šťastné.
Leah bol presne taký človek, akého Mitch potreboval vo svojom živote. Úplne som si užívala, ako sa jej darilo postupne sa mu dostávať pod kožou a búrať hradby, ktoré si okolo seba vystaval. Nenechala sa odradiť jeho povahou, bola mu rovnocenným súperom a vedela ho usadiť na svoje miesto. On jej zasa poskytol pomoc a oporu, aby na všetky povinnosti nebola sama a aby sa aj o ňu konečne niekto postaral. Jednoducho jedna z tých romantických liniek, keď som nedokázala z tváre striasť prihlúply úsmev. Od nepriateľstva k láske, pomaly sa vyvíjajúci vzťah, hundroš a slniečko... to je kombinácia, ktorú ja môžem.
Čo viac dodať, Obránce mimo hru mi sadol a knihu môžem len odporučiť. Už teraz sa veľmi teším na ďalšie časti z tejto série.


Mariana Zapata patrí k mojim najobľúbenejším autorkám. Práve vďaka nej som prepadla čaru slow burn romantiky. Je to moja stávka na istotu, že dostanem skvelý príbeh a do každej jej knihy sa púšťam s veľkými očakávaniami. Stačí si počkat bola poslednou knihou, ktorú som od nej ešte nečítala. Dlho som ju obhliadala už v angličtine, ale bola poriadne dlhá. Keď som sa dozvedela, že vyjde v češtine, skákala som od radosti. Som veľmi rada, že ani tentokrát ma nesklamala a ja som si tento príbeh nesmierne užila.
Diana bola skvelá, hneď som si ju obľúbila. V posledných rokoch jej život uštedril nejednu ranu a mala toho na svojich pleciach veľmi veľa. S láskou sa starala o svojich dvoch malých synovcov, pre ktorých by spravila prvé i posledné. Mali medzi sebou naozaj krásny vzťah a bolo cítiť, ako veľmi sa ľúbia. Jej synovci (predovšetkým ten mladší) vniesli do príbehu dávku rozkošnosti.
Napriek všetkému, čím si prešla, to bolo také slniečko, ktoré okolo seba šírilo pozitívnu energiu a pre ostatných by sa aj rozdala. Mala aj svoju temperamentnú stránku, ktorá sa ukázala hlavne vtedy, keď niekto ubližoval jej chlapcom. Samozrejme, občas to na ňu všetko doľahlo a neubránila sa ani slzám. Niektoré momenty boli poriadne emotívne.
Dallas bol taký typický hlavný mužský hrdina, na akých sme u Mariany zvyknutí. Zo začiatku pôsobil ako mrzút, stále bol zamračený, veľa toho nenahovoril, držal si odstup. Postupne sa mu však Diana a jej chlapci dostávali pod kožu a ukázal nám svoju pravú tvár. Bol to starostlivý, trpezlivý a dobrosrdečný muž, ktorý mi prírastol k srdcu.
Romantická linka bola skvelá - pomaly sa vyvíjajúci vzťah, od nepriateľstva k priateľstvu až k niečomu viac, vekový rozdiel, jednoducho kombinácia, ktorú mám rada. Nesmierne som si užívala, ako sa títo dvaja pomaly zbližovali, ako sa starali jeden o druhého, ako spolu vtipkovali, ako si boli oporou v ťažkých časoch.
Čo viac dodať, ja knihy od Mariany proste milujem a môžem vám ich len a len odporučiť. Najhoršie na takýchto úžasných knihách je, že po nich mám ,,knižnú opicu" a neviem, čo ďalej so sebou. Kľudne by som čítala ďalej a ďalej, aj 500 strán mi je málo. Dúfam, že Mariana čoskoro príde s ďalšou knihou.


Búrlivý vzťah Xandera a Kimberly ma zaujal už v predchádzajúcich častiach - neznášali sa, no zároveň sa nedokázali držať jeden od druhého. Bola som veľmi zvedavá, čo sa v minulosti stalo, keď si bývalí najlepší kamaráti zrazu takto ubližujú. Priznám sa, že som nečakala, že Černý rytíř bude až taká emočná bomba. Bol to príbeh o dvoch zlomených dušiach, narušených rodinných vzťahov, tajomstvách, psychických problémoch, zlomenom srdci, hľadaní seba samého, druhých šanciach, nových začiatkoch, priateľstvách a samozrejme, o láske. Za mňa zatiaľ naj príbeh zo série Royal Elite.
Kimberly sme na začiatku spoznali ako také tiché, bojazlivé, samotárske dievča, čo na seba nechcelo pútať pozornosť a vyhýbalo sa akýmkoľvek problémom. Postupne však bolo vidieť, že u nej došlo k určitým zmenám, a to nielen čo sa týkalo jej vzhľadu, ale aj v správaní. Už si nenechala až tak skákať po hlave a odhodlala sa aj povedať nahlas svoj názor.
Teraz sme dostali možnosť spoznať ju ešte lepšie a nahliadnuť i do jej súkromia. Priznám sa, že v niektorých momentoch mi pre ňu pukalo srdce. Mala toho ,,na tanieri" fakt veľa a nepomáhala k tomu ani jej matka, ktorá jej ešte viac nakladala, dokonca by som povedala, že ju psychicky týrala. Bojovala s viacerými démonmi a všetko to držala v sebe.
Xander na prvý pohľad pôsobí ako taký typický arogantný hajzlík z bohatej rodiny, čo vymetá jeden žúr za druhým, baby strieda rýchlejšie ako ponožky a vy s ním nechcete prísť do konfliktu. Avšak, teraz sme ho mohli spoznať aj z inej stránky a neraz ma prekvapil. Páčil sa mi jeho vzťah s Kimberlyným mladším bratom, zakaždým sa k nemu správal veľmi pekne. Keď sme sa dozvedeli pravdu o tom, čo sa stalo pred pár rokmi, dokázala som lepšie pochopiť, prečo bol taký, aký bol.
Ich vzťah bol ako na horskej dráhe - ubližovali si, starali sa o seba, držali si odstup, ťahalo ich to k sebe, žiarlili, predstierali nezáujem, robili si naschvály... jednoducho to medzi nimi bolo nabité rozličnými emóciami. Aby toho nebolo málo, začali sa objavovať staré rodinné tajomstvá, ktoré celú situáciu ešte viac skomplikovali. Bolo tu aj pár kapitol z minulosti, v ktorých bolo vidieť, že títo dvaja si už v detstve boli veľmi blízki. Nesmierne som sa tešila na moment, kedy si konečne všetko vysvetlia.
Samozrejme, celý príbeh sa neniesol len v takej pochmúrnejšej atmosfére, boli tu aj svetlejšie, vtipné momenty. O tie sa postarali kamaráti hlavných hrdinov, predovšetkým Ronan so svojím vtipkovaním a podpichovaním. Som zvedavá, čo prinesie jeho príbeh.


Po trochu dlhšej dobe som sa pustila do novej knihy od tejto autorskej dvojice. Keď som v anotácii videla, že tu máme otca, ktorý sám vychováva svoju dcérku, vedela som, že si to musím prečítať, pretože túto tému mám v knihách rada. Pravidla randění bola taká pohodová romantická oddychovka, na aké sme u autoriek zvyknutí. Určite by som ju zaradila k ich lepším knihám.
Colby bol otec samoživiteľ, ktorý žil niekoľko posledných rokov len pre svoju dcérku. Mali spolu krásny vzťah a malá bola skvelá, dodala príbehu dávku rozkošnosti. Urobil by pre ňu prvé i posledné, aj na úkor vlastného šťastia, čo nám neraz dokázal. Zo začiatku možno pôsobil ,,seriózne" (v tom zmysle, že v jeho živote skôr prevládajú povinnosti než zábava), ale postupne sa ukázalo, že je to pohoďák, ktorý rád vtipkuje a nebojí sa použiť ani dvojzmysly.
Obľúbila som si aj jeho najlepších kamarátov, boli to pekné čísla a na ich hláškach som sa dobre pobavila. Som zvedavá na ich samostatné príbehy.
Billie bola taká menšia neriadená strela, chvíľu neobsedela na mieste, nemala problém vás podpichnúť, urobiť si srandu a celkovo z nej sršala pozitívna energia. Pracovala ako tatérka a umenie zohrávalo v jej živote dôležitú úlohu. Síce nespĺňala predstavy svojej matky, ale mne sa páčila taká, aká bola.
U Billie a Colbyho bola cítiť vzájomné iskrenie od prvého stretnutia, ale keďže Billie len nedávno ukončila jeden vzťah, nemala záujem o nič vážne, preto spolu začali ,,nerandiť". Ich nerandenie bolo milé a vtipné, neustále sa doberali, a tak som sa pri čítaní len usmievala. Vzájomnej príťažlivosti sa však ťažko odolávalo, takže ani títo dvaja nedokázali dlho držať ruky od seba. Billie si tiež výborne rozumela s Colbyho dcérou, takže hotová idylka... kým sa do toho nezamiešal život so svojimi problémami.
Čo sa týka zápletky v druhej polovici, stále z nej mám trochu zmiešané pocity a úplne sa nedokážem rozhodnúť, či sa mi páčila alebo nie. Je pravda, že niečo podobné som od začiatku čakala, taktiež však musím povedať, že sa to celé vyvŕbilo trochu inak, než som si pôvodne myslela.


Všechno je jednou poprvé je YA príbeh o dospievaní, prvých láskach, životných zmenách, rodine a priateľstve. Je síce písaný takým "pohoďáckym" štýlom a číta sa rýchlo, no autorka tu zakomponovala naozaj veľa závažných tém.
Natalie bola sympaťáčka, hoci to v svojom mladom živote doposiaľ nemala jednoduché. Keď prišla do puberty, začalo ju trápiť extrémne akné (nielen na tvári, ale aj chrbte či iných častiach tela), kvôli čomu mala bolesti, no vo veľkej miere to zasiahlo hlavne jej vzhľad a psychiku. Začala sa uzatvárať, odmietala chodiť von, čo najviac sa zahaľovala, všetkých si držala od tela a neraz ju zasiahli negatívne myšlienky. Keď som čítala o jej ťažkom dospievaní, bolo mi jej veľmi ľúto.
V súčasnosti sa jej podarilo túto situáciu viacmenej stabilizovať, no aj tak sa stránila veľkých davov a najradšej trávila čas len s jej dvomi najlepšími kamarátmi. Lucy a Zach zohrávali v jej živote dôležitú úlohu, práve vďaka nim značne vyliezla zo svojej ulity.
Aby toho nebolo málo, rodičia jej oznámili, že sa budú rozvádzať, na čom ju najviac bolelo, že jej to dlhý čas tajili a klamali ju. S rodičmi mala inak veľmi dobrý vzťah, v ťažkých časoch boli pre ňu veľkou oporou a vždy sa im mohla so všetkým zdôveriť.
Randenie bolo pre ňu tiež náročné. Akné zanechalo na jej tele (i duši) jazvy, a tak si neverila a bála sa, že ju nikto nebude chcieť. Niekto sa však predsa len našiel... Romantická linka bola milá, neraz som mala na tvári úsmev. Natalie a jej nápadníkovi som držala palce, zaslúžila si šťastie a lásku a možnosť konečne si začať užívať všetko, čo toto obdobie mladým ľuďom prináša.


V druhej časti série Viníci sa pokazilo všetko, čo sa dalo, preto som sa na záver tejto trilógie tešila, no zároveň sa ho aj bála. Potrebovala som vedieť, ako to medzi Nickom a Noah po tom všetkom skončí. Dokážu si opäť nájsť k sebe cestu a odpustiť si, alebo sa ich cesty rozídu. Vedela som, že ma čaká emočná bomba, a tak to aj bolo. V niektorých momentoch som mala slzy v očiach.
Trojka sa odohráva niekoľko mesiacov po záverečných udalostiach druhej časti. Celý tento čas boli Noah a Nick odlúčení a snažili sa spracovať všetko, čo sa v osudnú noc stalo. Aj keď sa môže zdať, že za túto dobu sa pohli vpred, nebolo tomu tak. Stále mysleli jeden na druhého a trápili sa. Nevedeli byť od seba, no ani spolu. Bolo cítiť, že ich city neochladli, ale na určité veci sa jednoducho nedá zabudnúť. Niekedy som si už fakt začínala myslieť, že to, čo bolo kedysi medzi nimi, sa im už nepodarí zachrániť.
Noah aj Nick od prvej časti dosť dospeli a dozreli. Áno, v niektorých situáciách sa nezachovali zrovna najmúdrejšie, ale nikto nie je dokonalý. Vo svojich pomerne mladých životoch si toho zažili naozaj veľa, osud im obom hádzal pod nohy jednu prekážku za druhou, čo ich na jednej strane dosť poznačilo a spôsobilo jazvy na duši, no zároveň ich to posilnilo.
Je pravda, že druhý diel bol tak trochu "vypchávkový", len aby mohla autorka z príbehu vytvoriť trilógiu (mne osobne by kľudne stačila aj len jednotka, ktorá mala uzatvorený koniec), no trojka (mi) to vynahradila a celkovo príbeh Nicka a Noah hodnotím pozitívne. Určite si v budúcnosti rada prečítam aj ďalšie autorkine knihy.


Máme tu už šiesty diel série Klub zavázaných očí a za mňa bol jeden z naj. Sadla mi téma bývalých partnerov, ktorí sa po rokoch opäť stretli a obnovili vzájomnú príťažlivosť z minulosti.
Kyle bol bratom Payton, s ktorou sme sa stretli už v predchádzajúcich častiach. So sestrou si neboli až takí blízki, no na svojom vzťahu pracovali a postupne sa to medzi nimi zlepšovalo. Pracoval ako právnik, no keďže v jeho práci došlo k určitým problémom, bol nútený vrátiť sa do rodinnej právnickej firmy, z čoho nebol moc nadšený, keďže s otcom dobre nevychádzal.
Ruby bola tiež právničkou. Mala celkom temperamentnú povahu a podrezaný jazyk, čo sa prejavilo najmä vtedy, keď stretla Kylea. V jeho blízkosti si jednoducho nedávala servítku pred ústa.
Na tejto časti sa mi páčilo, že ani Kyle, ani Ruby neboli v oblasti dominancie a submisívnosti veľmi skúsení, a tak spoločne skúšali nové veci a učili sa, čo majú v sexuálnej oblasti radi. Kyle už síce predtým podobné praktiky skúšal, no nedopadlo to zrovna najlepšie, preto bol teraz opatrný, bál sa dať najavo svoje najtajnejšie túžby a neustále sa Ruby pýtal na jej pocity. Mnohokrát bola ona tou odvážnejšou, ktorá iniciovala skúšanie niektorých vecí. Ako sme už pri tejto sérii zvyknutí, ani tentokrát nechýbali poriadne pikantné scény.
Keďže Kyle a Ruby spolu pred pár rokmi chodili a nerozišli sa práve v dobrom, bolo to medzi nimi dosť emotívne vyhrotené. Síce sa ukázalo, že vtedy došlo len k nedorozumeniu, no škoda už bola napáchaná a oboch to poznačilo. Bolo cítiť, že chémia medzi nimi stále funguje a ani ich city neochladli, no zároveň bola medzi nimi určitá bariéra, ktorú nebolo možné len tak ľahko zbúrať. Bavilo ma sledovať, ako si postupne k sebe opäť hľadali cestu a učili sa znovu jeden druhému dôverovať.


Náhodou bola príjemná romantická oddychovka o dcére šľachtica a basketbalistovi, ktorý sa snaží zachrániť svoju sľubne rozbehnutú kariéru. Priznám sa, že som v príbehu čakala trochu viac zimy či Vianoc, tento rok ma tie zimné/vianočné obálky trochu klamú "telom", ale inak som si čítanie užila.
Hoci Elena pochádzala z bohatej a prominentnej rodiny, nebola to žiadna rozmaznaná princezná, ktorá by sa sama nedokázala ani obliecť, práve naopak. Bola to rebelka, ktorá rada porušovala pravidlá svojich rodičov, utekala ochranke, mala celkom podrezaný jazyk a nenechala si skákať po hlave, vďaka čomu som si ju obľúbila. K srdcu mi prirástla aj jej babička, bola to taká neriadená strela a neraz ma svojimi hláškami pobavila.
Nathan sa sám staral o svoju malú sestru, za čo má môj obdiv. Študoval, pracoval, chodil na tréningy... mal toho na pleciach naloženého veľmi veľa. K Elene sa zo začiatku nesprával práve najlepšie a miestami som ho mala za jeho predsudky chuť nakopať vy viete kam, ale postupne mi prirástol k srdcu. Jeho sestra bola tiež riadne číslo a dodávala príbehu dávku humoru.
Romantika v štýle od nepriateľstva k láske ma bavila. Užívala som si ich prvotné nesympatie i postupné spoznávanie a zbližovanie. Záverečná dráma mi síce bola jasná od úplného začiatku, ale nevadilo mi to. Pri takýchto príbehoch sa to dá čakať.


Záverečný diel trilógie Handlíř je konečne tu a musím povedať, že to bolo finále, ako sa patrí. Keď som sa púšťala do prvej časti, netušila som, že si príbeh Callie a Desa až tak zamilujem. Jednotka bola pre mňa z celej série najlepšia, trojku by som zaradila hneď za ňu, páčila sa mi viac než dvojka.
Na tejto trilógii absolútne zbožňujem romantickú linku. Des a Callie tvoria skvelú dvojicu a výborne sa dopĺňajú. Páči sa mi, že sú jeden pre druhého rovnocennými partnermi. Callie si nenechá od nikoho skákať po hlave a rozkazovať a vie sa postarať sama o seba, Des vie byť krutý vládca i mega romantik, pri ktorom mám celý čas v očiach srdiečka. Ku Callie je ochranársky, nikto jej nesmie skriviť ani vlások na hlave či sa na ňu škaredo pozrieť. Splnil by jej všetko, čo jej na očiach vidí, pri týchto scénach som jednoducho nedokázala z tváre striasť prihlúply úsmev. Je pravda, že miestami to medzi nimi bolo dosť sladké, ale nevadilo mi to. Ich vzájomná chémia je tiež úžasná, pripravte sa aj na pikantné scény (niektorí hovoria, že ich tu bolo zbytočne moc, mne to tak neprišlo, podľa mňa autorka obe zložky pekne vyvážila).
Ďalšou vecou, za ktorú u mňa príbeh získal bonusové body, je humor. Callie a Des sa neustále podpichujú a doberajú, čo som si veľmi užívala. V tomto smere musím vyzdvihnúť aj Temper, táto neriadená strela s podrezaným jazykom a bláznivými hláškami ma neraz pobavila. Jej priateľstvo s Callie sa mi veľmi páčilo, vždy sa mohli spoľahnúť jedna na druhú.
Konečne sme dostali odpovede na všetky otázky. Bola som dosť zvedavá, ako sa všetko vyrieši, keďže celá situácia v Desovom svete bolo dosť zamotaná a komplikovaná. Aj to bolo jedným z dôvodov, prečo som sa nedokázala od knihy odtrhnúť a otáčala som jednu stránku za druhou. Už začiatok bol poriadne akčný a autorka mi neraz spôsobila infarktové stavy (najmä v druhej polovici, keď mi vybehla aj nejaká tá slza). Des a Callie si nemohli ani na chvíľu vydýchnuť, ich nepriatelia im neustále strpčovali život.
Pokiaľ máte kombináciu fantasy a romantiky, v tom prípade si rozhodne nesmiete nechať túto trilógii ujsť. Odporúčam vám ju všetkými desiatimi. Naozaj dúfam, že sa u nás dočkáme aj ďalších kníh od tejto autorky.


Táto autorka je známa tým, že píše príbehy nabité emóciami a inak tomu nebolo ani pri jej novinke. Calder je príbeh o zakázanej láske odohrávajúci sa v prostredí sekty, ktorý ma celkom emočne vyžmýkal a potvrdil mi, prečo mám príbehy od Mie tak rada.
Na jednej strane mi toto prostredie prišlo ako určité spestrenie, keďže ho v príbehoch až tak často nenachádzam, no na druhej strane musím povedať, že mi zároveň aj poriadne "zdvihlo tlak". Keď som čítala o tom, ako šéf tejto sekty doslova vymýval jej členom mozog, otváral sa mi nožík vo vrecku. Občas som musela čítanie na chvíľu odložiť, urobiť si pauzu a trochu sa ukľudniť, aby som od nervov knihu niekam nezahodila.
Romantická linka bola oproti tomu čistá a nevinná. Medzi Calderom a Eden sa vytvoril krásny vzťah, ktorý postupne prešiel od priateľstva k láske. Mohli sa stretávať len tajne, no o to viac si užívali spoločne strávený čas a tešili sa z každej maličkosti. Calder učil Eden nové veci, ona mu zasa nosila veci, ku ktorým nemal prístup. Navzájom sa o seba veľmi pekne starali. V niektorých chvíľach som sa nad nimi len prihlúplo usmievala, inokedy mi pre nich pukalo srdce. Veľmi som im držala palce, aby sa im podarilo dostať z tohto otrasného prostredia a začať niekde inde žiť tak, ako by chceli.
Calder bol šikovný a múdry chalan so srdcom na správnom mieste. Pre svojich milovaných by zniesol i modré z neba. V sekte síce vyrastal, no čím bol starší, tým viac pochybností začal mať a túžil spoznať svet vonku. Veľmi sa mi páčil jeho vzťah s chorou sestrou a najlepším kamarátom, bolo cítiť, že sa majú veľmi radi a vždy sa spolu o všetko podelili.
Ani Eden to nemala jednoduché, hoci mala úplne iné postavenie ako Calder a v sekte patrila k vyvoleným. Žila síce v lepších podmienkach, no nemala takmer žiadnu voľnosť. Všetko mala do bodky naplánované a musela poslúchať príkazy "otca". Bola dobrosrdečná a priateľská, snažila sa Calderovi pomáhať najviac, ako mohla. Dúfam, že v ďalšej časti sa dozvieme viac o jej minulosti.
Keďže ide o prvý diel dilógie, koniec zostal otvorený, naozaj to nemohlo skončiť v horší čas. Našťastie, pokračovanie vychádza už o pár týždňov, takže naň nebudem musieť čakať až tak dlho.


S knihami tejto autorky je to u mňa ako na hojdačke - jedna sa mi páči, druhá ma až tak neosloví. Túto jej novinku by som zaradila do prvej skupiny, dokonca by som povedala, že to bola jedna z najlepších kníh, ktoré som od nej doteraz čítala. Zaujala ma zápletka (i obálka), čítanie som si užívala, stránky mi rýchlo ubiehali pod prstami.
Anneliese bola jednou z tých postáv, z ktorých vyžaruje pozitívna energia. Bola to priateľská, dobrosrdečná mladá žena s celkom podrezaným jazykom, ktorá chvíľu neposedela na mieste. Práve prežívala náročné obdobie, v posledných mesiacoch nastalo v jej živote viacero zmien, s ktorými sa stále vyrovnávala. Jej bývalého snúbenca by som najradšej nakopala do zadku (keby už nebolo neskoro). Páčilo sa mi jej netradičné povolanie, s niečím podobným som sa ešte nestretla.
Lachlan bol skôr jej opak - tichý, uzavretý a samotársky. Keď si ho však človek získal, ukázal mu svoju druhú stránku. Pod maskou potetovaného svalovca sa ukrýval citlivý muž milujúci písanie a vymýšľanie príbehov. Bol v tom naozaj dobrý, jeho príbehy ma bavili. Už ako dieťa to v živote nemal jednoduché, to, čo mu vyviedol brat, bolo fakt hnusné, až mi kvôli nemu puklo srdce. Jeho minulosť sa na ňom dosť podpísala, preto si väčšinu ľudí držal ďaleko od seba a pred problémami utekal.
Romantická linka v štýle od nepriateľstva k láske sa vyvíjala pomaly, čo mi sadlo, keďže túto kombináciu mám veľmi rada. Užívala som si ich postupné spoznávanie a zbližovanie počas prerábky domu.
Obľúbila som si aj vedľajšie postavy, napríklad kamarátku Anneliese z antikvariátu, Lachlanovho najlepšieho kamaráta či jeho "druhú" mamu.


Kylie Scott som si obľúbila vďaka jej sérii Stage Dive. Potom prišlo pár slabších kníh, z ktorých som až tak nadšená nebola, ale Znovu od začátku opäť zdvihlo latku. Veľmi sa mi páčila zápletka ohľadom stratenej pamäte, príbeh som si užila od prvej do poslednej strany. Bola to taká jednohubka, ktorú som zhltla v priebehu pár hodín, čítala sa mi naozaj ľahko.
Vôbec si neviem predstaviť, čo by som robila, keby som sa ocitla v podobnej situácii ako Clem. Prísť zo dňa na deň o všetky spomienky, nepamätať si na svojich blízkych, nevedieť nič sama o sebe... to musí byť hrozné. Ako sa však hovorí, všetko zlé je na niečo dobré, a to platilo aj pre Clem. Hoci si nič nepamätala, dostala druhú šancu napraviť niektoré veci. Celkom som si túto jej "novú verziu" obľúbila, bola viac sama sebou, nebála sa povedať, čo mala na jazyku, nedusila v sebe svoje pocity, viac si užívala život.
Ed bol úplne skvelý, kde zoženiem takéhoto frajera? Brala by som ho všetkými desiatimi! Citlivý, dobrosrdečný, starostlivý, milujúci potetovaný tatér... jeho si proste nešlo nezamilovať. A ešte k tomu všetkému mal rozkošného psíka.
Romantická linka mi sadla. Hoci spolu predtým už Ed a Clem chodili, vďaka jej nehode a jej následkoch sa vlastne znovu spoznávali a zbližovali, čo som si nesmierne užívala. Romantika bola obohatená aj o určitú akčnú zápletku. Kto ublížil Clem a stále jej nechce dať pokoj? Čo sa vlastne stalo v tú osudnú noc? Tieto dve zložky sa pekne dopĺňali.
Obľúbila som si aj Edovho brata Leifa, ktorému bude venovaný druhý diel série Larsen Bros. Už teraz sa naň teším a dúfam, že to bude taký skvelý príbeh, akým bola aj jednotka.


Zvrhlý král vo mne zanechal zmiešané pocity a nejak som nevedela, čo si mám o knihe myslieť, preto som bola veľmi zvedavá na pokračovanie (či môj názor vylepší, alebo, naopak, potvrdí, že asi nebudem patriť k fanúšikom tohto páru). Po dočítaní dvojky však musím povedať, že mi sadla viac a aj samotné čítanie som si viac užila.
Najväčším kameňom úrazu prvej časti pre mňa bol Aiden, nejak som mu nedokázala prísť na chuť. Nevadia mi hajzli, pokiaľ ukážu aspoň kúsok zo svojej ľudskej stránky (najmä k svojej milovanej žene), no pri Aidenovi mi toto chýbalo. Chcela som mu však dať druhú šancu, nech ma presvedčí, že nie je až taký zlý, a našťastie, teraz ukázal aspoň maličký kúsok ľudskosti (tým nechcem povedať že sa zmenil, stále je z neho poriadny hajzel). Nehovorím, že som si ho úplne zamilovala, to vôbec nie, miestami som ho mala chuť prefackať, no moje antipatie trochu opadli (a vďaka tomu sa mi Ocelová princezna čítala oveľa lepšie ako predchádzajúca časť, v jednotke mi Aiden kazil celkový dojem).
Vždy, keď sa Elsa rozhodla postaviť proti Aidenovi, som mala chuť skákať od radosti. Páčilo sa mi, že si toľko nenechala skákať po hlave (teda, v rámci možností). Jej minulosť bola opradená rúškom tajomstva, no postupne sa začali objavovať jednotlivé diely skladačky. Konečne sme sa dozvedeli mnohé tajomstvá, no niektoré veci stále zostali nedoriešené, prípadne sa ešte viac zamotali, takže celú pravdu sa dozvieme až v tretej časti.
V tejto časti som taktiež dokázala lepšie porozumieť vzťahu, ktorý medzi sebou majú Elsa a Aiden. Pripravte sa na množstvo pikantných scén, intrigy, násilie, hádky... táto séria naozaj nie je pre každého. Niektoré scény boli aj pre mňa na hrane.
Samozrejme, že autorka musela na poslednej strane odpáliť bombu a nechať nás stáť s otvorenými ústami. Už som si myslela, že sa všetko ustálilo a bum, v sekunde sa pokašľalo všetko, čo sa dalo. Dúfam, že pokračovanie vyjde čo najskôr, pretože nutne potrebujem vedieť odpovede na svoje otázky.
