Lessana komentáře u knih
Pán Wyndham sa zaradil na prvé miesto, hneď vedľa K. Bulyčova, na mojom pomyselnom rebríčku najlepších autorov sci-fi. Na druhom si pekne besedujú S. Lem a R. Bradbury. A tretie má vyhradené J. Verne s I. Asimovom :-).
Den Trifidů je napísaný dokonale! Nielen nápaditým príbehom, kultivovaným štýlom, všadeprítomným napätím, (viac či menej) sympatickými postavami a silným pocitom, čo po knihe ostane, ale najmä úvahami o ľuďoch, o ľudskosti a vôbec dumkami o spoločnosti, povinnosti, rozhodovaní, márnosti, nádeji..., ktoré kniha spustí v človeku, čitateľovi. Určite odporúčam aj tým, čo tento žáner bežne nečítajú.
Je to trochu hanba, že až vďaka čitateľskej výzve 2019 som sa dostala k Máju, ja viem. Na školách to však u nás nie je povinným čítaním. Namiesto Mája máme Mor ho!, Marínu a iné lyricko-epické skvosty našich dejateľov. No ale... lepšie neskôr ako nikdy, pravda :). Takže - som bohatšia o Máj a teším sa z toho. A vlastne až po jeho prečítaní mi došlo, čože to recituje Hrušínský vo filme Vesničko má středisková... :)
Ilustrácie J. Zázrivého sú krásne, dokonalo podfarbujú košatý jazyk básne a skvele vystihujú melancholický smútok diela, ale i jeho dramatičnosť, ktorá ma milo prekvapila.
Uff! Uff! To bola ale parádna jazda! :)
Napínavé, dokonalo gradované, s precízne (hoci priamočiaro a čiernobielo) vykreslenými postavami a prostredím. A, samozrejme, s nádherným odkazom priateľstva, statočnosti, odvahy, čestnosti a dôležitosti charakteru. Človek tomu nemôže nič vytknúť, ak sa nemýlim, hihihi :))).
Sam Hawkins, hoci som si ho dovolila citovať, vie však občas poriadne veci zamotať, nehovoriac o jeho večnom podpichovaní Old Shatterhanda. Akosi rád zabúda, že nebyť tohto greenhorna, už dávno by prišiel nielen o parochňu...
V kúzelnom úvode, kde sa z (ne)obyčajného zememerača pomaličky stáva bezchybný zálesák (lov bizónov, chytanie mustanga/muly, stretnutie s grizlym), si čitateľ musí, inak to nejde, postavu Old Shatterhanda obľúbiť, aby potom s napätím sledoval jeho ďalší osud (po stretnutí s Klekí-petrom, Inču-čunom a Winnetouom, neskôr s Nšo-či, v bojoch proti "proradným" Kiowom...) až po záver, ktorý nedá spať, a ja musím neodkladne začať čítať dvojku, aby som sa dozvedela, ako to dopadne so Santerom...
Páči sa mi tiež prístup vševediaceho rozprávača k čitateľom a vsuvky o bažení autora (Šarlího alias Old Shatterhanda) po sláve na literárnom poli :).
Neodolala som a po prečítaní 1. dielu som si opäť pozrela aj film. Nutno konštatovať, že, hoci pri výbere hlavných predstaviteľov nešliapli vedľa (vhodnejšiu a charizmatickejšiu dvojicu by sotva našli), je škoda, že z knihy ostali vo filme LEN mená postáv, ich charaktery a zopár kratučkých scén.
Obraz Doriana Graya mi úplne vyrazil dych! Priznávam, že som dávno nečítala niečo, po čom mi ostal taký silný pocit a rozvibrovaná hruď, že som nielen v hlave, ale i nahlas ešte dlho po prečítaní uvažovala, či skôr rozjímala o svedomí, čistote človeka, pózach, manipulácii, sile rozhodnutí, ktoré dokážu zmeniť celý život, láske a oddanosti, krutosti a samoľúbosti... Bol to nesmierne sugestívny čitateľský zážitok!
Prišla mi chuť na romantiku, knižnica zavretá, tak som siahla druhýkrát po Jane Eyrovej a krásne som si počítala :). Bahnila som si v nádherných opisoch, vo vnútornom svete charakternej hlavnej hrdinky, s ktorým nemám žiaden problém sa stotožniť, pri vývoji vzťahu Jany so svojráznym, ale sympatickým pánom Rochesterom, ako aj pri ich dialógoch v Thornfielde. Zaujímavé sú tiež vedľajšie postavy (pani Reedová a jej deti, učiteľky v Lowoode, Helenka, John so sestrami, pani Fairfaxová, Rosamund...), pri opise ktorých autorka precízne vykreslila typy.
Veľmi dobre mi to padlo v tieto dni, keď je všetko vôkol akosi naopak. Ale... čítať o čistej láske dvoch ušľachtilých ľudí (hoci vraj nepeknej ženy a zachmúreného, mrzutého muža), to sa dá vždy, pravda :).
Dokonalá kniha, resp. 15 kníh o (našťastie a občas žiaľ) dodnes nemenných pravdách písaná vznešeným jazykom a vyšším štýlom, s použitím kúzelných metafor a prirovnaní, z ktorých mnohé v našej domácnosti takpovediac zľudoveli. Waltari šikovne skĺbil fikciu so skutočnosťou v príbehu o jednom človeku (ktorého, čo je veľmi sympatické, neidealizuje), a predsa o nás všetkých, o človeku milión. Aby sme si aj my pripomenuli, aké dôležité sú rozhodnutia v našom živote, etika a morálka, náš vnútorný hlas. Aké mätúce sú často rozhodnutia rozumu či priamo pobláznenia, aké zbytočné kadejaké márnosti vôkol, aké sú jednoduché "pravidlá fungovania" spoločnosti vtedy i teraz, aké sú vlastnosti a následne osudy ľudí - bohatých (faraónov, kráľov a ich žien a detí), chudobných dobrákov (ako Kipa a Senmut), intrigánov (ako kněží Aj a královna Tij), naivných a dôverčivých (ako Minea), hlupákov, prefíkaných a jednoduchých (ako Kaptah), ušľachtilých (ako Sinuhet) i tých "co se narodili s hovnem mezi prsty u nohou" (ako Haremheb), mužov i žien, vzdelaných i nie, a to naprieč tisícročiami a veľa sa na tom nemení. Aké je krásne "obveselovat se na rohoži" a "rozbít džbán" s milovanou bytosťou, aké nepríjemné počúvať slová, ktoré sú "jak bzučení mouchy u našich uší"...
Egypťan Sinuhet je krásnou, múdrou knihou, ku ktorej sa vždy rada vrátim, keďže v nej možno nájsť nespočetné množstvo paralel so súčasnosťou, politickou i nepolitickou situáciou, ako i s naším vlastným životom, a jej prekrásny sloh oblaží oči i dušu. Musím zájsť do antikvariátu a zadovážiť si ju vlastnú... :)
Myslím, že Herriota ani nemožno hodnotiť inak ako plným počtom :). Ten krásny štýl, humor nútiaci usmievať sa do jedného boku až nahlas smiať, nadhľad, schopnosť urobiť si srandu aj zo seba samého, vykresliť i svoje chyby a občas aj pracovné neúspechy, láska k zvieracím pacientom, obdivné opisy prírody, pokora pred stvorením, božská trpezlivosť s farmármi, neprekonateľný Tristan, krásny pracovný vzťah medzi Jimom a Siegfriedom, nádherný partnerský vzťah medzi Jimom a Helenou... radosť čítať! Vždy a kedykoľvek, všade a kdekoľvek :).
Dala som si po čase repete tohto nestarnúceho príbehu Elizabeth a pána Darcyho, Jane a pána Bingleyho... Mala som totiž chuť jednak na romantiku, no najmä na vycibrený autorkin štýl, jej briskný vtip, skvelé dialógy a krásne psychologické drobnokresby postáv. Som opäť mimoriadne spokojná a zo svojho niekdajšieho 5-hviezdičkového hodnotenia neuberám ani ň. Naopak, keby sa dalo, ešte pridám, keďže tentoraz som si Pýchu a predsudok vychutnala v skvelom českom preklade (minule šlo o nevydarený slovenský s ľahostajnou redakciou...).
Skvelé! Pre mňa prvá kniha od autora a nebyť DK (v tomto prípade menovite alef), tak by som sa k nej tak skoro nedostala, ak vôbec. Veľká vďaka teda, bolo to osviežujúce a napínavé čítanie! A každému, kto má rád dobré sci-fi, cestovanie v čase, skvelo vystavaný a gradovaný napínavý príbeh so sympatickými postavami, ale aj nejednoznačnými "padouchmi", mačky a kocúrov, techniku a vynálezy, vízie budúcnosti, trochu filozofie, múdreho rozprávača, krásny štýl a dokonalý (český) preklad, vtip, ako aj čistú lásku a oddanosť, vrelo tento titul odporúčam. Garantujem, že ho nepustíte z ruky, kým neprečítate jeho poslednú stránku :).
No a ja idem snoriť, čo by som ešte mohla okúsiť z majstrovej tvorivej dielne :)).
P. S. Z príbehu by bol skvelý film! Úplne ma prekvapilo, že to nenapadlo ešte nijakému scenáristovi...
Stará dobrá francúzska klasika! Pagnol si ma získal už knihou Jak voní tymián, nepochybovala som teda, že aj Živá voda bude krásnym čitateľským zážitkom. Ide o úplne dokonalý román - teraz myslím formou, stavbou príbehu (idylka, zápletka, zauzlenie, napätie a napokon vyvrcholenie s rozuzlením a katarziou), popisom charakterov postáv i prostredia. Takéto čítanie mám rada. Hoci predvídateľné, ale pútavé, no najmä s láskou k stvoreniu, rodnej hrude i ľuďom, ktorých si autor teda neidealizuje. Kde nič neostane otvorené, všetko (naozaj každá maličkosť) má v texte svoj význam, všetko do seba zapadá a všetko sa vysvetlí :).
So Jeanom prežívate jeho nadšenie a neochvejnú vieru v úspech na poli pestovateľskom. Tŕpnete spolu s ním pri nosení vody a hneváte sa na hlavných "padouchov" - Ugolina a Papeta. Sledujete Aimée a Baptistine v ovčíne, malú "prírodnú vílu" Manon, postavičky v dedine, farára, osadenstvo neznabohov na terase miestneho výčapu, nového učiteľa Bernarda s mamou Magali... A viete spolu s nimi všetkými, že božie mlyny melú pomaly, ale isto iste.
Opakovanie po rokoch a opäť skvelé! Zase ma bavilo sledovať Dannyho (a Petronia, samozrejme), ako sa popasuje s "proradnou" Belle a Milesom, ako sa vyvinie jeho vzťah k a s Ricky, jeho cestovania časom a schladenia, stretnutie s Johnom a Jenny a opätovná dôvera vo firemného partnera... jediné, čo mi pri tomto druhom čítaní trochu prekážalo, boli siahodlhé technické popisy Dannyho vynálezov. Zrejme bol autor aj šikovným technikom, návrhárom a konštruktérom, keďže boli ozaj detailné a časté. Ale do tohto typu textu sa vôbec nehodia. Napriek tomu je to skvelé oddychové i napínavé čítanie - a pre milovníkov mačiek (či kocúrov) povinná čitateľská záležitosť :).
Výborná karikatúra duchom malých ľudkov v malej obci, kde sa omylom všetci zaliečajú niktošovi v domnení, že ide o revízora, ktorý by im mohol poriadne zavariť, keby zistil, ako vlastne obec (ich pričinením) vyzerá a (ne)funguje. Vtipné, trefné, výstižné a, žiaľ, stále aktuálne. Čítané v krásnom preklade (z r. 1980) s kúzelne napísanými a zároveň poučnými "pokynmi pre tých, čo chcú dobre zahrať Revízora" za samotnou hrou.
O postave Mestský kapitán: "Nie je to síce netvor, ale človek, v ktorom sa znetvoril zmysel pre pravdu, a tak sa stal stelesnením klamu, ibaže sám o tom ešte nevie."
O postave Chvastakov: "Sám Chvastakov ako osoba je bezvýznamný človek. Dokonca aj bezduché hlavy ho majú za ducha prázdnejšieho od seba."
O záverečnom výstupe: "Ak by sa každý herec aspoň koľko-toľko vžil do všetkých situácií svojej úlohy v priebehu celého predstavenia, vedel by aj v tomto nemom výjave vyjadriť reakcie, ktoré mu prislúchajú, a tým úspešne korunovať svoj dokonalý výstup. Ak však herci budú po celý čas nevzrušení a strojení, nielenže takí istí zostanú aj na konci, ale tento obraz ich ešte väčšmi usvedčí, že nestoja zanič."
S príjemnou dávkou nostalgie, citlivo a s nehou spracované realistické poviedky, ktoré sú zároveň spomienkami na autorkinu babičku. Ide o sondu do života na vidieku spred rokov, oslavu prírody, detailný popis zvykov (sviatky, rodinné udalosti, svadba, pohreb...), myslenia a správania sa ľudí žijúcich pospolu, v dobrom i zlom. Silný príbeh Viktorky sa strieda s osudom Kristly a Mílu, sledujeme múdru pani kňažnú s Hortenziou, rast Barunky, Adelky a chlapcov, dozvedáme sa o intenzívnych zážitkoch horárov a vnímame život na gazdovstve so zvieratkami v každom ročnom období. A babička ako tmel medzi tým všetkým, ako bytosť, na ktorú sa všetci s dôverou obracajú, ktorá vie poradiť, vysvetliť a pomôcť, ktorá, hoc neštudovaná, cíti a intuitívne vie, čo, prečo a ako funguje, a vo viere v seba a Boha nachádza silu reagovať v každej (neraz i neľahkej) životnej situácii, nevzdať sa a s pokorou a múdrosťou vnímať prirodzenosť plynulého toku života.
Jediné, čo mi na tomto príjemne plynúcom a dobre sa čítajúcom klasickom diele chýbalo (a to ukrutne), boli pôvodné slovanské zvyky (hoci zopár, ale už pozmenených, sa tam našlo) namiesto tých nepôvodných - cirkevných.
Avšak viera v dobrého človeka, ľudskú solidárnosť, nepoddajný optimizmus, etické hodnoty, národný a vlastenecký ideál, ako aj rozprávačský štýl pani autorky - to sú prvky, ktoré činia z tejto knihy klenot.
V dvojke sledujeme počínanie Olda Shatterhanda ako detektíva, spočiatku však nie pri hľadaní Santera (ten sa zjaví, na moje veľké počudovanie, až v samotnom závere), ale básnika Ohlerta a naňho prilepeného Gibsona, ktorého zaujímajú len peniaze. Pri tejto naháňačke mu pomáha Old Death a neraz i plzenské pivo :). Zrejme aj vďaka nemu sa im podarí oslobodiť mesto od Ku-Klux-Klanu a dostať sa z nejednej šlamastiky uvarenej Komančami. Kedy-tedy sa im cesty skrížia aj s náčelníkom Apačov (hoci na to, že kniha nesie jeho meno, by ho tam mohlo byť aj viac). Sympatické je, že autor poukázal aj na zhubný vplyv gamblerstva a ópia - a to prostedníctvom postavy, ktorú určite možno nazvať kladnou a ktorá týchto démonov z veľkej časti premohla a navrátila sa na správnu cestu.
V ďalšej časti knihy prichádza na scénu slávna henryovka, ako aj mustang Swallow, aby doplnili neohroziteľný výstroj Šarlího. Aj vďaka nim zachráni neobyčajného chlapca Harryho, Olda Firehanda, cestujúcich vo vlaku pred Ponkami, Sama Hawkinsa i Winnetua samotného. Dozvieme sa, ako to bolo s Ribannou (tu veru vo filme priveľmi popustili uzdu fantázii) a občas tŕpneme, keď naši hrdinovia strácajú punc dokonalosti a robia chyby a nesprávne rozhodnutia, ako občas každý z nás.
Hor sa na 3. diel, nech konečne na Santera dôjde!
Nesmierne milá knižka do (nielen) letnej pohody osladená príjemným zmyslom pre humor - v podstate sa pri jej čítaní nezbavíte úsmevu na tvári a u mňa bol častý aj smiech nahlas :). Z textu priam sála láska k zvieratstvu a prírode vôbec (podobne ako z knižiek J. Herriota), čo sa mi veľmi páči. Chválim tiež dokonalý preklad, vďaka ktorému to malo správny šmrnc (Spirosov neodolateľný prejav mi niekedy pripomínal môjho obľúbenca p. Kaplana). Rovnako štýl rozprávania, formu príbehu (striedanie rodinných a prírodných zážitkov) a kúzelné postavičky, s ktorými mi bolo až ľúto sa rozlúčiť (neprekonateľná máti, nadšený zoológ Gerry, Larry, Leslie, Margo, Theodor, Spiros a iní). Ďakujem autorovi i prekladateľovi, že som si mohla takto očarujúco vychutnať Korfu a more. Akoby som tam naozaj bola a strávila idylické leto (bez starostí o zárobok) s hlavnými postavami... Škoda, že Born knihu neilustroval. Ak by boli jeho obrázky podobne vtipné ako tá na obálke, boli by čerešničkou na torte :).
Starosvetské dobrodružstvo so všetkým, čo k nemu patrí. So sympatickým nezdolným hrdinom, s jeho oddanou mačkovitou šelmou, krásnou dámou, napínavými bitkami, množstvom odvahy, kopou nápaditých riešení problémov a hrsťami idealizovania a čiernobielosti... v exotickom prostredí. Oceňujem tiež prekrásny starý preklad (slovenský, r. 1957) a ilustrácie.
Inak, v doslovnom preklade znie názov tohto diela: Úžasné, no autentické dobrodružstvá kapitána Korkorána.
Pre mňa prvá kniha od autorky a zároveň prvý text o nigérijsko-biafranskej vojne. Určite odporúčam každému, kto sa chce o tejto kapitole afrických dejín dozvedieť viac. Sugestívny príbeh o sestrách - dvojičkách, ich partneroch, sluhoch, kamarátoch, rodine... uspokojí beletrie chtivého čitateľa a udalosti od snahy o vznik Biafry aj čitateľa zaujímajúceho sa o históriu či politiku. Autorke sa podarilo nenásilne skĺbiť dve v jednom a tiež odovzdať slovami silný pocit - kniha vo mne bude ešte dlho rezonovať.
Bestsellery (temer) nečítam, škandinávskych autorov takisto nie, no Ove sa ku mne dostal ako dar, tak som sa podujala. A dalo sa :). Trochu zmätočne na mňa pôsobili akurát tie (zámerné) skoky v čase a sklamali ma tie večné pokusy o samovraždu (preto o hviezdičku menej)... Ale hlavný hrdina bol principiálny, spravodlivý a čestný morous-sympaťák s veľkým srdcom (podobného poznám dôverne, takže Ove mi bol o to bližší). A mňa bavilo dozvedať sa o ňom a jeho živote každou krátkou kapitolou viac a viac. Ako aj o Sonji, Runem, Anite, Parvaneh a spol., Jimmym a ostatných. No a priznávam, že na konci mi vytryskli slzy...
Dobrodružstvo končí... No najprv Old Shatterhand so Sans-earom zabráni vykoľajeniu vlaku a smrti nevinných pocestných. Potom sa zjaví na scéne "massa" Bob (a jeho kúzelný jazykový prejav) a napínavé udalosti na púšti sa môžu začať. Neskôr k hlavnému hrdinovi pribudne tučný sir Fred Walker a po mnohých peripetiách s indiánmi i belochmi v hornatej krajine či na prérii sú dlhy splatené a vrúbky na pažbách vyryté... V osade Helldorf si máme možnosť vychutnať spolu s Winnetuom pohnutie srdca pri počúvaní Ave, Mária a načúvať múdrym slovám o bohu a viere jeho spravodlivého a čestného bieleho brata. Smútok z Winnetouovho odchodu do večnosti na konci (trochu) zmierni fakt, že dôjde konečne aj na Santera. No prv so zatajeným dychom čítame o Old Shatterhandovi v zajatí Kiowov, ktorí si ho aj ako zajatca za jeho láskavé počínanie, odvahu a pravdovravnosť nesmierne vážia a ctia...
Skvelé čítanie, ktoré ani po rokoch nestratilo nič zo svojho kúzla! Opisy zlatého prachu, ktorý činí z ľudí idiotov, sú dokonalé, ako aj srdcervúce konštatovania o vyvražďovaní červenej rasy bielou pre pôdu a prírodné bohatstvá, z beštiálnej krutosti a hlúposti, v mene civilizácie a pokroku... Old Shatterhand je stále hrdina - vzor. Winnetou takisto, samozrejme. A česť, spravodlivosť, odvaha, statočnosť, pravdovravnosť, láskavosť, dobrota, etika a morálka ostávajú (a navždy ostanú) základnými stavebnými prvkami charakteru človeka. Howgh!
Neživím v sebe predsudky a teda, aj keď Emilyn príbeh Búrlivých výšin ma nijako neoslovil (ba priam naopak), na Charlottin najznámejší literárny počin som sa veľmi tešila. A moje hodnotenie vyjadruje, ako veľmi ma (v pozitívnom slova zmysle) zasiahol. Krásny jazyk (a skvelý preklad staršieho dáta), zvonivý štýl s patinou tých čias, nádherne vykreslené postavy (hlavné i vedľajšie) a vzťahy medzi nimi, prostredie (príroda, interiéry a exteriéry budov) a najmä čistota vzťahu Jany Eyrovej a pána Rochestera spôsobili, že som knihu, hoc dosť stranovo objemnú, prečítala na tri sedenia a moja romantická duša si pri tom spokojne priadla :). Oceňujem tiež detektívnu zápletku v príbehu, láskavý prístup rozprávačky-autorky k čitateľom, pozvoľnú gradáciu napätia, ako i nápadité (hoc ku koncu príbehu trošku idylické) zápletky v životopise hlavnej hrdinky.
Rada sa ku knihe vrátim a dúfam, že sa mi ju podarí zadovážiť v rovnako dobrom preklade kdesi v antikvariáte.