Lessana komentáře u knih

Opäť dokonalé a nápadité príbehy - tentoraz nielen Alice (Alenky), ale aj jej podareného kamaráta Pašku Geraskina. V prvej časti, kde čo kapitolka, to uzavretý príbeh, sa zoznámime s biostanicou a jej mladou "posádkou". V časti druhej putujeme na Penelopu, kde vďaka Paškovi, ktorý si nedá povedať, zažijeme skvelé dobrodružstvá v časoch rytierov. Tretia časť nám napovie, že ten, čo vyzerá neškodne a priateľsky, taký aj nie vždy naozaj je. A v štvrtej časti sa stretneme so starým známym, archeológom Rrrr a spolu s Alicou pomôžeme zachrániť jeho rodnú planétu od pirátov.
Za mňa plný počet hviezd a vrelé odporúčanie priaznivcom milých, vtipných a múdrych príbehov!

18 27.06.2021

Knihu som objavila vďaka DK a bola som na ňu veľmi zvedavá. Čítala sa veľmi dobre, treba povedať. Forma rozhovorov spôsobila, že text, hoci stranovo objemný, plynul svižne a zľahka. A výstižné fotografie dotvorili pocit z rozprávaného. Ale... áno, mám tu jedno (no kľúčové) ale... čakala som niečo iné. Domnievala som sa, že pôjde o rozhovory s vyrovnanými a slobodnými ľuďmi, ktorí cítia jednotu s prírodou, sú plní poznania a ktorí dobrovoľne, s radosťou a bez využívania "systému" odišli bývať na samotu. No kniha nie je o nich. Čo je škoda. Nápad to je totiž výborný.
Avšak... som presvedčená, že takí ľudia, ktorých som popísala, by ani nesúhlasili s tým, aby bol rozhovor s nimi kdesi uverejnený. Nehovoriac o tom, že takí ľudia ani nemajú záujem o to, aby ich autor (alebo ktokoľvek iný) našiel a "skúmal"...

18 30.01.2021

Lem bol geniálny. Spisovateľ, vizionár, lingvista, štylista, humorista, fantasta, tichológ...
Všetky poviedky v tejto knihe sa vyznačujú obrovskou explóziou nápadov (o budúcnosti/súčasnosti, o človeku, ľudstve) a situácií. Vlastne čo veta, to gag. Je tu toľko námetov, že by vystačili na desiatky samostatných románov či noviel. Mnohokrát som si aj ja pri čítaní pripomenula bratov Strugackých - a to práve spomínaným tobogánom fantázie, idúcim tak neuveriteľne rýchlo, a pritom tak zľahka a bravúrne (akoby nič), až to vyráža dych. Nehovoriac o (v mnohých prípadoch žiaľ) už splnených autorových víziách o ľudstve a svete. Myslím, že by Lem zaplakal, keby videl, že sa nemýlil... A tiež z toho, ako bratia (či najnovšie už sestry?!) Wachovskí spotvorili jeho matrixovskú ideu.

18 14.12.2020

Zdá sa mi, že na túto knihu je 15 rokov (keď ju človek musí čítať v rámci povinného čítania na strednej škole) skoro. Hoci, treba povedať, nečíta sa zle. Len... porozumieť, resp. precítiť pohnútky hlavného hrdinu a vedieť, že reakcií jeho dcér sú ženy naozaj schopné, to chce životnú skúsenosť. Inak sa príbeh môže javiť ako pritiahnutý za vlasy a človek (v tomto prípade mladý čitateľ) vníma najmä štýl autora a opisy - čo ho buď zaujme, alebo znudí.

18 04.09.2020

Zručne napísané, pomaličky a pokojne plynúce (ako sme u autorky zvyknutí), no napriek tomu výborne gradujúce, a to nielen samotným vyšetrovaním, v tomto prípade v zaujímavom prostredí kláštora Svätého Gilberta medzi vlkmi, ale aj napätými vzťahmi v Sûreté (Armand v. Sylvaine Francoeur a Beauvoir medzi vlkmi)...
Autorke sa zase podarilo vytvoriť z detektívky pozvoľna "tečúcu" beletriu. A, ako aj v iných prípadoch vrchného inšpektora Gamachea, do nej pridala nadhodnotu - nádherné, zimomriavky spôsobujúce gregoriánske chorály. V neposlednom rade však aj pohľad do vnútra mníchov, ktorí napokon našli (ako ľudia) svoj pokoj za hradbami kláštora a v hudbe, ako aj do vnútra hlavných hrdinov - vyšetrovateľov s ich rožky vystrkujúcimi démonmi. A v závere knihy obraz dvoch vlkov (protipólov) v človeku bojujúcich o priazeň, kde prežije ten, ktorého kŕmime...

18 13.01.2020

Chcela som pôvodne z knižnice Zahradu bohů, ale stále je požičaná... Vybrala som si teda Ostrov v nebezpečí, len tak, naslepo. A treba povedať, že som si príjemne počítala. Vnímavého Petra "Foxtrota", Audrey - ženu do koča aj do voza, rázneho Hannibala, majestátneho Králika, gréckeho kapitána Pappasa, ako aj všetkého schopnú reverendku "Revču" si nemožno neobľúbiť. Pri jednoznačne vykreslených záporákoch zase človek úplne automaticky povzbudzuje božie mlyny... :)) K tomu svojrázny štýl, stále aktuálne (nielen) politické zákulisie, kúzelný autorov zmysel pre humor, z ktorého musím pridať na ukážku, a, samozrejme, posolstvo o dôležitosti nášho úctivého správania sa k prírode, kde všetko so všetkým súvisí - a pár veľmi príjemných večerov je na svete! :)
A tu je sľúbená ukážka:
"Melánie Treetová, hubená stará panna, která malovala zádumčivé akvarely ze zenkalského života, byla odvlečena jakýmsi značně krátkozrakým a podroušeným Zenkalcem do kouta a vášnivě políbena, kterýžto zážitek se potom navždycky odrážel ve stále častějších falických symbolech jejich maleb."
A nesmiem zabudnúť poďakovať p. Zore Wolfovej za dokonalý preklad - ďakujem!

18 14.12.2019

Zatiaľ moja druhá kniha od autorky a už mám doma na príručnej knižnej polici ďalšiu :). Beriem si ich z knižnice tak, ako ich momentálne majú. Čítam ich teda nie v poradí. V tomto konkrétnom prípade (Hladový duch) je to očividne na škodu... záver bol otvorený a mnoho otázok zostalo nezodpovedaných... no ale, čo robiť, keď sú autorkine knihy stále požičané, však? :)
Hladový duch sa mi páčil viac ako Oživlý kámen. Malo to lepšie gradované napätie, viac "bočných" príbehov, z ktorých všetky boli zaujímavé. Rozvitie charakterov a životov temer všetkých obyvateľov dedinky Tri borovice je skvelý nápad - človek má pocit, že je súčasťou obce, komunity, že si pochutnáva na pre nás netypických jedlách spolu s postavami, že dýcha voňavý ihličnatý vzduch a býva v domčeku s tajomnou históriou... Že bytostne rozumie Petrovej žiarlivosti a napokon hrdosti na Claru, ktorá ho v umení predčila. Že chápe Gabriho neschopnosť pripustiť Olivierove prapodivné prejavy, snahu Gilbertovcov o nový začiatok, odvahu mladého Morina atď. Sympatická bola aj československá príbehová línia, nakuknutie pod pestrú umeleckú pokrievku a iné. Menej ma oslovila postava Vincenta Gilberta a zápletka s ním spojená. No a na Ruth si akosi nemôžem zvyknúť vôbec, pokladám ju za autorkin prešľap - vulgárny osobný prejav nemôže ísť totiž ruka v ruke s dokonalým básnickým prejavom. Aspoň, že Róza našla napokon slobodu...
Gamache však opäť nesklamal, jeho postupy a najmä trpezlivý, pokojný a láskavý prejav sú skvelou inšpiráciou. V tomto diele oceňujem aj nadhodnotu v podobe poukázania na neodbytnosť svedomia, znášanie zodpovednosti za vykonané skutky a na nezmyselnosť existencie pre Mamona.

18 10.12.2019

Skvelé! Hoci som Stratený svet čítala relatívne nedávno, dostala som naň opäť chuť. A tak som sa znova pohrúžila do napínavého dobrodružstva profesorov Challengera a Summerleeho, lorda Johna a znamenitého rozprávača, novinára Maloneho, do objavenia a preskúmania planiny, kde dodnes žijú predhistorické zvery. Často vtipné ilustrácie (edícia Stopy, r. v. 1984), pri ktorých som sa neraz smiala, krásne dotvorili moju obrazotvornosť a ja som sa ocitla pri brehoch Amazonky, pri jazere Gladys, v bitke s domorodcami proti ľudoopom a v závere i v krutej realite Londýna. Oceňujem, že autor nepridal do klasického dobrodružného románu sladký záver.

18 18.09.2019

Občerstvila som si tento príbeh v rámci čitateľskej výzvy. A som za to rada. Je to milé a poučné čítanie od môjho obľúbeného autora. A aj mimo vianočnej sezóny (hoci chápem, že autor ju použil ako obdobie, keď je aj cynický človek náchylnejší na otvorenie srdca) poznám, žiaľ, dosť ľudí, ktorým by takéto nakuknutie dozadu (za ich lepším ja), do súčasnosti (k ostatným, čo žijú inak) a do budúcnosti, kde uvidia plody svojej práce, resp. dôsledky svojich rozhodnutí, urobilo dobre. Len si nie som istá, ako dlho by im to pokajanie vydržalo... Či by nepotrebovali o pár mesiacov (po zapadnutí do "osvedčeného" a naučeného stereotypu) opätovne pripomenúť, čo je v živote skutočne dôležité. Duchovia by sa u nich asi dosť nabehali :).

18 07.11.2018

Nesmrteľné príbehy Ferda Mravca tešili v detstve aj mňa. A tiež krásne a vtipné ilustrácie pri nich, samozrejme :).

18 14.03.2018

Gamache tentoraz ako veliteľ akadémie Sûreté čelí doznievajúcemu systému minulých "pedagógov"/demagógov. Z mládeže sú vychovávaní bezcitní, drzí a pyšní jedinci, pričom by to malo byť naopak. Armand má pred sebou neľahkú úlohu urobiť v tom bordeli poriadok. Začne zmenami v pedagogickom zbore, no aby mohol odhaliť korene zla, pár "kusov starého výkvetu" je nútený si tam načas ponechať.
Výborná línia je aj tá s mapou Three Pines, kde k slovu prídu štyria zaujímaví kadeti, no a, samozrejme, nám známe a blízke postavy z tejto tajomnej dedinky. Vždy poteší, ako autorka nezabúda ani na históriu (vojakov - chlapcov z prvej svetovej vojny a ich rodičov...), vidieť, že dosť zo svojich záľub preniesla do Reine-Marie :) (archivárstvo, knižnica, história...). Páčia sa mi aj Beauvoirove pochyby, na konci ktorých vždy aj tak zvíťazí lojalita k svokrovi :). Páchateľa som odhalila skôr, no bolo mi to ľúto... už kvôli Gamacheovi. Ďalšia rana, ktorá sa mu bude dlho hojiť...

17 11.07.2022

Druhé čítanie tejto milej knižky som si vychutnala úplne inak ako to prvé. Vtedy som čítala iné vydanie, to najobjemnejšie, kde sú spojení "mimozemšťania" s "vynálezcami", a bolo to vždy v autobuse, na ceste do práce. Boli to príjemné chvíle, ani sa mi nechcelo odkladať knihu z ruky, keď som prišla na pracovisko :).
Ale teraz, doma, keď sme si to predčítali s manželom, to pre mňa nemalo už také čaro ako po prvý raz. Jazyk je stále krásny, preklad výborný, postavičky kúzelné, nápady skvelé, ale zdalo sa mi, že autor zbytočne priveľmi naťahuje príbehy, no ich pointa vôbec nezodpovedá tomu naťahovaniu "gumky v gatiach". Škoda, uberám na hodnotení jednu hviezdu, hoci úsmev nám Bulyčov vyčaroval viackrát :).

Tak to bola krása! 14-ročný autistický chalan píše denník. Miluje prírodu, ako aj celá jeho milá rodina, tiež autistická. Píše o svojich dňoch. Veselých i smutných. Zážitkoch, najmä tých v prírode a pri vtáctve. Je zaujímavé sledovať pochody jeho mysle. No najmä nechať sa unášať na vlnách metafor, ktoré tvorí úplne zľahka, až hodvábne. Často som sa pri čítaní pristihla, že myšlienky s autorom zdieľam, presnejšie povedané, že čítam tie svoje. Som teda autista? O svojej inakosti viem. A nie je dôležité, ako ju nazveme, pravda. Dôležité je, že vnímam (spolu s autorom) spätosť s prírodou a Stvorením. Odporúčam.

17 02.05.2022

Opisy niekoľkých životných udalostí z pohľadu viacerých protagonistov. Výborný nápad, spracovanie pútavé. Najviac som to priala Radkovi a Sofii. Tí sa našli (a za akých zvláštnych okolností... ale to už je život, jedna maličkosť spustí druhú a už sa to valí), patrili k sebe.
Kniha sa netvári mudrácky či poučne. Jednoducho popisuje zopár osudov, ktoré sa rovnako dobre môžu týkať (a mnohokrát aj týkajú) našich susedov, známych, rodiny či priamo nás. Poznám napr. jednu takú Šárku a poznala som aj jej matku. Viem teda, aké je to náročné odstrihnúť sa zo vzťahu, ktorý je patologický a škodí, no prevládne v ňom sentiment a strach, a sloboda "zakýcha".
Poviedky môžu spustiť úvahy o vlastnom živote, môžu pomôcť nájsť analógie s čítanými príbehmi... a dúfam, že aj naštartovať odvahu nájsť spôsob, ako vzťahové problémy vyriešiť, pochopiť, precítiť a, čo je najdôležitejšie, neopakovať.

17 21.09.2021

Vzácna a múdra kniha, ktorá by nemala chýbať v žiadnej domácej knižnici. Jej noblesný štýl núti človeka mimovoľne dbať o čistotu vlastnej "mluvy" (a často predčítať nahlas rodinným príslušníkom), no a maximálne podnetný obsah, samozrejme, prebúdza v človeku silu ducha, pripomína mu najzákladnejšie hodnoty vyvierajúce z nášho Zdroja a zľahka vštepuje postupy, vďaka ktorým bude telo vždy zdravé a silné.
Jediné, čo v knihe chýba, sú súčasné zdravotné problémy, ktoré, pochopiteľne, v čase jej písania ani neexistovali. Žiadne otravy nekvalitnými potravinami, kardiovaskulárne ochorenia atď.
Napriek tomu ide o dielo nadčasové, ktoré sa dá čítať vyslovene s pasiou - jednak pre nádherný štýl, ďalej autorovo hlboké poznanie a samozrejme ušľachtilý zámer.

17 04.08.2021

Zaľúbila som sa do príbehov majstra Bulyčova a mnohé sa mi aj podarilo zohnať, z čoho mám veľkú radosť. Alenkine príbehy som dosiaľ poznala len v slovenčine, ale aj český preklad je skvelý. Toto vydanie má tiež krásnu sadzbu a ilustrácie, ktorými sa dá kochať rovnako intenzívne ako samotnými dobrodružstvami sympatického dievčatka.
V prvom príbehu sa dozvieme, čo sa stalo s obyvateľmi planéty Coleida a aký podiel na tom má Alenka, ďalšie dva príbehy (ktoré vyšli v slovenčine pod názvom "O sto rokov predtým") sú o Koljovi, ktorý objavil stroj času a doputoval ním o 100 dopredu, a Alenke, samozrejme, ktorej pomôže získať späť prístroj na čítanie myšlienok z rúk vesmírnych pirátov.
Odporúčam malým i veľkým, zážitok je to vynikajúci - vtipný, nápaditý i poučný :).

17 23.04.2021

Nezvyknem čítať životopisy, ale na tento som naďabila na DK a vysoké odporúčania, ako aj fakt, že pani Curie je vzorom mojej mamy, ma inšpirovali prečítať si ho. Nečítalo sa to zle, práve naopak. Bolo to pútavé, často som ani nemala pocit, že to píše jej dcéra, také to bolo odosobnené. Najmä v prvých dvoch tretinách, kde vychádzala z listov, spomienok iných atď. Veľa som sa dozvedela o Máriinom detstve, mladosti, vrúcnom vzťahu k súrodencom a rodičom i vlasti, o štúdiu, zaľúbení, živote v manželstve, láske k turistike a prírode, samozrejme k chémii a fyzike, o jej pokusoch a objavoch, o živote ako vdovy, cez vojnu... a odtiaľ (zhruba od tej poslednej tretiny) som už mala pocit, že je to príliš zidealizované, až neprirodzené. Preto o hviezdičku menej. To, že mnohé z reakcií pani Curie mi prichodili prapodivné, je už rýdzo súkromná vec, ale zidealizovanie až vytekalo zo stránok knihy, miestami nepríjemne lepkavo od toľkého cukru...

17 01.03.2021

Hneď v úvode priznávam, že som bola pomerne zvedavá na tento toľkými a toľko ospevovaný literárny počin. Po jeho prečítaní sa však nemôžem zaradiť do davu nadšencov. Moja latka je nastavená zrejme príliš vysoko (vďaka pánom Strugackým, Lemovi, Heinleinovi a iným géniom na poli napínavého sci-fi plného poznania i humoru). Stopárov sprievodca galaxiou mi prichodil plytký, bez pointy či hlbšieho zmyslu, s nezaujímavým príbehom, fádnymi postavami a násilne vtkaným humorom do textu. Pokračovaniam sa teda vyhnem.

17 20.01.2021

Skvelý nápad, ako popísať slávnych diktátorov - prostredníctvom spomienok ich kuchárov. Nielenže v knihe nájdete skvelé recepty, výpovede najbližších spolupracovníkov jednotlivých vládcov či vtipné historky zo života pri nich, ale dozviete sa najmä, že aj taký Saddám Husajn, Enver Hodža, Pol Pot... bol človek z mäsa a kostí, človek, ktorého obdivovali, ba až milovali a ktorého by miestni prijali aj dnes. Dočítate sa o tom, že "diktátori" boli poväčšine prirodzené autority z ľudu, ktoré sa už nevládali pozerať na to, ako ich milovanú krajinu ničia USA. Preto sa rozhodli, že šancu vládnuť lapia za pačesy a vyženú z krajiny tých, ktorí tam nemajú čo robiť, potrestajú zradcov (áno, občas priveľmi kruto) a opäť do nej zavedú poriadok, zabezpečia gramotnosť i sýte bruchá svojim obyvateľom. Pri rozprávaní prejdete temer celý svet, od Afriky cez Áziu a Ameriku po Európu. S meniacimi sa kulisami, faunou a flórou sa obmieňajú aj jedálne lístky jednotlivých vládcov. Veľmi oceňujem štýl knihy (resp. rôzne štýly protagonistov) a zachovaný prejav (často prostý) jednotlivých rozprávačov/kuchárov. Pôsobí to autenticky, až sugestívne a čitateľ automaticky preciťuje rozprávané a rozumie pohnútkam všetkých... Určite odporúčam. Tunajšia propaganda nám spomínaných diktátorov vykreslila akosi úplne inak. Nezaškodí sa dozvedieť, ako to bolo naozaj. Klobúk dolu pred autorom, že sa podujal na túto (neľahkú i nebezpečnú) úlohu.

17 20.11.2020

Hneď na úvod musím napísať, že som nič podobné (zatiaľ) nikdy nečítala. Bolo to prekvapivé, až "oči púliace" :). Čo veta, to neskutočný nápad, vtip a ostrá satira (vedy, človečenstva, škôl, dokonca i filozofovania o zmysle života) zároveň. Čo kapitola, to (ešte) bláznivejšia udalosť v ústave. Autori toho mali očividne jednak veľa na srdci a jednak veľa v hlavách, čo potrebovali (a ja im týmto ďakujem) dostať na papier a s čím sa potrebovali vysporiadať. Ich nesporný talent vnoriť to všetko do exkluzívne originálneho, štýlovo vycibreného sci-fi textu plného fantázie (na tomto mieste musím pochváliť aj dokonalú prácu prekladateľa) priniesol vo výsledku veľmi vtipný a pútavý príbeh, ktorý ma opäť utvrdil v tom, že siahnuť po ruskej literatúre = siahnuť po kvalite. Skvelé!
Jediné, čo bolo na vydaní, ktoré som čítala (1988), príšerné, boli ilustrácie.

"Na lístok som mu napísal, že nemôžem rozlúštiť jeho písmo. (Cristóbal Junta mal skutočne nečitateľný rukopis: Písal síce po rusky, ale švabachom.)"

Preklad mien tiež nemá chybu: Natvrdlo-Zadubeneckij, Pupkov-Zadkovič, Kamenojedov...

17 15.10.2020