Lieska komentáře u knih
No toto nebolo vôbec jednoduché čítanie. A neviem prečo som si myslela, že by malo byť. Siddhárthu som zhltla a pri Stepnom vlkovi som strávila teda niekoľko fakt sústredenia plných hodín. Kniha má viac rovín, dosť metafor... Nie je ani zďaleka prvoplánová, obsahuje odkazy do života, myšlienky... Musím ju ešte stráviť, pretože mám z nej veľmi zmiešané a neustálené dojmy... No je treba zdôrazniť, že to, čo obsahuje, je veľmi veľmi silné a za jej hlavné posolstvo považujem možnosť oslobodeného vedomia...
Bravo! Naozaj výborné čítanie, odporúčam. Milujem, keď sa ma kniha dotkne až na dreň a stalo sa... Našla som sa v nej miliónkrát, ceruza v mojej ruke podškrtávala múdre riadky... A hoci som ju dočítala pred viac ako mesiacom, ona sa stále silno pripomína, vynára, ozýva sa, rezonuje... Je výnimočná.
Odjakživa cítim prepojenie so životom kočovných Cigánov. Vetrom rozstrapatené vlasy, špinavé bosé nohy, pach dymu, živelný tanec počas nocí, hlava v oblakoch, od srdca spievajúce hrdlo... Ich nespútanosť a vnútorná sloboda sú mi inšpiráciou. Avšak táto kniha o nevzdelanej Cigánke, u ktorej sa aj napriek tomu objavuje silné nutkanie písať poéziu, je viac o bolesti a krivdách - nielen na Papuši, ale aj na Cigánoch, ako národe, počas vojny, aj v období socializmu...
"...zákon o nútenom usídlení je pre cigánsky národ nehumánny. Nútene usídlení Cigáni stratili svoje zárobky a stali sa z nich bedári... Vrodený tulácky inštinkt a smútok za slobodou, za táborom, lesom, to všetko malo vplyv na to, že Cigáni sú dnes zdeprimovaní, že ich opanovala apatia a lenivosť..."
Táto kniha mi ležala na poličke asi 12 rokov a mňa k nej niečo pritiahlo až teraz... Mám rada knihy, o ktorých už počas prvého čítania viem, že sa ju oplatí pretráviť znova. A toto tu platí. Autor používa prvky, s ktorými som sa zatiaľ ešte nestretla - mení tempá udalostí, v niektorých kapitolách vystupuje ako jedna z postáv, jeho rozprávanie je prerývané esejistickými vsuvkami, postavy sú rozobraté až na kosť, kapitoly tvoria mozaiku... To všetko v jednej knihe. Oplatí sa venovať jej svoj čas.
Tri hviezdičky sú málo, viem. Moje hodnotenie je výlučne subjektívne. Hneď zo začiatku čítania mi bolo jasné, že som sa prerátala a sústo bude na mňa priveľké. Intelektuálna vybava autora je grandiózna, a hoci sa považujem za chytrého čitateľa, pamäť na historické súvislosti a osobnosti, nemám. Nemala som vo svojej hlave na čo až tak nadviazať, preto mi určite ušlo viac ako 30 % hodnoty obsahu... Každopádne autorovi klobúk dolu!
Stojí za to prečítať si túto úvahu autora o zmysle ľudského života popretkávanú množstvom filizofických citátov a poetických veršov...
Subjektívne hodnotenie kníh sa u mňa odvíja podľa toho, koľko viet si v textoch ceruzkou podškrtnem. V tejto som také nutkanie nemala... Čítala sa dobre, nie som ale ohromená. Autorovi však ďakujem za jeho pohľad na slovenské témy minulosti, ale aj súčasnosti. Vo vydavateľstve Absynt už dlhšie chýbal titul s našou problematikou...
Síce pre deti a mládež, ale vkusná a atmosferická. Predvojnové a vojnové roky, neprehradený Dunaj, vôňa sladkovodnej rieky, šum lužných lesov... Môj dospelácky vkus chcel viac opisov, ale aj tak sa mi veľmi páči, že táto kniha ku mne prišla úplnou náhodou a prežila som s malým Markom napínavú plavbu celým Dunajom - od prameňa, po deltu...
Ne je to síce literatúra v pravom slova zmysle, ale informácie, ktoré obsahuje, sú sakra podstatné...!!!
Čerstvo prečítané druhý raz, keďže som sa, takpovediac, ocitla v podobnej situácii, ako hlavní hrdinovia... Na moje prekvapenie toto druhé čítanie ma ani v mojom rozpoložení neuchvacovalo natoľko, ako keď som sa do nej zahĺbila poprvý raz.... Hoci záver, posledné vety, ma dojali takmer úplne rovnako...
Príjmená kniha o subjektívnych pohľadoch mienkotvorných ľudí na ich kúsky spoločnej krajiny... Asi najviac ma oslovil rozhovor s pánom Ivanom Štúrom... Jednoduché myšlienky plné pravdy... "Príroda pomáha pochopiť život." Tak to mám aj ja. Pri hľadaní pravdy sa vždy vyberiem "von"...
Síce sa mi ťažko napájalo na podstatu a energiu tejto knihy, nevedela som sa do nej až tak "zažrať"..., aj keď každé jej otvorenie pre mňa znamenalo míňanie energie na prílišné sústredenie sa..., aj tak mi jej čítanie dalo celkom veľa.
Človek, ktorý mi knihu daroval, povedal, že podľa neho je to o ženách. Ja som to tam ani na chvíľu nevidela. Pre mňa to bola neskutočná inšpirácia, ako sa na realitu pozrieť inak a vidieť ju snovo, v zmysle surreálne. Chodili mi po rozume podoby rôznych fiktívnych miest, ktoré vytvárajú v mojom živote vzťahy s jednotlivými - pre mňa dôležitými, ľuďmi...
A na okraj - niektoré piesne od kapely Zrní mi znejú ako pomyselný "soundtrack" k tejto knihe.
Úžasné! Som tak vďačná, že sa ku mne táto kniha dostala. Osvetlila mi rôzne pohľady na krajinu, ktoré, ako jej tichý a úctivý návšetvník, cítim, len ich neviem pomenovať a dať do viet. Prostredníctvom nej som sa, mám pocit, napojila na niečo, čo mi je dôverne známe a čo mi tak dlho v mojom svete chýbalo... Nedá sa ani opísať, čo som pri čítaní vnútorne prežila...
Ethana Hawke-a som si obľúbila pre jeho iné aktivity... S ním, ako s autorom románu, som sa stretla prvý raz. Bolo to čitateľné, no asi som čakala viac...
Zaujímavé ako človek intuitívne siahne po knihe, ktorá je mu tak blízka... Práve sa mi to znovu stalo s Krištúfkovou - Telá. Krátky príbeh plný bezhraničnej ľudskosti a situácií, ktoré sa mi kedykoľvek môžu stať...
Pod vplyvom atmosféry autorovho diela Žena, ktoré čakala, som siahla aj po tejto - o osudových láskach. Škoda, že tieto poviedky nie sú tak silné ako spomínaná kniha. Čítajú sa dobre, sú navzájom poprepájané, no sú viac o režime, doktríne a tak, ako o silných vzplanutiach.
Nenormálne a neskutočne obohacujúca kniha. Mám chuť kúpiť celý náklad a šíriť ju ďalej!
"Kto by sa dnes mohol obliekať do hmly a voňať ako úsvit?"
...voňavá, ale aj boľavá... Ktorá viac? Nevedela som si predstaviť, čo dokáže autorka toľko o zbere liečiviek písať, ale dokáže. A robí to dosť sugestívne. S hlavnou hrdinkou budete prežívať všetko - budete cítiť žhavosť poludňajšieho júnového slnka, budú vám brnieť ruky od pŕhľavy, budete cítiť príjemný vietor vo vlasoch pri cyklo presunoch z miesta na miesto, budete kašľať z prachu na povale, budete cítiť vôňu lipového kvetu a počuť bzukot hmyzu pri potoku. Ale tiež vám bude zle, budete mať závraty, nauzeu, bude vás bolieť telo, srdce, duša... Až sa nakoniec presuniete zo svetla do tmy...
Vynikajúci počin. Jediné, čo ma mrzí je, že som nemala možnosť si túto knihu prečítať súvisle... Vyzdvijujem najmä rozprávača a perfektný jazykový štýl. Niektoré pasáže som si s pôžitkom čítala viac krát.