LittleAndy komentáře u knih

Podobne ako v prvej časti tejto zbierky poviedok, texty sú rozsiahlejšie, detailnejšie sa venujú opisu postáv, vykresleniu vzťahov a podobne. Niektoré poviedky by sa mohli pokojne trochu skrátiť a nijako by im to neublížilo, iné majú zase taký potenciál, že by z nich mohol byť román. Kvalita je teda rôznorodá, majú tu zastúpenie silnejšie kúsky, ale aj slabšie, no nikdy nie vyložene zlé. Treba upozorniť aj na istú experimentálnosť, ktorá sa prejavila v zaradení netradičných žánrov, ako napr. detektívne vyšetrovanie so Sherlockom Holmesom, biblický príbeh či filmový scenár. Veľmi milo ma prekvapila poviedka so zombie tematikou, lebo zombíkov žeriem (HA!). Myslel som si, že Stephen King sa im nikdy nevenoval. Tak ešte ostáva bezbožne dúfať, že im venuje aj plnohodnotný román, i keď je to nepravdepodobné, lebo ako sme sa dozvedeli vďaka paratextom (poznámkam k jednotlivým poviedkam), aj táto poviedka bola tzv. na objednávku.
Najlepšie poviedky: Porod; Lituji, voláte správně; Můj hezký poník; Desátníci; Dům v Javorové ulici; Poslední Umneyho případ.

1 09.02.2023

„Hlad“ oproti knihe „Smäd“ pozostáva z viacerých poviedok a noviel, čo je dobré, ale zároveň na škodu. Niektoré príbehy sú pútavejšie a strašidelnejšie, iné naopak celkom vlažné. Oceňujem prepojenie s novelami z knihy „Smäd“ a aj v rámci jednotlivých noviel v samotnom „Hlade.“ Autor opäť ostal verný tomu, čo pozná – slovenské pohoria, príroda, história, psychicky slabší protagonista na zle platenej pozícii :)
Celkovo solídna zbierka, ale autor nedokázal prekročiť svoj tieň, i keď o to sa asi ani nesnažil. Do budúcnosti by som však už od autora uvítal niečo inovatívnejšie.

1 21.01.2023

Kniha pozostáva z rozsiahleho výberu autorovej tvorby. Najväčšie zastúpenie majú poviedky a krátke novely, pričom pokrývajú pestré spektrum žánrov. Prítomné sú detektívky, mysteriózne príbehy, horory, ale aj odľahčené poviedky. Nie nadarmo Poa mnohí považujú za zakladateľa detektívneho a hororového žánru literatúry. Žiaľ, väčšina poviedok pôsobí zastarano až starosvetsky, platí to najmä pri spomínaných detektívkach. Iné poviedky sú azda príliš statické, rozprávanie sa často ponorí do rozprávačovej mysle. Z veľkého výberu diel som si ich užil iba zopár. Aj napriek tomu však autorova tvorba stojí za prečítanie, ak už pre nič iné, tak aspoň pre prehľad. Najlepšie poviedky: Jama a kyvadlo, Okuliare, Maska červenej smrti, Pochovaný zaživa, Čierny kocúr.

1 12.09.2022

Mám pocit, že v tomto diely sa toho nestihlo až toľko stať. Výlet dvojice do Maine bol najpútavejšou časťou knihy. Prekvapilo ma, ako autor do príbehu zakomponoval samého seba a nalomil tak štvrtú stenu. Hoci to bolo zvláštne a možno aj trochu otázne, som zvedavý, kam sa táto linka s Kingom uberie v poslednej knihe.
Blúdenie po New Yorku z pohľadu Susannah či Mie boli slabšou stránkou. Tieto pasáže mi prišli zdĺhavé a miestami až nudné, takže som sa aj ťažko sústredil. Záver románu tiež neurčitý. Naozaj som z toho mal pocit, že by sa dal spojiť s ďalšími udalosťami (predchádzajúcimi alebo budúcimi) do ucelenejšieho diela.
Napriek tomu to malo svoje kvality a dej (aj svet) sa pohol, hoci nie o veľa. Bola tam prítomná aj akási naliehavosť, ktorá dobre zobrazovala pocit blížiaceho sa konca. Oceňujem aj prepojenie celej série Temná veža s autorovými osobnými problémami a závislosťami, čo zo série robí akúsi spoveď. Okolnosti vzniku série ďalej prispievajú k jej celkovej mystifikácii a pridávajú jej na hodnote. Rád by som veril, že zápisy v denníku sú naozaj autentické.

25.01.2025

Téma občianskej vojny v USA je zvládnutá dobre. Milo ma prekvapilo, že protagonista sa zhodou okolností ocitol na strane Juhu, lebo pohľad očami porazených býva vzácnejší. Atmosféra, napätie, aj zobrazenie mylných predstáv o vojne a bitke, to všetko funguje. Postavy sú tiež celkom uveriteľné. Najkomplexnejší je nepochybne protagonista Nathaniel Starbuck, ktorý si prechádza mnohými dilemami a čelí očakávaniam ostatných. Celkovo sa román čítal dobre, no mám pocit, že vzhľadom na jeho dĺžku sa toho stalo až príliš málo. Pasáže boli rozťahané a miestami neinformatívne, čo spôsobilo príchod miernej nudy. Určite za to môže aj skutočnosť, že ide o román na pokračovanie. Po dočítaní som však ostal v rozpakoch, či to pokračovanie naozaj chcem prečítať. Určite by som to neoľutoval, no nemôžem povedať, že by som pociťoval motiváciu zohnať si ďalšiu knižku.

22.06.2024

Knižku vystihuje fragmentárnosť a magický realizmus. Kapitoly sú kratučké, väčšinou na dve – tri strany. Mal som pocit, že ide skôr o poéziu v próze. A to sa týkalo formy i obsahu. Nesadol mi štýl autorovho písania, a ani obsah ma ničím nezaujal. Občas nastala vtipná situácia alebo podnetná úvaha, no všetko okolo bolo ako blúznenie v horúčke. Postavy ma ničím nezaujali a mal som problém s motiváciou ich konania. Ilustrácie boli pekné a mali svoje čaro. Keď sa však spätne zamyslím, o čom táto knižka bola, asi by som ani nevedel odpovedať. Na jednu otázku však odpovedať viem – nie, nespomeniem si na Trenčín. Žiaľ.

11.05.2024

Román poskytuje pohľad do fungovania pohraničnej stráže za čias socializmu. Niekedy úsmevný, inokedy tragický. Atmosféra, postavy, medziľudské vzťahy aj situácie sú vybudované na vysokej úrovni a miestami vhodne hyperbolizované, aby pôsobili komicky. Mojou najväčšou výčitkou voči románu je však jeho forma. Skladá sa z relatívne krátkych kapitol. Každá kapitola sa venuje inej postave a názov nesie jej meno. Na rozsahu takmer 400 strán tak autor predstavuje desiatky postáv a ich príbehy. Nebolo treba dlho čítať, aby som sa v menách úplne stratil. Na postavy ako také som nezabudol, pamätal som si ich príbeh a problémy, no nevedel som im priradiť meno. To bol problém, ak dve alebo viac postáv prišlo do kontaktu, vtedy som si nevedel spojiť súvislosti, čo mi výrazne ukrojilo zo zážitku. Pri čítaní som mal často pocit, že každých 10 až 15 strán začínam čítať novú knihu, lebo autor vždy predstavoval novú postavu a jej problémy. Príliš veľa času sa tak venovalo budovaniu postáv a zápletky, no nemám pocit, že by niekedy prišlo uspokojivé vyvrcholenie ich osudov. Ani záver v tomto smere nebol bohatý. Miestami sa to teda poriadne vlieklo a celková neprehľadnosť spôsobená mojou dezorientáciou v menách to len podčiarkla. I keď, neprehľadnosť bola možno čiastočne i zámerom, a možno ju interpretovať ako obraz doby.

11.05.2024

Sprievodca mi ponúkol skvelý náhľad do problematiky vysokej citlivosti a umožnil mi lepšie pochopiť fungovanie takéhoto človeka v rôznych scenároch. Veľa informácií pre mňa nebolo nových, no našli sa aj také, ktoré spojili moje predchádzajúce vedomosti a obohatili ma.
Navrhované praktiky a cvičenia však išli mimo mňa. Zdali sa mi príliš banálne a naivné. Neraz som sa nad nimi pousmial či pokrútil hlavou. A pasáže s opisom nadprirodzených schopností autorka snáď ani nemôže myslieť vážne. Tie som miestami preskakoval.
Kniha teda poskytuje charakteristiku vysoko citlivých ľudí, ktorí vďaka tomu lepšie dokážu porozumieť samým sebe, no neprináša relevantné riešenia, ako sa s týmto darom (?!) vyrovnať.

05.01.2024

Ide o celkom banálny príbeh, na prvý pohľad možno až nezaujímavý, no ukrýva v sebe životné pravdy, ktoré sa autorke podarilo trefne vystihnúť. Témy sa týkajú používania technológií, medziľudských vzťahov a spoločnosti ako celku. Román sa odohráva počas pandémie Covidu a poskytuje tak autentické pocity (nielen) jednej postavy počas tohto obdobia. Už v čase čítania románu, nie tak dlho po uvoľnení opatrení, mi niektoré situácie a zákazy z nekonečných vĺn Covidu prišli bizarné a takmer zabudnuté, takže bolo milé i trpké zároveň vrátiť sa k nim. S postupom času bude takéto svedectvo len a len hodnotnejšie.
A hoci román obsahuje všetky tieto veci, stále ide „iba“ o obyčajný príbeh (?) postavy, ktorá podáva svoju životnú skúsenosť, a pre svoju naivitu a psychické vyčerpanie zo životnej situácie hľadá ľudskosť a dobrotu na miestach, kde nie je.

05.01.2024

Beznádej je vzácnym prípadom, keď Kingove postavy až tak nezaujmú a nezapíšu sa čitateľovi (aspoň mne) do pamäti. Ich nevýraznosť a nedostatok psychologickej hĺbky sú určite spôsobené aj takmer prvoplánovým využívaním dobra a zla. Všetko je vopred dané, a postavy sa tak v podstate ani samé nerozhodujú a dokonca o tom vedia. Negatívne hodnotím aj úvod románu, keď sa podobná situácia zopakovala trikrát, vždy podrobne opísaná od začiatku do konca, len s inými postavami a za trochu iných okolností. Áno, táto situácia bola vyobrazená dobre a pútavo, no tretí raz už som bol unavený. Záver románu bol taktiež nevýrazný a pre všadeprítomnú osudovosť ani nepôsobil dôležito. Jadro románu je však kvalitné. Atmosféra v mestečku Beznádej je skutočne... beznádejná. Odohráva sa v ňom slasher, ale nemám pocit, že s ubúdajúcimi postavami narastalo napätie. Práve naopak, napätie bolo najväčšie, keď boli postavy uväznené, a postupne klesalo, keď sa dozvedali čoraz viac o svojej súčasnej situácii. V románe sa odohralo niekoľko pamätných momentov, no ako celok je to skôr priemerná záležitosť.

02.07.2023

Tretí a zároveň posledný diel trilógie Rivers of Babylon je nepochybne najslabším článkom trojice, avšak vôbec nie zavrhnutiahodným. Prítomné sú typické prvky – bizarné postavy, expresívny jazyk a plynulá štylistika, bláznivé situácie a erotika. Autor však premiestnil hlavné udalosti z Bratislavy za Polárny kruh, do fiktívneho prostredia komunity zotročených Slovákov, ktorí stále hovoria predštúrovskou slovenčinou. Knihe to dodalo na bizarnosti, bola zábava pozorovať dianie v tejto komunite a neskôr azda ešte väčšia sranda bola pri konfrontácii hlavných postáv s touto komunitou.
Niektorým pasážam však chýbala šťava, ktorá bola pri predchádzajúcich dvoch dieloch prítomná po celý čas. Spôsobuje to aj väčší rozsah, ktorý by sa dal pokojne o niečo skrátiť, keby autor vynechal určité slabšie časti. A naopak, záver prichádza znenazdajky, rýchlo, ale mlčky. Nezanecháva po sebe výraznejšiu stopu, akosi náhle skončí a viac už autor nepovie, hoci čitateľ by ešte niečo očakával. Aj napriek tomu sa za románom so zdanlivo bláznivým a vtipným zasadením skrýva hlbší presah, čo z neho robí hodnotné dielo, hoci v mnohých ohľadoch prehnané a nedotiahnuté.

14.01.2023

Zábavná alternatívna história s tragickým presahom. Keby sa Hitler dožil vydania tejto knihy, po prečítaní by aj tak zomrel, lebo by to s ním seklo. Autor umiestňoval jeho postavu do neskutočných, vyhrotených, miestami až bizarných situácií, a pritom zachovával komický tón, čím ho najväčším možným spôsobom ponížil a na jeho úkor rozosmial čitateľov. Nejde však len o samé žartíky a satiru. Miestami sú dej a prostredie mimoriadne temné, špinavé, prízemné a surové. Niekedy som mal pocit, že dej nikam nesmeruje a autor sám nevie, kam ho chce dostať, no možno to bol zámer. V tomto prípade nejde o cieľ, ale o cestu. Akýsi náčrt statickej scény, určitého stavu v kabáte alternatívnej histórie.

14.01.2023

Zbierka próz od Ivana Horvátha ma milo prekvapila. Napriek utlmenej dejovosti mi táto lyrizovaná próza neprekážala, lebo autor lyrizuje skôr situáciami než jazykom. Vyzdvihnúť chcem predovšetkým novelu Laco a Bratislava, ktorá nespočetnými odkazmi na dobové umenie priniesla sviežu perspektívu. Ako čitateľ som sa dokázal vžiť do postavy Laca, ktorý nastúpil na vysokú školu do veľkého, neznámeho mesta. Novela sa zameriava skôr na jeho osobné prežívanie a pocity, ktoré sú u mladého človeka, prirodzene, zmiešané. Niekedy je radostný a hltá život plnými dúškami, inokedy ho pochytí melanchólia a najradšej by sa pred všetkými uzavrel. Aj napriek tejto pocitovej rozpoltenosti si však autor udržuje nadhľad. Vie, že bez dobrého nie je zlé, a bez zlého zase nemôže existovať to dobré. Bolo to teda pre mňa osviežujúce a hravé čítanie, ktoré podľa autorovho zámeru oscilovalo medzi snom a realitou.
„I Laco uznával, že polievka a múčnik sú veľmi rozdielne jedlá a predsa sa na ten istý obed jedia.“

29.10.2022

Dve novely s dôrazom na psychológiu postáv. Vyžadujú si trpezlivejšieho čitateľa, keďže príbeh sa rozvíja len minimálne a ide skôr o prežívanie postáv v jednotlivých situáciách. Veľkú úlohu zohrávajú vnútorné monológy, ale aj dialógy medzi postavami. Musím sa priznať, že len ťažko som sa dokázal vžiť do situácie hlavných postáv. Novely boli napísané v 19. storočí, čo spôsobilo, že niektoré situácie sú z dnešného pohľadu až absurdné. A napriek tomu, že autor nepochybne dobre vykreslil psychiku postáv (najmä na tú dobu), miestami som mal problém so sústredením, miestami som sa nudil.
Večný manžel – napätie medzi minulým a súčasným životom hlavnej postavy, vyrovnávanie sa so svojimi problémami a interakcie s čudnými i menej čudnými ľuďmi.
Hráč – rovnováha medzi osobnou vášňou a láskou, hľadanie zmyslu života, vlastnej identity.

26.08.2022