lucus83 komentáře u knih
e to už moja tretia kniha od Ulickej a páčila sa mi. Síce nie viac ako Daniel Stein, ale bola zaujímavá.
Jakubov rebrík ma začal skutočne baviť až od polovice knihy, potom som už knihu doslova zhltla. Je to príbeh jednej rodiny, jej lások, sklamaní, nových začiatkov. V knihe sa odvíjajú dve dejové línie- príbeh Nory vnučky, a príbeh Jakuba a Marusie - jej starých rodičov. Ich príbeh je prerozprávaný ich listovou korešpondenciou, ktorá trvala štvrťstoročie. Veľmi sa mi páčila postava Jakuba- to ako dokázal začínať stále od začiatku, ako dokázal vo všetkom vidieť nieco pozitívne, jeho systematickosť, jeho listy, jeho láska k hudbe a knihám. Ako sa mi pacil Jakub, tak ma štvala Marusia- jej sebeckosť, narcizmus, malomeštiactvo. Nora sa mi začala páčiť, keď začala starnúť. Páčilo sa mi jej dozrievanie, jej kreativita, jej snaha ist do podstaty veci. Geňu mi bolo ľúto- on si odniesol sklamanie, nenaplnenie plánov Marusie. Stratená, nešťastná existencia. Viťa, Jurik, Tangiz dotvárali príbeh. U Ulickej sa mi páči jej štýl písania- prelínanie dejov, vyvíjanie osudov viacerých postav, listy, jej obrovský prehľad o literatúre, hudbe... opať v románe alebo skor ságe načrtáva otázku židovstva, ľudskosti, dozrievania osobnosti.
Kniha sa mi páčila. Doteraz som mala trochu zidealizovaný pohľad na emigráciu našich krajanov do Ameriky zo začiatku 20-teho storočia. Nevedela som, koľko ich to stálo peňazí a hlavne o koľko ilúzii o šťastnom živote v ďalekom svete prišli.
Paralelu s dnešnou migračnou krízou by som videla hlavne v tom, ze na nešťastí inych ľudí sa stále dobre zarába. Za toľkými migrantmi vobec nemusíme hľadať konšpiračné teórie o premyslených útokoch na Európu, vplyve USA a pod. Pointa je podľa mňa v sieti prevádzačov, dohadzovačov, kupliarstva, agentov, skorumpovaných policajtov, štátnych úradnikov, ľudí co su ochotní za lacný peniaz "kúpiť" celý majetok, vlastníkoch ľodí a hlavne v nešťastí,v biede, v nevzdelanosti a v nevedomosti obetí.
Začiatkom minulého storočia boli na začiatku emigračnej vlny obrovské lode, ktoré vozili tovar z Ameriky, ale neboli obsadené na ceste z Európy. Potrebovali, aby sa im cesta oplatila- potrebovali naplniť loď a najvýhodnejšou možnosťou bolo- naplniť ju -na komfort nenáročnými cestujúcimi. Obchodné lodné spoločnosti, preto najali kopu agentov, ktorych posielali do najchudobnejších oblastí Haliče, Spišu... kde tamojším nevzdelaným ľuďom rozprávali o Amerike ako o krajine nekonečných možností, kde peniaze ležia na ceste a treba ich len pozbierať.... Predávali im lístky na loď, posúvali ich za prevádzačmi, ľuďmi, čo boli ochotní hneď odkúpiť, to málo, co mali. Emigrácia bol v tom case trestný čin, takže bolo treba kopu, nič nevidiacich žandárov, ochotných štátnych úradnikov, pisárov a pod. Odchádzali muži v najlepších rokoch, slobodní aj otcovia rodín... No Amerika nebola krajinou nekonečných možností, najmä nie pre nevzdelanych Haličanov. Dostavali tu najťažšiu pracu v baniach, pri vysokých peciach... Mnohí zahynuli pri praci, mnohí ako bezdomovci, mnohí len horko tažko zarobili na spätný lístok a vrátili sa spať ešte ako väčší žobráci. Len tí najschopnejší sa uchytili, zarobili a vrátili sa, alebo za nimi prišla rodina. Mnohé dievčatá naleteli kupliarom- skončili ako prostitútky v tych najhorších bordeloch Ameriky, Turecka, Argentíny...
Osobitne sa vysťahovalectvo týkalo Haličskych Židov- progromy na Ukrajine, v Rusku, vlna vzrastajúceho antisemitizmu v Rakúsko-Uhorsku viedla k vysťahovaniu obrovského počtu Zidov.
Čítanie je pútavé, autor si dal skutočne záležať, aby v knihe čo najviac objektívne opísal situáciu v Haliči- v najchudobnejšej časti R-Uhorska rozhraní 19. a 20-teho storočia
Rozprávačom príbehu je dievčatko- autorka, ktoré kvoli 1. svetovej vojne prišlo o bezstarostne detstvo. Napriek ťažkým časom, ktoré dokonale odhalili a zvýrazňovali charaktery, jej vnútorný svet ostáva čistý, plny fantázie, lasky. Autorkine obrazy sú krasne, vykreslenie charakterov prepracované. Nádherná kniha
Az pri svojich deťoch som objavila Lindgrenovej úžasne knihy, z ktorych ide toľko lasky, fantázie, čara detstva.... Biografia sa mi páčila, aj keď som čakala, ze sa o nej dozviem viac. Detstvo, jej rodinne zázemie,, pribehy o starých rodičoch boli dosť podrobne rozobraté. Jej manželský zivot, nieco o jej vlastných deťoch vsak bolo v knihe rozobraté max v 10 vetách. Napriek tomu sa mi kniha páčila- bolo v nej rozobraté jej dielo- co konkrétne ju pri písaní ovplyvnilo. Bola v nej opísaná jej obrovská láska k deťom, k prírode. Ako sa 70-ročná zapojila do veci verejných, do boja za práva zvierat, detí, za lepšie životne podmienky.
S detmi momentálne fičíme na Dahlovi a Charlie a továreň na čokoládu sa mi z nich páčila asi najviac. Je plna fantázie, má myšlienku, deti núti zamyslieť sa nad dobrom a zlom. Syn miluje pesničky Umpalumpov.
Kniha sa mi páčila, aj keď aj mne vadili časti o politike. Mým maródum sa mi páčila preto oveľa viac. Kniha núti zamyslieť sa nad našim uponáhľaným svetom, nad našimi prioritami, nad prijatím zodpovednosti nad našim zdravím... Je určená pre ludi, ktorí sa chcú uzdraviť, nielen liečiť. Ako zdravotník vsak vidím, ze takých ludi je len menšina. Väčšine ludi vsak vyhovuje, len polikať prášky- nechcú prebrať za seba zodpovednosť, zmeniť životný štýl. Im nepomôže ani komplexná medicína.
Kniha môjho dospievania, taká romantická, taká napínavá.
Karol Koch je jednou zo zabudnutých osobností našej histórie. Významná postava v protifašistickom odboji. Dr. Koch bol pôvodom Čech, ktorý za prvej Československej republiky prišiel do Bratislavy a podieľal sa na založení Lekárskej fakulty. Bol známym chirurgom, zakladateľom Kochovho sanatória, ústavu pre "mrzáčikov, mimoriadnym profesorom chirurgickej propedeutiky (z politických dôvodov v r 1941 nebol realizovaný návrh na riadneho profesora),vedec autor lekárskych kníh a esejí..
Vtedajšej Bratislave klal oči- vynárali sa otázky kde vzal peniaze na sanatórium, na vilu na Jadrane, na cestovanie, bol predsedom Klubu slovenských automobilistov... Autor nezistil odkiaľ mal Koch dostatok peňazí na výstavbu sanatória- no pozemok dostal od mesta, sanatórium navrhol jeho priateľ -známy architekt Jurkovič, Koch sa dobre oženil, mal veľa bohatých priateľov, veľa prednášal, mal obchodného ducha, povrávalo sa, že predal vzácnu filtelistickú zbierku...
Počas Slovenského štátu mu bol ako Čechovi vydaný zákaz viesť lekársku prax. Naďalej však pôsobil v Kochovom sanatóriu- 2x týždenne mu dovolili operovať a liečiť prominentných Nemcov. To bolo robené len ako zastierka. Angažoval sa totiž v protifašistickom odboji, ako jedna z hlavných postáv Justície- protifašistickej odbojovej skupiny. Justícia vydávala ilegálne tlačoviny, rozdeľovala získané financie pre utečencov, lieky, zbrane a najmä falošné dokumenty pre ilegálnych pracovníkov a prenasledovaných občanov. Dr. Koch veľa riskoval a vo svojom sanatóriu operoval mnohých partizánov a nežiadúcich. V 1941 bol odsúdený za špionáž v prospech Srbska a Ruska- tri mesiace bol väznený gestapom.
V 1948 predal Koch sanatórium Ústrednej národnej poisťovni za 6,5 mil korún. No v tom roku bol predaj anulovaný . V 1951 sa začína proces so skupinou velezradcov a špiónov skupiny ONBRA (Obrana národa) je zatknutý, mučený, "priznáva sa" a je odsúdený na doživotie, prepadnutie majetku a doživotnú stratu občianskych práv. Vo väzení strávil 12 rokov. V 1963 bol amnestovaný. V 1968 emigruje do Kanady. v 1971 bol Koch uznaný za spravodlivého medzi národmi. Umiera v roku 1981.Rozsudky z roku 1951 boli zrušené až v roku 1991.
Kniha je písaná pútavo, vykresľuje pomery tej doby. Kochov súkromný život je napísaný v náznakoch- nakoľko sa nezachovalo veľa info. Žije v bezdetnom manželstve, má však milostné avantúry, milenku a s ňou syna. S manželkou vychováva druhého svojho nevlastného syna.
Kniha sa dobre číta, je zaujímavá, má príznačný názov. Pocity ako na cudzej svadbe- to sa tiahne autorkiným celým životom. Narodila sa v Poľsku v židovskej rodine. Celé jej detstvo je poznačené nenávisťou proti Židom. Od malička sníva o tom, že sa stane lekárkou. No v Poľsku ako židovka nemôže študovať, preto príde študovať do Bratislavy, kde však ako cudzinka nemôže popri štúdiu pracovať. Nemá dostatok peňazí, tak pracuje na čierno, učí sa po nociach, načas dokonca preruší štúdia.
Po vzniku prvého Slovenského štátu je poslednou promovanou Židovkou- lekárkou. Pridelia ju ako chirurgičku do Žiliny.
Ešte počas štúdii sa stala členkou komunistickej strany- plná ideálov o rovnosti, slobode... Zo Žiliny ju fašisti ako Židovku, odviedli do koncentračného tábora v Novákoch, počas väznenia v Ilave je poškodia nadobličky- následkami trpí do konca života. Z koncentračného tábora sa jej podarí ujsť, zapája so do SNP. Po potlačení povstania uteká do hôr, tu sa dostáva sa na čelo jednej povstaleckej skupiny. Koniec vojny ju zastihne v lesoch. Po vojne je plná ideálov, energie, odhodlaná budovať novú vlasť. No veľmi rýchlo precitne, komunizmus totiž nepozná len rovných, ale pozná aj rovnejších. Kvôli podlomenému zdraviu sa už nikdy nevráti k chirurgii. Je menovaná za vedúcu odborov, nie však nadlho. Precitá, ani tu nie je vhodné, aby bola na čele židovka. Medzitým sa dostáva do konfliktov so súdruhmi, nútia ju krivo svedčiť v procesoch proti bývalým spolubojovníkom. Na čo však ona nemá žalúdok. Opäť je vyšetrovaná, zastrašovaná, väznená. Súdruhovia sa jej otáčajú chrbtom. Nakoniec jej dovolia robiť ortodonciu detí (dáva strojčeky na zuby). V práci sa nachádza, pacienti ju majú radi.
Celý život bojuje o slobodu o svoje ideály, stojí si za nimi. Celý život ostáva ľudská, celý život sa cíti ako na cudzej svadbe.
Asi by som tento príbeh videla radšej ako divadelnú hru. Kniha ma tak neočarilla ako som očakávala (podľa recenzií). Asi som uz príliš mladá, aby som ocenila satiru na socialistické časy. Kniha sa mi nezdala velmi vtipná, skôr tragikomická, plná tažko pomenovateľnej beznádeje. Navyše nemam rada, keď je hlavnou postavou vychytralec, v tomto prípade Ostap Bender - veľký kombinator. Pribeh je napísaný po formálnej stránke bravúrne, autori sa vyhrali s dialógmi, opismi, postavami. Nemôžem povedat, ze by sa mi úplne nepáčila, ale nie je to moja šálka kávy.
Pri čítaní tejto knihy mi miestami naskakovali zimomriavky- kniha napísaná v roku 1932 je nadčasová, vysoko aktuálna v tomto čase. Témou knihy je dokonalé, prepracované ovládanie spoločnosti. Nový jedinci sa nerodia, vznikajú umelým oplodňovaním, prepracovanou tzv. Bokanovskou metódou (z jedného vajíčka je možné vytvoriť až 96 zárodkov - jedinci nižších kast). Spoločnosť je kastovaná- alfa, beta, gama, delta epsilon jedinci. Epsilon jedinci sú určení na ťažkú prácu, su poloidioti, čo sa docielilo počas ich vývinu vo fľaši ( alkoholové médium, ožarovanie X- lúčmi...) najvyššia kasta sú alfa plus jedinci- naj jedinci, vysokí, inteligentní).
Celá spoločnosť je už od narodenia ovládaná heslami- co sa smie a nesmie, akí sú šťastní, ze smú pomáhať spoločnosti, kastovanie, konzumný spôsob života, kult mladosti krásy, vsetko v heslách a jednoduchých veršoch)
Celá pointa je v "šťastnom "živote v okamžitom naplnení potrieb, promiskuite, ktorá je im vtĺkaná od malička- žiadne vzťahy, dlhší vzťah je podozrivý, všetci patria všetkým. Potreby sa plnia hneď, dbá sa aby nikomu nič materiálne nechýbalo, kultom je krása a mladosť...cez heslá sa pestuje odpor k škaredému, chorému, starému. Ludia sú pripravovaní, ze zomrú v šesťdesiatke - v špeciálnych centrách, keď uz nie sú dosť výkonní, keď sa im znižuje libido, keď by mohli začať rozmýšľať ...
Len nebiť sám, dostať hneď, samu- drogu, po ktorej je každý štastný, ktorá vyrieši každý problém. Na tomto pozadí sa rozvíja príbeh- ktorý vlastne nie je až taký dôležitý. Kniha vsak núti sa zamyslieť, nad nami, k čomu speje naša spoločnosť.
Práve som dočítala jednú skvelú knihu, jednu z top, z toho čo som doteraz čítala. Príbeh sa odohráva, v neskutočných životných podmienkach a predsa je plný života a slobody. O tom je práve kniha o sile ducha, o slobode, o nájdení seba samého, podstaty seba samého, Boha. Kniha je vlastne o presúvaní hlavného hrdinu svojimi minulými životmi. Je o pochopení zákonitosti života, ľudskosti, šľachetnosti, mravnosti. Kniha zanechala vo mne hlboký dojem.
Táto kniha je trochu iná ako Aser Lev, alebo Vyvolení. Ústrednou témou je aj tu židovstvo- konkrétne v minulom storočí v Rusku. Je to životopis otca a syna Slepakovcov- boľševika a disidenta. Obaja sú revolucionari, obaja bojujú za svoj sen.
Otec Salomon o nastolenie komunizmu- rovnosti. Židia v Rusku boli po celé stáročia na okraji spoločnosti. Na začiatku storočia mohli žiť len na vyhradenom území, bez väčších práv, bez väčších možností študovať. Salomon prežil ako dieťa progrom- antisemitizmus bol prítomný v Rusku 20 stor prakticky stále, boli len pokojnejšie a búrlivejším obdobia.
Syn Voloďa bojuje za slobodu, za možnosť emigrovať, za ľudské práva. Je takzvaným "refusenikom"- človekom, ktorému odmietali dať úrady výjazdné výzum. Voloďa sa ho pokúšal získať viac ako 20 rokov.
Kniha bola velmi zaujímavá, musím sa priznať, že som toho vela o Rusku 20 stor nevedela. Na pozadí rodinnej kroniky, sa dozvedáme o histórii- cárske Rusko, prvá svetová vojna, nástup komunizmu- Lenin, občianska vojna, hlad, Nástup Stalina a viac ako 17 miliónov mŕtvych Rusov, druha svetová vojna, čistky, Gulagy, Brežnev, túžba po slobode, boj za ľudské práva, zatýkanie, vyhnanstvo...
A odvíja sa aj dejové línia- židovstva. Progromy počas cárskeho Ruska. Nástup komunizmu- veľká časť jeho predstaviteľov boli Židia- aj Trocký. Snaha o asimiláciu Židov, upieranie náboženskej slobody, antisemitizmus ľudových máš- za komunistami videli Rusi Židov, mstili sa na židovskej komunite. Stalin - obrovské čistky, vraždenie a zatýkanie starých boľševikov. Brežnev trochu odľahčenie- no stále náboženská nesloboda, snaha o asimiláciu.
Veľmi zaujímavá kniha.