LuiCJ komentáře u knih
Fyzika nikdy nebola nejako mojim hlavným "študijným odborom", no toto bolo celkom zaujímavé čítanie.
Nuž, bolo to niečo prelúskať sa touto knižkou...
"We Bought a Zoo" je jedna z mála kníh, ktoré som si prečítal v elektronickej podobe. Originál v angličtine som prvýkrát začal čítať v nemocnici. V jedno nedeľňajšie poobedie dávali v televízii sfilmovanú verziu. Tá sa mi neskutočne páčila a v podstate hneď po jej zhliadnutí som sa rozhodol, že si prečítam knižnú predlohu. A to som nevedel, že mi to bude trvať viac ako rok a pol.
Benjamin Mee je veľmi obdivuhodný človek. Pustiť sa do takého obrovského projektu ako kúpa, kompletné prerobenie a následne otvorenie novej ZOO, je niečo, čo sa nevidí len tak. Ak tomu zažiť smrť vlastnej manželky a ešte obrovské množstvo ďalších problémov s tým spojené, obrovský rešpekt. Mee vydáva prostredníctvom knižky svedectvo o niekedy až neuveriteľných osudoch ľudí - on, jeho rodina, pracovníci v ZOO. V diele do detailov opisuje príbeh znovuotvorenia jeho zoologickej záhrady - Dartmoor Zoological Park. Všetky procesy súvisiace s kúpou, samotnou starostlivosťou o zvieratá až po rodinný život a osobné straty. Britský autor veľmi prispel do literatúry faktu či sveta diel napísaných podľa skutočných udalostí. Povedal by som, že je to práve vďaka jedinečnému a silnému príbehu nielen o prírode a zvieratách ale hlavne o ľudských vzťahoch.
"We Bought a Zoo" som druhýkrát začal čítať niekedy v marci 2020 až som v júli 2021 dočítal poslednú stranu. Nemám veľmi v obľube e-knihy, zredukovaniu času pred obrazovkou pred spaním veru dvakrát nepomáhajú. Avšak dočítal som to. Dosť sa mi to nakoniec páčilo. Z veľkej časti však vďačím aj filmu, ktorý ma na to naviedol, aj keď dejovo sa odlišujú.
Niekedy som sa v knižke však trochu strácal. Úplne chápem ak niekto nemá rád dlhé opisné kapitoly, v ktorých sú detailne vysvetlené postupy pri dentálnom chirurgickom zákroku pumy.
Odhliadnuc však od mnohokrát zdĺhavej formy textu, "We Bought a Zoo" ponúka komplexný, silný, emocionálny a aj poučný rozbor náročnej epizódy ľudského života.
“You know, sometimes all you need is twenty seconds of insane courage. Just literally twenty seconds of just embarrassing bravery. And I promise you, something great will come of it.”
Ku "Canterbury Tales" som sa, ako aj k iným známym literárnym klasikám, dostal vďaka predmetu "Britská a americká literatúra" na gymnáziu. Ako povinné čítanie sme mali 5 poviedok prerozprávaných Billom Bowlerom. Páčili sa mi a tak som siahol po kompletnom prozaickom vydaní v podaní Petra Ackroyda. Po prečítaní musím povedať, že tých päť veľmi opatrne prerozprávaných poviedok boli len slabým odvarom Ackroydovho podania. Skutočne veľmi slabý odvar.
"The Canterbury Tales" je prvá kniha, ktorú som od majstra Chaucera čítal. Najznámejšie dielo britského klasika si zaslúži obdiv hneď z niekoľkých dôvodov. Totiž, táto zbierka poviedok sa nedostala medzi najpopulárnejšie diela svetovej literatúry len tak.
Hoci som nečítal úplne pôvodné poetické vydanie, Ackroyd veľmi dôverne zachytáva Chaucerov text ako celok. Či už sú to zdĺhavé kvetnaté opisy v "Knight's Tale" alebo neskutočne explicitné a grafické časti v "Merchant's Tale". Chaucer podáva hodnoverný, historický obraz Anglicka v 14. storočí z pohľadú ľudí rôznych povolaní či sociálnych vrstiev. Aj keď pochopiteľne ide o fikciu, príbehy ponúkajú zaujímavé pohľady na hodnoty ako viera, čestnosť, vernosť či skutočná láska medzi ľuďmi.
Čo pridáva poviedkam na atmosfére je jednoznačne úvod a spôsob rozprávania. Príbehy rozprávajú ľudia putujúci k hrobu Thomasa Becketta v Canterbury. Medzi pútnikmi je aj sám básnik (Geoffrey Chaucer). Zloženie pútnikov odráža rozloženie stredovekej spoločnosti. Šľachtu reprezentuje rytier so sprievodom, duchovenstvo kňaz, mních, mníška a ďalší. Intelektuálny svet zastupuje lekár s právnikom. Najnižšie sociálne stav zasa vidiecki poddaní.
"The Canterbury Tales" tak ponúkajú zaujímavú zbierku rôznych žánrov od fabliau cez rytiersky román až po exemplum. Chaucer vytvoril každému rozprávajúcemu osobitný štýl, ktorý parádne dáva nahliadnuť do mysle stredovekého človeka.
Geoffrey Chaucer a jeho cyklus 24 dôvtipných príbehov otvárajú čitateľovi možno nepoznané dvere do anglického mikrokozmu stredovekej spoločnosti. "The Canterbury Tales" patria jednoznačne medzi to najzaujímavejšie z anglickej literatúry. Vrelo odporúčam.
Komentár k tomuto dielu sa mi píše asi tak ťažko, ako sa mi samotné dielo čítalo.
Vďaka povinnému čítaniu na gymnáziu som tak teda prešiel jednu z najznámejších poviedok slovenskej literatúry. A nemal som dobrý pocit.
Timravin zámer pre napísanie Ťapákovcov chápem. Kritiku zatrpknutého živote obyvateľov slovenského vidieku a neschopnosť sa posunúť dopredu si myslím, že bolo potrebné spomenúť a upovedomiť čitateľov o tejto pravdepodobne skutočnosti (aj keď samotný príbeh je fikcia). Charaktery postávy sú vykreslené neskutočne realisticky, z takej Anče či Ili som mal presne ten pocit, aký som mal mať. Odpor.
Neviem teraz či mám skôr pochváliť pekne vyobrazenú vidiecku atmosféru začiatku 20. storočia alebo skritizovať rozťahanosť príbehu a totálne otrávenú chémiu medzi postavami. Fakt neviem.
(SPOILER) Autormi tejto knihy sú cestovatelia Martin Navrátil a Peter Hliničan. Martin z Ostravy, historik. 17 rokov cestuje po svete. Navštívil viac ako 175 krajín sveta. Má 14 ročné sprievodcovské skúsenosti v CK BUBO. Založil vlastný cestovateľský portál Travelistan. Peter Hliničan je Bratislavčan. Študoval prekladateľstvo a tlmočníctvo. Precestoval 80 krajín a je dlhoročným turistickým sprievodcom.
Travelistan je známy od svojho vzniku svojím netradičným pohľadom na cestovanie. Veľakrát okrem tradičných miest podniká dobrodružné expedície do destinácií ako napr. Kongo, Afganistan či Čukotka. Čukotka? Nuž práve na tento kraj sveta ich zaviedla v marci 2020 ich ďalšia výprava.
Cieľom výpravy bolo prejsť pešo Beringov prieliv, asi 85 kilometrový, v zime zamrznutý. Ide o pás mora oddeľujúci Rusko od USA. Je to jeden z najvýznamnejších prielivov na planéte. Práve tadiaľto sa v období od 40 000 do 10 000 rokov p n. l dostali prvý ľudia z Ázie na americký kontinent, ktorý osídlili. V novodobej histórii sa to podarilo len 11 ľuďom. Traja Slováci, štyria Rusi a jeden Novozélanďan sa o tento extrémne náročný prechod pokúsili. V knihe autori rozprávajú svoj úprimný príbeh o výprave vo forme denníka. Popisujú podrobne všetky prípravy, ktoré zahŕňajú získanie rôznych povolení, konkrétne výzvy, ktoré bolo nutné prekonať. Okolnosti sa však nakoniec ukázali v neúspech expedície. Kvôli prichádzajúcemu uragánu a nedostatočne zamrznutej morskej ploche v dôsledku globálneho otepľovania musela byť expedícia na 10. deň ukončená.
Za toto rozhodnutie majú u mňa členovia expedícia obrovský rešpekt. Prijať niečo tak ťažké, až zdrvujúce, nie je len tak. Šlo o 10 mesiacov tvrdého tréningu, príprav a vybavovania. A predsa boli prinútení konať inak. Život má však väčšiu hodnotu ako akýkoľvek úspech.
Odporúčam každému si knihu prečítať. Zvlášť, kto rád v živote frfle. Mne pomohla. S Martinom a Peťom som sa počas uplynulých rokov osobne stretol. Veľa mi dali.
“Možno je tento výsledok znamením, ktoré nás má posunúť ďalej. Určite však vieme, že keď sa bude dať a podmienky budú ideálne, bez rozmýšľania to pôjdeme skúsiť opäť. Lebo keď zacítite a okúsite tento kút sveta a spôsob života, nezbavíte sa toho.”
(SPOILER) Prečítané v rámci povinného čítania na strednej škole. Trvalo mi však celkom dlho, kým som sa k tomu dokopal.
Nakoniec som rád, že som štúdiu tejto poviedky venoval čas. Hoci mi to prišlo niekedy celkom zdĺhavo napísané, táto klasika slovenskej literatúry má peknú a celkom hlbokú myšlienku. Ide o prvý príbeh od Martina Kukučína, ktorý som si prečítal. Podobne, ako aj pri Macovi Mliečovi od J. G. Tajovského, páčili sa mi dobové opisy prostredia, vykreslené charakteristiky postáv a samotný dej. Okrem autorovej kritiky zemianstva mi príde, že taktiež istým spôsobom odkazoval aj dočasnosť všetkého v ľudskom živote.
Nech bolo, ako chcelo, ale od pána Aduša nikdy viac nepočul známych slov:
„Keď báčik z Chochoľova umrie…“
Vskutku pekné dielo, z ktorého som si aj ja niečo odniesol.
Túto poviedku som si mal za úlohu prečítať v rámci povinného čítania na strednej škole. Macovi Mliečovi sme celkovo venovali dosť študijného času, keďže sa podľa môjho názoru jedná o oveľa hlbšie dielo, ako sa môže zdať.
Ide o prvú poviedku od Jozefa Gregora, ktorú som čítal a som rád, že som začal práve Macom Mliečom. Ponúklo mi to nový pohľad na slovenskú literatúru a priblížilo mi to "historické okolnosti" začiatku 20. storočia. Autor veľmi zaujímavo opisuje a istým spôsobom kritizuje vtedajšie podmienky, no zároveň čitateľovi dáva možnosť nakuknúť do života úplne obyčajných ľudí. Charakteristiky a vlastnosti jednotlivých postáv sú výborne vykreslené.
Maco Mlieč, ako klasika slovenskej literatúry ponúka na 12 stranách realistický a možno zamysleniahodný pohľad na život tvrdo pracujúceho človeka.
Toto je presne knižka, akú som hľadal.
Som veľkým milovníkom záhad a tajomna a tak, keď som našiel túto knihu v poličke môjho deda, potešil som sa. Kolektív autorov veľmi zaujímavou a hlavne nenásilnou a teórie nevnucujúcou formou zozbieral a prehľadne zadelil najväčšie záhady sveta. Skutočne, kniha je veľmi prehľadá a dobre sa v nej orientuje, čo mi veľmi pomáha pri štúdiu jednotlivých príbehov.
V tejto dobe sa akoby vytráca záujem o duchovnú literatúru. Aj keď by som túto knihu za dielo spadajúce pod tento žáner veľmi nezaradzoval, má to s tým veľa spoločného. Tajomné stopy ľudstva poukazujú skutočne seriózne na to, že EXISTUJÚ veci mimo ľudského chápania. Príbehy, skúsenosti, miesta či bytosti, ktorým jednoducho človek nedokáže stopercentne porozumieť. Je ich mnoho a určite stojí za to hľadať odpovede. Veľa z nich nájdeme práve v tom duchovnom vnímaní ako napríklad osobný vzťah s Bohom, ktorý je pre rímskokatolíka (ktorým som aj ja) veľmi dôležitým. Čo sa týka takej ezoteriky, tu si už treba dávať pozor. Nemám nič proti skúmaniu neprebádaných tajomstvá bytia, no využíva to mnoho klamárov a falošných podvodníkov, ktorý sa to snažia zneužiť pre svoj prospech. Veľa vecí s nálepkou "ezoterika" môže byť bludných a nebezpečných. Táto kniha sa k tomu stavia neutrálne. Rieši to ako serióznu vec (aj keď nie veľa) a ponúka vážne vysvetlenia. Taká astrológia, to je trochu iné. Túto pavedu síce niekto môže považovať za zaujímavú, no reálne si nemyslím, že ide o dôstojné "skúmanie". Astrológovia sa snažia zistiť budúcnosť a úplne odkopávajú Boha tým, že hľadajú akési riešenie vo hviezdach. S reálnou vedou to nemá takmer nič spoločné. Okultizmus je však úplný a najnebezpečnejší spôsob vyznávania možnosti nadprirodzeného spojenia s posmrtnými javmi pomocou mágie. Mágia je sama o sebe reálne avšak nesmierne nebezpečná praktika. Zahrávanie sa s tým už zničilo životy mnohým ľuďom a niektoré príbehy si možno prečítať aj v tejto knihe.
Určite je odporúčam každému, koho by tajomstvá ľudstva zaujímali. Je napísaná veľmi pútavo, prehľadne a hlavne nestranne a na rovinu podáva fakty a najnovšie zistenia.
Druhý stupeň je samozrejme o niečo ťažší ako predošlý (Prvý Skaut), no o to viac sadne potom ďalej vekovej skupine od 13 do 14 rokov. Neznáme Cesty sú perfektnou príležitosťou ako môžu skauti a skautky približne v tejto vekovej kategórii dobrodružnou formou posunúť svoj osobný rozvoj ďalej a aj napriek nie najľahšiemu plneniu, stať sa dobrým človekom.
Táto kniha mi skutočne v mojom skautskom napredovaní pomohla. Jednoznačne odporúčam každému skautovi od 12 do 13 rokov.
Túto knihu som čítal pomerne dlho, no aj napriek tomu, jednoznačne za prečítanie stála.
Knižiek od nemeckej autorky Susanne Rebscher vlastním 3, táto však bola prvá, ktorú som si prečítal. Vybral som si ju preto, lebo v čase, keď som ju začal čítať, sme sa v škole na hodinách dejepisu učili o Napoleonovi Bonapartovi. Spomenul som si, že toto dielo mám a tak som sa rozhodol po ňom siahnuť.
Náučnú literatúru mám veľmi rád a v minulosti som už prečítal niekoľko kníh o histórii. Dejiny a história celkovo mi prídu ako jeden z najdôležitejších predmetov na skúmanie. Viem, že to povedali už mnohí a tak sa k nim pripájam aj ja - čím lepšie chápe ľudstvo minulosť, o tom lepšie porozumie súčastnosti a budúcnosti. Je to tak.
Táto kniha veľmi pekne a hlavne zaujímavou formou mapuje život jedného z najkontroverznejších postáv 18. a 19. storočia - Napoleona Bonaparta. Dovtedy, dokiaľ som si knižku neprečítal, nevedel som o ňom skoro nič. Po prečítaní sa cítim oveľa viac obohatený o rôzne zaujímavosti, historické fakty a súvislosti. Stále sa však vynárajú mnohé nové otázky - Napoleon Bonaparte od Susanne Rebscher mi ich pomohol lepšie pochopiť.
Kniha obsahuje mnoho vyklápacích obrázkov, "otváračiek" a hlavne zaujímavostí z daných období.
Ja som rád za túto knihu, dala mi skutočne viac pochopiť život "samozvaného" cisára a určite ju odporúčam každému - či už je dieťa alebo dospelý čitateľ.
Táto kniha mne osobne veľmi pomohla. Či už v oblasti osobného rozvoja alebo štýlu argumentácie a komunikácie s ľuďmi.
Ide o dielo, v ktorom autor približuje 19 najčastejších logických a argumentačných faulov vo veľmi zaujímavej forme.
Ali Almossawi sa rozhodol pre veľmi dobrú vec a to zakomponovať do knižky ilustrácie. Alejandro Giraldo, ktorý je ilustrátorom tejto knihy odviedol veľmi slušnú prácu vďaka výstižným a milým obrázkom. Tie sú inšpirované dielami od spisovateľov ako G. Orwell alebo L. Carroll. Sú na nich zobrazené zvieratká, ktoré sa vždy dopustia daného argumentačného faulu a tak si čitateľ lepšie dokáže predstaviť o čo ide.
Každému logickému (argumentačný) faulu je venovaná jedna strana a preto kniha veľmi úhľadná a aj vďaka "mapke" na začiatku sa v nej dobre orientuje.
K tomuto dielu náučnej literatúry sa aj napriek prečítaniu budem stále vracať a bližšie si túto veľmi aktuálnu a dôležitú problematiku študovať - ako správne argumentovať.
Lewisu tvorbu začínam mať každým ďalším dielo Kroník Narnie radšej a radšej. Princ Kaspián je toho dôkazom.
Sériu som sa rozhodol čítať v chronologickom poradí. Ako štvrtú knihu som teda prečítal túto. Musím povedať, že sa mi páčila. Pokojne si viem predstaviť aj ako druhú zo série. Príbeh, dá sa povedať, nepriamo naväzuje na Lev, šatník a čarodejnica. Vystupuje v ňom niekoľko rovnakých postáv, no samozrejme stretávame sa aj novými.
Princa Kaspiána by som ešte možno prirovnal k predošlej knihe - Kôň a jeho chlapec. Obe knihy zdieľajú podobné prvky v príbehu ako napríklad cestu (štyri deti - Šasta a spol.) či finálny boj. Avšak aj napriek tomu, ju považujem za pekné dielo. Asi úplne najviac sa mi páčil koniec. Nádherné ukončenie ma veľmi nadchlo. Teším sa na ďalšie časti.
Hádam žiadnu knihu som nečítal skoro dva roky. A to nie je ani tak dlhá. Škola filmaření bola pre mňa výborných úvodom do sveta filmu a jeho samotnej výroby. Podarilo sa mi ju vyhrať v jednej miništrantskej súťaži a tak som sa onedlho pustil do čítania. Aj keď som veľkým fanúšikom kinematografie, s menami ako Ted Jones či Chris Patmore som sa predtým nestretol. Títo dvaja “známi” filmári však napísali knihu, ktorá mi veľmi pomohla v oblasti tvorby.
Ide o spojenie náučnej literatúry a umenia, dielo preberá jednotlivé body výroby filmu celkom podrobne aj keď sa možno niekedy žiadalo viac. Knihy mi absolútne nevadí čítať v češtine, som rád, že ma rozvíjala aj po tejto stránke. Naučil som sa mnoho nových výrazov, tipov, trikov či rád, ktoré mi jednoznačne pomohli. Určite odporúčam každému začínajúcemu filmárovi.
Kamenných strážcov som začal čítať niekedy v apríli 2017. K sérii som sa dostal cez skauting, keďže som už od roku 2015 skaut. Možno aj práve táto skutočnosť podnietila môj záujem o hrady po celom svete. Po takmer dvojročnej prestávke som sa teda na skautskom tábore pustil do čítania tretej časti tejto skutočne výbornej série.
Miroslav Slámka so svojim kolektívom odviedol jednoznačne výbornú prácu. Zozbierať, spísať, vyfotografovať 18 hradov menej známych slovenských hradov určite nie je jednoduché. Kniha vie však dokonale zaujať a poskytnúť množstvo faktov a zaujímavostí zo slovenských dejín.
Náučnú literatúru v spojení s cestopismi a miestopismi milujem. Dokáže ponúknuť toho skutočne veľa ako práve toto zavŕšenie trojdielnej edície Kamenní strážcovia.
Túto knihu som dostal na Vianoce od starých rodičov a keďže som rímskokatolík, čitateľ a milovník dejín a histórie, nevidel som dôvod si po šiestich mesiacoch neprečítať toto dielo. Ide o podľa vedeckých prepisov upravené texty, ktoré opisujú životy dvoch významných gréckych svätcov, učiteľov a vierozvestcov, Konštantína a Metoda. Život Konštantína a Život Metoda napísal pravdepodobne Svätý Gorazd, jeden zo žiakov solúnskych bratov. Do podoby, v akej sú v knihe ich upravil slovenský historik Milan Stanislav Ďurica. Nikdy predtým som žiadnu knihu od neho nečítal.
Náboženstvo je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie už od “stvorenia” sveta. Časom sa dostalo aj do literatúry a postupne sa z toho stal aj literárny žáner. Toto je moja asi tretia náboženská kniha, ktorú som si prečítal. Svedčí o rôznych skutkoch a prínosoch Apoštoloch Slovanov do slovenskej kultúry a ktovie, ako by dnes vyzeralo Slovensko bez ich učenia. Aj keď samotná kniha nie je dlhá, napísaná je skutočne zaujímavou formou. Ani neviem k čomu by som to prirovnal. Čo sa týka biografií a memoárov, ide o moju druhú knihu. No pochybujem, že by bol nejaký životopis napísaný podobnou formou. Jednoznačne tam však cítiť staroslovienčinu.
Z oblasti histórie som už čo-to čítal a tak Život Konštantína a Život Metoda mi odkryl úplne nové miesta a príbehy z dejín, ktorým som predtým nevenoval príliš pozornosť, aj keď ma to celkom zaujímalo.
Život Konštantína a Život Metoda radím jednoznačne ku knihám, ktoré by si mal každý kresťan, Slovák či len “milovník” náboženstva, histórie alebo čitateľ životopisov prečítať.
Na tento diel som sa celkom tešil. Po prečítaní neskutočne divnej Záhady vreštiacich hodín som čakal, že príde niečo normálnejšie. A tak sa aj stalo.
Záhada hovoriacej lebky ponúka celkom slušný, napínavý príbeh. Ide zároveň aj posledný diel, ktorý napísal tvorca série - Robert Arthur Jr.
Mne sa veľmi páčil začiatok. To ako sa k riešeniu celej záhady dostali a potom aj jednotlivé postavy sú veľkým plusom knižky. Aj keď možno samotnej hovoriacej lebky by sa mi žiadalo viac. Dobrodružné pátranie neskôr vrcholí vo viac-menej (ne)tradičný koniec.
Za mňa celkom fajn, diel obsahuje všetko, čo by nemalo chýbať v dobrej časti Troch pátračov.
TENTO KOMENTÁR MÔŽE OBSAHOVAŤ SPOILERY!!!
Desiaty diel Troch pátračov ma na jednej strane prekvapil, no na druhej mierne sklamal. Záhada ohnivého oka je presne typické dobrodružstvo do akého by ste čakali, že sa mladí detektívovia zapoja. Príbeh tradične uvádza Alfred Hitchock a po Williamovi Ardenovi sa opäť k autorskému peru vracia tvorca série Robert Arthur Jr.
Jupiter, Peter a Bob sa tentokrát vydajú hľadať záhadný artefakt, ohnivé oko, ktoré má údajne patriť Angličanovi Augustovi Augustovi. Zápletka je zaujímavá, postavy tiež (napr. Trojbodkový), no ten prvok s indickou fanatickou sektou mi prišiel možno až trochu prehnaný a tiež neviem či pátrači urobili dobre keď na konci oko vrátili jednému z jej členov. Celkovo z rozuzlenia mám čudný pocit. Úžasné je však sledovať ako Jupiter rieši problémy s neskutočnou dávkou dôvtipu a kamaráti mu v tom pomáhajú. Za mňa fajn diel, mám možno decente zmiešané pocity no aj napriek tomu sa veľmi teším na ďalšie časti.
Prvá knižka zo série, ktorú nenapísal Robert Arthur Jr. Tentokrát detektívny príbeh rozpráva americký spisovateľ Nick West. Spolu napísal dva diely Troch pátračov a toto je prvý z nich. Záhada kašlajúceho draka síce v slovenskom vyšla ako ôsma knižka, v americkom/nemeckom sa jedná až o štrnásty diel. Musím však povedal, že bol iný, než predošlé časti. Príbeh je celkom jednoduchý a aj dosť predvídateľný. Asi v druhej štvrtine knihy som viac-menej tušil kto sa bude skrývať za tajomným a desivým “kašlajúcim drakom”. Záporák však nebola jediná vec, ktorá sa dala očakávať. Vecí sa tam našlo viacej, hlavne menšie prvky v príbehu ako napríklad aj samotný drak a neskôr vysvetlenie. Tajomnú a dobrodružnú atmosféru to malo, no nedosahovalo to kvalít ostatných dielov. Neviem či to je tým, že knihu nenapísal R. Arthur Jr., tvorca série. Príde mi, že Nick West sa celkom držal predlohy chlapcov a tak celý príbeh vystavaný na pátraní po záhade funguje, no nie dokonale. Mnohé veci sú zvláštne a hlavne zloduch, ktorý tu vystupuje ani vlastne nie je zloduch... Aj keď ide o slabší diel, Traja pátrači navždy ostanú mojou obľúbenou sériou rovnako ako aj medzi deťmi, mládežou či dospelými.
Siedmy diel slavnej série so sebou prináša ďalšie zaujímavé dobrodružstvo. Traja pátrači - Tajomstvo Ostrova kostier, kniha pôvodne vydaná ako šiesta časť (v americkom/nemeckom) vydaní privádza čitateľov na pravdepodobne fiktívny Ostrov kostier, kde majú Jupiter, Peter a Bob vyriešiť prípad, z ktorého sa neskôr vykľuje oveľa nebezpečnejšie tajomstvo. Páči sa mi ako Robert Arthur Jr. opísal a doplnil USA o ďalší z knižných ostrovov. História a dejiny tu tiež hrajú rolu a nebyť istých odkazov na americkú minulosť, dalo by sa to považovať za bežný, obyčajný kriminálny príbeh. Tvorca série tomu dodal viac dobrodružnejší spád. Samotná zápletka bola fajn, aj keď jednoduchá a možno nie až tak prepracovaná ako tomu bolo pri prvých štyroch častiach. Príde, že mnoho prvkov okolo Ostrova kostier zostalo "nevyužitých" a tak obrali príbeh o veľa možných zaujímavých vecí. Alfred Hitchock tradične príbeh otvára a potom aj ukončuje. Povedal by som, že Tajomstvo Ostrova kostier je postačujúcou kombináciou dobrodružnej literatúry a literatúry pre deti a mládež. Má to všetko čo by Traja pátrači "mali" mať no nie úplne na najvyššej úrovni. Sú aj lepšie diely.