lusila komentáře u knih
Zaujala od prvej strany po poslednú. "Okradnúť zlodeja je trestný čin, ale nie hriech."
Raz som iba tak prepínala televíziu a zaujal ma dokument o pilotovi, ktorý pristál na rieke so všetkými pasažiermi. Keď som túto knihu uvidela i u otca na stole, potešila som sa, že sa dozviem viac. Viac som sa síce dozvedela, aj keď nie o samotnom lete/ ten bol dosť podrobne zrekonštruovaný v dokumente/, ale akosi som mala z textu pocit takej formálnosti. Akoby sa rozprávanie viedlo pred značkou "pozor, bude to čítať verejnosť".
Začiatok rozvláčny a vyšetrovanie dosť nelogické, stred celkom zaujímavý až po odhalenie, ďalej to bola len nuda.
Ak niekto očakáva , že v tomto fiktívnom príbehu nájde bývalého prezidenta-autora, bude sklamaný. Toto nie je autobiografia, je to fiktívny príbeh z prostredia prezidenta ako takého. Nájdete tam ako sa dodržiava protokol, ako jedná prezident, s kým sa radí a určité možné scenáre politických "hier". Mne skôr vadilo používanie zdrobnenín krstných mien dospelých postáv. A že sa jedná o fikciu, to spoznáte v závere knihy.
Pekná obálka. A áno, je to niečo nové, podcasty. Ale pre mňa osobne nič hrôzostrašné, alebo ohurujúce. Možno tí, čo nikdy neboli v prírode sami, sa budú báť.
Magický realizmus ako má byť. Autorka je skvelá rozprávačka, pochmúrne situácie po vojne sú popretkávané takmer rozprávkovými príbehmi-o mužovi, čo nemohol zomrieť, či žene, ktorú považovali za manželku tigra.
Dobrá detektívka, aj keď od polovice sa mi zdal dej dosť uponáhľaný.
Príjemná a pokojná atmosféra sála z tejto knihy. Príbeh okorenený magickým realizmom a rozprávačom je nezvyčajne-láska. Chýbalo mi tam však kúsok niečoho "neučesaného".
Tak toto ma pobavilo aj poučilo zároveň. "My sme mysleli, že ste vyspelí..." Ja som si to donedávna o Číňanoch a Thaiwancoch myslela tiež.
Nie zlé, ale Sherlock je Sherlock. Seriálová podoba podľa týchto príbehov ma bavila viac.
(SPOILER) "Zbieram čas. Fascinuje ma jeho neúprosnosť. Chcel by som byť ako on. Objektívny a tak trochu večný."
Kniha Igora Šabeka, vyštudovaného historika, ktorý sa zameriava na dejiny minojskej civilizácie z doby bronzovej na Kréte a vo východnom Stredomorí, dýcha aj už spomínanou históriou. A nielen to. Po dočítaní príbehu som sa zamyslela a veru nič podobné som zatiaľ nečítala. Očakávala som niečo iné, niečo, čo už poznám. Namiesto toho som dostala príbeh plný prekvapení a nezvyčajných postáv z neobvyklého prostredia.
Kniha je rozdelená do troch častí- Čajkiho dedičstvo, Nikovo dedičstvo, Poseho dedičstvo.Nechýbajú ani vysvetlivky.Na začiatku a konci príbehu sa nám prihovára Zberateľ. A v jeho spise nájdeme celý príbeh.
Hlavnou postavou je mladý Niko, ktorého opustili rodičia a jeho stará mama, ktorá sa ho ujala, zomrela. Tak sa dostáva na ulicu, vyštudovaný, no bez práce, naivný, zmätený v pocitoch. Ako víla vstupuje do jeho života stará pani, ktorá mu ponúkne bývanie, výmenou za starostlivosť o ňu. Zdá sa, že všetko je na dobrej ceste, Niko si nachádza prácu a po smrti starkej, má prvý vlastný domov. Svoj "hríbik" a vernú Dinu. A Milicu.
"Počul o tých vraždách, v poslednom čase sa o inom nehovorilo a rozoberali to aj u nich v podniku. Ľudí vzrušovali záhadné prípady.Každá mŕtvola vraj vyzerala, akoby ju hodili do klietky so šelmami."
Keď sa Niko rozhodne napísať reportáž o ľuďoch bez domova, dostáva nečakanú ponuku, ktorej neodolá. No netuší, že jeho "zvláštne dedičstvo" prinesie milovaným smrť.
Príbeh o hľadaní zmyslu života napriek surovej realite." Splním Čajkiho úlohu. S radosťou. Je to odporné, ale ja sa len prispôsobujem. Celý svet je hnusný, prečo by som ja mal byť výnimka?"
Prívesok s včelou zavedie Nika do hôr a tam konečne nachádza aj pokoj. Kto mal na svedomí vraždy? A ako si poradil s prenasledovateľmi? Je spravedlnosť čiernobiela? Nájde to, čo hľadá?
Príjmite pozvanie autora na dobrodružnú cestu jedného napohľad naivného mladíka. "Dopísané v čase Zimného slnovratu na prelome vekov o dvanástej hodine a jedenástej minúte v Chalúpke pod gaštanom."
Zberateľ by privítal kriminálne prípady spred troch tisícročí. Aj ja.
Navzdory všetkému optimistický príbeh, nielen o jednom nevydarenom manželstve a stárnutí. Magické Bretónsko sa mi v knihe veľmi páčilo.
Je zvláštne nazrieť do zmýšľania odsúdených, zväčša za vraždy. Desivé je, že väčšina z nich dokáže plakať pri romantických filmoch.
Autor zamýšľal napísať trilógiu, nakoniec však z tohto pokusu vzišiel tento román. Potom sa už venoval iným príbehom. Aj tak som si ho rada prečítala.
Dejiny klamstiev a podfukov áno, ale vtipných veľmi nie. Viac sa mi páčila kniha Prečo ľudia veria nezmyslom z edície Civilizácia
Ach , ten jeho humor mi bude chýbať... A niektoré jeho postrehy sú aktuálne aj dnes-napr. "Jedno našim politikom nemožno uprieť. To, že sú úprimní. Konkrétne vtedy, keď na seba kydajú." P.S. Netuším, prečo tieto slová počítač podčiarkuje červeno-xi-xi
"Nahý " pohľad na Island a ľudí v ňom / hlavne starších, keďže väčšia časť sa odohráva v senior dome/. Autor sám autor v minulosti pracoval v tejto krajine v domove seniorov, preto je text uveriteľný , druhý príbeh predstavuje príbeh rodiny Rózy, ktorá je nevidomá a svoje posledné dni trávi v senior dome. Tam sa stretáva s cuzincom, ošetrovateľom.
Kniha má v slovenskom preklade pruhovanú obálku, preto som si ju vybrala do Čitateľskej výzvy. Priznám sa, že ma zo začiatku nebavila, pohľad dieťaťa škôlkara, milé, ale neskôr som to prehodnotila a dávam 4 hviezdičky.