lusila
komentáře u knih
Kliatba Misty Wayfairovej
Jaime Jo Wright
Knihe som dala 4 hviezdičky za príbeh, ktorý ma zaujal. Páčilo sa mi prelínanie minulosti a súčastnosti, hľadanie záhady "ducha" Misty, no trochu ma sklamalo, že autorka sklzla do takého "romancového" štýlu, keď obe ženy stretli mužov. ktorí ich vyviedli z rovnováhy. Inak je to pohodová kniha, čítala som ju večer.
Bezvetrie tichom
Patrícia Brestovanská
Milujem poéziu. Takú tú "vysokú školu literatúry" ako o nej zvykne hovoriť básnik Róbert Hakala. Mám svojich obľúbených básnikov, no rada objavujem aj autorov, ktorých nepoznám.
Keď sa mi do ruky dostala debutová kniha básní Patrície Brestovanskej, ohúril ma počet básní v nej. /85/
Dlhšie básne , jednoduché rýmy, miestami gramatické. Básne sú priamočiare, bez metafor. Každá z básní rozpráva príbeh: o láske a nehe, o démonoch v ľudskej duši, o túžbach a pocitoch ... Patrícia Brestovanská necháva čitateľa nazrieť do svojho vnútra s ľahkosťou, ktorú cítiť z jej básní.
" Prechádzam cez strmé údolie, zahalená len mesačným svitom, spoznávam tajné, večné záhrobie s poznačeným smutným rýmom." /Pobozkaná temnotou/
Zrkadielko
Oliver Kovalský
Štrnásť krátkych poviedok, jeden príbeh mladého človeka. Oliver Kovalský sa dotýka dávno známych tém ako odchod mladých ľudí do zahraničia, pocit neužitočnosti, každodennej pretvárky, či vysokých požiadaviek v zamestnaní.
To narúša vzťahy v rodine, či v partnerstve. Ako to vidia mladí ľudia teraz?
Je z tejto situácie možnosť úniku? A možno rozhodnutie žiť "za hranicami" nazvať únikom? Mnohí ľudia a nielen mladí , tak získavajú skúsenosti, avšak "dobrý život" inde, nie je v skutočnosti bez obetí.
"Táto kniha je pohľadom mladého človeka na domácu scénu. Výsledok každodenných pozorovaní, rozhovorov, názorov i príbehov.", píše autor v doslove.
Teda: "Čo ľuďom chýba, keď už majú slobodu?" Odpovede nájdete v knihe.
Oheň nás spasí
Kate Mosse
Jedna ukradnutá katolícka relikvia. Jedna protestantská biblia, ktorá ukrýva staré tajomstvo. A jeden záhadný list. Keď dcéra kníhkupca dostane list so záhadným odkazom " Ona vie, že žijete", jej život sa obráti naruby. Na pozadí búrlivých časov 16. storočia, keď sa začali konflikty medzi hugenotmi a katolíkmi, sa rozvíja tajomný príbeh plný napätia a aj lásky medzi katolíčkou Minou a protestantom Pietom. Pátranie po záhadnom liste dovedie dvojicu do nebezpečenstva. Navyše Piet má svoje poslanie... Prvá časť románovej série je dokonalý súzvuk medzi fiktívnym príbehom a skutočnými historickými udalosťami. Dúfam, že čoskoro budem môcť prečítať si ďalší diel.
Východ
Andrzej Stasiuk
Prečo sa človek, ktorý dospieva túži dostať preč od miesta, kde sa narodil a potom ako dospelý hľadá cestu späť? Môže nájsť miesta svojho detstva, ale už zmenené časom a na detstvo a ľudí, ktorí ho obklopovali zostanú len spomienky. Autor sa rozhodol podniknúť cestu do vzdialených miest, kde zdanlivo nič nie je. Púšť Gobi, okrajové končiny Ruska, mongolské stepi,ujgujské oblasti v Číne ...Cestou spomína na svoje detstvo v Podlesí.
Túto knihu som si vychutnala, pretože aj tam, kde zdanlivo nemôže nič zaujať, autor nachádza niečo hodné pozornosti.
Na dne duše
Juraj Ďúran
"Vo veľkom indiánskom lapači snov, ktorý visel namiesto svätého obrazu nad našou manželskou posteľou, uviazli dva veľké útržky snov. Viseli vyfučané a spľasnuté v okách jeho siete. S pribúdajúcim ranným svetlom bledli, strácali jasné obrysy a stávali sa priesvitnými ako veľké kvapky čistej vody, ktorá sa rýchlo odparuje." / z poviedky Lapač snov/
Každý z nás v detstve sníval o tom, ako sa zmení život po tom, keď sa staneme dospelými. Budeme to... mať to... cestovať tam...
Život však pre mnohých snívajúcich prichystal zopár pascí. Jednou z nich je závislosť. Od drog, od alkoholu, nikotínu, od partnera...
Juraj Ďúran v knihe poviedok Na dne duše,v prvej časti knihy, približuje svet závislých. Nemoralizuje, nepoúča, nedáva rady. A to sa mi veľmi páči. Jeho krátke poviedky dýchajú "človečinou": "Znovu stál sám na chodbe zaliatej slnkom, v ruke krkval maródku a cítil sa ešte horšie , ako keď mu doktorkina sestrička privrela dvere pred nosom. Anička dušička je na protidrogovom liečení a kamarát Milan mu povedal, že by mal prestať piť." / z poviedky Pani doktorka/
Každá z poviedok má svoje postavy a svoj mikrosvet udalostí a pocitov. Sú úprimné. "Otec, veď keď tu nie si, tak je tu aj ticho a pokoj. Nikto sa nikam neponáhľa, nekričí a neznervózňuje ostatných. Hneď ako som si to v duchu povedal, zľakol som sa. Ale ako to, veď o mŕtvych treba hovoriť len dobre." / z poviedky O mŕtvych len v dobrom/
Z poviedok zároveň cítiť chuť každodenného života obyčajného človeka."Dnes to bola dlhá prechádzka. So spomienkami, ktoré boli pomalé ako ospalé jesenné muchy, so sedením na lavičkách v parkoch a s popíjaním kávy v ešte otvorených záhradných reštauráciách... Ľudia sa vracajú z práce, deti zo škôl, ženy z nákupov. A ja dnes už nemám chuť s nikým debatovať.Dnes nie. " / z poviedky Jesenné upratovanie/
Je ťažké napísať krátky útvar a vtesnať tam príbeh, atmosféru pocitov, ducha poézie a symboliku. " Keď som sa po chvíli zahľadel späť na dno duše, čierno-biela predstava medziľudských vzťahov tam už nebola. Namiesto nej tam plápolal malý, teplý plamienok sviečky." / z poviedky Na dne duše/
Jurajovi Ďúranovi sa to podarilo. Dúfam, že autor bude pokračovať v písaní. Dobrých poviedok nie je nikdy dosť.
Trnitá sklizeň
Corban Addison
Tŕnistá cesta je /ako zdôrazňuje autor/ fiktívny román . Corban Addison sa pri jeho písaní však inšpiroval skutočnou udalosťou z roku 2012 v bangladéšskom hlavnom meste. V továrni na textil, kde sa šili odevy pre známe značky vypukol požiar, pri ktorom zomrelo 117 zamestnancov a vyše 200 utrpelo zranenia.
"Cameron vzal tepláky a medzi palcom a ukazovákom pošúchal elastickú látku. Predstavil si, ako do nich matky po celej Amerike obliekajú svoje šesťročné dcérky. Že práve preto museli zomrieť ľudia, pomyslel si.
Ľaliové deti
Erika Jarkovská
Z faktov: Národným symbolom kanadského provinčného štátu Saskatchewan je červená ľalia. Tento kvet bol v niektorých školách vypaľovaný deťom na plecia /podobne ako keď sa značkuje dobytok/. Žiakov s týmto symbolom nazývali aj ľaliové deti.
"Modliť sa? zopakoval v duchu trochu vydesene. Pravdupovediac na to myslel najmenej. Veď načo aj, dávno sa vzdal ilúzií, že by mu modlenie v niečom pomohlo." "Lebo tak tomu bolo vždy. Najmä v detstve, keď veril v Boha, v tú všemocnú nadpozemskú bytosť, ktorá ho mala ľúbiť, no nikdy mu nepomohla, aj keď ju o to neraz zúfalo žiadal."
Keď Matthew Scott ovdovie, do susedného domu sa nasťahuje mladý muž Daniel, ktorý sa v Maple Creeku rozhodne ukryť pred nie práve najlepšou minulosťou. Starý Krí ešte netuší, že biely chlapec mu pomôže nájsť odvahu vyrovnať sa s vlastnou bolestnou minulosťou. Keď bývalá baletka Tantoo sa príde rozlúčiť s domom, ktorý predáva, na jej prahu sa objaví minulosť v podobe starého muža. Obaja v duši ukrývajú tajomstvá, o ktorých vedia iba ľaliové deti.
Erika Jarkovská nás prostredníctvom príbehu zavedie do veľmi citlivého obdobia dejín Kanady, keď vláda vydáva nariadenie, aby boli deti pôvodných obyvateľov odobratí z rodín a prevychované v cirkevných školách. Ako sa však neskôr ukázalo, išlo skôr o týranie a zneužívanie ako o vzdelanie. A hoci sa v roku 2009 kanadský premiér S. Harper verejne ospravedlnil a Komisia pravdy a zmierenia vysúdila finančné odškodné, mnohé deti sa toho nedožili, alebo zostali trvalo poznačené na duši.
Zo spomienok:- Akísi muži v uniformách nás vyviedli na dvor. Potom nás natlačili do autobusu, väčšina detí plakala. Pamätám sa ako hovorili, že je to nariadenie."
-Volám sa Lydia Gundersonová, ale v Cross Lake som nemala nijaké meno, iba číslo...
-... dvaja moji bratia v tej škole spáchali samovraždu. Bola som tam šesť rokov, ale nikto mi o tom nikdy nepovedal.
Fiktívny príbeh sa prelína so skutočnými udalosťami a aj výpovede bývalých žiakov internátnych škôl sú autentické. To si na knihách Eriky Jarkovskej veľmi cením. Za zrodom tejto úchvatnej výpovede stojí množstvo času, ktorý autorka vynaložila na nájdenie a overenie faktov. Jej postavy, aj tie fiktívne, majú dušu a ožívajú pred očami čitateľa. Ďakujem za čitateľský zážitok, ktorý vo mne pretrváva aj po dočítaní knihy.
Dedičstvo
Peter Kalva
"Prečo sa ponáhľaš do pekla, keď peklo je všade okolo teba?"
Priznám sa, že nie som priamou fanúšičkou dystopickej literatúry, aj keď si občas nejakú knihu z tohto žánru prečítam / Vox, Príbeh včiel/.
Bola som však zvedavá, čo kniha Dedičstvo ponúkne. Prvý diel série Svet ľudí má zaujímavú obálku a kniha má praktický brožovaný formát.
"Mŕtvolné ticho preťal výbuch, ktorému predchádzal záblesk. Malá,sotva sedemročná Anna sa strhla, zapchala si oboma dlaňami uši a zaryla sa hlbšie pod deku. Okolo nej kraľovala temnota vyrušovaná ostrým nárazovým svetlom spoza obloku. Rachot a následné otrasy jej vyhnali slzy z očí."
Jedného dňa malá Anna, dcéra dôstojníka Martina z Hlavného Mesta zmizne. A nie je jediná. Po katastrofickej zrážke Zeme s meteoritmi sa ľudia, čo prežili, bijú o moc a jedlo. Väčšiu časť moci má tzv. Republika na čele s prezidentkou.
Kým Martin a jeho priatelia z detstva /Samuel a Gabriel/ pátrajú po stopách nákladného auta s unesenými deťmi, prezidentka chystá honosnú hostinu.
Dej knihy sa sústreďuje nielen na akčné pátranie po unikajúcom aute, ale je doplnený aj o informácie o Zemi po katastrofe.
"Najviac meteoritov dopadlo na Euroázijský kontinent, najmä jeho strednú časť, Sibír a Európu, jeden zasiahol severnú Afriku."
Akčné pátranie sa končí s pochmúrnym záverom. Pri čítaní tejto knihy som musela doslova "vypnúť" moju myseľ, ktorá rada premýšľa a nechať sa unášať príbehom.
Autor totiž všetko vysvetľuje. Kniha sa bude páčiť viac čitateľom ako čitateľkám. V texte je použitých veľa expresívnych a slangových slov, teda viac poteší čitateľov mladšieho veku.
Smäd po živote
Irving Stone (p)
Farebný a živý príbeh V. van Gogha-ako jeho obrazy. Hoci jeho životný príbeh poznám, záver ma dojal k slzám.
Nechcel som byť Žid
Juraj Špitzer
Častokrát čítame o druhej svetovej vojne , ale čo vieme o ľuďoch, ktorí žili na Slovensku? Osobná výpoveď nielen o tábore v Novákoch, ale aj o tom, že človek sám nerozhoduje o tom, kde a komu sa narodí. "Žid nie je človek, na človeka sa iba podobá." Chcel som Slovensko bez židov. Ale nie za cenu ich likvidácie." "Nestačí, že človek pochádza z otca a matky? Musí patriť k rase,národu a náboženstvu?"
Požierači neba
Paolo Giordano
Táto kniha patrí k tým, o ktorých hovorím, že dala sa prečítať. Ale ak by som ju nečítala, o nič by som neprišla.
Jane Austen doma
Lucy Worsley
Na obálke je napísané: fascinujúci pohľad do súkromia najobľúbenejšej anglickej spisovateľky. Musím súhlasiť.
Černobyľská modlitba: (Kronika budúcnosti)
Světlana Alexijevič (p)
Nemám slov... Treba si to prečítať.
Zberný dvor
Branislav Jobus
Keď som kupovala knihy pre svoju dcéru, vždy som sa potešila, ak som našla knihu, ktorá nielen zabaví, ale aj niečo naučí. Takou je aj kniha Branislava Jobusa Zberný dvor. Príbeh učí zábavnou formou deti o správnom triedení, ako sa ďalej odpad spracúva, čo sa dá recyklovať a ako. Aj to, prečo je dôležité odpad triediť. Kniha deti upúta / a nielen deti/aj krásnymi farebnými ilustráciami Filipa Horníka a humorným pomenovaním postáv / Etela Surovinová/,či vtipnými názvami. Má zaujímavý farebný obal, tenké listy sú vlepené do tvrdého obalu a páčia sa mi aj reliéfne písmená názvu knihy. Písmená sú dostatočne veľké pre malých čitateľov, alebo pre starých rodičov.
Nesmieš povedať
Zdenka Wenzlová Švábeková
Keby to nebol napísaný príbeh podľa skutočnosti, tak by som povedala, že autor to už prehnal. Ďalší osud Lenky je možné si prečítať v ďalšej knihe autorky Navždy prekliata.