lusila komentáře u knih
(SPOILER) Historická detektívka slovenskej autorky je zaujímavá námetom aj miestom.
Príbeh z dávnejších čias /rok 1866/, keď niektorí ľudia ešte verili v rituály a v rôzne zázračné elixíry sa odohráva na Slovensku v obci Kerestúr. /juhozápad Slovenska/. Na strome sa nájde obesený a znetvorený muž, tulák. Na prvý pohľad ide o bežnú bezvýznamnú vraždu, obetí však začne pribúdať a každá je rituálne umiestnená a zohyzdená. Mladý lekár Leopold Sanitas, ktorý je na návšteve u svojho priateľa, tiež lekára, je požiadaný o pomoc pri pátraní po možnom vrahovi. Leopold však ešte netuší, že ho pátranie zavedie až ku vplyvným ľuďom a pochybnosti bude mať aj o svojom priateľovi.
Je možné, že sa na území obce praktizovalo černokňažníctvo a ľudožrútvo?Napínavý príbeh od začiatku až do konca.
"Mužovi priviazanému o kamenný stolec by nikdy nenapadlo, že skončí práve takto. Vždy sa musel v duchu smiať z mena, ktoré mu dali jeho nebohí rodičia. Branislav. Slávny bojovník, obranca. Nikdy sa za takého nepokladal a pochyboval, že ho tak niekedy niekto vnímal. Bol skôr utiahnutý a od detstva precitlivený. Preto po smrti rodičov prepadol pijatike a kvôli nej prišiel o celý svoj majetok. Stal sa tulákom a človekom bez domova. Teraz sa cez privreté oči díval na tmavú hlinenú stenu nad sebou. Okolo neho stáli beztvaré osoby, ktoré mali na sebe plášte s kapucňou."
"Nebudeme si písať listy, listy sú nanič. Len si jeden druhého zapamätáme a budúce leto sa stretneme.Nemusíte mi to vopred oznamovať, len príďte." Začuli vlak. Pomohol jej vystúpiť na nástupište, potom sa jej už nedotýkal, ale rezko vedľa nej kráčal a hľadal niečo vo vrecku.Tesne predtým ako odišiel, jej podal zložený papierik. "Napísal som to predtým ,ako sme odišli z obchodu", povedal. Vo vlaku si prečítala jeho meno. Danilo Adžič. A slová Bjelojeviči.Moja dedina. / z poviedky Triky/
Kanadská spisovateľka, ktorá píše originálne poviedky. Každá má krátky názov : Na úteku, Šanca, Už čoskoro, Mlčanie, Vášeň, Viny, Triky,Schopnosti. Jedna poviedka má cca 50 strán, každé slovo je dobre využité a autorka vie rozohrať na tom malom kúsku zaujímavý príbeh. Ako názov napovedá, poviedky spája útek pred niekým, niečím, či pred sebou samým. Do obyčajnosti vždy vnesie trochu neobyčajného, postavu /napr. Tess/ alebo miesto, či udalosť. V poviedkach je láska, vášeň, nenávisť, túžba, ale nič lacné nečakajte, žiadne srdcervúce výlevy... Som rada, že som sa rozhodla prečítať túto knihu a určite si prečítam aj ďalšie u nás vydané poviedky.
Rozprávanie nielen o tom ako sa šije čepiec v Šumiaci, ale aj o tradíciách, dreveniciach, Rómoch a Ciganoch, dedinských legendách a spomienkach na minulosť
" Kráčaj s otvoreným srdcom, ktoré bude počuť aj ten najmenší záchvev vetvičiek a šumenie najslabšieho vánku, či žblnkot začínajúcej pereje. To ťa privedie tam, kam ťa zvuk prírody volá."
Kniha Chuť snov nie je iba kniha nabitá radami do života, je to príbeh chlapca Sama , ktorý rád sníva a na ceste svojím životom postupne stretáva ľudí, ktorí mu ukážu, že sny sa môžu aj splniť.
Sam je obyčajný chlapec, zvedavý a má neobyčajného deda, s ktorým rád trávi čas. " Dedo po večeri vyšiel do záhrady, poďakoval stromom. Zatvoril ovce,sliepky, pozbieral vajíčka. Aj im poďakoval. Chlapec ho cez okno v kuchyni pozoroval a nevedel sa vynadívať, aký pokoj z neho vyžaruje. Po večeri pomohol babke s umytím riadu." Samo vyrástol, doštudoval a čakal ho pohovor do práce. Vo vnútri však cítil, že to nie je to, čo chce. No zároveň nevedel, kadiaľ sa má uberať. " Musel prejsť obdobím , ktoré mu ako prirodzené vzory vnútili učitelia, rodičia a iné autority údajného reálneho sveta. Tým sa ho snažili pripraviť na skutočný svet, zatiaľ čo on bol odhodlaný spoznávať to, čomu sa hovorí život podľa vlastných pravidiel. Nemal v pláne porušovať pravidlá vytvorené systémom, ale túžil žiť podľa pravidiel, ktoré si vytvorí sám, bez toho, aby menil zabehnutý stereotyp ľudí, ktorí sa z neho nevedeli vymaniť."
A tak raz jeden sen spustí sériu neočakávaných náhod a Samo sa ocitá v chate, kde nájde prácu, ktorá ho napĺňa. To, že sa jeho cesta za poznaním nekončí a tá ho dovedie do Japonska, kde spozná bývalého mnícha a nájde aj lásku, v tomto okamihu ešte netuší.
Kniha pôsobí upokojujúco, obálka je nádherná. Rady, či odporúčania z úst deda a mnícha smerujú nielen k Samovi, ale aj k čitateľom. Posedenia Sama a deda pod jabloňou mi pripomenuli môjho deda, ktorý síce neoplýval toľkými radami, ale veľa ma naučil o prírode. Bol drevorubač a miloval Rúfusové básne.
Sníva každý z nás a každý o niečom inom. Táto kniha vám nesplní vaše sny, ale možno pripomenie túžby, na ktoré ste už zabudli. A možno si ich budete chcieť splniť.
V knihe sa tiež píše, že ľudia väčšinou iba prosia a málo ďakujú. Tak teda, ďakujem dedo, za všetok tvoj čas, na ktorý rada spomínam .
"So svojimi démonmi musí človek zápasiť sám. Nik a nič mu nepomôže."
Jeden zdanlivo obyčajný obytný dom. Jedna nie celkom obyčajná vražda. A niekoľko podozrivých.
Keď nájdu telo neobľúbenej obyvateľky domu Estery Kumilovej, začnú na svetlo vychádzať tajomstvá jednotlivých rodín a vyšetrovateľ Tibor zisťuje, že to nebude jednoduché. Jedným z podozrivých je aj bývalý policajt. " Čo vraveli o poškodenej?" "No, potvrdili, že za éry Radovana Horana boli bežné strašné scény, naháňačky, bitky, mieril na ňu puškou aj pištoľou.Zdôraznili, že Kumilová sa k tomu nedostala ako Pilát do kréda. Bolo všeobecne rozšírené, že bola veľmi povoľná a Horan ju priveľmi miloval. To môžem potvrdiť, sám si na to spomínam." Jakub zaúpel. "Kristepane, čo nám to zavesili na krk?"Mykli plecami. To súdiť nemohli. Oni museli zistiť, či poškodená bola zabitá alebo zavraždená, a nájsť potenciálneho páchateľa.
Navyše vyšetrovateľa očarí záhadná spisovateľka z obytného domu, ktorá videla nebohú nažive naposledy. Keď začnu nevysvetliteľne zomierať aj podozriví z prvej vraždy, všetko doterajšie úsilie sa zdá byť zbytočné.
Ako autorka uvádza, ide o spoločenský román s kriminálnou zápletkou. Ja by som však povedala, že ide o výborne prepracovanú kriminálku s množstvom postáv a dejových zvratov. Na príbehu je vidieť, že autorke pomáhal jej otec, bývalý kriminalista, preto sú postupy pri vyšetrovaní uveriteľné. Snáď iba na konci románu sa mi premena rozumného a citovo trochu chladného vyšetrovateľa Tibora na zaľúbeného "pubertiaka" zdala nevhodná. Zrejme chcela autorka vyjsť v ústrety čitateľkám, ktoré v každej knihe hľadajú romantiku. Čo sa však záveru vyšetrovania týka, tak ten bol prekvapivý.
Témy domáceho násila a šikany detí, ale pre mňa tak nudne podané. Nakoniec som knihu nejako dočítala. Koniec ma neprekvapil, už v polovici som tušila podobný koniec.
Ďalšia, výborne napísaná detektívka. Teším sa na ďalšie osudy detektívov a na nový prípad.
Precízne prepracovaný príbeh, ktorý ma vtiahol nielen do deja, ale užívala som si aj atmosféru hradného života. Tajomstvá, intrigy a historické fakty, táto kniha má všetko, čo mám rada.
Krátke poviedky zo života starších žien s netradičným koncom. Najviac ma zaujala poviedka Mole.
" Pocit bezpečia, ktorý sme mali, kým sme sa viezli pustým nočným lesom, žiaľ, nevydržal dlho-neprešli sme ani desať kilometrov, keď sa v diaľke opäť zamihotalo elektrické svetlo. Ľudia, ľudia, premýšľala som a smutne som sledovala cestu, ako je vás všade veľa, ako je vás plno, ako husto bývate a nikam sa pred vami nedá utiecť, nech by sme odišli akokoľvek ďaleko."
P.S. Ak by som túto knihu čítala skôr, nevedela by som, čo je to rúško...
Jej prapradedkom bol gróf Július Andrássy. Autorka zdedila "modrú krv" a hoci sa snažila uniknúť tejto pečiatke, jej minulosť bola viac búrlivá ako obyčajná.
Ak niekto taký napíše knihu o svojom živote, zrejme sa očakáva nejaká rodinná sága typu Sissi/mimochodom Sissi mám veľmi rada/. Preto hodnotenia tejto knihy sú viac negatívne. Napísať o sebe s dávkou sebairónie a zároveň vystaviť svoje pocity posudzovaniu iných považujem za veľkú odvahu.
"Přijíždíme s princeznou k parkovišti u běžecké stopy. Muž v tyrkysové kombinéze nám nadšeně mává a ukazuje na volné místo. Jak milé. Stahují okénko,abych mu podala dvoufrankovku. Muž se na mně dívá překvapeně.Princezna vedle mně se s jekotem dusí smíchy. Nestalo se nic zvláštního, akorát jsem za hlídače parkoviště považovala belgického následníka trúnu."
Melancholický a poetický príbeh inšpirovaný životným príbehom spisovateľovej matky.
Pekná obálka. Mladá a naivná huslistka sa zaľúbi do Vladimíra, ktorý pomáha židom. Jednej noci ohrozí dobrú povesť rodiny a tá ju posiela do koncentračného tábora. Večná romantička Sera po sklamaní hľadá originál portrétu huslistky. Pritom stretáva pekného, bohatého a slobodného muža, ktorý tiež pátra po originále obrazu. Proste romantická kniha.
" Svišťali sme vzduchom, dupot kopýt znel tlmenejšie, konský chrbát mi dunel v tele ako údery srdca, a zrazu naokolo nastalo ticho, rozpínalo sa nad všetkým a spoza neho sa ozývali vtáky. Z vrchovca smreka som jasne počul drozda, zreteľný spev škovránka kdesi vysoko nado mnou a iné vtáky, ktorých mená som nepoznal, a bolo to také čudné, ako nemý film, s iným zvukom, nachádzal som sa na dvoch miestach súčasne a nič ma nebolelo."
Do zoznamu obľúbených autorov si píšem ďalšie meno. Per Petterson píše minimalistické, poetické a zároveň realisticky bolestivé príbehy.
Starnúci a chorý Trond si kúpi rozpadnutú usadlosť ďaleko od ľudí. Spoločnosť mu robí pes, kým nestretne samotárskeho muža, ktorý kedysi patril do jeho minulosti. Dojemný príbeh 15-násťročného Tronda a jedného leta v roku 1948, v ktorom zažil priateľstvo a šťastie v podobe prítomnosti otca a zároveň všetko stratil.
V týchto dňoch prichádza do kín filmové spracovanie knihy.