lusila komentáře u knih
Kniha vyšla skôr v slovenčine pod názvom Sabotér z Auschwitzu vo vydavateľstve Citadella. Príbeh je napísaný formou rozprávania, je plný detailov. Na konci knihy je menný zoznam britských vojakov, ktorí prišli v tom čase o život. Niektoré vety mali krkolomnú štylistiku, neviem, či vinou originálu, či prekladu. Toto ma dosť rušilo.
(SPOILER) "Vzali ste im zem, bez opýtania. Komu? Predsa Šónýom. Ach, tak preto je toto všetko...?"
Erika Jarkovská nám predstavuje posledný z príbehov s indiánskou tématikou.
Ako je u nej zvykom, román je o menej známej postave z histórie. Tentokrát ide o ženu Mary Jeminosovú, belošku, ktorá prežila väčšiu časť svojho života so Senekami, mala dvoch manželov a porodila osem detí. Osobný životný príbeh matky a bojovníčky za práva indiánov je prepletený s historickými udalosťami v rokoch 1743-1833. Bitka "Veľkých lúk" pri Fort Necessity,Veľká indiánska vojna /1763/, podpis Zmluvy Veľkého stromu/1797/, vytvorenie rezervácie Buffalo Creek, či opisy obydlí, svadobného a pohrebného obradu Senekov a Delavarov a iné ... Erika Jarkovská nám ponúka niečo viac ako len pekný príbeh.
Román je rozdelený do 22 kapitol, štyri celky mapujú život Mary a sú oddelené peknými kresbami hlavnej postavy. V Doslove zasa nájdeme podstatné fakty.
Všetko sa začína rozhovorom starej Mary so spisovateľom a lekárom Seaverom, ktorý prišiel na stretnutie, aby napísal knihu o jednej zaujímavej žene...
Dievča /1743-1758/ Pennsylvánia
"Senekovia sami seba nazývajú Ganondawah-Ľudia z hory-,pretože tak sa nazývala hora , ktorú uctievali ako miesto svojho narodenia. Pod úpätím hory sa rozprestieralo jazero Kanandaiga, aj to považovali za posvätné. Senekovia ako všetky domorodé kmene v tej oblasti, boli divosi, nerobila som si o svojej budúcnosti nijaké ilúzie."
V jeseni roku 1743 sa na palube lode narodilo do rodiny írskeho pôvodu dievčatko. Dali jej meno Mary. Loď smerovala do tzn. novej zeme,o ktorej počuli, že je tam lepší život. Rodina Mary a brata jej otca sa usadila a prvých desať rokov sa venovali farme, ktorú si postupne budovali na pôde Šónýov. Za pôdu zaplatili, no napriek tomu mali obavy. Láskaví, no dôslední rodičia zabezpečili deťom vzdelanie prostredníctvom reverenda. Prvé dotyky s láskou a prvý smútok za strýkom. Mary spoznáva krásy i bôle života.V apríli 1758 sa však všetko zmení. A nielen pre Mary.
Žena /1760-1764/ Pennsylványa
"Ach, Déghewanis, sestra naša,"rozplývala sa nad jej zjavom Malá líška, "si vskutku pekná." Nato ju vzali za ruky, každá z jednej strany, a odviedli do osady k ostatným, ktorí už čakali uprostred priestranstva určeného na obrady.
Akú krajinu a miesto považuje takmer pätnásťročné dievča za svoj domov, keď sa narodí na mori? Vystrašená a boľavá zo smútku za svojími blízkymi spoznáva život Senekov. Mary si adoptovali dve sestry. Nazvali ju Déghewanis-Dva hlasy.Objaví sa možnosť vrátiť sa k svojim. Ale vyberá si život po boku prvého manžela Šenindžiho.
Ochrankyňa /1777-1797/ povodie rieky Genesse,Garden
"Všetky národy žijúce v okolí malých jazier južne od Veľkého Ontaria predstavujú prekážku, ktorú vraj treba vyriešiť," dodal znechutene. "A v čom belochom prekážame?" ozval sa zachmúrene Kajentogke. "Predsa v tom, že máme úrodnú pôdu, radi by ju vlastnili oni."
Matky prirodzene ochraňujú svoje deti. Mary však cíti, že musí urobiť aj niečo viac. S oporou svojho druhého manžela zosilnela aj vo vnútri. Keď sa musia usadiť inde, vzniká nová dedina Garden. Nový mlyn priláka nájomcov a zrazu sa karta otočí, ona prenajíma pozemky belochom.
Matka /1810-1817/ osada Garden
"Ach, Veľký Nauwane, ako mám ďalej žiť? Ani nenávidieť a žiadať pomstu nemôžem, ako by sa na matku patrilo, veď vrah aj obeť vzišli z toho istého lona! Vrah a obeť-dve slová, čo jej dlho budú spôsobovať bolesť ako trieska zabodnutá pod hnisajúcim nechtom, ktorú nejde vybrať.
V roku 1824 naozaj vyšla kniha o Mary s názvom Príbeh života pani Mary Jeminosovej. Je obdivuhodné, ako sa dokázala prispôsobiť okolnostiam a len ona sama mohla vedieť, koľko vnútornej sily ju to stálo. Na pozemku bývalej rezervácie vybudovali kasíno.
Joanne Harrisová povedala: "Niektoré knihy si prečítate. Niektoré užijete. A potom sú tu také, ktoré pohltia vás, vaše srdce i vašu dušu." Mary z Genesee je jednou z nich.
(SPOILER) Radi snívate? Kniha Dušana Damiána vznikla zo sna. Doslovne. Autor v doslove približuje čitateľom zrod knihy, kto a čo ho inšpirovalo k napísaniu fantasy príbehu, ktorý sa odohráva v krajine Leopardia.
Domov leopardích ľudí so žltou pleťou, ich náčelníkov, šamanov a zvieracích duchov.
V pestrofarebnom svete dobra a zla sa zrodí dievča Suzan´we. Dcéra veľkého šamana musí po zavraždení svojho otca utiecť a ochrániť vzácny klenot. Zlo v podobe odvrhnutého Boruka však naberá na sile a v ohrození sa ocitajú aj ďalšie kmene. Zakázaná láska splodí prvého kmeňového boha Leochána a začína sa neľútostný boj o zachovanie Leopardie.
Kniha je brožovaná, malého formátu, ideálna do každej batožiny. Príbeh je rozdelený do 24 krátkych kapitol. Číta sa ľahko, chronologická dejová línia umožňuje rýchlo opäť sa začítať do deja, ak knihu odložíte. Pri čítaní som si príbeh predstavovala ako kreslený film, ideálna kniha na odtrhnutie sa od reality.
Zaujímavý príbeh, veľmi uveriteľné postavy, román s nádychom tajomstva, ktoré sa postupne odkrýva. Thriller to však nie je.
Útla kniha menšieho rozmeru so silným príbehom. Smrteľne chorá a stará Josie býva v dome sama a často spomína na svoj život. Trpké spomienky na násilného manžela a zakázanú lásku naruší terorista na úteku, ktorý si jej dom vytypoval za svoj úkryt. Živý príbeh, so surovou realitou a priblížením boja o slobodu.
(SPOILER) "Robili ste vedúcu v čistiarni a teraz si idete robiť doktorát zo sociológie?"
"Áno." "A to je ako možné?" "So súrodencami sme osireli krátko potom, čo som skončila vysokú školu. Mali dvanásť rokov-sú to dvojčatá. Zobrala som prvú prácu, ktorú sa mi podarilo nájsť. Teraz sú už dospelí, a tak sa môžem vrátiť k svojmu životu.""Vraciate sa k svojmu životu...do Amherstu v štáte Massachusetts."
"Mám na mysli akademický život. Moja bývalá školiteľka z londýnskej LSE teraz učí na univerzite v Amherste. Volá sa Hira Shahová. Môžete jej zavolať."
Kde je domov? Tam, kde sa človek narodí, ale nemôže pokojne žiť, alebo tam, kde si vybuduje pokojný život, ale navždy zostane cudzincom? Kamila Shamsie začala písať román Teplo domova v roku 2013, keď sama žiadala o britské občianstvo. A hoci sa stala držiteľkou britského pasu, občianstvo pre ňu bolo definované ako privilégium a nie právo. Mohla o neho kedykoľvek prísť.
Román Teplo domova je príbehom troch súrodencov, prisťahovalcov. Po matkinej smrti najstaršia Isma môže konečne pokračovať v začatom štúdiu v Amerike. Spoznáva charizmatického Eamonna, syna vplyvného politika s moslimskou minulosťou. Môže sa zdať, že práve to ich spojí, ale práve naopak. O Eamona sa začne zaujímať jej sestra Aneeka, žijúca so svojím bratom v Londýne. Parvaiz podľahne rečiam agitátora a opustí krajinu, aby našiel niekoho, kto poznal ich otca-teroristu, ktorého zabili. A tak sa Aneeka rozhodne za každú cenu pomôcť bratovi vrátiť sa späť.
Autorka sa inšpirovala pri písaní príbehu Sofoklovou tragédiou Antigona. Iba ju obliekla do dnešných šiat.
Kniha prináša zábavnou a uvoľnenou formou podrobné informácie, grafy a výsledky testovania vybraných skupín o poznaní súčasného sveta. Asi viete, čo je fakt. Ale nie je fakt ako fakt, ak máte skreslené predstavy, či čiernobiele videnie. Aká je realita so vzdelaním, príjmom rodín, počte detí v rodinách, situácia s terorizmom, prírodnými katastrofami ? Ako správne rozumieť grafom a číslam, s ktorými sa stretávame? Existujú fakty, ktoré sú úmyselne zatajované, či pozmenené? Môžeme veriť médiám, alebo vedcom? Páčilo sa mi aj to, že autor odľahčil knihu vlastnými skúsenosťami a príbehmi z rôznych kútov sveta.
Čo ma zaujalo: test vedomostí o súčasnej situácii vo svete, výsledky testu vo vedeckých kruhoch, čo znamená myslenie vo faktoch
Čo ma ohúrilo: informácia o hladomore v Číne, ktorá sa 36 rokov tajila
Zhrnutie: Prečo sa podložené presvedčenia a fakty šíria menej rýchlo ako dezinformácie? Kto a prečo podlieha častejšie hlúpostiam? Čo je analytické, kritické a vedecké myslenie a prečo sa na školách viac nevenuje pozornosť kritickému a vedeckému chápaniu? Kto sú trollovia? Misinformácie a konšpirácie ... a čo s nimi. To a ešte viac sa dozviete v tejto knihe. Text obsahuje výskum aj zo Slovenska.
Čo ma zaujalo: analytické myslenie čiastočne zabraňuje človeku uveriť v nezmysel, sebapotvrdzovanie však tomu napomáha
Čo ma ohúrilo: že ešte existujú ľudia, ktorí veria tomu, že Zem je plochá, alebo v mori žijú aj morské panny
Toto je tretia prečítaná kniha od autora. A mám chuť si prečítať všetkých 20 kníh série, len si ich musím zohnať, keďže v miestnej knižnici majú iba jednu.
Po prečítaní kníh Ryby nemajú nohy a Veľké asi ako vesmír, som si povedala, že jednu knihu od islandského autora, ktorý píše také zvláštne príbehy, musím mať.
Voľba padla na knihu Letné svetlo a potom príde noc. Ťažko opísať štýl autora, je jedinečný, proste je to Stefánssson. Dlhé vety sa striedajú s krátkymi, opisné pasáže s dialógmi. Miestami poetické: " Slzy majú tvar člnov a za veslami sedia smútok a žiaľ. Kto plače na pohrebe, zároveň oplakáva aj vlastnú smrteľnosť a koniec celého sveta, pretože všetko raz umrie a nakoniec nezostane nič.", či mystické, miestami kruto realistické čítanie, svojské aj celkom obyčajné postavy. A nájde sa aj humor, či sarkazmus. "... tu máme utešené mólo, ktoré do mora postavili pred päťdesiatimi rokmi. Lode ani člny sem nechodia, ale z móla sa dobre čúra, prúd moču dopadajúci do mora vydáva smiešny zvuk." Každou kapitolou sa ocitáme inde, raz v minulosti, raz v prítomnosti a nie chronologicky. Čítať túto knihu je skvelé cvičenie na pamäť.
Príbeh neveľkej dediny koncom 20. storočia, množstvo postáv, so svojimi osudmi vôbec nepôsobí chaoticky , práve naopak. V tom je čaro kníh Jóna Kalmana Stefánssona. Teším sa na ďalšiu v poradí. / Príbeh o Áste/
(SPOILER) Talianská novinárka a ľudskoprávna aktivistka, ktorej román Cesta tieňmi bol ocenený literárnou cenou Premio Strega. Zomrela krátko po vydaní románu vo veku 40 rokov.
- A teraz sa vojna skončila. "Ach, Bože," povzdychol si. Keď prišiel k hraniciam svojho kraja, spoznal siluetu pohoria, ako spoznávame profil milovanej osoby. Ako chlapec vedel, že ešte chýba sedem kilometrov do školy, šetril si dych a neúnavne kráčal. Tak ako vtedy vdýchol ostrý vzduch výšok, cez ktoré sa tiahne hranica, na troch rozličných chodníkoch oddeľujúca Apúliu od Basilicaty a Basilicatu od Irpinie, a zadíval sa na mestečko, sediace na kopci ako čierna ropucha. Potom si sadol pod čerešňu pri ceste a rozplakal sa. -
Francesco, ktorý sa vracia z vojny zisťuje, že Anita, s ktorou mal krátky románik, porodila dievčatko a dala mu meno Chiara. Aj keď sa neúnavne snaží o jej priazeň, Anita zostáva chladná, ale dovolí mu stretávať sa s dcérou. Po tom, čo ho nespravodlivo odsúdia pre krádež zrna, Anita prekvapivo súhlasí so svadbou, no tentoraz ju Francesco necháva stáť pred oltárom samu. Keď Anita podľahne chorobe, o malú Chiaru sa striedavo starajú ženy z rodiny, ktoré sú unesené jej vonkajšou krásou a tak Chiara je zrazu stredobodom pozornosti a neustále hýčkaná. Aj keď trpí astmou, Chiara je pre nich nádejou, že sa vymaní z tradícií vidieka a rodiny a bude žiť šťastnejší život. Pestúnka Rosina, Titina, Peppina a Giuppina, každá zo žien nejakým spôsobom Chiaru ovplyvní. Každá zo žien nesie so sebou temné tajomstvo, ktoré ich sprevádza ako tieň a vyjde najavo v nevhodnej chvíli.
Túto autorku považujú za predchodkyňu Eleny Ferrante, mne osobne sa však Cesta tieňmi páčila viac ako Neapolská sága.
Neuveriteľné príbehy zo života, pre čitateľov od 10 rokov, ale zaujme aj starších. Niektoré prípady som videla ako dokumenty.
Neočakávala som krimi či strhujúci thriller, napriek tomu mám z tejto knihy zmiešané pocity. Halucinácie, ktoré mala Kata po požití tabliet boli zdlhavo opisované a neposúvali ma k odhaleniu, čo sa stalo jej dcére. Taktiež to s tými hlavami na konci knihy som nepochopila. Príbeh ako taký bol však zaujímavo podaný .
(SPOILER) Horúci staroveký Egypt. Jedno odvážne dievča z chudobnej rodiny. Veľkolepé dobrodružstvo na ceste za šťastím.
Táto kniha sa ku mne dostala úplnou náhodou. V Prievidzi z jednej nefunkčnej telefónnej búdky vznikla knižnica zachránených kníh. Ak ste v blízkosti, môžete si odniesť akúkoľvek knihu. Ja som mala šťastie a kniha ku mne pricestovala za poštovné poštou.
Farbistý príbeh malého dievčaťa Thu z malej dedinky ma hneď očaril. Autorka ponúka nielen opisy a chute starovekého Egypta:" Re sa mal o chvíľu opäť narodiť z lona Nut."/slnko malo výjsť/, ale aj dialógy sa nesú v takomto duchu:" Ak je to naozaj tak,"povedala som pomaly, "bol to čin hodný slabocha.Nie je snáď živý ani jeden princ schopný uniesť zodpovednosť za obnovu Maat?"
Thu túži po vzdelaní, čo v tej dobe dievčatám neprináleží a tak sa rozhodne predstúpiť pred váženého veštca Huiho, ktorý bol v službách faraóna. Keďže bola chudobná , ako dar mu chcela ponúknuť svoje panenstvo.
-" Sedela som v tieni našej datľovej palmy a skúmala svoje hnedé ruky a dlhé nohy , na ktoré sa vždy lepil prach z ciest v dedine. Rozmýšľala som o tom , že možno krv, ktorá takmer neviditeľne putuje v modrých žilkách na mojom zápestí sa raz v budúcnosti pre mňa stane kľúčom k bohatstvu a moci. Môj o rok starší a oveľa múdrejší brat Pa-ari sa mi posmieval: "Princeznička z prachu!" smial sa. "Kráľovná trstenných rohoží! Naozaj si myslíš, že ak by bol otec princom, tak by sa tu na konci sveta trápil na kúsku zeme a oženil by sa s pôrodnou babicou? Tak, a teraz vstaň a odveď kravu k vode! Je smädná." A ja som sa len divila a márne sa pokúšala spomenúť, kde tá naša krava môže byť priviazaná.-
Svojími znalosťami bylín upútala veštcovu pozornosť, ktorý si ju odviedol do paláca. Tam ju začal pripravovať na tajnú úlohu....
Pokračovaním románu Dom snov je Dom preludov. Tam autorka pokračuje v príbehu Thu, ale dozvieme sa aj o osude jej syna a muža, ktorého celý život milovala.
Výborne napísaná kniha. "Nedokázal som vysvetliť smrť jedných ani nenávisť druhých. Možno práve to je vojna-keď človek vôbec ničomu nerozumie."
Milý príbeh. Také rozprávkové podanie Kirké, ktoré bola v tomto prípade detinská od začiatku do konca. Osobne mám radšej klasické mytologické príbehy.
"Narodil som sa 31.januára 1979. V stredu. Viem, že to bola streda, pretože ten dátum vidím namodro a stredy sú vždy modré, tak ako číslo 9 či zvuk hašterivého kriku. Môj dátum narodenia sa mi páči, pretože väčšinu jeho čísel si viem vizuálne predstaviť ako hladké oblé tvary, podobné kamienkom na pláži. Ide totiž o prvočísla:31,19,197,97,79 a 1979 sú deliteľné len samými sebou a číslom 1. Rozoznám všetky prvočísla až po 9973 podľa ich "kamienkovosti". Tak totiž funguje môj mozog."
Táto kniha s podtitulom Vo výnimočnej mysli autistického génia je rozprávaním Daniela, ktorému diagnostikovali Aspergerov syndróm a v detstve aj epilepsiu. Zápisky z jeho života / od útleho veku až po súčastnosť/ nás prevedú neľahkou cestou autora a aj jeho rodiny / je prvým z deviatich detí/, aby ste na konci užasli nad tým ako sa vypracoval na samostatného človeka, schopného uživiť sa vo svete, ktoré hendikepovaným ľuďom príliš nepraje. Dnes je z neho autor niekoľkých kníh, vzdeláva iných a je mimoriadne nadaný v matematike a jazykoch. V tejto knihe nahliadnete do mysle jedného génia.Najviac ma fascinovalo to, že čísla vníma ako tvary /je to aj názorne ukázané/ a písmená ako farby.