lusila komentáře u knih
O Titových gulagoch som doteraz netušila. Vďaka tejto knihe viem o čosi viac.
Detailný a zaujímavý, taký je Saks aj v týchto esejách.
Neviem prečo si ma v poslednej dobe hľadajú knihy s námetom lásky muž-muž, žena-žena, aktívne takéto príbehy nevyhľadávam, ale tento bol výborne napísaný.
Už viem, čo sú bunky HeLa. A aj kto bola Henrietta Lacksová. Strhujúci osobný životný príbeh bez cenzúry a úprav / to sľúbila autorka jej rodine/ sa prelína s príbehom o pátraní po pravdivých informáciách o tejto žene a jej bunkách. Niektoré zistenia boli šokujúce, napr. že tie bunky sa používajú dodnes a sú schopné ďalšieho delenia, či o medicínskych "pokusoch" na ľuďoch čiernej farby pleti, iného nábožestva, väzňoch, či duševne chorých. Zároveň som sa veľa dozvedela o vývoji medicíny v bunkovej oblasti.
Prehľadné informácie o stévii, jej formách na trhu a použití v kuchyni, či kozmetike. A veľa zaujímavých receptov, už len vyskúšať.
"Nahý " pohľad na Island a ľudí v ňom / hlavne starších, keďže väčšia časť sa odohráva v senior dome/. Autor sám autor v minulosti pracoval v tejto krajine v domove seniorov, preto je text uveriteľný , druhý príbeh predstavuje príbeh rodiny Rózy, ktorá je nevidomá a svoje posledné dni trávi v senior dome. Tam sa stretáva s cuzincom, ošetrovateľom.
Taký príjemný mailový a sms -kový príbeh lásky Írskeho huslistu a zrelšej Slovenky. Stvorené na dovolenku.
Je to moja prvá čitateľska skúsenosť s týmto autorom. Detektívka s prvkami tajomna, záhadný spolok, čítalo sa to dobre a určite si prečítam aj ďalšie knihy.
(SPOILER) " Keby som vedel, čo s románom bude, možno by som Pomaľované vtáča nikdy nenapísal. Nečakal som, že román začne žiť vlastným životom, že namiesto toho, aby stelesnil moje literárne ambície, bude ohrozovať môj život a život mojich blízkych. /Jerzy Kosinski 1976/
Príbeh sedemročného chlapca, ktorého rodičia poslali s neznámym človekom na vidiek v snahe zachrániť ho, nie je jednoduché čítanie. Chlapec sa ocitá v neznámom prostredí, vyčnieva výzorom, nerozumie jazyku a polobláznivá žena, ktorá sa mala o neho starať ,zomrela. Vydáva na púť cez vojnou zmietanú krajinu, putuje od jednej dediny do druhej , snaží sa prežiť všetky útrapy / bitky, ťažkú prácu, ponižovanie, hlad a chlad/ a zároveň je svedkom rôznych úchyliek a hrubostí ľudí.
Jerzy Kosinski bol výborný rozprávač. Prežil ťažké detstvo a hoci celkovo kniha pôsobí kruto pre verné opisy surovosti a násilia, nesie v sebe posolstvo: človek by sa mal snažiť prežiť za každú cenu. Škoda, že toto posolstvo chlapca zostalo iba na stránkach autorovej knihy. Pre neustále obhajovanie knihy a útoky nielen na jeho osobu, ale aj na každého, kto s ním prišiel do kontaktu, spáchal samovraždu.
" Bolo celkom jedno, či je človek nemý, ľudia si navzájom nerozumejú tak či tak. Hádali sa, zamilúvali, navzájom sa objímali alebo valcovali, ale poznali len samých seba.Vlastné emócie, pamäť a zmysly nás od ostatných oddeľujú ako tŕstie medzi prúdom rieky a bahnistým brehom. Pozeráme sa na seba ako vysoké vrchy okolo nás, ale oddeľujú nás údolia. Sme privysokí, aby sme sa nevideli, ale prinízky, aby sme sa dotkli neba."
Kniha má v slovenskom preklade pruhovanú obálku, preto som si ju vybrala do Čitateľskej výzvy. Priznám sa, že ma zo začiatku nebavila, pohľad dieťaťa škôlkara, milé, ale neskôr som to prehodnotila a dávam 4 hviezdičky.
Mexická spisovateľka, bývalá učiteľka kreatívneho písania a scenáristka napísala skutočne nádherný príbeh s prvkami magického realizmu.
Aj napriek tomu, že sa román odohráva na pozadí historických udalostí ako mexická revolúcia, epidémia španielskej chrípky, či prenasledovanie katolíkov, po dočítaní knihy som mala na jazyku jediné slovo: čarovné. Tento príbeh nie je len o chlapcovi, ktorý sa narodil s rázštepom podnebia / dieťa diabla/ a jeho včelách, ale aj o súdržnosti rodiny, láske a obetovaní žien matiek ,o nádeji, že dobro môže byť odmenené, ale aj o tom , že dobrý úmysel sa môže obrátiť proti nám. Táto kniha ma doslova vytrhla z reality a jej posolstvo budem mať ešte dlho v pamäti.
Javier Moro je jedným z mojich obľúbených autorov. Je neskutočný detailista, nielen v opisoch, ale aj vo faktoch a preto jeho knihy sú čitateľským zážitkom.
(SPOILER) " Je dobré učiť sa na chybách iných, ale málokto to dokáže."
Amanda s manželom a rodinou odchádza do zahraničia v domnení, že ich tam čaká lepší život. Začiatok nového života však vôbec nie je idylický, ale našťastie má neďaleko kamarátku Júliu. Obe sú "citlivé duše" a zverujú si navzájom svoje trápenia.
-Dni utekali ako voda a pre ich rodinu to bolo stále ťažšie. Boli bezmocní a odkázaní na pomoc iných. Pohľad na vlastné deti ich zabíjal. Smutné detské oči, túžiace po všetkom, čo vidia v rukách iných, v nich vyvolávali výčitky svedomia, vinili sa za ich trápenia. Tak veľmi im chceli všetko dopriať! Lenže ako? Bez práce to nešlo.-
Smútok za domovom, cudzosť prostredia, alkohol... a Amanda zrazu pociťuje, že sa všetko skončilo. Kamarátka Júlia začína nový život a ona zrazu zostáva v prázdnom dome sama.- Skazený svet dáva všetko a zároveň všetko berie. Myslíme si, že máme všetko a pritom nemáme nič.-
Jedného dňa ju osloví pekný majiteľ reštaurácie starodávnym oslovením "milá pani" . A tu sa začína boj v Amandinom vnútri- má, či nemá dať šancu citu?
V románe Začiatok a koniec sa ocitáme v neznámej krajine / autorka neuvádza presné miesto, ale to nie je dôležité/ s citlivou Amandou, ktorá vníma stratu domova a zároveň túži vybudovať pre svoju rodinu ten najlepší domov. Pocity opustenosti, nostalgia za domovom a potom príchod niečoho nového do života-odveký kolobeh začiatkov a koncov. Kniha je svieža, s jednoduchou dejovou líniou. A hoci vzťah Amandy a Bruna pôsobí ako sen a nerealisticky, je očakávanou bodkou,akýmsi svetielkom na konci tunela.
-Pozrel sa na ňu s jemným úsmevom v tvári, pokrútil hlavou a povedal:" Ja vaše meno poznám.Opakujem si ho stále dookola, po celé dni. A aj v noci, keď spím, ho vykrikujem zo sna." Zasmiala sa. Hneď na jej reakciu reagoval: "Možno vám to príde smiešne, milá pani, ale je to tak, ako som povedal, ja viem, ako sa voláte."
Celý príbeh ako aj hlavnú postavu definuje citát R.P. Malagrida zo strany 138: Reč bola daná človeku na to, aby zakryl , čo myslí.
(SPOILER) Ak máte chuť na slovenský magický realizmus, tak určite siahnite po tejto knihe.
Na 512 stranách sa môžete začítať do troch tématicky rôznych románov napísaných spisovnou slovenčinou. Takže tí čitatelia, ktorí sa obávajú nárečia, sa báť nemusia.
Román Polárny motýľ Priestor 3x4/ prvýkrát vyšiel v roku 1997/ je svieži príbeh vysokoškolských študentov , ich lások , nelások a samozrejme nesmie chýbať svojská postava. V tomto prípade bývalý študent, bláznivý Ďunďa, ktorý prebýva pri školskom internáte, nazvanom Priestor, a živí sa prehrabávaním odpadkov.
Príbeh o prerušenej mravčej ceste je takmer detektívny príbeh z lôžkového oddelenia v nemocnici. Rozprávač pozoruje pacientov,dozvedá sa ich príbehy a zároveň pátra po osobe, ktorá ho neustále vyzýva, aby napísal jeho životný príbeh.
Posledný román Lináres /Féria de San Augustín/ ostal nedokončený. Autor, žiaľ, pred dokončením románu zomrel. Vydavateľ KK Bagala však čitateľom približuje zamýšľaný koniec románu prostredníctvom poznámok autora, ktoré pochádzajú z pozostalosti.
Tento román mal byť väčším dielom, odohráva sa v roku 1924. Keď dolinou prechádzali kočovní cigáni, dedinčania našli malého chlapca s kartičkou na krku, kde mal napísané meno a dátum narodenia. Postupom času sa v dedine začnú diať čudné veci, zomierajú ľudia z psychiatrického oddelenia v kaštieli, jeden obyvateľ odíde do lesa a tvrdí o sebe , že je prorok, v podzemných chodbách sa nájde zvlášna debna, ktorá sa nedá otvoriť. Z Bratislavy pricestuje do dediny novinár, ktorý má za úlohu zistiť, čo sa tam v skutočnosti deje.
Príbeh dvoch v srdci osamelých žien, o nádeji a priateľstve ,napísaný s ľahkosťou a primeraným humorom.
Poviedky popretkávané snami, či predstavami, ktoré však nejdú za hranicu možného.
Keď sme asi pred šiestimi rokmi prechádzali okolo kaštieľa Strážky, silne pršalo. Aj tak som si chcela pozrieť tento originálny kaštieľ. Po prehliadke som si vzdychla: škoda, že nie je o barónke kniha. Pretože knihy a hrady, kaštiele a zámky-to mám rada. Ale dnes už kniha o živote Margity Czóbelovej / 1891-1972/ je a získala cenu čitateľov Anasoft litera 2020.
Kniha mi dala odpovede na otázky, ktoré som si pri prehliadke kaštieľa kládla. Ako to, že mohla v kaštieli bývať aj po roku 1945? Ako sa cítila, keď videla, že sa všetko mení a všetko jej berú /tituly, majetky, národnosť/? Keď jej vnútili nájomníkov/Cigánov ?
Dokuromán/ čitateľsky príťažlivý / je podaný nevšedným rozprávačom Šlaukom Probierom / tzv.agentom Imelom/ , ktorý po roku 1945 sa stáva "špiónom" barónky. Najprv ju pozoruje a svoje pozorovania hlási majorovi Kirylenkovi z diaľky, neskôr sa k nej nasťahuje ako "nájomník", no za úlohu má hlásiť návštevy, prezerať barónkinu korešpondenciu a obsah rozhovorov. Rozprávanie je striedané s citáciami z osobných listov Margity/ ktorú rodina a priatelia nazývali Babu/ a fotografiami. Dozvedáme sa o jej láske k inštruktorovi lyžovania a o vnútorných pocitoch, ktoré pred inými ľuďmi skrývala. Bola neterou maliara Ladislava Mednyánszkeho, sama rada maľovala, lyžovala, jazdila. Ale bola to aj svojrázna osobnosť, nebála sa pomenovať Lenina turistom/ ako turista sa zastavil v Strážkach/ a hoci vedela, že ju sledujú, nestratila humor a dôstojnosť. Prvá kapitola Vlci nás vtiahne do mladosti Margity . Od druhej kapitoly je osud barónky sledovaný v čase ľudovej milície, keď okrem koní a kaštieľa, v ktorej mala vyhradenú užívateľskú časť, stratila všetko, čo poznala. Ak túto časť histórie ešte nepoznáte, odporúčam túto knihu.
Kniha, ktorá vás zbaví ilúzií a optimizmu, no napriek tomu sa ju oplatí prečítať. Za mňa- skvelé.
"Život neplynie priamočaro. To, že človek pozná koniec príbehu, ešte neznamená, že ho môže sledovať na začiatok."
Prvotina s nádhernou obálkou a romantickým názvom. Dúfala som, že príbeh bude nielen o láske. A bol. Fiktívny príbeh/na pozadí skutočných historických udalostí/ dvoch židovských súrodencov Miri a Váňu plný odvahy a túžby po splnení sna v neľahkej dobe.Čo je dôležitejšie, láska, ktorá zachraňuje, alebo nečakaná vášeň, ktorá vzniká v krutých podmienkach?Príbeh, ktorý chytí za srdce.Dej plný zvratov rozhodne nenudil a oceňujem, že autorka nesiahla po sentimentalite.