lusila komentáře u knih
S postavami v tejto knihe sa rozhodne nebudete nudiť, sú tak farebné a zvláštne ako samotný príbeh.
Príjemná a pokojná atmosféra sála z tejto knihy. Príbeh okorenený magickým realizmom a rozprávačom je nezvyčajne-láska. Chýbalo mi tam však kúsok niečoho "neučesaného".
Poetické a predsa realistické, také "medzi". Možno je niečo medzi životom a smrťou, možno nie. Možno iné rozhodnutia by unášali naše životy iným smerom. Ale každý asi túži cítiť, že nežil zbytočne.
Tak toto ma pobavilo aj poučilo zároveň. "My sme mysleli, že ste vyspelí..." Ja som si to donedávna o Číňanoch a Thaiwancoch myslela tiež.
Nie zlé, ale Sherlock je Sherlock. Seriálová podoba podľa týchto príbehov ma bavila viac.
(SPOILER) "Zbieram čas. Fascinuje ma jeho neúprosnosť. Chcel by som byť ako on. Objektívny a tak trochu večný."
Kniha Igora Šabeka, vyštudovaného historika, ktorý sa zameriava na dejiny minojskej civilizácie z doby bronzovej na Kréte a vo východnom Stredomorí, dýcha aj už spomínanou históriou. A nielen to. Po dočítaní príbehu som sa zamyslela a veru nič podobné som zatiaľ nečítala. Očakávala som niečo iné, niečo, čo už poznám. Namiesto toho som dostala príbeh plný prekvapení a nezvyčajných postáv z neobvyklého prostredia.
Kniha je rozdelená do troch častí- Čajkiho dedičstvo, Nikovo dedičstvo, Poseho dedičstvo.Nechýbajú ani vysvetlivky.Na začiatku a konci príbehu sa nám prihovára Zberateľ. A v jeho spise nájdeme celý príbeh.
Hlavnou postavou je mladý Niko, ktorého opustili rodičia a jeho stará mama, ktorá sa ho ujala, zomrela. Tak sa dostáva na ulicu, vyštudovaný, no bez práce, naivný, zmätený v pocitoch. Ako víla vstupuje do jeho života stará pani, ktorá mu ponúkne bývanie, výmenou za starostlivosť o ňu. Zdá sa, že všetko je na dobrej ceste, Niko si nachádza prácu a po smrti starkej, má prvý vlastný domov. Svoj "hríbik" a vernú Dinu. A Milicu.
"Počul o tých vraždách, v poslednom čase sa o inom nehovorilo a rozoberali to aj u nich v podniku. Ľudí vzrušovali záhadné prípady.Každá mŕtvola vraj vyzerala, akoby ju hodili do klietky so šelmami."
Keď sa Niko rozhodne napísať reportáž o ľuďoch bez domova, dostáva nečakanú ponuku, ktorej neodolá. No netuší, že jeho "zvláštne dedičstvo" prinesie milovaným smrť.
Príbeh o hľadaní zmyslu života napriek surovej realite." Splním Čajkiho úlohu. S radosťou. Je to odporné, ale ja sa len prispôsobujem. Celý svet je hnusný, prečo by som ja mal byť výnimka?"
Prívesok s včelou zavedie Nika do hôr a tam konečne nachádza aj pokoj. Kto mal na svedomí vraždy? A ako si poradil s prenasledovateľmi? Je spravedlnosť čiernobiela? Nájde to, čo hľadá?
Príjmite pozvanie autora na dobrodružnú cestu jedného napohľad naivného mladíka. "Dopísané v čase Zimného slnovratu na prelome vekov o dvanástej hodine a jedenástej minúte v Chalúpke pod gaštanom."
Zberateľ by privítal kriminálne prípady spred troch tisícročí. Aj ja.
Navzdory všetkému optimistický príbeh, nielen o jednom nevydarenom manželstve a stárnutí. Magické Bretónsko sa mi v knihe veľmi páčilo.
Je zvláštne nazrieť do zmýšľania odsúdených, zväčša za vraždy. Desivé je, že väčšina z nich dokáže plakať pri romantických filmoch.
Autor zamýšľal napísať trilógiu, nakoniec však z tohto pokusu vzišiel tento román. Potom sa už venoval iným príbehom. Aj tak som si ho rada prečítala.
Dúfala som v magický realizmus, ale nie, je to iba ďalší romantický román. Druhú polovicu som len preletela, autorka kĺže po povrchu, nejde do hĺbky, ak hľadáte knihu pre starkú, tak toto je jedna z vhodných.
To, že sa jedná o knihu pre YA som zistila až doma, keď som sa vrátila z knižnice. Veľmi citlivo, priam poeticky napísaný príbeh, príbeh nielen o knihách, prvých láskach a stratách v živote, ale aj o prekonávaní smútku v duši.
Keďže som ako prvú knihu čítala V objatí diabla, viem, že autorka má väčší rozprávačský potenciál, toto bol taký priemer, dosť predvídateľný dej
Tak ja som sklamaná... chaotické a neustále opakujúce sa popisy a navyše ten duch
Dejiny klamstiev a podfukov áno, ale vtipných veľmi nie. Viac sa mi páčila kniha Prečo ľudia veria nezmyslom z edície Civilizácia
úžasné... toľko informácií v jednej knihe, klobúk dole pred autorkou
Príbeh, ktorý dýcha predvianočnou atmosférou nielen o hľadaní šťastia, ale aj o túžbe po zázraku, ktorý by všetko zmenil. Páčilo sa mi, že nejde iba o typický príbeh lásky, naopak , niektoré vzletné vety tam nemuseli byť.
Ach , ten jeho humor mi bude chýbať... A niektoré jeho postrehy sú aktuálne aj dnes-napr. "Jedno našim politikom nemožno uprieť. To, že sú úprimní. Konkrétne vtedy, keď na seba kydajú." P.S. Netuším, prečo tieto slová počítač podčiarkuje červeno-xi-xi
Tak to bolo parádne dobrodružstvo. Aj napriek krutým scénam, kniha na mňa nepôsobila desivo, Isabel A. vie atmosféru uviesť v rovnováhu, v tomto prípade opismi prírody a citovým prežívaním lások Inés. Páčila sa mi aj forma , rozprávanie príbehu v podaní starnúcej Inés ma doslova vrhlo do deja a nemusela som si vyberať ,na koho strane by som stála, iba som sa nechala unášať príbehom. Dejiny sú plné krutých udalostí, obdivujem autorku za to, že si dala námahu a na túto knihu zhromažďovala informácie štyri roky.
Tušenie sa naplnilo, je to o láske ženy k žene a o hľadaní seba samej, ale Nina George je moja obľúbená autorka a svelá rozprávačka, tie poetické úvahy o mori ma dostali.
Prečítané, ale nehodnotím, asi táto kniha nie je pre mňa. Aj Picasso bol génius , ale jeho obrazom nerozumiem.