Majto komentáře u knih
Ak tohoto autora žerieš so všetkými absurditami, divotvornosťami i nechutnosťami, nezanevrieš naň ani pri slabších momentoch. Jeden si vybral aj pri tejto knihe. Hoci som si spočiatku myslel, že má skvelo našlápnuté, bo na rozdiel od Prokletí, v Zatracení to zaváňalo aj zatuchnutými náznakmi plynulého (tento výraz berte s veľkou rezervou) deja. A keď už som myslel, že sa nič nemôže stať, začalo to škrípať a pekelná mašinéria sa začala rútiť do hlbín. Škoda. Posledná zhruba pätina má stále viac rozlaďovala. Záver bol len aby to nejako skončilo.
Ako som spomenul na začiatku: ak tohoto autora..., tak si nenecháš zobrať chuť a nabudúce siahneš po inej z množstva jeho kníh.
Ďalšia zbierka rozhovorov, ktorú ťažko hodnotiť. Niektoré kapely ma nikdy nezaujímali, no nemám problém prečítať si ich názory. Od iných už som zas čítal toľko rozhovorov, že tu som sa nedozvedel nič nové. Každopádne nie je táto kniha zbytočná a cieľovú skupinu si vždy nájde.
Posledná kniha o klane Malaussénovcov ma tak trošku sklamala. Predošlé dve prekypovali skvelou formou. No tu akoby autorovi dochádzal dych. Bavil som sa no nebolo to úplne ono.
Veľmi dobrá zbierka poviedok, medzi ktorými sa našlo aj pár slabších kusov, no všetky mali svoju osobitú atmosféru a mnohé v sebe aj nádhernú naivitu. Fakt som si čítanie užíval.
Spočiatku som si príbeh a jeho osobitú atmosféru užíval, no potom mi celý dojem začal ničiť hlavný "hrdina" svojou bezohľadnosťou. Neodradilo ma to ale natoľko aby som neskúsil aj iné knihy autora. Tak uvidím. Možno pri opätovnom prečítaní po rokoch zmením názor aj na túto knihu.
Musím povedať, že som milo prekvapený. Už v knihe poviedok Čas hrdinov sa mi páčil autorkin štýl a táto zbierka mi to len potvrdila. Dúfam, že sa od nej ešte dočkám nejakej podobnej záležitosti.
Keď som knihu prvýkrát čítal pred dvomi dekádami, bol som z nej nadšený, plne vyhovovala môjmu vtedajšiemu rozpoloženiu. Dnes už je to mierne inak. Radšej budem pozerať na Dalího obrazy ako čítať jeho knihy.
Knihy rozhovorov sú vždy ošemetná záležitosť, teda aspoň pre mňa. Ak nepoznáte činnosť či osobu spovedaného, môžete byť ochudobnení o nejaké skryté rozmery, čo sa stalo aj mne v tomto prípade. Je čas rozšíriť si obzory.
Čítal som zatiaľ 3 knihy tohoto autora a všetky sa mi svojím spôsobom páčili. To však neplatí v tomto prípade. Dej aj postavy boli v podstate o ničom, Humor tiež suchý jak piesok v púšti.
Na to, ako som sa na túto knihu tešil, som dosť sklamaný. Mám aj pokračovanie, tak teraz neviem, či sa do toho dám.
Kniha, v ktorej nenájdete najšťastnejšie konce. Kniha plná bolesti, smútku a zmätku v detskej duší. Jej najväčšou slabinou je (ako predo mnou spomenuli viacerí), že tých príbehov je veľa a okrem mien sú mnohé takmer identické. Bolo by isto zaujímavejšie čítať ich menej, no viac rozvinutých.
Knihu som kúpil v antikvariáte, bo som bol zvedavý, čo napísal spevák kapiel, ktoré som kedysi videl naživo a ich cd stoja kdesi v poličke. Nemal som žiadne očakávania, tak sa nedostavilo žiadne sklamanie. Možno by som ubral tretinu strán a vynechal niektoré udalosti, bo sa mi zdá, že pôsobia ako výplň, no inak som si počítal. Dokonca lepšie ako v knihách R. Dunaja, ktoré sa odohrávajú v rovnakom prostredí.
Neviem. Táto kniha mi akosi nesadla , hoci spočiatku som si užíval a jedinou prekažkou bolo množstvo mien a náboženských rituálov. Čo mi ale úplne nesadlo, to bol samotný záver. Akoby bol prilepený z nejakej inej knihy.
Ako to mám u väčšiny kníh poviedok, aj tu sú pre mňa veci rôznej kvality. Väčšinou mi sadli a v podstate aj začínam tušiť (no možno sa mýlim), kto mal asi vplyv na tvorbu napr. Petra Pišťanka či Dušana Dušeka. Skrátka obrazmi života či divnými figúrkami sa to tu len tak hemží.
Plno skvelých nápadov i viet, no forma akou je román písaný ich pohltila, rozžula a vypľula. Škoda. Ani po druhom čítaní sa môj názor nemení.
Svojím spôsobom zvláštna kniha, kde niektoré časti vyslovene otravovali, no v druhej polovici hluchých a otravných miest rapídne ubudlo a dostalo to riadnu šťavu.
Súhlasím zčasti aj s kritickými aj s nadšenými reakciami na túto knihu. Chvíľami som sa rozplýval nadšením a vzápätí som sa nemohol skončiť, kedy tá ktorá pasáž skončí. Možno som v poslednej dobe čítal veľa plus-mínus podobných kníh. Uvidím, ako na mňa zapôsobí, keď ju budem čítať po čase znovu.
Veľmi divotvorné útvary. Miestami som si čítanie užíval, no väčšinou ma skopávali filozofické traktáty a záplava cudzích slov, ktoré mi nič nehovorili a nemal som chuť s poviedkami listovať aj slovníkom. Najlepším kusom tak pre mňa bola záverečná a zároveň titulná Skok a kuk. Hoci aj tá trpela spomenutými neduhmi.
Kniha, ktorá dlho čakala, kým jej venujem svoj čas. Plná fotografií a informácií o kapelách rokov 60tych. Tak som okrem Prúdov a Beatmenov spoznal ďalšie mená. Plusom sú priložené 3 dvd, kde je možnosť vypočuť si aspoň krátke ukážky mnohých z týchto kapiel. Negatívom však je, že veľké množstvo informácií sa opakuje. Je mi jasné, že na tak malom území v tak krátkom časovom úseku bude veľa spoločných či aspoň podobných zážitkov, no s pribúdajúcimi stranami už to pôsobilo čudne. Ale ako celok je to nesporne dôležité svedectvo doby.
Skúšobná jazda tvorbou autora absolvovaná a myslím, že sa o nejaký čas vydám na ďalšiu, no pre zmenu skúsim rovno nejaký väčší literárny útvar. Už v týchto poviedkach som našiel to, čo od literatúry očakávam - obrazy, minipríbehy, atmosféru.
Po poviedkovej knihe Návrat k sově som si zohnal túto knihu, ktorá má na prvý pokus síce úplne nedostala, no jej atmosféra má opantala natoľko, že viem, že som ju nečítal naposledy. Podobné pocity som mal aj pri čítaní románu Cesta za mesačného svitu iného maďarského autora Antala Szerba. V mojej knižnici už čaká Zóna sinistra, kým jej venujem svoj zrak a čas.