Majto
komentáře u knih

Jedna z kníh, ku ktorým som sa dostal na vojenčine a zanechala vo mne stopu. Čítal som ju aj rok nato, keď som ju objavil v antikvariáte, no to už je tiež takmer 30 rokov dozadu. Možno som si ju teraz pri treťom kontakte neužíval tak ako kedysi, no stále je to kus dobrej práce a minimálne som sa donútil obzrieť aj po ďalších knihách autora.


Posledná kniha o klane Malaussénovcov ma tak trošku sklamala. Predošlé dve prekypovali skvelou formou. No tu akoby autorovi dochádzal dych. Bavil som sa no nebolo to úplne ono.


Pokračovanie tejto megaságy ma spočiatku bavilo menej, no postupne má to čoraz viac driapalo neviditeľnými pazúrikmi až som záverečné kapitoly čítal na pár záťahov. V poradovníku už stojí Bouře mečů, tak uvidím čo so mnou porobí. Či má trafia nejaké blesky, abo zostanem len zmoknutý stáť.


Veľmi dobrá zbierka poviedok, medzi ktorými sa našlo aj pár slabších kusov, no všetky mali svoju osobitú atmosféru a mnohé v sebe aj nádhernú naivitu. Fakt som si čítanie užíval.


Zhmotnená frustrácia a depresia. Neviem, čo viac o tejto knihe napísať pár dní po jej prečítaní. Ťahala ma bahnom, ako svojho času seriál Pustina. Nezanechala vo mne nič. V podstate si nepamätám ani postavy ani ich osudy, čo sa mi nestáva.
Som si istý, že k seriálu i ku knihe sa ešte niekedy vrátim.


Koncentrovaný hnus. Skvelo, priam živo a farbisto napísaný, no hnus. Čítalo sa to jedna radosť aj predstavivosť to burcovalo k extrémnym výkonom. Škoda, že som sa k tejto knihe nedostal v dobe, keď u nás vyšla. Trónila by na poličke vedľa kaziet Caracas, Cannibal Corpse....


Pri druhej knihe akoby sa autorka vyvarovala niektorých nedostatkov z predošlej a čítanie ma bavilo o čosi viac. Síce aj tu je opäť veľa opisov a psychologických rozborov postáv, ani tempo nie je závratné, no opäť to má skvelú atmosféru a dokáže ma pohltiť. Tretia kniha asi nebude čakať dlho na svoje preskúmanie.


Po rokoch ignorovania tvorby tohoto autora som sa rozhodol zmeniť postoj a skúsiť jeho prvotinu.
Nebolo to úplne márne, no má to svoje limity a nedostatky. Podľa mnohých komentárov nižšie usudzujem, že časom opadali, tak asi vyskúšam ešte aj nasledujúci kus Nehanebné neviniatko a potom uvidím.


Zatiaľ najlepšia kniha tejto série. Všetko sedí na svojom mieste: atmosféra, melanchólia vyšetrovateľa, vyšetrovacie metódy, motívy a spôsoby páchateľa... Už teraz som zvedavý na šesťku Pátá žena.


Spočiatku som si príbeh a jeho osobitú atmosféru užíval, no potom mi celý dojem začal ničiť hlavný "hrdina" svojou bezohľadnosťou. Neodradilo ma to ale natoľko aby som neskúsil aj iné knihy autora. Tak uvidím. Možno pri opätovnom prečítaní po rokoch zmením názor aj na túto knihu.


Po predošlej excelentnej knihe je táto len výborná. Chvíľku mi trvalo, kým som sa dostal do tempa, potom už som si len užíval tradičnú bláznivú jazdu.


Musím povedať, že som milo prekvapený. Už v knihe poviedok Čas hrdinov sa mi páčil autorkin štýl a táto zbierka mi to len potvrdila. Dúfam, že sa od nej ešte dočkám nejakej podobnej záležitosti.


Keď som knihu prvýkrát čítal pred dvomi dekádami, bol som z nej nadšený, plne vyhovovala môjmu vtedajšiemu rozpoloženiu. Dnes už je to mierne inak. Radšej budem pozerať na Dalího obrazy ako čítať jeho knihy.


Nechce sa mi príliš rozpisovať o knihe, ktorú tu už zo všetkých strán poobracali iní. Pre mňa to kniha kníh nie je a asi ani nebude. Čítal som ju kedysi dávno hneď po Farme a už vtedy sa mi zdala slabšia. Farmu som odvtedy nečítal, no ani v súčasnosti ma táto kniha neuchvátila. Skvelý nápad, ktorému u mňa nepomohla forma. Plochý príbeh, ktorý mal síce vynikajúcu depresívnu atmosféru, no to bolo asi tak všetko. Mal by som si asi znovu zohnať aj Farmu, uvidím, či budem na ňu pozerať rovnako ako pred rokmi.


Knihy rozhovorov sú vždy ošemetná záležitosť, teda aspoň pre mňa. Ak nepoznáte činnosť či osobu spovedaného, môžete byť ochudobnení o nejaké skryté rozmery, čo sa stalo aj mne v tomto prípade. Je čas rozšíriť si obzory.


Čítal som zatiaľ 3 knihy tohoto autora a všetky sa mi svojím spôsobom páčili. To však neplatí v tomto prípade. Dej aj postavy boli v podstate o ničom, Humor tiež suchý jak piesok v púšti.
Na to, ako som sa na túto knihu tešil, som dosť sklamaný. Mám aj pokračovanie, tak teraz neviem, či sa do toho dám.


Asi je škoda, že som túto knihu nečítal v dobe vydania (a že som vtedy ešte čítal veľa a často), bo takto mi vo svetle prežitého nepríde až tak šokujúca. Čo sa však zmení, ak si človek uvedomí, že bola napísaná roky pred tým, ako tu bolo Mečiarsko, Cyklistan, Ficília... V každej etape sme Raczov stretávali, či videli na obrazovkách či stránkach magazínov.
Páčilo sa mi aj použitie postáv zo starších poviedok, ktorých životy tu pokračujú v nových časoch.
Asi je čas dočítať celú trilógiu.


Povedal by som, že Mag je typický Kerouac napísaný netypickým pohľadom dieťaťa. Stále je plný zmien počasia na cestách, prachu, potu, sĺz i smiechu. Nostalgia zmiešaná s melanchóliou. Len jednu chybu som tu našiel - koniec je na môj vkus spichnutý akosi narýchlo a v skratke.


Mne sa naopak tretí diel čítal najlepšie. Uplynul nejaký čas odkedy som čítal 2 predošlé a veľmi som si už nepamätal o čo v nich šlo. No počas čítania tejto knihy sa mnohé veci vynorili z pamäti a vedel som sa orientovať. Že sa postupne príbeh zmenil na iný žáner mi absolútne nerobilo problém. Pri čítaní sa tým v podstate nezaoberám. Pre mňa je dôležitejšie, či sa pri tom bavím a to bolo splnené.
Rád siahnem aj po prípadných ďalších knihách autora.


Myslím, že danny _21 absolútne vystihol moje dojmy z tejto knihy. Netreba nič dodávať. Iba ak, že je síce pre mňa zaujímavejšia ako napr. Syn cirkusu či Pitná kúra, no nedosahuje úrovne ako Pravidla moštárny, Hotel New Hampshire, ale hlavne Svět podle Garpa.
Irving však stále zostáva mojím obľúbeným autorom a teším sa na každý jeho výtvor.
