mapet85 komentáře u knih
Toto je asi jedna z najlepších kníh, aké som kedy čítal, ak nie najlepšia. Autorka ponúka zaujímavú zápletku, zamýšľate sa nad tým ako niekto môže dopustiť, aby sa takéto Hry vôbec odohrávali. Kniha vás drží v napätí do poslednej bodky a keď s si poviete, že dočítam kapitolu a dám si prestávku, tak si uvedomíte, že to skončilo tak napínavo, že okamžite musíte vedieť čo sa stane ďalej. Chválim autorku za námet, skutočne sa nútite zamyslieť nad týmto novodobým spôsobom "koncentráku". Teším sa na film. A pokračujem Skúškou ohňom. :)
Štvrtý diel detektívnej série s Erikou Fosterovou nás privádza k nálezu tela mladej ženy, ktoré je vyhodené v odpadkovom koši. Erika, ktorá je frustrovaná z práce na novom pracovisku, sa hneď na začiatku dostáva do konfliktu, keď sa namontuje do prípadu, kde nemá čo robiť, pričom opäť ukazuje svoju tvrdohlavosť a neochotu vzdať sa za každú cenu.
Dostávame sa aj do mysle zločinca a sme konfrontovaní s jeho frustráciou, komplexmi a zvrátenými túžbami. Je fascinujúce a desivé sledovať, čo všetko môže viesť človeka k takýmto činom.
Bryndza načrtáva aj dôležitú otázku sociálnych sietí a zobrazuje ich, ako potenciálne nebezpečné nástroje v rukách manipulatívnych a nebezpečných jednotlivcov.
Záver bol strhujúci a napínavý, ako sme u Bryndzu zvyknutí, a fanúšikov autora táto kniha nesklame. Vďaka výbornému štýlu písania, silnému príbehu s posolstvom, komplexným postavám, najmä nezastaviteľnou Erikou, a napätiu do poslednej stránky určite zaujme čitateľov detektívok.
Uverejnená aj dlhšia recenzia. :)
Máj 1993. Kniha začína mimoriadne vtipným prípadom údajnej vraždy ošetrovateľa v ZOO. Dominik Dán je známy svojimi trefnými hláškami, a tento úvod určte poteší každého fanúšika jeho kníh. Neskôr ale prejdeme na vážnejšiu tému, keď sa „vraždári“ pustia do riešenia vraždy mladého dievčaťa, prostitútky. A aby toho nebolo málo, do hry vstupuje aj údajná samovražda hudobného skladateľa, čo situáciu ešte komplikuje, keďže ide o človeka, ktorý je detektívom dobre známy. Prípadov je neúrekom, ale stôp je málo. Čo detektívom uniká?
Prípad v ZOO sa uzavrie veľmi rýchlo, zatiaľ čo ostatné prípady si vyžadujú viac pozornosti a vypočúvania, aby odhalili svoje tajomstvá a pochopili pozadie oboch prípadov. Autor nás v tejto knihe necháva nahliadnuť do problematiky prostitúcie, ale aj bezradnosti detektívov, ktorí sa snažia posunúť vpred. V oboch prípadoch akoby sa vznášal tajomný závoj, ktorý všetky stopy a vodítka ukrýva.
„Stále máme pocit, že riešenie máme pred sebou, no je zahalené, schované za závojom.“
„Odrazu máme dva podobné prípady. Nájdeme na zemi naaranžovanú mŕtvolu Ruženky, vieme, že je to vražda, ale nevidíme stopy, a z ničoho nič máme jasnú samovraždu, no sotva sa na ňu pozrú experti, zase máme mätúce stopy svedčiace o niečom inom. Ani v jednom prípade nevidíme skutočné stopy, ako boli... akoby boli za závojom.“
Richard Krauz mi v tejto knihe pripomínal Hercula Poirota, keďže sa tu ukazuje ako bystrý detektív s dôvtipom, bystrým umom, úsudkom a zmyslom pre detail a spravodlivosť, pričom si uvedomuje, ako jeden prípad môže napomôcť k vyriešeniu druhého.
Opäť ide o dynamickú, vtipnú, ale aj vážnu a tajomnú jazdu, kde sa prelína riešenie dvoch komplexných prípadov. Kniha má presah do ďalších dielov série, a na niektoré rozuzlenia, si budeme musieť počkať v ďalších knihách. Možno práve v Smrti na druhom brehu, ktorá chronologicky po Tajomnom závoji nasleduje?
David Prokop, operatívec vojenskej spravodajskej služby, je nasadený na misiu v Afganistane. Jeho pobyt sa chýli ku koncu, ale hneď na začiatku sa ocitá uprostred akcie, keď je ich základňa napadnutá. Vzápätí však unesú český manželský pár a David je určený ako styčný dôstojník za českú stranu, aby viedol vyšetrovanie.
„Jak to, že se ještě před chvíli svobodně procházel, a teď se bezmocně válí na podlaze auta? Unesli je, to mu bylo jasné. Další otázka zněla proč? Chtějí je jako bezvěrce popravit? Nebo kvůli výkupnému? Ale copak on a jeho žena jsou nějací boháči, od kterých by se dalo očekávat, že se vyplatí ze zajetí?.... Byl vydán na milost a nemilost nějakým smradlavým grázlům, kteří si je vybrali za kořist.“
Krainer opisuje prostredie pre nás exotického Afganistanu autenticky, pričom prináša nielen napínavé situácie, ale aj stručný pohľad do histórie krajiny a výziev, ktorým čelila v posledných dekádach.
„Naštvaně se otočila k oknu a pozorovala ruch kábulských ulic. Proudy ošuntělých aut a davy lidí. Muže oblečené do tradičních oděvů i mladíky snažící se napodobit styl oblékání evropských teenagerů. Ženy zahalené od hlavy až k patě do modrých burek se síťovaným průzorem pro oči. Stánky obchodníků, nabízejících všechny myslitelné a někdy i nemyslitelné druhy zboží. Občasné ostrůvky bohatství a moderny obklopené mořem tradice a chudoby.“
Kniha pôsobí mestami až edukatívne, napríklad keď autor popisuje dôležitosť zberu informácií z rôznych zdrojov.
„Skutečně dobrého operativce poznáte podle toho, jak umí se „svými lidmi“ pracovat.“
Autor odhaľuje aj ľudskú stránku hlavného hrdinu Davida Prokopa, ktorý nie je žiadny „navoňaný frajer“, ale človek z mäsa a kostí so všetkými trápeniami a starosťami. Misia v dĺžke šiestich mesiacov, neistota a neustály stres sa podpíšu aj na jeho osobnom a rodinnom živote, ktorý autor zachytáva citlivo a realisticky.
Pri čítaní som ocenil nielen akčnosť, ale aj nečakané zvraty a spletité vzťahy medzi postavami – od Davida a jeho kolegov, únoscov až po obete únosu. Krainer vykreslil silné napätie a náročnú operáciu záchrany ľudských životov obohatil aj kvapkou humoru, čo príbehu dodalo pútavejší rozmer v tých vypätejších situáciách. A hoci David robí všetko pre úspech misie, osud mu do cesty postaví voľby, ktoré ho stoja viac, než si dokázal predstaviť.
Ak máte radi špionážne romány založené na reálnych skúsenostiach autora, kniha sa vám bude určite páčiť. Mne už ostáva len čakať na tretí diel, ktorý nás zavedie do prostredia Afriky.
Za poskytnutie knihy ďakujem : Nakladatelství JOTA
Zánik je prvý diel historickej detektívnej série od C. J. Sansoma, ktorého dej sa odohráva v roku 1537 počas turbulentného obdobia anglických dejín. Toto obdobie prináša boj o kláštory, ktoré sa stávajú terčom intríg a mocenských záujmov kráľa Henricha VIII. Namiesto otvoreného násilia si však mocní vymyslia sofistikovanejší spôsob, ako ich ovládnuť.
„Naša krajina je presýtená násilím, zmieta sa v korupcii úpadkovej cirkvi.“
„Kláštory sú pliaga ohrozujúca samotné srdce nášho kráľovstva. Ale ja sa už postarám, aby sme ju vykynožili.“
V jednom z kláštorov zavraždia komisára, vyslaného samotným generálnym vikárom Thomasom Cromwellom. Lord poverí vyšetrovaním tejto záhadnej vraždy právnika a vyšetrovateľa Matthewa Shardlakea a jeho pomocníka Marka.
Kniha nás vtiahne do sveta plného intríg, kde strach povedať nesprávne slovo môže človeka stáť život a obvinenie z velezrady číha na každom kroku. Dej sledujeme očami hlavného hrdinu, prívrženca cirkevnej reformy, Matthewa, pričom jeho pohľad dodáva príbehu subjektívny a osobný rozmer. Ten čelí nielen výzvam vyšetrovania, obmedzeného najmä na pozorovanie a dôvtip, čo robí pátranie obzvlášť náročným, ale aj neustálemu pohŕdaniu a posmeškom zo strany okolia v dôsledku telesného postihnutia a pozícii outsidera. Napriek tomu neprestáva hľadať pravdu, aj keď sa situácia v kláštore čoraz viac zamotáva.
Katolícke prostredie kláštora vytvára jedinečný kontrast medzi jeho postojmi a náhľadmi mníchov, čo prispieva k sporom, ktoré situáciu ešte viac komplikujú. Temné tajomstvá a utajované rozpory medzi mníchmi zvyšujú napätie, keď vraždy začínajú pribúdať a Matthew stojí pred otázkou: Ako nájsť vraha v prostredí, kde každá stopa môže viesť do smrteľnej pasce?
„Vo vzduchu nevisel len nejaký obyčajný zločin, nielen drobné hriechy utajované pred svetom, ale číre zlo spojené s daným prostredím a so všetkým, čo s ním súvisí.“
Kniha sa okrem samotného zločinu zaoberá aj politickými a náboženskými témami doby, ako je reforma cirkvi v Anglicku a inkvizičné súdy. Autor čerpá zo skutočných historických udalostí a postáv, čím pridáva príbehu historickú hĺbku.
„Bojíme sa, a preto spriadame učenia, ktorými by sme desivé záhady svojej existencie vysvetlili a zároveň sa sami učičíkali myšlienkou, že nám nič zlé nehrozí ani na zemi, ani vo večnosti.“
C.J. Sansom ponúka napínavú historickú detektívku s výbornou atmosférou, ktorá vás vtiahne do nebezpečného sveta anglickej reformácie, kde každé rozhodnutie môže mať fatálne následky. Pre milovníkov histórie aj detektívnych záhad je Zánik skvelým začiatkom pútavej série.
Za poskytnutie knihy ďakujem vydavateľstvu Aktuell.
František Kozmon v prvom dieli „zvieracej“ série predstavuje nekompromisného hlavného hrdinu Mareka Wolfa. Ten sa po 15tich rokoch vracia z Kanady na Slovensko so svojím verným psom Fenrirom a stáva sa hlavným vyšetrovateľom v Bratislave. Už od začiatku je jasné, že do kolektívu nezapadne ľahko a jeho kolegovia by boli najradšej, keby sa vrátil odkiaľ prišiel.
Prvý prípad ho vtiahne do temných bratislavských zákutí, kde v kanalizácii nájdu telo muža ohlodávané potkanmi.
„... voda už začínala klesať. Zároveň odhalila, čoho sa predtým nechtiac dotkol. Vtedy vykríkol od hrôzy. Na betónovom múriku rovno pod ním ležala mŕtvola a potkany sa jej zahryzávali do kože.“
Vyšetrovanie vedie hlboko do minulosti a prelína sa s politickým bojom v nastávajúcich prezidentských voľbách. Súvisí táto vražda s prípadom spred 20 rokov, za ktorý už niekto sedí vo väzení? A je ten človek naozaj vinný?
Marek Wolf má svoje čaro – suchý humor, drsné poznámky aj keď prístup k podriadeným, ktorými sú vyšetrovateľ Karol Lupták, psychologička Petra Siváková, do ktorej obzvlášť rýpe, nadriadený Růžička či hovorkyňa Denisa Krajčírová, nie je vždy ideálny.
„Vraj ste nepríjemný a už sa vám podarilo aj niekoho uraziť...Podľa niektorých ste neprístupný, nevrlý.“
Niektoré postavy sú prepracovanejšie než iné a miestami sa zdá, že okrem Wolfa nikto nevie, ako postupovať a pri vyšetrovaní len tápu. Aj keď kniha bola občas predvídateľná, štruktúra knihy, ktorá nebola rozdelená na kapitoly, ale na jednotlivé dni, kedy sa dej odohráva, ma udržovala v napätí. Takýmto spôsobom nás autor nechal nahliadnuť okrem súčasnosti aj do rôznych časových období v minulosti – spomienky z detstva, život v Kanade či udalosti, ktoré predchádzali vraždám, čím vytvára zaujímavú mozaiku a širší pohľad pre čitateľa.
„Potkan“ je drsný príbeh veľkého nešťastia, obety pre milovanú osobu, manipulácie a moci. Aj keď kniha pôsobí ako nevybrúsený diamant, ide o veľmi dobrý štart. Kozmon má potenciál a na ďalšie časti sa teším, najmä to, ako sa budú postavy vyvíjať v ďalších dieloch.
Linus Barker pracuje ako sociálny pracovník na Oddelení starostlivosti pre zázračnú mládež. Jeho úlohou je hodnotiť sirotince, kde žijú nezvyčajné deti. Túto prácu vykonáva už dlhé roky a jedného dňa dostane prísne tajnú úlohu posúdiť sirotinec na ostrove Marsyas. Linus, ktorý sa striktne drží zásad a pravidiel, sa spolu so svojou mačkou vydáva na vzdialený ostrov a vzhľadom na utajenie vôbec netuší čo ho tam čaká. Postupne spoznáva šesť detí, o ktoré sa s láskou stará ich charizmatický a záhadný poručník Artur Parnassus vytvárajúc im bezpečné prostredie pre život.
Klune vytvoril magický príbeh s jedinečnými postavami. Nejde o akčnú a dynamickú knihu, jej hlavná sila je totiž v množstve myšlienok, ktoré sú popretkávané celým príbehom. Dom na Azúrovom pobreží ponúka témy na zamyslenie, či už je to posolstvo o inakosti a tolerancii, alebo o tom, aké jednoduché je odsúdiť druhých na základe vzhľadu. Nie je skôr dôležité vnútro, a to, ako sa človek správa?
„Ako môžeme bojovať s predsudkami, ak neurobíme nič pre to, aby sme ich zmenili? Aký to má všetko zmysel, ak ich budeme aj naďalej pestovať?“
„Svet chce vidieť veci čierno-biele, morálne a nemorálne. No medzi čiernou a bielou je sivá. A fakt, že človek je schopný vykonať niečo nedobré, neznamená, že to skutočne urobí.“
V knihe postupne sledujeme vývin a premenu hlavnej postavy, jej sebapoznávanie, prekonávanie prekážok a strachu, životné zmeny, ako aj budovanie vzťahov a spolunažívanie so zázračnými bytosťami, ktoré prinieslo aj vtipné a úsmevné momenty.
Strach je prirodzený, ale nebojíme sa niektorých vecí až príliš? Je lepšie byť uzavretý vo svojej bubline a byť chránený pred svetom, ktorý je okolo nás? Ale čo ak bublina praskne, pochopíme, o čo všetko sme celý čas prichádzali?
„Ľudstvo je zvláštne. Ak sa nesmejeme, plačeme alebo utekáme pred príšerami, ktoré sa nás pokúšajú zožrať. A nemusia to byť ani skutočné príšery. Stačia nám aj tie, ktoré si vytvoríme v hlave. Nemyslíte, že je to zvláštne?“
„Na svete sú záhady, ktoré nikdy nevyriešime, akokoľvek sa o to budeme pokúšať. A ak trávime príliš veľa času snahou o ich rozlúštenie, zavše nám unikne to, čo máme priamo pred očami.“
Čo na mňa v knihe nepôsobilo príliš autenticky a prirodzene, bolo zahrnutie témy LGBTI, zdalo sa mi, že autor trošku tlačil na pílu. Dialógy medzi postavami mi miestami pripadali príliš sentimentálne, rovnako ako účelovosť konania hlavnej postavy a jasné smerovanie príbehu. Ide ale len o drobné vytknutie. Záverom ide o hodnotnú knihu, ktorá vás prenesie na čarovné miesto, umožní na chvíľku zastať a zamyslieť sa.
Za zaslanie knižky ďakujem : GRADA Slovakia
„Neotváraj oči, inak zomrieš!“
Vitajte vo svete, kde vonku niečo je, nikto nevie, čo, ale stačí, keď to človek uvidí, napadne iných ľudí a nakoniec spácha samovraždu. Najskôr ojedinelé prípady po celom svete postupne narastajú na intenzite, pričom niektorí ľudia to berú na ľahkú váhu, iní začínajú panikáriť.
V úvode knihy sa hlavná postava Malorie so svojimi dvoma deťmi vydáva na pomerne krátku, ale nebezpečnú plavbu po rieke za lepším životom. Na očiach nechýbajú neodmysliteľné šatky, aby nezahliadli niečo čo nemajú a cestou spomína na doterajší život. Kapitoly zo súčasnosti striedajú tie z minulosti, v ktorých nám Malorie odkrýva čo všetko sa udialo za posledné roky.
Autor výborne popísal atmosféru strachu, neistoty, beznádeje, kde si človek nemôže byť ničím istý, boja o prežitie hŕstky ľudí, ktorí sa uchýlili do domu, nastavili si režim a spolu bojujú o prežitie. Ale dá sa veriť všetkým? Informácii je stále menej a nikto nevie čo sa deje vonku a kto všetko je ešte nažive. Pri čítaní som si spomenul na nedávnu pandémiu, kedy sme sledovali správy o počtoch infikovaných, či mŕtvych. Kdežto pri tejto pandémii bol na „vine“ vírus, v knihe od Malermana ide o akýchsi tajomných a neznámych tvorov, na ktorých sa stačí len pozrieť. A tak si ľudia namiesto rúšok a respirátorov na oči viažu šatky, aby nezahliadli niečo čo nemajú a nezošaleli, pričom spoľahnúť sa musia na všetky ostatné zmysly okrem zraku. Povedzte, viete si taký život predstaviť? Alebo ide len o prežívanie odsúdené na nevyhnutný zánik?
Desivá, temná, negatívna a originálna kniha bez hluchých miest určite zaujme fanúšikov postapokalyptických románov, pretože podľa mňa to autorovi vyšlo na jednotku.
Za zaslanie knižky ďakujem @zeleny_kocur_sk.
Naomi, Cass a Olivia, tri kamarátky, ktoré ako 11-ročné prežili zážitok, pri ktorom Naomi akoby zázrakom unikla smrti. Vraha sa na základe ich svedectva podarilo identifikovať a poslať za mreže. Po 20tich rokoch od incidentu sa na povrch vynárajú otázky a pochybnosti. Bol vrahom skutočne človek, ktorého označili, alebo bolo všetko úplne inak a dievčatá si to vymysleli?
„Toho dne jsem měla zemřít. Měla jsem umřít právě tady téměř přesně na místě, kde jsme stály. A od té doby mám pocit, jakoby s námi les ještě neskončil. To, co ten den začalo, zůstalo nedokončené. A my jsme tomu nemohly unikat navždy.“
Naomi sa vracia do rodného mesta, kde sa všetko začalo a stretáva ľudí z jej minulosti. V kapitolách písaných len z jej pohľadu sledujeme postupne odhaľovanie toho, čo všetko sa udialo, ako aj spracovávanie a snahu o vyrovnanie sa s takýmto silným traumatizujúcim zážitkom, ktorý dušu, ale aj telo mladého dievčaťa poznačí na celý život. Kniha má akciu, ale spád strácala pri občasnom točení sa dokola a utvrdzovaní sa o pochybnostiach, ako sa všetko vlastne udialo, a že to bolo celé inak. Miestami bola priehľadná a k postavám som si nevytvoril aký-taký vzťah. Mierne mi vadilo konanie a zmýšľanie Naomi, ktorá chcela za každú cenu všetko vyriešiť sama. Autorka, ale mne osobne pekne zamotala hlavu, tipov som mal niekoľko a samotný záver ma pomerne prekvapil a hodnotenie knižky zvýšil.
„Nikdy jsem doopravdy neunikla. Žádná z nás. Zkoušely jsme najít cestu ven, ale vtahovalo nás to zpátky. Všechny nakonec shnijeme mezi kořeny a kameny.“
Ak máte radi tajomné príbehy plné nejasností, otázok a pochybností, resp. ak s trilermi nemáte veľmi skúsenosť, dajte knižke šancu.
„Spravedlivá lež byla pořád lží. Zločinný život byl pořád životem.“
„Lži mají schopnost čeřit hladinu a někdy následky takových vlnek přicházejí až po letech.“
Prichádzam s ďalšou knižkou od vydavateľstva goldendogbooks, tentokrát od českého autora Jiřího Sivoka Líp už bylo zo série Zrnka temnoty.
Prišiel rok 2045, nastala Veľká chyba a všetko sa zmenilo. Svet už nikdy nebude taký ako predtým. Ľudstvo sa značne preriedilo, nastala jadrová zima a hŕstku ľudí, ktorá prežila trápia rôzne choroby.
Hlavnou postavou je Cappy, ktorý sa po tom, ako prežije útok ruských nájazdov na Temelín vydáva do Českých Budějovíc. Na tejto ceste stretáva rôznych ľudí so svojimi trápeniami a bolesťami. Všetci si uvedomujú, že lepšie už skutočne bolo a každý sa snaží prežiť ako sa len dá. Niektorí slušnejšie, žijú zo dňa na deň, ale sú tu aj takí, ktorí sa moc rozhodli zobrať do svojich rúk a už tak biedny život robia druhým ľuďom ešte komplikovanejší.
Táto tenučká knižka má v sebe akciu, dramatickosť, smútok, trpký humor a dej vyslovene odsýpa. Je ukážkou čoho všetkého sú ľudia schopní, keď vedia, že lepšie už bolo a svet sa rúti do záhuby.
Sivok vytvoril drsný a temný svet a so svojimi postavami sa absolútne nemazná. Kniha je aj na zamyslenie sa nad tým, kam až ľudské činy a pýcha môže zájsť a ja len dúfam, že ľudstvo sa nevydá touto cestou. Knihu odporúčam priaznivcom postapokalyptických trilerov a hororov.
Knihu som čítal v rámci štafety a za poskytnutie knižky ďakujem samotnému autorovi.
Argona, kráľovstvo, kde kedysi beštie boli slobodné a svetu vládli draci. Prišiel ale Rád, ktorý toto kráľovstvo rozbil, k moci sa dostali ľudia, ktorí začali vládnuť pod jediným náboženstvom, beštie zajali a zotročili a teraz Argonu ovládajú najvyšší kňazi. Beštie sa ale nevzdali a vytvorili povstalecké skupiny roztrúsené po celej krajine.
Kniha o Jaine a Roderickovi, dračici a kňazovi loviacom beštie, nesúrodej dvojici, ktorá spojí sily v túžbe odpovedať na všetky otázky. A tak začína ich neľahká cesta za odhalením, cesta plná nástrah, prekvapení a prekážok. Okrem nich je tu aj Jainin brat Mac, ktorý je protikladom impulzívnej, spontánnej a neskrotnej dračice, je rozvážnym a múdrym drakom schopným postaviť sa s chladnou hlavou za svoju rodinu.
„Když budete chtít draka postavit před tu nejhorší volbu, dejte mu na výběr mezi členy rodiny.“
Môže vzniknúť priateľstvo medzi dvoma tak odlišnými ľuďmi pri hľadaní pravdy ? O dracích a lidech je útla knižka, ktorá má v sebe všetko, napätie, akciu, ale aj humor a výborne spracovaný príbeh bez hluchých miest a je vhodne doplnená o kresby. Kniha o sile lásky, priateľstve, oddanosti, ťažkých životných rozhodnutiach, obetovaní, ale aj slepej viere. Pre milovníkov fantasy bude táto knižka určite dobrým čítaním, minimálne spestrením popri čítaní iných kníh z tohto žánru.
Ďakujem veľmi pekne pani autorke za poskytnutie knihy a teším sa na ďalšie knižky.
Knihy s tematikou pochovávania zaživa ma vždy svojím spôsobom fascinovali a preto som sa s očakávaním pustil aj do knihy Majster. Hlavná postava Florence sa vracia do mestečka Sabden na pohreb muža, ktorého pred 30timi rokmi usvedčila z vrážd detí. Ide o príbeh, v ktorom sa prítomnosť prelína s minulosťou a postupne sa nám vynára ako to všetko bolo. Spočiatku celkom fajn kniha, ktorá sa mi ale postupne čítala ťažkopádne. Knihe nemôžem uprieť napínavý dej ale po zakomponovaní čarodejníctva a mágie do deja som miestami len neveriacky krútil hlavou čo pre nás autorka pripravila. To platí aj o samotnom závere knihy.
Deviaty hrob je v poradí druhá kniha od autora, aj keď dejovo predchádza o pol roka prvý diel Obeť bez tváre. Hlavná postava Fabian Risk žije so svojou rodinou ešte v Štokholme, kde je tajne povolaný vyriešiť zmiznutie ministra spravodlivosti. Ďalšia hlavná postava Dunja Hoogaardová rieši vraždu manželky známej osobnosti v Kodani. Z pohľadu viacerých dejových línií sme postupne vťahovaní do príbehu a cesty sa prepletajú až do pre mňa nie veľmi vydareného záveru.
Kniha je dosť prekombinovaná, občas chaotická a napriek krátkym kapitolám sa niekedy nečítala najľahšie. Navyše, podobne ako v prvej knihe postavy jednajú občas nelogicky a nezmyselne a aj samotná zápletka na mňa pôsobila divne, až zvrátene, pričom niektoré pasáže neboli dotiahnuté do konca. Občasné anglické pasáže v knihe pôsobia rušivo, aj keď som im rozumel, ale hovorím asi za tých, ktorí anglicky nevedia a z tohto dôvodu by hodilo pasáže preložiť alebo dať aspoň poznámku s prekladom. Hodnotím troma hviezdičkami a uvidím čo prinesie tretí diel.
Ďalšia napínavá a dychberúca kniha z pera francúzskeho spisovateľa. Tento krát Martin Servaz po prípade v horách rieši prípad zavraždenej učiteľky na strednej škole. Podozrivým je syn dávnej Servazovej lásky Marianne, ktorá ho poprosí o pomoc. Knihe opäť nechýba napätie, gradácia a spád, dozvedáme sa niečo aj z minulosti hlavného hrdinu, ocitáme sa napr. na škole, kde učiteľka pôsobila a kde študuje aj detektívova dcéra. Pútavým pre mňa boli aj vsuvky, v ktorých rozmýšľate o koho tam vlastne ide a ako súvisia s dejom. Minierov štýl písania mi sedí, napriek hrôzam, ktoré kniha obsahuje, sa číta ľahko. Koniec ma samozrejme prekvapil a musím uznať, že Minier ma baví viac a viac. :-) PS : Myslíte, že sa tu objaví aj Hirtmann ? Prečítajte si. :-)
Knihu odohrávajúcu sa v Grónsku som ešte nečítal a aj preto bola pre mňa veľkým lákadlom. Priznám sa, že som sa nikdy nezamýšľal nad tým, či sa v Grónsku vedie plnohodnotný život a ďakujem knižke za moje rozšírenie znalostí z geografie a čiastočné priblíženie života ľudí na tomto ostrove. :-) Ale poďme ku knihe. Keďže môžem porovnávať s inými severskými krimi, musím zhodnotiť, že pre mňa je kniha slabší priemer. V knihe som sa občas strácal, konanie, správanie a dialógy občas viazli. O samotných hlavných postavách sa až tak veľa nedozvedáme a pre mňa pôsobili chladne a nesympaticky, možno až na Tupaarnaq. Téma je zaujímava, ale keďže autor potenciál nevyužil, nálepku mrazivý krimitriler by som dal len na základe brutálnych vrážd, nie na základe spracovania a popisu prostredia. Nenechajte sa ale odradíť, až taká tragédia to zase nebola. :-)
Zaujímavé prostredie, najmä vzhľadom k roku vydania knihy a samotná prítomnosť Hercula Poirota priamo pri zločine boli pre mňa pútavým námetom pre čítanie tejto knihy. Je jasné, že vrahom je jeden z hŕstky cestujúcich na palube lietadla a je na belgickom detektívovi, aby prišiel na to kto ním je. Prípad a spôsob vykonania zločinu je rafinovaný, vrah neistý a ako vždy ma Agatha Christie rozuzlením prekvapila. Ale ja raz páchateľa určite uhádnem. :-)
Praha noir je súbor poviedok od štrnástich popredných českých spisovateľov (aspoň tak to uvádza obálka) zostavených Pavlom Mandysom. Autori nás zavedú do rôznych častí Prahy, ktoré sú znázornené na zadnej obálke knihy a zlepšujú orientáciu najmä pre nepražákov. Spracovanie knižky je celkom pekné a zodpovedá téme a čo sa týka poviedok, tie sú viac-menej vydarené, pričom pred každou je krátka charakteristika o autorovi. Sám som bol zvedavý na niektorých autorov, pretože som od nich ešte nič nečítal a keďže na poviedke by mal spisovateľ ukázať svoje majstrovstvo, som rád, že najmä poviedky od Kateřiny Tučovej, Petry Soukoupovej a Jiřího W. Procházku a Petra Sýkoru boli pre mňa top. Takisto sa mi páčila aj poviedka od Chaima Cigana a do popuku ma dostala aj tá od Petra Stančíka. Zvyšné poviedky sú priemerné až podpriemerné a podaktoré žiaľ pre mňa nedosiahli ani úroveň maturitnej práce, ale nechcem menovať, každému sa predsa páči niečo iné. :-) Som rád, že som mal možnosť väčšinu autorov stretnúť na Světe knihy Praha 2017 a dať si od nich poviedky podpísať. :-)
Veronica Roth nám v ďalšej z dystopických ság predstavuje svet, kde sú ľudia rozdelení podľa jednotlivých frakcíí. Predstavte si, že ste podriadení správaniu, či zvykom danej konkrétnej skupiny, do ktorej patríte. Ťažko predstaviteľné, však ? No a v jednej z takýchto skupín sa nachádza aj hlavná predstaviteľka, 16-ročná Beatrice, ktorá stojí pred ťažkým rozhodnutím, ktoré môže znamenať trvalú zmenu jej života. Žánrovo veľmi podobné Hrám o život, aj keď podľa môjho vkusu menej prepracované. Ale vzhľadom na pomerne nízky vek to spisovateľka zvládla slušne. Nápad je originálny, kniha sa ľahko číta, prináša rôzne zvraty, ale aj šokujúce momenty. Možno určená skôr teenagerkám hľadajúcim ideálneho chalana, ale prečo nie, ja dystopie môžem a teším sa na ďalšie pokračovanie – Rezistenciu.
V prvotine forenznej antropologičky a producentky seriálu Kosti sa zoznamujeme s hlavnou postavou, údajným autorkiným alter egom - Temperance Brennenovou. Dej nás privádza do Montrealu, kde sa nájdu ostatky brutálne zavraždeného človeka. Temperance je rozvedená a abstinujúca žena s nie veľmi šťastným životom. Poviete si, že vám to nejak so seriálom nesedí ? Áno, charakter knižnej postavy a seriálovej sa výrazne odlišuje, či už miestom, kde sa dej odohráva, ako aj životom hlavnej postavy. Preto neodporúčam porovnávať knihu so seriálom. Kniha je napísaná dobre, vidieť, že autorka je odborníčka vo svojom odbore, popisuje exaktné metódy výskumu a vyšetrovania nájdených ostatkov. Mimochodom, čítať na niekoľkých stranách o hnijúcich telesných pozostatkoch, ich spracovaní a pitvaní nie je nič pre slabšie povahy. Mám dojem, že v televízii sa dá cez to nejak ľahšie preniesť. Ale prvotinu hodnotím veľmi dobre, prípad je zaujímavý, pútavý a napínavý. Navyše kniha miestami pôsobí aj ako minicestopis, kde sa zoznamujeme s Montrealom, jeho krásami, zákutiami a zaujímavosťami, čo je pre knihu tiež len plusom. :-)
„Deň čo deň vídam násilnú smrť. Nejakú ženu zabije nejaký muž a hodí ju do rieky, do lesa, na skládku. Polámané kosti nejakého dieťaťa objavené v škatuli, v stoke, v igelitovom vreci. Deň za dňom ich čistím, prezerám, triedim. Píšem správy. Svedčím. A niekedy necítim vôbec nič. Profesionálny odstup. Klinický nezáujem. Pričasto som vídala smrť, priveľmi zblízka, a bála som sa, že strácam zmysel pre jej význam. Viem, že nemôžem trúchliť pre ľudskú bytosť, ktorou bývala každá z tých mŕtvol. Tým by sa zaiste vyprázdnil môj citový rezervoár. Určité množstvo profesionálneho odstupu je pri práci nutné, ale nie do tej miery, aby človeka opustili všetky city.“
Už pri výbere tejto ďalšej zo série dystopických kníh mi bolo jasné, že je určená mladším čitateľom. To ma ale neodradilo a predsa som po nej siahol. :-) Myšlienka zaujímavá. Kopec chlapcov zavretých v labyrinte, s vymazanou pamäťou snažiacich sa nájsť cestu von. Do toho každý mesiac príde nový chlapec. A tak sa zoznamujeme s hlavným hrdinom Thomasom. Avšak deň na to príde do labyrintu ďalší človek, ale dievča. Keby som mal o 15 rokov menej, tak si poviem : „Wow, to je super kniha.“ Ale nechcem ju degradovať. Teenagerom sa určite páči, ja som však dospel k názoru, že na túto knihu som už dosť mentálne vyspelý a žargón postáv a ich výrazy, napr. flekári, čľup, šrac, ako aj ich citové výlevy mi miestami liezli trošku na nervy. No a pri výraze „Jasná správa“, ktorý sa v knihe ocitol asi 100x sa mi vo vrecku otváral imaginárny nožík. :-) V porovnaní napr. s Hrami o život podstatne slabšie, ale nebol by som to ja, aby som si neprečítal aj pokračovanie a nezistil ako to celé dopadne. :-)