Miro.slav komentáře u knih

V tomto spise nachádzame niekoľko od seba odlišných poviedok. Snový cyklus Lovecraftovej tvorby je v tomto vydaní tvorený dielami "Jak bylo zahlazeno město Sarnath", "Celephais" a "Iranonovo hledání", pričom práve táto posledná poviedka v sebe nesie najviac výbušného materiálu zo všetkých troch. Okrem nich sa tu nachádzajú poviedky, v ktorých epicentre sa nachádzajú zaujímavé (hoci nie úplne normálne postavy). Ide o 1. poviedku "Za stěnou spánku", kde sa pri pátraní po nepriateľskej existencii dostaneme až do medzihviezdnych sfér, 2. o poviedku "Hrůzný stařec", v ktorej nepôjde ani náhodou o nevinného starčeka, ale o Děsivce, a 3. o poviedku "Z neznámého světa", ktorá predstaví našu realitu doslova a dopísmena v novom svetle. Lovecraft je však autorom aj akejsi historicko-dobovej reflexie, ktorú sprostredkúva cez poviedku "Ulice". Ťažiskom spisu však podľa mňa sú počiny A) "Barva z kosmu", pri ktorej mrazí v kostiach a do tela sa rozlieva nepriateľská meteoritická gangrenózna skaza, a počin B) "Prokletý dům", v ktorom sa v pivnici vytvára niečo, čo by asi nikto v pivnici mať nechcel. Odporúčam.

24.07.2016

Excelentné! Long vie dokonale priklincovať čitateľa k stoličke (alebo k inému podkladu, na ktorom práve čitateľ sedí). Najslabší diel série? Nie! Mrzák? Ani náhodou! Takéto niečo môže napísať len niekto, kto sa stále drží predsudkov, že King by to napísal lepšie. Long napísal už tretiu knihu v poradí a ja som sa stále nedopracoval k tomu, že by príbeh trpel nejakou deformáciou, vadou či zmrzačením. "Zabíjač elfů" v sebe nesie niekoľko viac než dobrých atribútov: 1. Zabíjanie elfov - konečne. 2. Po dobrodružstvách v oblakoch a na pevnine konečne dobrodružstvo aj na mori. 3. Akcia a dynamika - žiadna nuda, v príbehu sa stále niečo deje a spolu s hlavnou dvojicou sa ocitáme raz tam a raz zase inde. 4. Boje - nepreberné množstvo. Kniha by mala niesť podtitul "Zabíjač elfů a vlastne všetkého, čo je na dosah", pretože pod hlavu Grimnirovej sekery a meča Karaghul sa dostáva všetko od ľudí, skavenov, žralokov, cez temných elfov a vodných drakov až po čerešničku na torte, ktorú čitateľovi neprezradím. Long je tiež majster otvorených koncov, ktoré lákajú na čítanie ďalšieho pokračovania. Toť môj názor a na záver už len nezabudnuteľná scéna:

"Když doběhli na místo, našli trpaslíka s elfem, jak stojí tváří v tvář - nebo spíš tváří v hruď - a štěkají na sebe jako psi. „Půjdu, kam budu chtít a kdy budu chtít, a žádný pompézní trouba v punčocháčích se špičatýma ušima mi v tom nezabrání. Teď ustup stranou, nebo tě hodím přes palubu!" ... Gotrek dlouho nehybně stál a ztěžka dýchal. Felix viděl, že se mu svaly na čelisti pod vousy napínají, jak skřípe zuby. Konečně sekeru sklonil a drsně odstrčil Aethenira ramenem, až se elf rozplácl o zábradlí. Pak pleskl dlaní do zástěny a ohlédl se. „Měla by to být zatraceně dobrá smrt." S tím zmizel na záchodě. Vzápětí se ozval zvuk podobný výbuchu v pivovaru."

A hláška:

„Konečně," zaradoval se Gotrek. „Elfové, které můžu zabít."

2 24.07.2016

Thoreauov pokus žiť pri jazere Walden nie je o úplnej osamelosti a izolácii! Ak niekto čaká od tohto autora, filozofa a predstaviteľa transcendentalizmu nejaké "akčné a dynamické know-how prežitia v lesoch v štýle Bear Grylls", tak je ...... skrátka pri nesprávnej knihe. Thoreauov literárny pokus je jeho autobiografiou, ktorú napísal v dobe, v ktorej sa začína rozvíjať to, čoho sme svedkami dnes my - technická, priemyselná, konzumná a davová spoločnosť. Thoreau chce žiť zdravo a, čo je dôležité, ekonomicky samostatne. To je totiž základom slobody človeka (tým je aktuálny hlavne v dnešnej dobe). Thoreau nie je mizantrop, ako sa možno hovorí o Rousseauovi a Schopenhauerovi, ale rád sa stretáva s ľuďmi, no napriek tomu tiahne k samote. A pre všetkých, ktorý sa ho snažia haniť z hocijakých dôvodov, tak asi nevedia, že Thoreau vystriedal viac zamestnaní a nebol to arogantný namyslenec (ako je tomu dnes). Okrem toho to bol pacifista, obhajoval rovnosť, obdivoval Johna Browna a aktívne vystúpil voči militaristickosti USA, za čo strávil deň vo väzení. Zosumarizované a podčiarknuté: Thoreau je zaujímavá osobnosť, ktorá spolu s Kierkegaardom a Schopenhauerom obhajuje individualitu človeka. Za zmienku tiež stoja jeho aktívne pokusy o objavovanie neprebádanej prírody ("Mainské lesy"), boj za slobodu človeka ("Občianská neposlušnosť", "Život bez princípu"), či jeho eseje o prírode ("Toulky prírodou"). Ak nespĺňa vaše "kvality", chyba nie je v jeho písaní.

8 23.07.2016

Pre všetkých, ktorých chytil za srdce Lovecraft a jeho desivé posolstvo. Lovecraft, to totiž nie sú iba jeho literárne pokusy, ale aj jeho až vedecká zaujatosť pre všetko hrozivé a tajomné. V prvých kapitolách sa Lovecraft venuje zrodu hrôzostrašného príbehu. Nasleduje gotický román, tradícia strašidelnej literatúry na európskom kontinente, samostatná kapitola venovaná E. A. Poeovi, tradícia strašidelnej literatúry v Amerike, tradícia nadprirodzena na Britských ostrovoch a posledná kapitola sa venuje moderným majstrom - teda Lovecraftovým súčasníkom. Ide o dielo ľahko čitateľné a dopĺňajúce pozadie Lovecraftovej pisateľskej činnosti. Ako exkurz do makabróznej, morbídnej a hrozivo hororovej literatúry povinnosť.

1 23.07.2016

Kniha krátka rozsahom, no ohromná odkazom. Ak niekto hľadá zmysel života, tak v tejto knihe sa manifestuje jeden z možných spôsobov, ako dať životu zmysel. Hoci som na jednom mieste s Elzeárdom Bouffierom nesúhlasil, keď tvrdil, že les sám od seba nevyrastie, tak kniha by mala byť zaradená medzi povinnú literatúru na školách. Odporúčam.

14 23.07.2016

Tento spis v sebe zahŕňa nezabudnuteľný kokteil hrôzy a strachu. Začneme od konca. "Stín nad Innsmouthem" zaujme svojou zvrhlosťou prostredia a bezmocnosťou hlavného hrdinu, ktorý sa nachádza sám v nepriateľskom meste, kde vysleduje hrôzyplné skutočnosti. Pri čítaní tohto príbehu behajú zimomriavky po chrbte. "On" je viac-menej oddychové čítanie, ktoré sa však mení do dekadentného príbehu v diele "Pes", kde je dvojica úpadkových "hrdinov" konfrontovaná s následkami ich posledného činu (opis ich starého kamenného domu je Lovecraftov majstrovský kúsok). "Bezejmenné město" sa na spôsob "Stínu nad Innsmouthem" vracia ku skladaniu mozaiky o mýte Cthulhu. Výprava hrdinu do arabskej púšte a ešte ďalej je klaustrofobickou záležitosťou. V diele "Měsíční močál" sa Denys Barry stáva obeťou prekliateho hradného dedičstva. Kto sa nebojí, nech vstúpi do mesačného močiara. Vrelo odporúčam.

1 22.07.2016

Osobne sa mi tento diel zdal dosť slabý. Lokalita Ulthuanu a Albionu ma veľmi nenadchla. Postavy obklopujúce Gotreka a Felixa za veľa nestoja. Samotný elf Teclis mi je nesympatický. Niekto môže tvrdiť opak, no pre mňa to bolo dlhé a pomalé čítanie. Predchádzajúce diely a nadchádzajúce Longove (8. a 9. diel) sa čítajú oveľa lepšie (toť subjektívny názor).

22.07.2016

Šiesty diel stále ponúka dostatok temného prostredia, zaujímavého protivníka, neistotu ohľadne spojencov, no na veľa miestach je dej spomalený Kriegerovými mono-dia-lógmi. To však neznamená, že kniha nestojí za prečítanie. Stojí,a čitateľ sa ocitne spolu s Trolobijcom a jeho Pamätníkom v ponurej Sylvánii, kde vlci dávajú dobrú noc. Samotný boj s upírom je delikatesa. No opäť sa musíme v diele s jednou, hoci nie príliš významnou, postavou rozlúčiť.

Nezabudnuteľná scéna (Kto však knihu ešte nečítal, nech prestane čítať! Úryvok obsahuje dôležitú časť deja):

"Snorrimu Nosohryzovi se nějak podařilo zachytit se na lustru a přeseknout řetěz, na kterém byl zavěšen. Nyní se řítil dolů, přímo na toho podivného hybrida, jenž býval Kriegerem. Upír v posledním okamžiku vycítil nebezpečí a vzhlédl. V očích se mu objevilo podivně lidské zoufalství, když mu hrot mohutného lustru projel hrudníkem, hnán váhou Snorriho Nosohryza i setrvačností dlouhého pádu.
...
Sténající Snorri Nosohryz se zvedl z trosek lustru. „To je dobře, že něco ztlumilo Snorriho pád,“ prohlásil. „Tak kde je ten zatracený upír?“
„Zabil jsi ho,“ řekl Felix.
Snorri Nosohryz se zatvářil potěšeně."

2 22.07.2016

O čosi slabšie než prvý, tretí a štvrtý diel, ale stále lepšie než druhý. Akcie je tu dosť, samotná lokalizácia na severe v studenom Kisleve poteší, o nepriateľov tu nie je núdza, no niečo tomu chýba. Určite poteší dejová línia mapujúca zradu v samotnom Praag. Na konci sa čitateľ môže "tešiť" na rozlúčku s niektorými postavami. Stále odporúčam.

22.07.2016

Po neuveriteľnom treťom diele Zabíjač démonů sa ocitáme v pevnosti Karak Kadrin - pevnosti Grimnirovho chrámu, kde skladajú svoje prísahy trolobijci. Kniha si stále drží trpasličiu atmosféru, no bohomžiaľ sa tu musíme rozlúčiť s jednou postavou. Ako už napovedá názov, hlavný cieľ tohto príbehu je zabitie draka, ktoré v sebe ukrýva aj ďalšie zvraty, a samotný záver ponúka zaujímavé ukončenie. Odporúčam.

1 22.07.2016

Long píše dobre, viac než dobre. Pri knihe som sa ani na chvíľku nenudil. Zabíječ orků a Zabíječ lidí sú nadupanými knihami s neustálymi dejovými zvratmi, akciou a očakávaním, čo sa stane v ďalšej kapitole. Gotrek a Felix sa vracajú do Nulnu a rovnako ako v Zabíječovi skavenů, aj tu hrdinskí zabíjači strávia takmer celý príbeh. No oproti Zabíječovi skavenů tento pobyt na jednej lokalite nenudí, ale je konečne zaujímavý. Poteší aj postava mechanika Makaissona, občasné retrospekcie, ale aj bojové scény. Teraz sa predmetom záujmu Gotreka stali ľudia, ktorých kosí ako nič (som rád, že Long vybral aj túto možnosť, keďže práve medzi ľuďmi sa nachádza veľa monštier). Záver knihy je otvorený a núti človeka siahnuť po ďalšom diely. Odporúčam.

Nezabudnuteľná scéna:

"Nějaký muž před Felixem se doslova rozpadl na dvě poloviny; Gotrek prošel mezi půlkami těla a zahleděl se na maskovaného čaroděje.
„Už těch tvých kejklů začínám mít dost!“ vyštěkl, sebral z trosek dělovou kouli velikosti melounu a hodil ji po muži.
Čaroděj zavřeštěl a sehnul se, ale ne dost rychle. Koule ho zasáhla z boku do hlavy a rozdrtila ji jako vaječnou skořápku."

22.07.2016

Ďalšia porcia temného dezertu od majstra kozmického hororu. V tomto spise je badať postupnú gradáciu napätia a strachu. "Hrobka" navodzuje sčasti ešte poeovský štýl písania. "Ultharké kočky" nás privádzajú k ďalšiemu príbehu zo snového cyklu. Samotná hrôza však začína až od poviedky "Obrázek v domě", v ktorom Lovecraft vykresľuje genialitou jemu vlastnou postupnú degeneráciu človeka v izolácii. "Pickmanův model" je ďalšia geniálna poviedka, v ktorej sa zhmotňujú obrazy ghúlov, temných uličiek a pochmúrnych lesov. "Hrôza v Dunwichi" v napätí trochu poľaví, ale to len preto, aby Lovecraft postupne budoval nadchádzajúcu kataklyzmu. Posledná poviedka "Ve zdech Eryxu" je exotickým exkurzom na Venušu, v ktorom sa opäť buduje hrôza z izolácie a iných vecí. Odporúčam.

2 20.07.2016

Taktiež sa pripájam k názoru, že tretí diel je vrcholom Kingovej série o Gotrekovi a Felixovi. Tento príbeh má všetko, čo má poriadna fantasy mať. Trpaslíci? Sú tu, okrem Gotreka pribudne obratnosťou a vtipom nadaný Snorry Nosohryz, šialený mechanik Malakai Makaisson a mnoho iných. Plus dlho stratená pevnosť v Pustinách Chaosu - Karag Dum. Temný nepriateľ? Nie jeden, ale hordy. Nehostinné miesto? Pustiny Chaosu, nech sa páči. Príbeh je prešpikovaný humorom, akciou, a samotný záver ponúka fenomenálne meranie síl, kde opäť sčasti hviezdi Felix.

Nezabudnuteľná hláška: „Vylil jsi mi pivo,“ řekl Gotrek Gurnisson.

20.07.2016

Pre mňa asi najslabší diel v rámci ságy (spolu so Zabíječem obrů). Kniha však nepostráda humor (čitateľ si asi navždy zapamätá, čo je to gulášovka, resp. ako dopadol Kostilam I-III, prípadne typický skavení humor) ani akciu (v podzemí, v hostinci Slepé prase a i.), no niečo mi v knihe nesedelo. Možno to bolo tým, že hlavná dvojica bola stále na jednom mieste a "iba" čelila ďalším a ďalším skavením pokusom o útok.

20.07.2016

Prvý diel zo ságy Gotrek a Felix sa nesie ešte v štýle poviedok, ktoré sú síce viac-menej samostatné, ale nakoniec na seba nadväzujú. To, čo človeka osloví je humorný, flegmatický a lakonický štýl trolobijca Gotreka, ktorý sa občas (hlavne, keď sa schyľuje k bitke či boju) mení k výbušnému sudu pušného prachu. Felix je ten, cez koho sa čitateľ dostáva do deja a ktorý vyjadruje realistický prístup k daným situáciám, pretože Gotrekovi ide iba o to, nájsť hrdinskú smrť. No Felix ide takmer do každej potýčky s obavami a strachom. Poviedka "Geheimnisnacht" nás vťahuje do deja a sme svedkami prvých dotykov s vyznávačmi Chaosu v lesoch Reiklandu. V druhej poviedke "Vlčí jezdci" sa dostávame viac na juh, až do oblasti Hraničných kniežat (táto cesta sa mimo iného stane Felixovi osudovou. Gotrekovi až tak nie, keďže o život nepríde). "Temnota v podzemí" sa už oveľa viac nesie v klasickom fantasy duchu. "Znamení Slaneeshe" a "Ulrikovi děti" už z môjho osobného pohľadu boli trochu slabšie poviedky, no "Krev a temnota" a "Pán mutantů" to opäť posúvaju na hranicu výbornosti. Odporúčam.

Nezabudnuteľná hláška:
F: „Ten kočár už jsme stejně ztratili – možná bychom se tu mohli vyspat,“ navrhl Felix. Ostražitě se díval na malý měsíc, Morrslieb. Nepříjemný zelený svit byl silnější. „Nechci být venku pod tím zlým světlem.“
G: „Jsi slaboch, človíčku. Taky zbabělec.“
F: „Budou mít pivo.“
G: „Na druhou stranu, některé tvoje návrhy mají něco do sebe.“

2 20.07.2016

Po pomalšom rozbehu sa tempo a čítavosť knihy rapídne zvyšuje. Ak na začiatku vládol trochu chaos z veľkého množstva postáv a klanovej príslušnosti, tak časom sa postavy vyjasnia. K pozitívam knihy patrí už samotný príbeh, ktorý sa zameriava na trpasličiu ríšu Karaz Ankor. Pre všetkých, ktorí milujú trpaslíkov je toto dielo čerešničkou na torte. Okrem typických trpasličích postáv sa v knihe nachádzajú opisy ponurej a opustenej pevnosti Karak Varn, ktoré spolu s trpasličími vynálezmi a technikou dokresľujú "reálnosť" tohto sveta. A slovníček pojmov robí z tejto knihy ešte oveľa prepracovanejšie dielo. Z mojej strany však ako isté negatívum pôsobilo už spomenuté slabšie tempo príbehu, ale hlavne dlhšie kapitoly. Inak knihe nemám čo vytknúť. Okrem krysákov, orkov a goblinov sa čitateľ môže tešiť aj na ďalšieho (ne)tvora. A samotný záver knihy vysvetlí, prečo sa kniha nazýva "Křivopřísežník" - toto odhalenie bude dosť nečakané. Odporúčam.

20.07.2016

Paul Wade v druhom pokračovaní tréningu väzňa podáva ďalšiu porciu ako pracovať s vlastným telom. Okrem Veľkej šestky, ktorá bola náplňou prvého dielu sa v tejto časti dozvieme to, ako sa dopracovať k úchopu ako od zveráku (tu Wade predkladá techniky ako správne visieť na rukách) či ako postupne dokázať viať vo vetre ako vlajka. Okrem toho sa v knihe nachádzajú techniky ako spraviť L-kový zdvih alebo twist. A samozrejme veľa iného. Odporúčam.

19.07.2016

Túto knihu treba (pre)čítať a (pre)čítať ju niekoľko krát. No nie preto, že by bola ťažká (síce sčasti ťažká je, to áno). Ale okrem toho je neskutočne ľahko a dobre čitateľná. O čom tá kniha je? To nech si každý zodpovie sám pre seba. Stojí určite za námahu. Len na inšpiráciu, Nietzsche cez postavu Zarathustru poukazuje na niektoré svoje "notoricky" známe koncepcie, ako je koncept nadčloveka, no dozvedáme sa aj o koncepte vyššieho človeka. Prehodnotenie hodnôt? Áno, aj to tu nájdeme. Amor fati? Áno, taktiež. Kritika kresťanstva? Samozrejme. A ešte oveľa viac, pekne zabalené do epického putovania samotárskeho Zarathustru. Odporúčam.

7 19.07.2016

V druhom zväzku edície "Zlatý kůň" sa dozvedáme viac o tzv. mýte Cthulhu: 1. v poviedke "Slavnost" sa plížime spolu s hlavným hrdinom ulicami a podzemím Kingsportu, a 2. v poviedke "Volání Cthulhu" už Lovecraft načrtáva explicitnú podobu veľkého Cthulhu. Okrem toho sa v tomto zväzku stretneme aj s Lovecraftovým snovým dielom "Polaris", pričom k týmto snovým víziám neskôr Lovecraft pridá aj ďalšie diela podobného razenia. Za zmienku však stojí aj poviedka "Chladný vzduch", ktorá viac než strach vyvoláva skôr smútok a melanchóliu nad osudom Dr. Muñoza.

3 19.07.2016

Vydavateľstvo "Zlatý kůň" bolo jednou z prvých možností ako sa dostať k spisom H. P. Lovecrafta. Stále mám živo v pamäti čítanie týchto poviedok v tichu smrekových lesov, ktoré lovecraftovskú atmosféru živo dopĺňali. V tomto prvom zväzku ma chytili za srdce hlavne poviedky "Dagon" a "Šepot v temnotách", keďže sa tu začína rysovať pozadie toho, čo sa nazýva mýtus Cthulhu. Okrem týchto dvoch poviedok bola strhujúca aj poviedka "Vydědenec", kde Lovecraft geniálne vykreslil okolie hradu ponoreného do lesov. Ostatné poviedky už boli z môjho pohľadu slabšie, ale zo všetkých je cítiť dušu Lovecrafta. Odporúčam.

19.07.2016