momo67
komentáře u knih

Vedel to už Karel Kryl keď spieval "Demokracie rozkvétá byť s kosmetickou vadou, vždyť ty co kradli po léta dnes dvojnásobně kradou...". Kniha je bezesporu čiastočne autobiografická a aj keď sa dá predpokladať určitá štylizácia hlavného hrdinu skutočné pomery na Slovensku určite lepšie popisuje ako Vagovičov Padreho klan, ktorý je napísaný na objednávku a demaskuje len jednu zo skupín. Bohužiaľ treba priznať, že Mečiar vytvorením slovenskej oligarchie zabil demokraciu a odovzdal ju do rúk privatizačným oligarchom. A kapitalistická demokracia sa príliš od tej socialistickej nelíši. Jediný rozdiel je len v tom, že neexistuje Ústredný výbor oligarchie (aj keď ktovie?). Zároveň s touto knihou čítam Dejiny 20. storočia od Johnsona a mrazí ma keď autor popisuje pomery pre vypuknutím prvej svetovej vojny.


Vynikajúca kniha. Som zvedavý či niekto nájde odvahu vydať ju aj v češtine.


Kniha pomáha pochopiť mnohé z toho čo sa dnes vo svete deje vrátane vojny na Ukrajine.


Súhlasím s kiddlinkou. Kniha je o Applebaumovej a nie o demokracii. Nedávno som čítal Šok z budúcnosti od Tofflera (napísanej pred 50 rokmi), kde už vtedy varuje pred rýchlosťou vývoja a problémami s tým súvisiacimi. Demokracia už dávno neexistuje preto nemôže nastať jej súmrak. Moc v svete majú korporácie a obávam sa, že pravdu má Ondrej Herec v knihe Dobre organizovaný netvor, že ich moc sa vymkla akejkoľvek kontrole zo strany ľudí.


Vždy som si myslel akým nešťastím bolo, že boľševizmus sme si užívali iba my na Východe. Je preto iba spravodlivé aby si ten jediný správny názor, kajanie pravoverných za imaginárne prečiny a trestanie všetkých nehodných a ich predkov aj potomkov užili aj Američania (a celý Západ s nimi). Len nech nás do toho preboha znova neťahajú. Bojím sa iba, aby im to ten Trump nepokazil.


Kniha je výnimočná v tom, že pomerne triezvo bez ideologického nádychu poukazuje na problémy vo fungovaní západného kapitalizmu. Tí, ktorí ju kritizujú pravdepodobne patria medzi tých šťastnejších, ktorí z fungovania súčasného systému profitujú. Nemali by však zabúdať na nebezpečenstvo, ktoré sa vytvára. Všetci vieme ako to dopadá, keď sa vytvorí príliš veľká masa ľudí, ktorí nemajú čo stratiť.


Dávam štyri hviezdičky ale nie za obsah knihy ale za to, že som sa konečne dozvedel ako myslia americkí globalisti. Trochu som už predtým tušil, že najväčší problém je v tom, že nám nechcú zle ale dobre. A že Pax Americana je jediný spôsob ako obchod zabezpečiť a že oni vlastne na nás doplácajú. A že jedine ich vesnička (USA) je čistá a nezkažená na rozdiel od Rusov, Číňanov, Turkov atď. Bojím sa pomyslieť na to čo by stalo keby to neboli také čisté duše (medzi 10 najbohatšími ľuďmi sveta je len 7 Američanov).


Dobre sa to číta. Ale. Autor vychádza zo života indiánskej komunity, kde jeho koncept funguje. Trocha zabúda na základnú vec. Tí ľudia mámenie spotreby nikdy nepocítili. Ako je koncept presadiť v modernom svete. Migranti prúdia až na malé výnimky do kapitalistických rajov nie naopak. Navyše tento spôsob života ťažko uživí 8 miliárd ľudí. Krásne tento problém vystihol Mike Resnick vo výbornej poviedke "Protože i já se dotkla nebe".


Kniha ma zaujala hlavne tým, že som sa dozvedel ako myslí klasický liberál. Toto hnutie (nie neprávom označované na západe za neomarxistické) má všetky črty marxizmu. Liberáli sú predvojom ľudstva, ktoré ešte ako celok nechápe ako má dospieť k svetlým zajtrajškom. Asi to musí dospieť aj k podobnému pokračovaniu ako u komunistov. Hlúpe ľudstvo nepochopí predvoj a ľavicový liberalizmus zanikne. Pritom v pasážach keď sa autor venuje svojej profesii bez nadávania na sedliakov (trochu mi to pripomína scénu z filmu Sedem statočných keď Horst Buchholz nadáva na dedinčanov a odpoveď Yula Brynnera) má celkom zaujímavé postrehy. Ak si niekto chce prečítať myšlienky liberála, ktorý ešte nezabudol myslieť odporúčam knihu rozhovorov Martina Šimečku pod názvom "Jsme jako oni".


Nadviažem na svoj predošlý komentár k predošlej knihe. Výborné v častiach kde sa hovorí o dejinách teda o udalostiach spred viac ako 30 rokov. Ale vôbec nechápem snahu autorov "prepisovať" súčasnosť najmä ak to v niektorých prípadoch zaváňa skôr propagandou ako objektívnym zhodnotením. Trocha to kazí dojem z celej inak výbornej knihy.


Konečne niekto kto pripúšťa, že aj malé pokroky sú pokroky a že pomalá evolúcia je častokrát úspešnejšia ako radikálne zmeny. A neplatí to len v oblasti zdravia.


Tá kniha ma presvedčila o tom, že je ťažko posudzovať knihu podľa autora. Politická činnosť Michaela Žantovského je dosť vzdialená mojim ideálom. Ale musím priznať, že zábavnejšiu autobiografiu som ešte nečítal. To isté som pozoroval pri Miroslavovi Macekovi. Keď som si odmyslel osobnosť autora tak som sa pri jeho pokračovaní Saturnina naozaj dobre pobavil. No bohužiaľ je to tak. Kvalita knihy sa nedá hodnotiť podľa toho ako veľmi je nám autor sympatický.


Tak toto sú knihy ktoré ma desia a zároveň fascinujú. A vlastne ani neviem či by som sa chcel dožiť tých vecí, ktoré z toho akou rýchlosťou sa zmeny dejú a kam to všetko smeruje, vyplývajú.


Toho som sa obával. Všetci nám chcú len dobre, lebo len oni najlepšie vedia čo je pre nás dobré.


Myslím, že stálo za to prečítať to až po toľkých rokoch. Najmä ten vložený príbeh Baneva prorocky odráža problémy dneška, keď všetci chcú vybudovať nový lepší svet a nejak sa nás zabúdajú pýtať, či po ňom túžime.


V knihe sú súhrnne zopakované poučky liberálneho myslenia. Najzaujímavejšia myšlienka je však uvedená na strane 102. "Velké nebezpečí, které hrozí spotřebiteli, je monopol - ať už soukromý nebo státní". To považujem za Achillovu pätu liberálneho myslenia. Vznik všemocných korporácií silnejších ako niektoré štáty zabíja samu myšlienku liberalizmu. Veľmi poučná pre dnešnú dobu je aj odsek na strane 264 "Výhody, které vládě prináši inface". Preto si myslím, že dnešná demokracia je asi tak "liberálna" ako bola tá predošlá "socialistická".


Vynikajúca kniha. Prezrádza však oveľa viac o autorovi (a všeobecne o Američanoch) než o Číňanoch. Myšlienka multipolárneho sveta, kde by Amerika nebola jednoznačným lídrom mu ani nepríde na um. Černochom sa za útlak a otroctvo môžeme ospravedlniť, ale aby nám Číňania boli seberovní tak to pŕŕ. Veď náš spôsob života (liberalizmus a demokracia) je to najlepšie, čo sa dalo vymyslieť. Len tí tupí a zaostalí nezápadniari to nevedia pochopiť. Ešte aj tie demokratické revolúcie, ktoré sme vyvolali sa nám nejako zvrhli. A tie jeho záverečné návrhy by sa kľudne dali aplikovať na to ako sa ochrániť pred vládami dnešného západného sveta.


Okrem popisu, že nič nefungovalo ako malo som sa nič nové nedozvedel. Podľa slovníka slovenského pravopisu je "poučenie návod, pokyn na konanie" ale o tom čo sa má robiť v prípade opakovania tejto situácie (okrem poznatku, že treba umlčať všetkých s iným názorom) nie je v knihe ani zmienka.


V tejto knihe som objavil čaro nechceného. Dozvedel som sa ako sa z privatizačného gangstra stane demokrat po tom čo sa pokúsi predať národné bohatstvo globálnym korporáciam (aj keď určite nebolo úmyslom autorky poučiť ma v tomto smere). Už po čítaní knihy "Veľká čínska kapitalistická revoluce" som si uvedomil, že viaceré štáty si uvedomili, že liberalizmus a demokracia nie sú siamské dvojičky. Základný problém je staré rímske "cui bono". Globalisti si myslia, že všetko prírodné bohatstvo by malo patriť všetkým (teda samozrejme iba tým globálnym korporáciam). Nacionalisti (Orbán, KGB, Módi, Bolsonaro, KS Číny atď.) zase, že svoje prírodné bohatstvo by si mali spravovať jednotlivé krajiny. A jedna poznámka pre Bulata. Je to snáď u nás iné s tým rozdielom, že rádovo sa pohybujeme v iných číslach? Keď som čítal obvinenie Fica a Kaliňáka tak a to kľudne mohlo vložiť do tejto knihy a nikto by si nevšimol, že je to z iného štátu.
