newtory komentáře u knih

Myslím si, že táto kniha si medzi knihami science fiction zaslúži výnimočné postavenie a dal by som jej prívlastok: "Diagnóza dnešnej doby." ( prvé vydanie 1932) Je neuveriteľné, ako sa autorovi podarilo pomenovať súradnice a siločiary konzumnej spoločnosti bez zbytočného ideologizovania. Ak by som ju mal zaradiť v kontexte troj-hviezdia Zamjatin, Orwell, Huxley. Najhoršie by z toho vyšiel asi Orwell. Pretože Orwell "len" zašifroval do metafory totalitný kasárensky systém sovietskeho typu. Román 1984 ( prvé vydanie 1949) opisoval niečo, čo bolo verejným tajomstvom, čo jasnozrivejší poznali už minimálne štvrťstoročie (ak pravda chceli, pretože komunistické strany a ich sympatizanti v západnej Európe nad tým privierali oči) Román "1984" je silným posolstvom humanizmu. Tá ponurá beznádejná atmosféra plná strachu a bezmoci jedinca stojaceho v opozícii proti totalitnému režimu. Nechcem tým zatratiť Orwella, to by voči nemu nebolo spravodlivé, ale jeho hviezdnym okamihom (ako reportéra aj ako človeka) je napríklad Hold Katalánsku. (ale to už je z "iného súdka") Takže spočítané podtrhnuté miera originality a vizionárstva nie je až taká veľká, ako napríklad v Zamjatinovom "My" ( prvé vydanie 1921) ktoré:
1.) chcelo veľkú dávku odvahy (bol občanom sovietskeho zväzu )
2.) systém nebol ešte naplno rozvinutý, aj keď smrtiaca mašinéria už naberala obrátky takže Zamjatin prejavil aj vysokú mieru originality a vizionárstva ak ho popisoval.
Ale to, čo opisuje Huxley, to je priam čítanie z kryštálovej gule:
1.) Redukcia lásky na telesný akt, čistá esencia sexu. (obraz lásky ktorý dnes podsúvajú masmédiá a s ktorým sa čoraz viac ľudí identifikuje)
2.) Zneužívanie drôg, ktorých distribúciu riadi všemocný štát, aby vyplnil prázdne životy svojich občanov, ale hlavne aby ich mal pod kontrolou (viď. redistribúcia peňazí v tzv.sociálnom štáte EU etc.).
3.) Odpor a nechuť k prirodzenej reprodukcii. (starnutie populácie, mať deti je jednoducho nepohodlné, je to často vnímané ako prekážka v ekonomickej súťaži, to už radšej psa, alebo iné zviera namiesto detí)
4.) Odpor k starobe a priam náboženský kult mladosti. (tlač rozhlas televízia ústredná téma: "ako zostať večne mladý" mladosť pomaly priam dogma )
5.) Odcudzenie rodičov a detí do takej miery, že rodičia zomierajú v absolútnej izolácii sami v akýchsi štátnych hospicoch.
6.) Absolútny diktát masy v oblasti myšlienkového a materiálneho vkusu.(všemocná masová komerčná kultúra)
7.) Imitovanie prírody a zároveň dehonestácia čohokoľvek naturálneho.
P.S. Budem si ju musieť opäť prečítať, aby som si to znova oživil.

Niežeby som sa chytal od smiechu za brucho, ale kniha má veľkú výpovednú hodnotu. Popisuje život farmárov ako spoločenskej vrstvy v určitom časovom úseku na určitom území.
Politicky nekorektné opisy indiánov boli len čerešničkou na torte a sem tam úsmev k tomu bol príjemným spestrením čítaných príbehov.
Betty bola silná žena a zaslúži si obdiv, našinec by to už nezvládol. Civilizácia nám uľahčuje životy až k totálnej neschopnosti žiť ich.
P.S. Bola to obľúbená autorka mojej nebohej mamy a tak pri čítaní cítim navyše aj silu neviditeľného puta a oživené spomienky žijú vlastným životom.

24 22.05.2020

Pán Kaplan je nádherná postava, ktorá dokáže zhovadiť čokoľvek. Ale v tomto prípade nie je dôležité čo robí, ale ako to robí. Pretože to robí najmä dobre. Robí to s gráciou a šarmom a zároveň so zápalom husitu. Jeho jazykové cvičenia to nie sú obyčajné potknutia, brebty etc. To nie sú prvoplánové myšlienky, to sú jazykové klenoty, ktoré vykazujú prekvapivú jazykovú konzistenciu. Sú to priam lingvistické cvičenia. Je to systém, pán Kaplan je tvorcom nového jazyka a ten sa riadi vlastnými pravidlami, má svoju syntax, lexiku aj gramatiku. Tak ako Tolkien vytvoril nový svet a stvoril k nemu v Silmarillione aj celú mytológiu, tak aj pán Kaplan vytvoril nový svet jazyka. Ak vychádzame z onoho výroku Wittgensteina, že hranice môjho jazyka sú hranicami môjho sveta, tak sa pri čítaní pana Kaplana pohybujeme po novej neprebádanej zemi. Terra nova v ktorej je napriek tomu pri čítaní božsky príjemne a dôverne známo.

22 23.01.2013

Mrazivo presvedčivé. Kniha a Film súperia na remízu. Jedna z kníh, ktorá dokazuje, že o Holokauste jednoducho nie je možné povedať posledné slovo, vždy tu zostane čosi nedopovedané, ale o to naliehavejšie. Komu je pán Kopfrkingl odporný tomu sa protiví radový človek, pretože pán Kopfrkingl, to je konfekčná veľkosť. Je to človek ktorému "padne" akýkoľvek "izmus".
To je to, čo nás desí pri pohľade do zrkadla.

Je to jedna z mojich najmilších. A občas dodávam, že je taká geniálna, až je jej pre deti skoro škoda. A síce preto, lebo deti ešte nedokážu doceniť všetky tie krásne nuansy. A to je všetko, končím "protože je čas na něco menšího"
P.S. Inak, tento literárny skvost som "objavil" až ako tretiak na výške.

16 02.01.2013

Rusi majú zvláštny zmysel pre humor a Čechov je kapitola sama pre seba. Onen príznačný Čechovovský smiech cez slzy...
Je v tom obrovský kus nostalgie a smútku. Ako vždy keď končí jedna epocha. Nové príležitosti pre niektorých a zrútenie sveta pre iných.
Mňa zaujali ženské postavy, toľko pasivity, poddajnosti a vyčkávania...
či už to boli sestry, Charlotta, alebo Duňaša (slúžka) všetky boli len hračkami síl osudu (alebo mužov).
Jaša (sluha) smiešny so svojim nadšením pre všetko nové.
Firs (komorník) tragická postava, niečo ako živý pamätník mŕtvych časov. Lopachin (podnikateľ) taká rozporuplná postava. Človek premýšľal nakoľko (a až pokiaľ) je dôležitá lojalita voči tým, vďaka ktorým sa vypracoval a nakoľko je dôležitá kariéra a osobný postup.
Trofimov (študent) dnes by sme možno povedali salónny revolucionár, človek ktorý ničomu nerozumie, ale ku všetkému sa zasvätene vyjadruje. Jepidochov (účtovník) taká kancelárska myška, v podstate nič nerobí, ale navonok to vyzerá, že systém funguje aj s jeho prispením. Človek s kvalifikáciou (diagnózou ?) Brusel.
No a Gajev (brat Ranevskej), Simeon Piščik (statkár) a Ranevská (majiteľka panstva) podobne ako Firs, zaseknutí v čase, muchy v jantári, tragické postavy, "obete" idúce dobrovoľne na porážku. Vždy keď sa im nejakým zázrakom podarilo "vykorčuľovať" z patovej situácie hrdo nakráčali do ďalšej, nemenní, nepoučiteľní, slepé rameno mŕtvej rieky...
Čechov, to je stávka na istotu, smútok v ňom nie je ubíjajúci, človek si jeho prostredníctvom uvedomí veľa vecí, ale nezatrpkne.
P.S. A čo onen višňový sad ? To je len symbol, ktorý každý napĺňa iným obsahom. Pre jedných predstavuje kotvu, pojivo s minulosťou, ale zároveň aj maják do budúcnosti, svojim spôsobom je to pre nich relikvia.
Pre iných je to len tovar, vec ktorá nadobúda hodnotu až vtedy, keď prestane byť sama sebou (vyrúbať a predať na parcely).
P.S.1. Nejde tu primárne o vyrozprávanie príbehu, skôr o vyjadrenie pocitov z jednej doby.

15 02.11.2019

Komentár k tejto knihe na Amazone ma dostal. Približný preklad:

Keď sme boli vlani v lete v Aténach, bývali sme v Hiltone, kúpil som si v obchode so suvenírmi "Sprievodcu po Grécku" myslel som si, že by sa mohol zísť. Aké to bolo sklamanie! Žiadne hodnotenia reštaurácií, autobusy, info, alebo nočný život - nehovoriac o úplnej absencii fotografií. S trochou šťastia sme dúfali že na Akropole uvidíme v Erechteiovom chráme obetu veštca, ale nevideli sme žiadne kuriózne miestne rituály, videli sme len mizernú strechu na Parthenone (ako sme zistili neskôr, mnoho chrámov v Grécku má nekvalitné strechy často aj steny - zdá sa, že Gréci nemajú žiadnu predstavu o správnej údržbe). Dal som tej knihe tri hviezdy len pre vtipné informácie, ale ten chlap Pausanias musí byť úplný lenivec, pretože z tej príručky mám pocit, že je už stáročia zastaraná.

Ak to autor zamýšľal ako vtip, je to dobré, ak to myslel vážne je to ešte lepšie.

Toto bola taká bezstarostná-radostná jazda po častiach planéty, ktoré znamenali v pred islamských časoch počiatky ľudstva a v neskorších islamských časoch už len vrásky na tvári civilizovaného sveta.
Pani Agátha srší vtipom a pred nami sa odvíjajú životy nedotknuté civilizáciou, zamrznuté v čase.
Keby svetové mocnosti predtým ako naplánujú nejakú vojenskú misiu čítali takéto knihy, dozvedeli by sa o mentalite domorodcov oveľa viac ako z múdrych kníh ktoré oprašujú v hlavnom štábe.

13 12.10.2021

Najsilnejšia časť (desiata tabuľka) :
"Kam bežíš Gilgameš ? Život ktorý hľadáš, nenájdeš ! Keď veľkí bohovia stvorili ľudstvo, určili ľudstvu lós smrti, život však do svojich rúk si vzali. Gilgameš ! Naplň si žalúdok, vo dne i v noci sa raduj ! Každý deň oslavuj sviatok a hoduj, tancuj a veseľ sa vo dne i v noci! Maj stále na sebe (bezchybne) čisté šaty hlavu maj umytú, vo vode sa kúp ! Staraj sa o dieťa, čo držíš na rukách, nech sa ti manželka poteší na lone. Tak si počína ľudstvo !"
(celkom v duchu Epikura: Carpe diem)
A finále desiatej tabuľky:
"Ukrutnej smrti sa nevyhneš ! Či azda naveky staviame dom ? Naveky pečatíme ? Či azda naveky sa bratia o podiel delia ? Či azda naveky trvá v krajine hnev ? Či azda naveky rieka stúpa a záplavu nosí ? Kuklu svoju opúšťa vážka, aby sa znovu do slnka pozrieť mohla. Nič nie je nemenné na večné časy. Spiaci a mŕtvy - ako si navzájom podobní sú ! Netvoria rovnaký obraz smrti ? Mladý či starý- čože to platí ? Keď rozkáže Enlil, zídu sa Anunnaci, bohovia veľkí, s Mametou tvorkyňou osudu, ktorá mu určí lós. V jej rukách je život takisto ako smrť. Deň smrti však nikomu známy nie je ! "
Záver: Prekvapivo súčasné, prekvapivo čítavé, večná škoda chýbajúcich fragmentov. Snáď sa to ešte niekedy podarí pozliepať kompletne.
Držme palce orientalistom.

13 12.03.2019

Toto bola "Biblia" môjho detstva. Dodnes si spomínam na jednotlivé heslá a ilustrácie k nim. Kniha bola poznačená dobou, ale nie natoľko, aby jej to ublížilo. Edukácia prevážila nad ideológiou. Malý krôčik pre vydavateľa, veľký skok pre jednotlivé detstvá.

Niektoré knihy sú ako míny v zemi, dlhé roky trpezlivo čakajú na svoje obete a toto je kniha, ktorá ničomu nepomohla, ale zničila milióny životov. V zaostalejších častiach sveta tak činí dodnes. Ktohovie či by ju autori napísali, keby vedeli čo svojou brožúrkou spôsobia, pretože "myšlienky, majú následky". Perom sa dá vraždiť rovnako efektívne, ako zbraňou. Milióny anonymných hrobov usvedčujú ako odtlačky prstov.

Jeden zväzok, tri "dosť" rôzne knihy.
1.) "Kdokoli může dělat cokoli" základné esencie:
- veľké mesto
- jedna pomerne košatá rodina
- veľa rôznych (v prípade zamestnávateľov občas až bizarných) ľudí
- 30-te roky
A potom "Čierny piatok", ktorý to všetko zamiešal tak, aby väčšina z nich začala od nuly.
Príjemný, nenásilný humor o strete nízkeho sebahodnotenia Betty a vysokého nadhonocovania tej istej osoby jej sestrou Mary. Milé, vtipné, aj v ťažkých časoch ľahké a jemne nadýchané.
2.) "Morová rána" ľahký tón z prvého románu (v sanatóriu na liečbu TBC to snáď ani inak nejde) sa vytratil a jediný spôsob ako prežiť s všadeprítomnou smrťou je pokúsiť sa jej vysmiať. Je to síce smiech, ale je to dosť iné, toto písal človek ktorý sa už smeje inak...
3.) "Dusím se ve vlastní šťávě" nuž a toto mi pripadá ako autorské "paberky". Kapitoly na seba dejovo veľmi nenadväzujú, sú to skôr čriepky, rekapitulácie na rôzne témy ktorými autorka v poslednej etape života prešla. Je to stále Betty, ale človek má pocit, že už toho nie je tak veľa, čo by ešte chcela k svojmu životu "dodať" (niekto možno namietne, je to stále dobré...je, ale dosť iné najmä, ak sa na porovnanie núkajú jej predchádzajúce tri romány).
P.S. Vždy mám toho rozčítaného viac, ale "túto" som nepustil z ruky do poslednej strany.
P.S. Prvé dva romány zo zväzku 5 hviezdičiek, posledný za 3.

Fascinujúca kniha. Vynikajúce penzum pre základné, prehľadné a dôveryhodné informácie o veciach nedôveryhodných pre ľudí trpiacich na racio. Prirovnal by som ju k Borgesovej Fantastickej zoológii. Veď človek nemusí bezpodmienečne veriť v existenciu vecí, ktoré si môže tak krásne predstavovať. Táto kniha je pre fanatikov faktov úplná katastrofa a môže zanechať trvalé následky vo vnímaní tohto autora serióznych pojednaní o psychológii, vede ktorá popisuje niečo, čo nikto nikdy nevidel a predsa má na svedomí toľko zmätkov. Je to seriózne pojednanie o veciach obskúrnych a preto mimoriadne potrebné.

10 12.09.2014

Jan Skácel, to je poézia na celý život. Je s nami keď je pekne, aj keď je zle, aj vtedy keď vôbec nič nie je , len jednoducho preto, že ešte "SME".
So Skácelom je vždy inak, ale vždy rovnako nadčasovo : Krásne.

9 29.06.2019

Prvé dejiny Slovenska, ktoré považujem za vyvážené (z tých čo sa mi dostali do ruky). Nie sú zamindrákované plebejsko - ublížené, ani sa nesnažia variť z vody a nesplietajú nezmysly o skvelej a oslnivej (skvelejšej ako tej skutočnej) minulosti Slovákov. Nezriekajú sa dejín Slovenska, ako súčasti Uhorskej koruny. Neopakujú neustále omieľané mýty o ukrutných Maďaroch a holubičích Slovákoch a neodpustiteľných krivdách, ktoré boli na nich napáchané. Napísané čítavo a vyvážene. Ešte aj tí Štúrovci nadobúdajú ľudské rozmery a nie sú odpudiví, ako učivo z maturitnej otázky.

Ako už anotácia naznačuje, opäť jedna kniha, kvôli ktorej zbytočne zomierajú stromy a vo Venezuele sa nedostáva toaletného papiera.

To musíte zažiť, ohňostroj farieb a nápadov. Príbehy rozprávané bez slov, ideálna kombinácia pre vnímavé detičky a rodičov, ktorí si pre ne radi vymýšľajú. Príbehy sú rozdelené tematicky podľa mesiacov v roku a rozprávkové a sem tam aj hravo strašidelné postavičky sa objavujú na každej stránke v nových situáciách.
Skrátka už dávno som sa nestretol s tak nádhernou knižkou pre deti tak od 1,5 roka do 4,5 v pohode. Len tak listovať a snívať, alebo slovami oživovať dej. Na každej strane sa toho deje veľmi veľa, detailne "vymazlená" kresba, plná žiarivých tónov. Kniha má väčší formát a je to leporelo s tvrdého kartónu, ktoré sa nerozkladá, ale sa v ňom listuje. Navyše vyzerá, že niečo vydrží (testované naším Kazisvetom I.)
Kniha pre najmenších ktorá sa vidí "raz za život".
P.S. Ideálne pre deti na obidvoch stranách hranice, dokonca by som odporúčal do daru aj do tretích krajín.

8 09.02.2019

Ešte som len v prvej tretine knihy, ale aj keby v tejto chvíli (čo je celkom nepravdepodobné vzhľadom na kvalitu textu) autor začal písať úplné nezmysly, si táto kniha bez akýchkoľvek vytáčok zaslúži plný počet hviezd. Zdravý, kritický rozum, poctivo vyargumentovaný, text plný (ale nie preplnený) relevantnými citátmi. Čítanie tohto pána pripomína "sviatosť". Vôbec nechápem, ako je možné, že sme sa dosiaľ "nestretli..."
Autor je ako ďateľ, vyzobáva červíky z chorého stromu našej euro-atlantickej civilizácie.
Odporúčal by som, ako povinné čítanie na školách.
Pre euro úradníkov, ako materiál na prijímacie pohovory...
Čitateľom B.Kurasa, Oriany Fallaci, Ayaan Hirsi Ali a im podobných odporúčam.
P.S. Do čerta s politickou korektnosťou, nech žije zdravý rozum !

8 27.10.2016

Príjemná detektívka. Hlavná postava stárnúci komisár, ateista, cinefil milovník klasickej hudby a dobrého vína. Rozlúštenie prípadu sa zdá spočiatku jednoznačné a jednoduché. Na konci sa ukáže, že tomu tak aj naozaj je, len s malým rozdielom, všetko je inak.
Nádherná je scéna, keď sa komisár vyberie premýšľať na jazero a prenajme si kanoe, vybaví sa vankúšikom aj slnečníkom nakoľko panujú neznesiteľné horúčavy tak aj výdatnou zásobou minerálky...a potom niekde uprostred jazera začne premýšľať, ako "uľaviť" svojej minerálkou preplnenej schránke v kanoe, kde sa človek pomaly bojí pohnúť, aby sa neprevrátil.
Nájde sa zopár maličkostí, kedy logika riešení kríva, ale nevadí.
Postavy sú celkom milé ľudsky vykreslené a príjemne pôsobí aj suchý humor v dialógoch.
Na rozdiel od trápnych a prihlúplych "Dievčat vo vlaku" v ktorých reklama sľubuje nadpozemsky dobré čítanie je to poctivá detektívka, ktorá sa nesnaží nikomu nič dokazovať taký "zlatý štandard".

8 28.01.2016

Silmarillion je napísaný krásnym, desivo krásnym jazykom, je ako symbol prsteňa, dokonalý kruh, Uroboros, ktorého príbehy sa obzerajú „dozadu“ pred Hobbita a začínajú skôr, oveľa skôr ako Bilbo vykročil zo Stredozeme do sveta a pokračujú aj potom, keď Aragorn zasadol na trón a tiahnu sa ďalej, oveľa ďalej...

8 21.03.2015