newtory komentáře u knih
Asi najslabšia kniha od Mankella čo som čítal. Inak tá politická korektnosť väčšiny autorov severskej školy mi už pomaly začína liezť na nervy.
Asi najslabšia kniha, ktorú som čítal od tohto autora. Ak sa minú nápady zostávajú idey, ak sú aj tie poslabšie zostávajú len utópie. Keď tak nad tou knihou rozmýšľam je to takmer gýč. Tá jedna hviezda je len z úcty k autorovi, ktorého napriek tomuto "románu" mám rád.
Hodnotenie na DK vnímam ako výsledok toho čím sa táto kniha snaží byť : "návodom pre žitie" a nie toho čím reálne je: "mizerný román".
To nie je kniha, ale politický manifest a navyše mizerný, za takéto niečo si autor plne "zaslúžil" prenasledovanie cárskej ochranky. V tomto odôvodnenom prípade, by som to kvalifikoval len ako ochranu dobrého vkusu. Túto knihu "bibliu proletariátu" som nedokázal dočítať za celý mesiac. A to v časoch, keď som v pohode hltal 300 strán denne.
Ťažko hodnotiť. Nádherné príbehy, fortieľne urobená kniha, ale ten preklad... za ten by mal niekto pykať !
Odpad. Fakt, že takíto "autori" beztrestne publikujú je smutný. Čo veta to perla. Taký malý rychlokurz antisemitizmu alias päť minútový Mein Kampf. Takýchto by mali súdnym rozhodnutím vodiť do Osvienčimu a občas ich tam preventívne nechať aj prenocovať.
Taký krimi štandard, ktorý po množstve prečítaných kníh s etiketou: "severská detektívka" nenadchne, ale ani neurazí.
Smutný príbeh matky a dcéry, ktorých hľadanie šťastia predčasne ukončila smrť. Nejaké prekvapivo nečakané odhalenia ani zvraty nečakajte. Snáď len akési dlhšie odkladané rozuzlenie. Občas máte pocit, že kriminálka pracuje akosi ťažkopádne, ale asi je to úmysel, ktorý má dodať príbehu trochu viac hodnovernosti a aj trochu ponapínať čitateľa.
Za mňa asi všetko.
P.S. Je celkom možné, že pred takými 50-60 severskými detektívkami, by som knihu hodnotil o hviezdičku vyššie.
Neviem čo k tomu povedať, nie žeby to bolo zlé, ale pôsobí to na mňa takým prvo plánovo protivojnovým aktivizmom.
Kniha by som rozdelil na tri približne rovnaké časti.
Prvá tretina, povojnová tvorba, niektoré poviedky pomerne objavné, iné klišé (kratučké 2-3 stranové jednohubky).
Druhú tretinu vypĺňa divadelná hra, asi najlepšia časť celého zväzku, tiež povojnová tvorba, idú z toho zimomriavky. Slová: "smutný studený svet" sa priam tlačia na jazyk. Realistické a temné.
Posledná tretina opäť poviedky, (odhadujem predvojnové) ale ani v tých niet veľa optimizmu, taký tradičný nemecký expresionizmus.
Takmer nič pekné, ani dobré na vás z tejto knihy nepozrie, ale čítanie je to žiaľ stále potrebné.
Myslím, že autor bol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Počas Weimarskej republiky, keď ľavicovo orientované kabarety rástli ako huby po daždi, to bol ten správny čas pre Borcherta, to by bol vo svojom živle.
Trocha som váhal medzi 3 a 4 ale dočítal som to v duchu troch.
Prvá kapitola je oslnivá, vydala by aj za 5 hviezdičiek, trefné bonmoty a niekoľko prekvapivých a nadčasových paralel na našu "oslnivú" prítomnosť (a to bola kniha vydaná v roku 2003, takže pomerne vizionársky pohľad, ak berieme do úvahy "prekotnú" dobu ktorú žijeme).
Názov je trocha zavádzajúci, Al Kaidá sa tam spomína len okrajovo. Mottom zamyslenia je teleologický prístup politikov a establishmentu k realite a kritika pozitivizmu, ktorý vystupuje "prísne" vedecky, ale v reále jeho vedeckosť stojí na vratkých základoch ekonomickej pseudovedy.
Svojou vierou až obsesiou voči vedeckému a technickému pokroku, ktorý sa súčasný pozitivizmus svojvoľne snaží aplikovať na spoločnosť (hovoríme o euro-atlantickej civilizácii) a ktorým sa tak vášnivo zaklína sa stáva jej hrobárom.
Uplatňovanie pozitivistického prístupu v ekonomike nazýva otvorene náboženstvom. Spomína MMF, ktorý sa pokúša jeden ekonomický model naordinovať na všetky ekonomické neduhy.
Spomína aj EU, ktorá mu v Európe svojím ekonomickým diletantizmom, zdatne sekunduje.
Autor viní pozitivizmus, že "obohacuje" svoje vízie o náboženské prvky, ktoré v svojej "vedeckosti" tak dôrazne neguje.
Kritika posadnutosti "pozitivistov" neustálym rastom ekonomiky (vo svete, ktorý ma pevne dané hranice) nie je až taká originálna a lepšie ju podľa mňa spracúva Mishan (in Spor o ekonomický růst).
Gray sa často odvoláva na svoje predchádzajúce knihy, kde ako píše rozoberá problematiku podrobnejšie (snáď sa trocha aj "vykráda", ale robí tak v medziach tolerancie).
Kto má pocit, že niečo nie je v poriadku a rád by nad tým pouvažoval, Gray dobré riešenie, pre načítanejších o čosi menej.
Po Deťoch Arbatu dosť veľké sklamanie. Rybakov chcel napísať knihu,hold židovským martýrom, ale chyba lávky v 1978 písať o hrdinstve a martýriu Židov v sovietskom bloku bolo takmer štyridsať rokov po vojne príliš skoro...
Traja nakladatelia ho odmietli,štvrtý knihu sľúbil vydať, ak ju zásadne prepracuje, stalo sa...
Prvá tretina (odohrávajúca sa za cárskeho Ruska a občianskej vojny) je zaujímavá, príbeh má spád a bohatý dej, tak za 3 možno 4 hviezdy.
Druhá tretina: sovietska realita, začína byť tesno...
2-3 hviezdy.
Posledná tretina, ako na hokeji, tesne pred vypadnutím Slovenska na MS.
Klišé, melodráma, napísaná podľa šablóny väčšiny príbehov z Veľkej vlasteneckej vojny.
1 hviezda za guráž autora.
P.S. Samotní Rusi, to evidentne vidia inak, nakrútili podľa knihy 15-dielny seriál:
zdá sa, že u čitateľov tiež obstála:
tak neviem...
P.S.1. Dočítal som sa, že Rybakov napísal "Deti Arbatu" v 1960-tom, teda 18 rokov pred "Ťažkým pieskom", takže problém nie je v pisateľovi, ale v "kontrolórovi"...
Príbeh je pokračovaním knihy "Džin", ale nedosahuje jeho kvalít. "Džin" bola jedna z prvých (samizdatových na Slovensku) kníh, ktorá vyšla po novembri 1989. Vydavateľ vtedy neustrážil náklad a stalo sa, že tejto knihy bolo odrazu na trhu príliš "veľa". Pamätám si na prvú predajňu Artfóra, ktoré sídlilo v pavlačovom dome na ulici Červenej armády (dnešná Grosslingová). Knihu M.Šimečku: "Džin"mali nastohovanú vedľa vchodu do kníhkupectva, zadarmo, každú chvíľu museli odháňať bratislavských skautíkov, ktorí im tam na ňu (a ešte na Eseje M.Kusého) chodili, keďže boli zadarmo, nosili ich do zberu papiera...
To bolo pre mňa "veľké čítanie". Často som premýšľal do akej miery je kniha autobiografická. Kostra príbehu, ktorá bola všeobecne známa "sedela", ale detaily, nuž to vie len sám autor. Pýtal som sa ho na to pri jednom osobnom stretnutí, ale zachoval sa ako správny autor...vyhol sa odpovedi.
"Záujem" síce nesie nezameniteľný rukopis autora a aj postavy sú dôverne známe, ibaže čohosi sa tam nedostáva...
"Džin" vznikol pred novembrom, v čase nehybnosti nášho bytia.
Prebytok času na premýšľanie (ako v správnom ruskom filme) knihe zrejme prospelo, "vyzrievala" inak. "Záujem", nesie pečať po novembrovej hektiky a je to cítiť. Napriek tomu, nie je to zlá kniha. Dávam tri hviezdy za knihu a jednu len tak. Z nostalgie.
Špitzer bol v prvých povojnových rokoch známy ako novinár a publicista článkami a úvahami, ktoré publikoval v dobovej tlači, najmä v týždenníku Bojovník, kde začínal svoje pôsobenie aj jeho priateľ a spoluväzeň z nováckeho tábora Leopold Lahola. Po februári 1948 a absolvovaní štúdia na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity svoj revolučný radikalizmus preniesol z oblasti publicistiky do literatúry a nasmeroval ho proti davistom. Neskôr sa za tieto postoje ospravedlnil a patril k tým slovenským publicistom a spisovateľom, ktorí po roku 1956 využili postupne sa uvoľňujúci politický a ideologický tlak na rozšírenie priestoru pre slobodnejší prejav a pravdivé hodnotenie povstania a odsúdenie stalinských procesov zo začiatku 50. rokov.
http://www.litcentrum.sk/ autor: Anton Baláž
Nádherné fotografie prostredníctvom ktorých, som objavil čaro orientálnej poézie. Autorovi sa podarilo pochovať vo mne mýtus, že umelecká fotografia je predovšetkým čierno biela.
Knihu som zdedil po otcovi a je to mimoriadne zaujímavé čítanie. Nikdy by som neveril, aké je vzrušujúce prekladanie a hľadanie významov a zmyslu krátkych fráz a nachádzanie rôznych, často dôverne známych paralel v celkom nových súvislostiach. Navyše rozsah knihy je zárukou, že sa ani permanentným čítaním nikdy nedočíta, bolo by to ako prečítať celý telefónny zoznam, čo je na rozdiel od tohto nekonečného príbehu nezmysel.
Záver ma "dostal", nie všetko čo sa blyští je severská detektívka.
Tie vtipy možno nie sú až také geniálne.
Tá kniha mi splýva s niečím, čoho už niet.
Preto je v mojom hodnotení kus nostalgie a tá je k realite slepá.
Necítim sa kompetentný posudzovať z odborného hľadiska, do akej miery poskytuje kniha aktuálne informácie, ale podľa môjho laického názoru je vynikajúco spracovaná a jej hodnotu som si uvedomil až v zrelšom veku. Nakoľko poskytuje systémové informácie, ako mladší som ju považoval za nudnú, asi som postrádal viac obrázkov zvierat. Dnešnými očami sa mi javí aj po grafickej stránke ako majsterštuk.
Príbeh akých sú stovky, tisíce, ničím výnimočný a možno práve tá obyčajnosť zvádza k predstave, že písať o niečom takom je zbytočné a tak sa autori mládežníckej (tínedžerskej) literatúry predháňajú vo vymýšľaní tých najfantastickejších príbehov, kde fantázia často priam hraničí s fantazmagóriou. Bičujú svojou fantáziou mladého čitateľa (tak sa mi zdá, že často kalkulujú) a snažia sa písať tak, aby oslovili všetky vekové kategórie, keď už sa nakrúcajú filmy s prívlastkom rodinný, tak prečo nepísať knihy naprieč generáciami (?) a pritom sa zabúda na základné hodnoty, ktoré definujú človeka, ako : priateľstvo, zodpovednosť, obeta, pomoc blížnemu etc.
Príbeh sa odohráva v reálnom socializme, ale to "červené", je len dobovou kulisou, netvorí os príbehu tak, ako sme na to zvyknutí u nášho "rodinného striebra" (Fraňo Kráľ, Jilemnický etc) Magdu Szabó komunisti nemali v láske a dali jej to aj pocítiť, ale jej knihy to prežili a neubralo im to na schopnosti osloviť.
Celý dej by sa dal vtesnať do jedinej vety: Hlavná postava Borka sa naučí rozlišovať medzi predstieraním a úprimnými citmi a pochopí, čo je v živote človeka dôležité.
Zaujímavé čítanie o živote v komunistickom Maďarsku, úteku z neho a zaradení sa do života v slobodnej spoločnosti. Autor zažil na vlastnej koži červenú aj hnedú totalitu, tej červenej sa v prostredí západnej liberálnej konzumnej demokracie nedokázal dodnes zbaviť (priniesol si ju so sebou). Pre záujemcov o tohto autora (a maďarské dejiny a kultúru) odporúčam od tohto autora: "1000 let maďarského národa." Vynikajúce spracovanie dejín maďarského národa s príjemným nadhľadom napísané za dokonalej harmónie "hlavy a srdca."
Krehké, subtílne, napriek malej ploche mnohovravné a navyše s podpisom autorky...zaväzujúce.
Fortieľne pekne urobené, z niektorých námetov trocha "trčí" ľavicovosť autora, ale veľká väčšina obrázkov je predovšetkým "ľudská, veľmi ľudská". V podstate jedna z mojich obľúbených, jeden z prvých úlovkov v rodičovskej knižnici a milá spomienky na časy žitia dávno minulé.