oasismanik komentáře u knih
Prvá polovica fajn, potom to už prešlo do až veľmi veľkej absurdity, čo je škoda, pretože Karika to mal dobre rozohraté, ale ku koncu sa už snažil až privelmi šokovať a pôsobilo to skôr ako nejaký gangstersky film ... Sexu tam bolo tiež až priveľmi, nie som nejaký puritan, ale bolo to až moc prvoplánove a v podstate to až taký vplyv na dej nemalo. A celkovo dosť naivna kniha, keď sa tak nad tým s odstupom času zamyslím, čo som si počas čítania až tak neuvedomoval. Najviac ma asi bavil životný príbeh Denisy.
Dmitrymu rozumiem...má v hlave obrovské množstvo myšlienok a úvah a tak si povedal, že ich zakomponuje do svojho postapokalyptického príbehu. A urobil dobre...Metro je dobrá kniha, ktorá skrýva všetko: úvahy o zmysle života, o osude, máme tu prvky hororu, akcie, sú tu komunisti, náckovia aj jehovisti. Možno len chýba nejaká ženská postava. Kúpil som si aj dvojku a trojku a hneď aj idem na to, nie je to typ knihy od ktorej sa neotrhnem, kým ju neprečítam, ale je to napísané dobre, behom čítania knihy celkom vidieť ako sa autor v písaní zlepšuje. Najviac ma bavili pasáže / !!mierny spoilerík!!/ v knihovni a následný Arťomov prvý výlet na povrch a všetko okolo Veľkého Červa.
Drsná, cynická, temná, neľútostná, krutá. Najlepšia z celej série, jedna z najlepších kníh vôbec, hry s časom, skoky z miesta na miesto a iné experimenty vyšli Sapkowskemu dokonale. Lenže sa obávam, že toto je už jeho absolútny vrchol a posledná časť bude o poznanie slabšia. (ešte som ju pochopitelne nečítal) 9,5/10
Klasický Follet skrz na skrz. Postavy striktne kladné a striktne záporné, ich zaradenie spoľahlivo uhádnete už po pár prvých vetách. Ken sa klasicky drží svojích osvedčených šablon hlavných postáv, len im dal iné mená a trošičku upustil od tej permanentnej hrôzy /ktorá nás sprevádzala hlavne celými Piliermi/ napriek tomu, že sa náchadzame v ešte temnejšom stredoveku. Večer a ráno sa číta dobre a ľahko, nenudíte sa, oproti takým Pilierom je to mierne komornejšie, dej je rozdelený podľa kľúčových udalostí Svadba, súd, vražda a mesto a ku koncu sa to veľmi slušne rozbehne, až mi bolo ľúto, keď to už skončilo. Dávam 4 s odretými ušami, ale napriek tomu si myslím, že Follet už má najlepšie časy za sebou a jeho trilogia "Storočie" už zostane neprekonaná.
Oproti Pilierom (naštastie) omnoho menej čiernobiele. Naozaj brilantne napísaná kniha, ktorá vám, okrem iného, pripomenie v akej dobrej dobe žijeme, idem hneď na dvojku.
Čo ja viem...moc ma to nebavilo pravdupovediac, napriek tomu, že sa tam dialo plno veci, aj tak sa to akosi strašne vliekli, množstvo zbytočných monológov. Pritom je očividné, že autor už dozrel, píše o dosť lepšie, ma to hlavu aj pätu, ale mne sa aj tak asi viac páčila jednotka, to bol taký svieži vzduch, niečo nove a zaujímavé v postapo žánri. Summa sumárum: cela trilógia Metro nie je zlá, ale nie je to ani nič svetoborné, od čoho sa neodtrhnete...škoda no.
Pôvodne som si myslel, a dúfal, že napriek komentárom sa to mne bude páčiť ešte viac ako jednotka, ale bohužiaľ...mal som dosť veľký problém to vôbec dočítať. Na začiatku ma to celkom bavilo, páčili sa mi flashbacky do minulosti metra a čo to sme sa dozvedeli aj o tom, ako prebiehala tretia svetová (až mrazivo uveriteľne a jednoducho). Tešil som sa aj na nové postavy a nové stanice...ale bohužiaľ, postavy ma veľmi rýchlo prestali baviť a po čase mi bolo absolútne jedno ako dopadnú a ako to celé vlastne dopadne. Po veľmi nadpriemernej jednotke veľmi slabé "pokračovanie", ktoré si možno ani tie dve hviezdy nezaslúži. Ale trojku si aj tak prečítam.
Ahm Lin pokrčil rameny. "Kdovi, bratře? O osudu toho vím jen málo, ale musím řict, že jsem v životě viděl už tolik náhodných a nečekaných věci, že o jeho existenci pochybuji. Určujeme si svou vlastní cestu, ale píseň nás vede. Tvoje píseň jsi ty sám, nezapomeň na to. Dokážeš s ní stejně dobře zpívat, jako jí naslouchat."
Moc, moc pekná knižka napísaná veľmi hravo a citlivo. Pán Martinčok dal do nej kúsok seba a svojho srdca. Čítanie som si veľmi užil, solídny debut.
Hm...no takto, ja asi pôjdem proti väčšine, ale mne sa predsa len viac páčila jednotka. Téma prvej svetovej je predsa len o trochu menej prevarená téma, aj keď aj tu sa Ken snažil nenudiť milion krát opakovanými faktami. Niektoré pasáže, hlavne celý Chuckov príbeh a všetko okolo Pearl Harbor ma absolútne nudili a sem-tam som ich aj preskakoval, na druhej strane Španielsko bolo výborne a hlavne pri zoskoku v Normandii som ani nedýchal.
Niektoré motívy, situácie a charaktery postáv sa dosť opakujú, presne ako pri Pilieroch zeme a ich pokračovaniach, ale Ken tak proste píše. A idem hneď aj na trojku, historiu, hlavne tú nedávnu, si treba stále, stále pripomínať!
Asi najlepšia kniha všetkých čias, čítal som to na gauči, čítal som to v posteli, v autobuse, cez prestávku v práci, ráno, večer, v noci, celé dni a noci, hodiny a hodiny som nevnímal nič iné, keby sa okolo mňa vrtí sto nahých žien, ani by som sa na ne nepozrel. Neveríte? Uveríte...
Môj naobľúbenejší Potter, výlet do života mladého Voldemorta je u mňa vrchol, čo sa celej série týka a smrť na konci mi bola vyspoilerovaná už ani neviem kým ešte predtým, ako som to začal čítať, odvtedy nenávidím spoilery najviac na svete, vážne...
Moja druhá najobľúbenejšia Potterovka, tá kniha bola vtedy väčšia ako ja :)
Dave je proste sympaťák, správny chlap, o tom niet pochýb. Je to aj nesmierne nadaný hudobník, rozprávač a aj spisovateľ. Jeho autobiografia sa mi ale predsa len ku koncu trochu vliekla, je tam až príliš veľa mien, ktoré mi /napriek tomu, že som veľký fanúšik rocku ako takého/ absolútne nič nehovorili a niektoré zážitky nie sú až také zábavné a zaujímavé z pohľadu čitateľa. Na druhej strane extrémne ma bavili jeho začiatky a špeciálne časť o Nirvane, pasáže s dcérami boli zas až rozkošne ľudské, naozaj balzam na dušu. Čiže na plnú palbu by to muselo byť trošku, trošičku kratšie, ale neľutujem ani sekundu strávenú nad touto knihou a idem si hneď pustiť All My Life na plné pecky. PS: A je tam spomenuté aj Slovensko :)
Zo (zatiaľ) trilógie asi najslabšie, ale stále veľmi kvalitné čítanie a veľmi príjemná oddychovka pre milovníkov antického Grécka. Ale k (údajne, podľa autora) poslednej, zatiaľ iba chystanej, knihe z tohto prostredia sa veľmi rád vrátim.
Príbeh krásny vo svojej obyčajnosti... Neočakávajte nejaký zložitý, komplexný pohľad na prosté životy slovenských rodín v 19. a 20. storočí, to koniec koncov ani kniha nesľubuje. Je to skôr taký splnený sen autorky a číta sa to dobre, je to také čisté, nevinné, sympatické, s jednou veľmi, veľmi silnou udalosťou... fotografie veľmi potešili. Dal by som také pekné tri, ale keďže ide o slovenskú autorku, nemôžem byť úplne objektívny...
Veľmi zvláštna záležitosť, dosť ma rušilo to, že priama reč nie je v knihe nijako označená alebo že niektoré postavy majú svoju kapitolu v prvej osobne a niektore v tretej. Občas to pôsobilo celé dosť chaoticky až otravne, ale vo svojej podstate aj tak neľutujem, že som si to prečítal...
Pokúsim sa knihu zhodnotiť čo najobjektívnejšie napriek tomu, že som naozaj obrovský a dlhoročný fanúšik Peťovho polodementného humoru už od čias Dana Dreva. Jeho druhá kniha je rozhodne slabšia ako prvá, badať obrovsku inšpiráciu od jeho obľúbených autorov, nie je to tak krásne autentické a odľahčené. Väčšina príbehov zas nie je až tak zaujímava a bláznivá ako sa môže zdať z pohľadu toho, kto to zažil, je to ako keď vám kamarát opisuje polhodinu čo zažil cez víkend až mu slzy tečú od smiechu a vy ticho počúvate a zisťujete, že sa v podstate iba ožral v klube a dogrcal niekde na ulici. Rozdiel je samozrejme v tom, že Peťo má obrovský dar reči a jeho kvetnaté slovné spojenia dávajú tým príbehom úplne iný nádych spolu s jeho špecifickým zmyslom pre humor. Napriek všetkému ide o dobrú knihu, hlavne pre jeho fanúšikov, čítanie som si doslova užíval, oceňujem skvelý nápad s postupne tmavšími strankami /až na predposlednú kapitolu, kde to bolo takmer nečitateľné/ a teším sa na ďalšiu, nech to bude hocičo, rozhodne to kupujem.