parvitas komentáře u knih

Desivá dystópia, kde hnutie za čistotu nasadilo všetkým ženám a dievčatám (už od troch mesiacov!) slovomery, ktoré im počítajú slová a ak za deň prekročia 100 slov, dostanú elektrický šok. Ako umlčať ženy? Vziať im hlas. A to doslova. Aj knihy, papier, pero, nedovoliť im používať posunkovú reč. O občianskych právach ani nehovorím. A ide to ešte ďalej. Celkovo som z tej myšlienky otrasená, ale knihu som nemohla pustiť z rúk, kým nedočítam. Uznávaná vedkyňa je zo dňa na deň zbavená práv, práce, uzamknutá do mlčania, matka troch synov a jednej dcérky. Trpela som už pri tom, že sa nemohla s rodinou porozprávať o bežnom dni... že nemôže deťom prečítať rozprávku, že musí malú ochrániť od bolesti, aby nehovorila viac, ako je povolený limit. Vzdy, keď mlčala, dala malej odmenu, pozitívna motivácia. Všetko, ich celý život, je teraz podriadený mužom a cirkvi. Na jej manžela som mala hroznú zlosť, aj na chlapcov. Úplní sebci občas. Fakt som sa preto potešila, keď jej ponúkli navrat do práce, kvôli chorobe vysokopostaveného muža. Ak nájde liek. Takže si začala klásť podmienky, že jej a dcérke zložia náramok. Aspoň malé víťazstvo. Ale potom sa to isté zase všetko vráti. Celé zle. Knihu som dočítala úplne s nervami nadranc. Ale som spokojná. Ku koncu to bolo naozaj napínavé a aj keď sa tam prihodilo veľa náhod, príbehu som verila všetko.

1 20.10.2020

Knihu som požičiavala z našej knižnice, lebo som si nebola istá, či sa deťom bude páčiť. A páčila sa.
Veľmi. Chcú ju znovu. Nie iba na čítanie, ale aj na prezeranie. Ilustrácie sú vskutku očarujúce.

A mimochodom, viete, čoho je červený mak symbolom?
Deň červených makov je pamätný deň venovaný pamiatke vojnových veteránov. Pripomína sa celosvetovo 11. novembra, pretože vtedy(v r. 1918) sa podpísal mier...

1 25.04.2020

Príjemný životopis. Ocenia ho najmä fanúšikovia, lebo sa tam spomínajú jeho knihy krížom-krážom. Mne sa to páčilo.

1 25.04.2020

Druhý a záverečný diel (hurá, konenečne nie trilógia!) bol oveľa lepší ako prvý. Rázcestia osudu boli omnoho zaujímavejšie, pretože sa konečne začal opisovať vesmír a jeho rôznorodé planéty. Príbeh Akosa a Cyry pokačuje, prekvapujúci zvrat v ich osude nebol až taká novinka, keďže autorka to už akosi naznačovala a opisovala fyziognómiu rodinných príslušníkov. Jasnovidci sú stále tak trochu záhadní, Eijeh je ale dvojnásobne divný (rozpráva o sebe a Ryzekovi v množnom čísle), ale našťastie to nie je o ňom. Cisi, o nej v prvej čsati nebolo takmer nič povedané, ale tu dostala veľa priestoru a bola to príjemná zmena. A asi najviac ma bavila planéta Ogra. Trochu schematické rozdelenie ľudí pokračuje, napr. ma vždy udivilo, ako sa autorka vyhrala s hlavnými postavami a ich darmi, ale ostatní (sluhovia, vojaci, predavači a pod.) už neboli spomenutí... Minimálne pri bojoch s vojakmi a strážcami to mohlo byť zaujímavé, ale nie, vždy ich tak ľahko premohli... :D A čo sa týka ukončenia konfliktu, tak to bolo tiež hr-hr. Ale v podstate som si čítanie užila. Naozaj je len dobre, že z toho nespravila autorka trojdielnu ságu... :)

1 08.03.2020

A čo sa týka príbehu, bavil ma viac, ako by som bola čakala (je tam mágia, drogy, zlodeji...). Šestica vyvrheľov musí prekonať neskutočne stráženú pevnosť, aby získali z neho človeka, čo dokáže zmeniť rovnováhu sveta (vymyslel drogu, čo posilňuje magické schopnosti, no za cenu brutálnej a smrteľnej závislosti). V tomto svete existujú tzv. Griše, ľudia so schopnosťami, pre ktoré sú prenasledovaní, braní do otroctva i zabíjaní. Liečenie, ohýbanie hmoty, lámanie kostí, psychické ovládanie emócií...čo len chcete. Navyše si niektorí z tejto šestice z najrôznejších dôvodov lezú na nervy už len samotnou prítomnosťou...
Kniha ma bavila a určite si prečítam aj pokračovanie. :)

1 08.03.2020

Pôjdem tam, kam pôjdeš ty je kniha, ktorá neskutočne smutná a zároveň aj nekonečne krásna. Caitlinina najlepšia kamarátka jej to sľúbila, keď sa rozprávali o budúcnosti, ale teraz tu už nie je. S jej stratou sa vyrovnáva Caitlin každý deň, je to veľmi bolestivé, pretože všetko jej pripomína Ingrid... dokonca aj milované fotografovanie. No pokračuje ďalej, chodí do školy, musí prežiť ďalší rok bez nej, všetok ten smútok, hnev, bezmocnosť... ale aj nádej... Opisy fotografií, starého kina určeného na demoláciu, stavba domčeku na strome, ale aj hľadanie tej pravej kávy, priateľstvo, jeho budovanie a strata... ako jednoducho človek považuje každodenné veci za samozrejmé. A zajtra tu už byť nemusia. Veľmi ma dojalo, čo povedala učiteľka... a aj všetky tie listy z denníka... rodičovská podpora, či jej priatelia... Niekedy je človek tak uzavretý vo svojej bubline smútku, že si neuvedomí, že nielen on pociťuje stratu. Oceňujem aj kontakty na linku dôvery a otázky na zamyslenie po prečítaní. S knihou sa dá pracovať aj na hodinách literatúry, je plná aktuálnych tém, ale neobmedzovala by som ju len pre tínedžerov.
Knihu pridávam aj do Knižnej výzvy 2020, pretože ju hodnotil len jeden človek predo mnou...

1 08.03.2020

Doba bronzová a Grécko v tej dobe, cca pred 3 500 rokmi.... Úžasne akčné a dobrodružné a pritom tak prepojené - autorka si naštudovala a využila poznatky o tom období. Ako žili, v čo verili, ako sa obliekali, čo jedli, prečo bojovali. Paverová proste vie písať. Síce teraz to nie je o praveku, ale niektoré prvky zo spôsobu života lovcov a zberačov sa mohli udržať medzi chudobnými a od civilizácie odtrhnutým ľuďmi, ako bol aj Hylas. Neopisuje svet, aký si teraz vybavíme pri slovách staré Grécko, žiaden známy panteón bohov a podobne. Je tu ešte len viera v prírodné živly a posvätné tvory, či uctievanie duchov a predkov, ako aj strach pred tými, ktorých by si mohli pohnevať. Dobrodružstvo chlapca, cudzinca, ktorého sa ujali miestni ešte pred rokmi, živí sa tam ako pastier kôz, no keď na všetkých cudzinov začnú útočiť neznámi a hroziví bojovníci, mladý Hylas ledva prežije... Kto má rád delfínov, prípadne miloval príbehy o stroskotancoch, tiež si príde na svoje. ???? Akurát ma mrzí, že to nie je ukončený príbeh, toto je len prvý diel, všetky osudy sa nevyriešili, takže treba čítať ďalej.
Knihu zaraďujem aj do Knižnej výzvy 2020, pretože sa v závere spomenie aj jeden pohreb. (O svadbe bola len zmienka, k nej nedošlo.)

1 08.03.2020

Nakoniec to bolo fajn čítanie. Úplne úžasná atmosféra. Provensálsko so všetkým, čo k nemu patrí. Horúci vzduch v lete, v zime sneh, bolo tam také "naše počasie", možno až na ten neustály vietor; fascinovali ma rôzne typy a názvy vetra, zakaždým fúkal nejaký iný.
Hlavná hrdinka sa presťahuje do Francúzska, do pomaly sa rozpadávajúcej usadlosti v horách, kde žije s milovaným mužom. Nie sú zobratí, ale tá ich vzájomná potreba byť s tým druhým určuje, že nepotrebujú nikoho iného. Momentálne si môžu dovoliť nepracovať (majú úspory) a bývanie si zariaďujú starými vecami, z ktorých dýcha čas. No akoby sa s nimi začali objavovať prízraky... postupne sa vynára Domova minulosť. Dom už bol raz ženatý, no nikdy svoju manželku nespomínal. Eva je znepokojená, keď sa dozvedá o manželke, o jej zmiznutí a tak začne pátrať. Vlastne si popritom výskume pripravuje svoju prekladateľskú prácu o osudoch známej miestnej voňavkárky, ale keď Doma konfrontuje, čo sa stalo s manželkou, on o tom nechce hovoriť, je uzavretý a občas zmizne. A v okolí sa strácajú mladé dievčatá.
A potom sa nájdu v záhrade, kde chceli mať bazén, ľudské pozostatky.
Pocit, že sú tam duchovia, sa znásobuje.
Takže neprezradím koniec, ale len to, že to nie je krimi román.

1 28.02.2020

Láskavo o láske, rodine, priateľoch a o nádherných listoch. O vzťahoch, ktoré skončia, ale zároveň aj niečo nové začnú. Sú poďakovaním sa, vyznaním a adresát sa môže cítiť vďaka nim výnimočne. Síce ich hlavná hrdinka napíše, keď sa "odmiluje", ale nikdy ich neposlala dotyčným chlapcom. Skrátka nebol dôvod... boli len platonická láska a ona sa z toho proste vypísala... Až raz to niekto spraví za ňu a následky sú tu. :) A aby toho nebolo málo, treba sa vyrovnať aj s menšími rodinnými ťažkosťami. Keď máte len otca a dve sestry, z ktorých najstaršia práve odchádza na vysokú školu do zámoria, vy musíte prevziať starostlivosť o domácnosť a o tú menšiu sestričku, odvážiť sa šoférovať a plno iných vecí... je toho na Laru jean (neviem prečo som si zvykla hovoriť jej celým menom) naozaj dosť. Ale, naozaj to musím znovu zdôrazniť, je to láskavá kniha. A listy sú neskutočne krásne a úprimné. Pripomínala mi tou hrejivosťou všetky možné dievčenské romány, ale nie tie presladené, ale nadčasové (atmosférou asi nie, ale skôr pocitom po dočítaní, že si to rada prečítam znovu a určite si knižku prečítajú aj moje dcérky, keď budú dorastať na malé ženy :)). Myslím, že siahnem aj po filmovom spracovaní, vraj dlho čakali na hlavnú hrdinku, kým sa objavila tá, čo ju dokonale stvárnila.
Sesterské podpichovanie, susedské vzťahy a aj tá romantika... celé je to veľmi pekné, odporúčam.

1 28.02.2020

Psychoterapia hlavnej hrdinky Evy cez listy svojmu manželovi, o ktorom píše ako o odídenom a že si zobral so sebou aj ich dcéru a jej ostal len mizerný život a syn, ktorý zavraždil niekoľkých ľudí ešte pred 16 narodeninami.
Úprimne, prvých 80 strán bolo utrpenie čítať. Jej vzťah k mužovi, k práci, plus aj politika sa tma mihla, ako sa postavili k tomu, či a kedy mať dieťa, otehotnenie a pôrod a popôrodná depresia... skrátka, nebavilo ma to a myslela som, že ak to bude takto pokračovať ďalej, tak knihu odložím nedočítanú. Keď sa chlapček už ako batoľa začal ukazovať ako zlosyn, privádzal do zúfalstva nielen matku, ale aj pestúnku, akurát otec to nechcel vidieť. Mal svoju predstavu rodiny, za ktorou si šiel - taká americká podoba - dom na predmestí, dieťa skaut a všetkého dostatok. Kevin bol... krátka zlý. Nie iba krátkodobo, ako keď sa dieťa zlostí,a potoim prestane, ale systematicky nasratý na celý svet a nič ho nebavilo. Už jeho neochotou prestať nosiť plienky ako 6-ročný, zastrašovaním a ovplyvňovaním detí v škôlke, v škole.... a keď sa narodila milovaná a zlatá Cecilia, tak aj jej. Rozčuľoval ma postoj otca, ale brutálne. Jeho neochota vidieť, Kevinove výčiny, dokonca ani keď ublížil sestre!!! A aj mama... pochybujem, že v skutočnom svete by už dávno na nich nebola poslaná sociálka a neboli u psychológa a podobne. Záver bol zdrvujúci. Nečakala som to, aj keď som si to mohla poskladať, ale neverila som, že bol až také monštrum... ale bol. Chúďa mama... a ešte viac chúďa maličká...
Knihu som dočítala dnes nad ránom o jednej v noci... nemohla som ju odložiť, keď sa to začalo stupňovať, ale mojou obľúbenou sa nestane...

1 28.02.2020

Pre mňa to bola prvá kniha z tejto série, zvláštne prostredie, duchovia a tajomný Thomas, okolo ktorého sa to celé točilo. Malo to atmosféru a príjemné zimomriavky (asi tak nejak som sa cítila, keď som prvýkrát hrala Silent Hill...) proste tie nervy, či sa únik podarí a ak áno, čo bude ďalej. Ale aby som si zohnala ďalšie knihy zo série, tak nie, nepresvedčilo ma to.

1 14.08.2019

Ach... nejako som sériu prechválila. Veľkolepá bitka sa skončí po pár opisoch (kde zomrelo len tak mimochodom 4000 vojakov), viac času sa venuje rozprávaniu a rozprávaniu. Celé mi to prišlo... no, ukončené, to áno. Ale ja som myslela, že sa Liin dar prejaví nejako inak a viac. Nie len ako predtucha, či megafón. A že veci, ktoré sa ukazujú ako nezvládnuteľné, neprekonateľné sa v rámci jednej, dvoch viet vyriešia akoby nič, akoby sa o nich nehovorilo predtým cca niekoľko kapitol (iné zasnúbenie, smrť zradcov, Kadenova láska). No, nebolo to dnes na slzy, tie som preliala pri čítaní druhej časti. Táto tretia bola taká, že aha, no dobre, takto to vyriešili? Ok, ideme ďalej - a zrazu bol koniec. :)
Myslím, že ma v tejto knihe asi najviac upútal svet, čo bol predtým, ešte pred týmito tromi kráľovstvami. Teda ak to bol ten náš, to my sme siahali ku hviezdam a zničili ho. Všetko, čo po ňom ostalo, sú len povesti a ruiny. A piesne, či modlitby. Aj keď sa dej knihy bol o inom, stále som na to, čo bolo predým, musela myslieť. Ale Lia si poradila, princátko sa ukázalo ako zmysluplný pomocník a zabijak tiež.

1 14.08.2019

Svet tradícií, samurajov a róninov a mágie. Keď budúca nevesta cisárovho syna nezomrie pri prepade, ako bolo naplánované, ale rozhodne sa nájsť vrahov svojho sprievodu, bolo to mi jasné, že silná hlavná hrdinka to bude mať ťažké. Prezlečená za chlapca sa dostane do skupiny, ktorá údajne pozabíjala jej sprievod. A potom to celé trochu pripomína Mulan, ako sa snaží zapadnúť medzi chlapov, ukázať, že ona sa sama si tam miesto u nich zaslúži a nakoniec aj to, ako to dopadne s hľadaním pravdy. Lebo nie je jediná, kto niečo tají. Jej sila nie je v svaloch, ale v hlave a veru vymyslí niekoľko smrteľne nebezpečných zbraní, taký malý MacGiver to je. :D Zaujímavé sú tie magické časti, to sa mi veľmi páčilo. Je to v duchu východného sveta, úplne sa teším aj na pokračovanie.
Romantická časť bola prirodzená a vlastne celý dojem z príbehu je pozitívny, dej odsýpal veľmi rýchlo.

1 14.08.2019

Prečítané, ale nič si z toho nepamätám. Vlastne, niečo málo áno, pocit, že sa tam krížom-krážom zamotávali do vzťahov naokolo a navzájom. A že tam boli aj dvojičky. Inak nuda, sex, rozhovory, a vlastne už neviem. Nebola to moja top kniha. Ale dočítala som ju, takže to bolo OK.

1 05.07.2018

Východnú poetiku nijako zvlášť neobľubujem, preložené piesne boli síce zaujímavé a aj rozumiem, že celú túto novelku môže niekto hodnotiť vyššie, ja sa k nej už však vracať nebudem. Čo vyzdvihujem, je majstrovský opis strachu.
Útla knižka sa mi čítala rýchlo, chcela som vedieť, ako sa jadrové preteky v zbrojení počas studenej vojny prejavia na kazašskej púšti. Anotácia je dosť krutá, takže je jasné už z nej, že obeťami budú viacerí ľudia.
Rozprávača počas cestovania vlakom zajme mladučký talentovaný hudobník, ktorý si hraním na husle takto na staniciach zarába. Keď zistí, že to vlastne ani nie je chlapec, ale už dospelý muž, zaujíma sa, čo sa stalo, a tak sa dozvedáme celý príbeh dvoch rodín žijúcich v blízkosti "zóny", miest, kde dopadali strely či bomby... Je to smutné čítanie.

1 27.10.2017

Našla som v knižnici pokračovania (v slovenčine!) a tak reku vyskúšam. A je to nuda, nuda a nuda, je tam iba jedna zaujímavá scéna, v podstate je to len - a tu si vypomôžem krásnym českým slovíčkom - tlachanie. Dospelí nechcú spraviť spravodlivosti zadosť a tak pátrajú po zločincoch samy deti.

Za veľké plus však považujem pribalenú príručku pre Čítanie s porozumením Analfabeta Negramotná (od Timotey Vráblovej). Myslím, že tu môže byť diskusia o knihe zaujímavejšia ako samotný príbeh. Dobrý spôsob, ako naučiť deti spracovať prečítané si vyžaduje aj dobrého pedagóga (alebo knihovníka), veľmi fajn ilustrácie, na ktorých sa dá veľa naučiť.

1 17.10.2017

Ok, KONEČNE to všetko skončilo.

1 17.10.2017

Tester je len novela, ale obsahovo by vydala na akčný (Béčkový) film s prvkami sf. Týpkovi, čo má pri testovaní nových zbraní a produktov nekonečné šťastie, unesú frajerku priamo z postele. je to zhodou náhod dcéra jeho šéfa a tak dostane zelenú, aby ju zachránil. Výkupné sa časom zdvojnásobí, takisto ako chvíľ, kedy ide o život. Z kaše ho vytiahne kolegyňa, dievča, ktoré je do neho zamilované a má veľmi kladný vzťah k zabíjaniu. A áno, dokáže sa omladiť (momentálne a aj mentálne má 10 rokov), ale aj vyrásť.
Čo nakoniec hlavný hrdina bude testovať sa dozvieme až takmer v závere knihy. Keď sa spomenulo známe miesto, začalo ma to trochu viac zaujímať, ale koniec bol taký neuveriteľný. Skôr by som brala, keby bola holka niečo iné. [(Napr. mutant, emzák a nie to, čo je). A aj tá loď mi liezla na nervy. Akože za 30 rokov nevedeli ako s ňou komunikovať, ale tento týpek prvý kontakt zvládne za 3 dni?
Ale inak ako oddychovka fajn.

1 17.10.2017

Mám ju! Táto kniha bola tajný darček pre manžela. Zháňala som ju ROKY, odkedy sme spolu a to je viac ako 16 rokov! A pod haluz roku 2016 ju nakoniec aj dostal... jasné, že som neodolala a aspoň listovala v nej, ale na svoju obhajobu môžem povedať, že som ju nečítala. Až dnes, lebo muž ju dorazil pred pár dňami. Barbar Cohen a jeho partia vyzerajú ako inventár domova dôchodcov, ale len vyzerajú. Vedia prekvapiť.
V takomto veľkom formáte vyniknú ilustrácie, kriedové strany, proste lahôdka. Oproti zvyšku série Úžasná Zeměplocha, čo vyšiel v brožovanej väzbe (1. čes. vydanie), je to riadny rozdiel, sa mi ani do police nezmestí!

1 17.10.2017

Nemám slov, lebo asi všetko už bolo povedané... Ona chcela skočiť z veže, a on ju zachránil, alebo to bolo naopak? No neskôr spolu našli nádherné miesta, no nie každý na takom vydrží žiť... Alebo žiť celkovo. Bipolárna porucha, alebo inak manio-depresívne stavy boli priťažké pre jedného z nich. Asi mám pms, ale revala som jak malá, keď som už tušila, čo sa bude diať... Ale inak odporúčam.

1 17.10.2017