parvitas komentáře u knih

Pokračovanie romantickej oddychovky. Čarodejnícky rod sa znovu snaží prevziať kontrolu nad mestečkom, ale prepadne láske… No, a áno, aj mágia v bozku v tom má svoje zastúpenie.
Nepamätám si mená a ani väčšinu deja, ale len pocit, ze to bolo príjemné čítanie. ;)

31.12.2024

Prvý diel o mestečku, kde vládne mágia. A navonom majú aj čarodejnícke obchodíky so suvenírmi a školu, kde sa teda vyučujú aj normálovia a tie čarodejnícke veci sa darí skrývať. Presne ako sa vraví, že pod lampou býva najväčšia tma. Akurát, že zdroj mágie začína vysychať. A všetko sa mení. A tak sa potomok zakladateľa mesta musí postarať o nápravu. Kniha neurazila, ale ani ma nezaujala tak, že si ju zapamätám… Vlastne, keby som si nerobila poznámky a fotky, asi si ju vlastne aj zabudnem zapísať do prečítaných.
Je v tom láska, čarodejnícke rodiny a osud celého mesta. A má to aj pokračovanie.
Oba diely som poslala von do knižnej štafety, snáď sa budú viac páčiť.

31.12.2024

Neskutočne krásna kniha z OZ Laputa, vydavateľstva Literárna bašta.
Aj zvonku, aj zvnútra. Antológia tridsiatich autorov, ktorých rozlišujú len značky. Nerušia vás mená, vnímate len čistú poéziu, pri ktorej sa otáčajú listy kalendára, pri ktorej pozorujete hru so slovami a vnímate všetko akosi intenzívnejšie. Pocity, ľudskosť, svet. Ilustrácie od mojej obľúbenej autorky Radky jemne dokresľujú texty a dvíhajú knihu o úroveň vyššie. A ten dizajn, väzba a celkovo je kniha dokonalá. Jednoznačne odporúčam!


Knihu veršov mám -
zabudnem sa v čase hneď.
Prísľub príbehov.

Vyhodnotenie
dobrého i zlého. Rok
prečítaných kníh.

Jeden z mojich snov
je rozplynúť sa v texte.
Ďalší rok čítam.

31.12.2024

(SPOILER) Moje prvé stretnutie s týmto autorom dopadlo vcelku fajne. :) Aj keď som bola skeptická, pretože ako inak môže skončiť horor, ktorý začína takým tým nevysvetliteľne blbým rozhodnutím - reportérka sadne do auta neznámej ženštiny, aby si prečítala cestou príbeh o mestečku, v ktorom všetci umreli. A vezie sa a vezie a až na konci sa dozvieme kam a prečo a ako to s ňou skončí...
Nečakala som až toľko mŕtvych, ale miesto, ktoré sa volá Smrtohora, musí svojmu menu dostáť. Príbeh sa zmieňuje o hore, kde kedysi zhadzovali čarodejnice z vysokého brala a tie sa chcú pomstiť. Pod skalou rastú vŕby, ktoré tiež pôsobia ponuro a ich listy počuť vo vetre, akoby šepkali hlasmi mŕtvych... Mestečko revitalizoval miliardár a má na to svoje dôvody.
V románe sa striedajú pohľady viacerých postáv, rozhodne tým pôsobí dynamicky. Skvele vygradovaný príbeh, množstvo krvi a zvratov. Síce mi občas konanie postáv niekedy nedávalo zmysel, no záverečné vyvrcholenie a odhalenie ukázalo, ako do seba všetky dieliky zapadnú.
S niektorými tvrdeniami by som však aj polemizovala. Je na čitateľovi, či bude súhlasiť s miliardárom a jeho pravdou, ktorej treba všetko podriadiť, či pocitmi viny a výčitkami svedomia hlavných hrdinov (najmä sympatického policajta). Je otázne, nakoľko si človek cení svojich milovaných, a aj preto kvôli nim neváha siahnuť na životy iných...
4,5* z 5*
P.S. Vďaka za štafetu, Lucka, sama by som si veru túto knihu nevybrala, ale rada si rozširujem čitateľské obzory aj mimo môj klasický záber.

30.11.2024

Od knihy som mala isté očakávania (niečo hrejivé na štýl filmu Prechádzka v oblakoch), ale potom sme mali vlastnú oberačku a tá drina na stránkach je ako čajíček oproti skutočnosti. Ale teda rodina sa vie rozhnevať aj pre iné záležitosti (nie iba tie srdcové).
Príbeh trojice sestier, z ktorých sa prvá starala o vinice, ďalšia sa tam vrátila hlavne kvôli dedičstvu (a nie celkom vydarenému manželstvu) a tretia sa zjavila len preto, lebo nemala kam ísť.
Dlho sa neznášali, až som nemala dobrý pocit ani z toho záveru, keď si k sebe konečne našli cestu.
Prostredie sa mi páčilo, ale teda tá ich súrodenecká nevraživosť mi veľmi vadila, a tak z knihy nemám vyslovene pohodový pocit. Obálka je krásna.
Starenka s vešteckými sklonmi, sexi nomád, ktorý sa tam len mihne a tak celkovo pôsobí ako uvoľnovač napätia a veľa vína.
Asi si dám ešte jednu podobnú vinohradnícku tému (Posledné vinobranie), keďže je také obdobie, nech si napravím chuť.

07.09.2024

Nepoznala som seriál Kavej, a ani na filme som zatiaľ ešte nebola, ale určite to onedlho napravím. Je to zábavné a svieže čítanie. Veronikin a Klárin východniarsky prízvuk mám úplne plnohodnotne v ušiach aj pri čítaní a tak trochu som aj dojatá príbehom. Takéto priame vzťahové knihy môžem. Mám pocit, že sa na nič nehrajú, všetko je presne tak, ako má byť, ľudsky omylné a prirodzené. Tri svadby a jeden pohreb, kde sa veľa pije, spieva a je, kde sa ľúbia a hľadajú si svoje miesto. Dilemy, či ísť na západ, alebo vrátiť sa zase na východ, kde je tá toľko vysnívaná láska, a čo s peniazmi, ktoré nebožka zanechala? Odporúčam ako liek na dobrú náladu. Také láskavé a srdečné čítanie. Samozrejme, s kávou v ruke!

29.08.2024

(SPOILER) Mala som rada Akty X a celkovo pátranie po mimozemšťanoch. Muži v čiernom boli tí dobrí, ktorí sa snažia stáť medzi mimozemšťanmi a ľudmi. A teda aj za cenu vymazania pamäte. Toto ostalo ako základ aj v tejto knihe. Aj keď MIB ako tí dobrí naozaj nevyzerajú. :) A je tu všetko, svetlá, lode, kruhy v obilí, šedivo-zelené postavy s veľkými očami, ktoré komunikujú len myšlienkami, niečo vzadu na zátylku a pokusy.
Hlavná hrdinka, babička, ktorej vnuka uniesli svetlá na oblohe, je na svoj vek riadne akčná. A keďže nakoniec má viac vedomostí a šťastia ako ostatní príbuzní obetí, darí sa jej prísť na riešenie takmer storočných tajomstiev. Jej rodina sa prvých 50-70 strán len tak tmolí okolo a zapĺňa stránky svojimi menami a funkciami. NIČ, doslova nič sa tam nedeje (okrem Williamovho zmiznutia). Až nakoniec retrospektívne spomienky na výpomoc u astronóma, ktorý zbieral podklady o zmiznutiach a jeho priesvitková mapa, navedú hlavnú hrdinku na správne miesto. Jej vlastné spomienky na únos neexistujú, ale varovaní dostáva toľko, že by si nimi mohla vytapetovať izbu. Úniky na poslednú chvíľu s vernou priateľkou (rovnakého veku) a vypátranie pravdy, ktorá je tam, kde voda padá...
Vlastne ma to aj bavilo, ale nie natoľko, aby som sa púšťala do pokračovania. A tuším to nebolo ani preložené...

23.08.2024

Moje hodnotenie kolísa medzi 3* až 3.5*. Hlavná hrdinka a jej priatelia zo školy sú už ostrieľaní vojaci, no stále otrasení udalosťami, ktoré zapríčinili, alebo ich sami prežili. Rin je postava, ku ktorej si ťažko vytváram pozitívny vzťah. Ale snažím sa ju chápať. Je istým spôsobom antihrdinka, keďže má na svedomí toľko životov, že?
Variácia na čínske dejiny so štipkou mágie a šamanizmu by mohla (mala by) pôsobiť akčne, ale keď je toho veľa, dej mi splýva mi do jediného siahodlhého konfliktu... Cením si viac intríg a politikárčenia, strategických plánov a zrady na poslednú chvíľu. Svet je tu vykreslený dokonale prirodzene a plnohodnotne. Jediné, čo mi chýba, je viac šamanov, teda tých, čo hovoria s bohmi.

Príšerne veľa mŕtvych, ekologická katastrofa, spustošená zem a beznádejná budúcnosť. Občianska vojna, zahraničné vplyvy a pôvodní nepriatelia dokonale zamiešali karty, takže dochádza k prehodnocovaniu, ústupkom a vojna prestáva byť čiernobiela. Priatelia, čo spolu študovali, alebo bojovali, nečakane zomierajú, prípadne menia strany a názory a na povrch sa vynárajú nové skutočnosti. Nové zbrane. Noví nepriatelia a spojenci.

Kým prvý diel postupne gradoval k obrovskému oslepujúcemu záveru, tento druhý je sériou výbuchov/akcií, niektoré výraznejšie, ale všetky sú tak nejak na podobnej úrovni. Páči sa mi vývoj postáv, ktoré dospeli akosi prirýchlo, takže som zvedavá, ako sa popasujú s novými problémami v záverečnej časti.

22.08.2024

(SPOILER) No, kde začať? Ku knihe som sa dostala kedysi dávno (kniha z knižnice) a vtedy som netušila, že si čítanie zopakujem. Žiaľ. Zapojila som sa do knižných štafiet a toto je moja prvá tematická - knihy s fantasy motívom. Som v tom zúfalo nemotorná, nenapadlo mi baliť moje balíčky do krabíc, (nabudúce sa polepším) a tiež si naplánujem viac vymakať darčeky. Čo sa týka praktickej stránky štafiet, stále bojujem s lepiacimi pásikmi, ktoré majú tendenciu sa odliepať a aj s časťou zápiskov, takže keď ich nalepím znovu, sú ako palimsesty, miestami sa prekrývajú pôvodné texty. A neodhodlala som sa písať do knihy perom! Ale ceruzkou hej... (chúdence knihy a chúdence dievčence, čo po mne budú lúštiť hieroglyfy).
Hm, tiež nemám miesto na siahodlhé vykecávanie a komentovanie priamo v knihe, lebo nemá vôbec voľné okraje.
Jednoduchá hlavná hrdinka je tak naivná a odtrhnutá od života, že ani nevie, keď sa jej niečo podarí. Chce uloviť veveričku a dá dole srnu? Akože len tak, ukradnutým lukom a šípom, ktorý myšlienkou navedie do koristi. A potom ju vyvrhne a uvarí z nej posilňujúci vývar a vylieči na smrť zraneného dunča... ...a svišť ju potom balil do fólie. (Moja obľúbená hláška užasnutého alpského turistu z reklamy na fialovú kravu mi neskutočne pripomína aj tento príbeh.)
Svoj čarodejnícky dar neovláda, nekontroluje a polovicu príbehu ani nevie, čo sa deje, hlavne že musí utekať, lebo jej ide o život. A mimochodom, nik ju až do konca knihy neprenasleduje. Žiadna pomstychtivá šľachtičná s hordami sluhov. Len nadržaní bratia. V podstate. Je to však veľmi nevinné, lebo o všetko majú len kopu rečí a furt sa ovládajú.
Čo tu máme ešte? Chrumkavého rytiera, ktorý je psodlakom, a jeho zlého brata, ktorý je vlkodlakom a tí proti sebe (ako inak) bojujú. Štve ich proti sebe ich diabolský čarodejný dedko a najhorší žltý dym, ktorý má pôvod v obraze. (Bez komentára.) Samozrejme, ide tu o večnosť a prevteťovanie sa do potomstiev a iných tiel.
Psi sú zotročovaní vlkmi, všetko má byť také drsné a kruté, že sa to ani opísať nedá. A tak sa to ani neopisuje. Keby sa tam neobjavili nové postavy (mačka, medveď), tak sa tento päťuholník bude donekonečna naháňať, až kým niekto nezomrie na infarkt. Áno, postavy sú tam posadnuté srdciami, krvou a potomstvom. A tiež sa stretávame so snami, špiónskymi guľami a huňatými šelmami viac, ako by ma to bavilo.
Je to fantazijný svet, kde je toľko možností, ale všetko kazí hlavná hrdinka, ktorá nie je najostrejšia ceruzka v peračníku, a my, čitatelia, tak musíme sledovať jej klopýtavé myšlienkové pochody. Asi mám radšej Bellu Swan (Twilight) a Sookie Stackhouse (True Blood). Nevidím tu toľko potrebný a logicky odôvodnený vývoj postáv, ich motivácia sa asi mení v poryvoch vetra. Viem, že je to malý priestor (217 s.), na reálnejšie pôsobiace prostredie treba viac strán, no tento svet je nielenže nedokreslený, ale nemá ani poriadne obrysy, o hĺbke ani nehovorím. Možno preto na mňa príbeh pôsobí veľmi plocho. Rodinné vzťahy sú vysvetlené cez rozhovory a sny, ale kde je tá vášeň a zrada, ktoré ma ako čitateľa prikovajú k stránkam a nútia ma ich obracať? Ešte aj scéna so sklárom ostáva nevyužitá.
Jediná výhoda tejto knihy je v tom, že nemá pokračovanie. (Aj keď cliffhanger si v poslednom odstavci autorka neodpustila.) A ešte že má tak nízky počet strán.
Mám rada meničov tvarov a čarodejnice, takže aj toto je nezanedbateľný bodík k dobru, pretože v našej sf/fantasy tvorbe toho veľa nie je.
Dokonca na začiatku som sa veľmi tešila z krátkych viet, reku, príbeh bude rýchlo ubiehať, ale je to celé také nijaké. Najlepší bol asi ten úvod, prebudenie hnevu a ochrana nevinnej, až po snehulienkovsky ladený útek cez nepriateľský les. Práve konštrukcia krátkych nerozvitých viet v úvode knihy mala svojský, až lyrizovaný charakter, postava Zuny by mohla byť poctou Neveste hôľ. Je mi ľúto, že autorka nepokračovala v tomto štýle. Mohla byť z toho skvelá novela. Neprezradiť veľa, nechať niečo na fantázii čitateľa a v náznakoch načrtnúť zlo. A keď aj už má v tom určitom okamihu fyzickú podobu, mala nechať postavy poddať sa prirodzenosti... Jediné, čo z toho si asi po čase zapamätám, bolo to behanie von a dnu a spanie v pravidelných intervaloch. Vlastne, aj to je dosť prirodzené...
Mám pocit, že postava Zuny by bola prirodzene dokonalý spáč. Hm, to sa znovu dostávam k špekuláciám o snehulienkovskom motíve a domýšľam si niečo, čo tu nie je.
Snáď sa to mojim spolučitateľkám v štafete bude páčiť viac. :)

21.08.2024

(SPOILER) Vzdávam sa, ďalej nejdem. Rodinná sága naberá typický nemecký drive a melodramatično sa stupňuje. Výčitky typu „Kto zjedol moje jogurty?! sa menia na „Ty si nezaplatil nájomné a nechal si prázdnu ruličku na wc a nevymenil toaletný papier! A určite si zožral aj vločky a nutelu! Svojej úbohej sestre, ktorá trpí panickými atakmi a preto si ju do konca nebudeme všímať. Šikovná si nájde zjazveného trestanca, ktorý nikoho nezabil (ste si mysleli, že nebudú spoilery? cha, budú!), pridáme tam jedného dospelého, ktorý ostáva večnym dieťaťom (to bola najmilšia postava, ktorá na svojej úrovni robila pokánie). Ďalší zo súrodencov trpí pocitom neistoty a straty identity, ake nájde si ho nakoniec nevlastná rodina (a o jej súkromných problémoch sa dozviete viac v častiach seriálu 5-8, ostaňte nám verní). Apropo, vernosť, ktorá nič nehovorila Tine z prvej časti, teraz vystrieda jej blízka príbuzná, žiarlivosť. Takže dej sa točí okolo lásky a nehovorenia si dôležitých vecí. Zatajím to, aby ste sa pýtali aj naďalej a až pri ďalšom rodinnom jedle to budeme riešiť. Scenár je ten istý...
Rozumiem, prečo tento štýl románov niektorí ľudia milujú. Všetky tie drobné, aj veľké problémy sú presne to, čo ich v bežnom živote zaujíma. Čo v okolí nemajú. Heeej, suseda, viete, že tamtá je tehotná? A henten ušiel z domu?? Tamten má zase veľké finančné problémy, rozpredáva starožitnosti z dedičstva. Určite v tom bude mafia a drogy! Budeme ich sledovať, lebo netriedenie odpadu nie je bohvieako podnetné… Veľká dráma! Stavím sa, že s rovnakým záujmom čítajú aj klebetník spojený s tv programom (lebo sú praktickí, zistia kto s kým spáva a prečo musel predať dom, plus potom to isté pozrú rozpohybované v televíznom seriáli). Mne práve toto nahustenie zaujímavostí a životných zvratov neslutočne vadí. Dobre, nemám momentálne teraz v okolí až tak dramatické problémy, ale pri všetkých vzťahových knihách mi napadlo, aha, veď toto zažila moja kamoška a riešili sme to pri káve. Naozaj o tom chcem ešte aj čítať? Navyše takým tým povrchným štýlom, čo sa vydáva za hlbokú psychologickú sondu a lá, čo sa deje u susedov, akým sa písali romány hlavne počas socíku a v deväťdesiatych rokoch, keď sa nemohlo spomenúť nič globálnejšie. Pritom mi tam chýbajú, čo ja viem, opisy prostredia, reakcie okolia, nielen týchto rodinných príslušníkov a ich amantov. Také to ukotvenie v priestore a čase. Takže za mňa, je to len klebetník v románovej podobe. Ďakujem, neprosím.

03.08.2024

(SPOILER) Vzťahové knihy sú o vzťahoch, kde sa zásadne nekomunikuje, prípadne sa povie len časť a potom sa z toho vyvodzujú nesprávne závery. Klasicky som mala veľké oči a a ešte väčšie očakávania - keďže sa to páčilo väčšine, ktorá knihu čítala.
Ku knihe som sa dostala prostredníctvom knižnej štafety, kde som mala kombo - 2 knihy zo série plus jednu bonusovú od tej istej autorky. Reku, ak sa mi zapáči, siahnem aj po ďalších.
Ale k štafete. Mám nakúpených mrte farebných priesvitných lepiacich papierikov, ale keby som mala lepiť ku každému zvratu jeden, kde mi napadlo čosi komentovať, tak by ich bolo nespočítane. Priestoru nie je veľa, takže nasledujem príklad mojich predchodkýň a píšem ceruzkou priamo do knihy. To roztrasené písmo je moje, lebo knihu som čítala klasicky na kresle, v posteli, na balkóne a cestou v buse. Ak neviete niečo prečítať, je to preto, že som poznámku písala hneď a kadejako, sorry. V podstate tam rozvíjam absurdné teórie (tá o agentovi je smiešna, o rakovine reálnejšia) a vydávam účastné výkriky na podporu protagonistov a pri dejových zvratoch. (Posadnutosť dvojičkami nevynímajúc.) A že ich je tam pomerne dosť, zistíte aj vy pri čítaní. (Dvojčiat menej.) Autorka nahádzala kopu problémov na jednotlivca, resp. členov rodiny dosť nerovnomerne, ale je to len začiatok série, určite ešte pritvrdí. Takže tu máme dávnejšie, no tragické a nečakané úmrtie rodičov, rozpadajúci sa rodičovský dom (len po 2 rokoch, čo tam nik nebýval, ale ok) a štyroch súrodencov, z ktorých len jedna osoba (Tina) má vlastné bývanie. A prečo sa tam nevrátiť hneď, všetci spolu na kôpku? Ale v podstate aj o bývanie Tina príde, lebo spravila kravinu a nevedela trafiť von z hotelovek izby, kým sa s dotyčným nevyspí. Ups, kdeže sú tie dvere? A čo, bolo to jej slobodné rozhodnutie. Spoiler alert. A čo jej tam random ešte pridáme? Možné tehotenstvo, rozpad manželstva, rozvod, choroba muža (ktorú si samozrejme nevšimla, a ktorá je dôvodom, že s ňou on nespí pár týždňov a namiesto robertka... no nechajme to tak), bankrot a predaj nehnuteľnosti, zmeny v zamestnaní, resp. moc priateľský šéf (hľadanie spriaznenej duše na obedoch a večeriach len pre dvoch - ešte nesvieti red flag?). Ešte že má okolo seba súrodencov (aj dvojičky!), tak nejaké ťažkosti sa prihodia aj im. Najstarší syn bude nevlastný a zažije stratu ukotvenia v rodine. Plus je roky nešťastne zamilovaný do dcéry svojho školitela, ktorý ju však ako mladú budúcu matku odvrhol a vnúča nikdy nevidel (sem pridáme traumu a následky znásilnenia a neskôr aj ďalšie úmrtie plus ako bonus pocit zrady, najlepšie na oboch stranách). ďalší ma finančné problémy, ale to si necháme do ďalšej časti.
Ideme si vybrať ešte nejaké rodinné choroby (svokrička) a zlé pohľady od švagrinej, neplatenie nájomného a nutnú rekonštrukciu domu, ktorý má názov skoro ako ten Annin Zelený dom. Len teda nie je zelený. A ani Annin. Ako to skončí? Uzmierovacím sexom, ktorý je všetko len nie odpúšťací. A drahý manžo sa nasťahuje k nim a pomáha so stavbou. Čakáte rodinné scény s dobrou spoločnosu večerou? Ja moc nie, veď si navzájom zožrali bio potraviny a vločky. Je to síce dynamický príbeh, ale má doslova telenovelovský nábeh, keďže dej neustále graduje prostredníctvom rozhovorov a zvratov. A takže tie bežné situácie, kedy súrodenci perú, či jedia, kedy sa to malo upokojiť a zvoľniť, sa skrátka míňa účinkom, je to len ako slovná vata. No nevzdávam sa a idem ďalej.

03.08.2024

Zaraďujem si knihu do kolónky - knihy s dvojčatami - aj keď sa tu vyskytne pár klišé, zažmúrim oči.
A kedy mi niekto povedal vopred, že pôjde zároveň o knihu o znásilnení a traume, asi by som po nej nesiahla. Telo sa vylieči rýchlešie, ale na zotavenie duša potrebuje viac. Nielen čas a priestor, ochranu aj terapiu. Pokojné miesto, kde sa nevyskytujú desivé osoby, kde sa môže schúliť a byť sama, kde má okolo seba hradbu z černicového tŕnia, kde jej vojaci neublížia. Rodinná dráma je o to väčšia, že podobné osudy sa týkali takmer všetkých žien v okolí hlavnej hrdinky od druhej svetovej vojny -až po súčasnosť. Terapia prácou a v bylinkovej záhrade nemusí byť všeliek, ale môže byť jednou z ciest, ako dosiahnuť vyrovnanie sa so zranením. Recept na lipové cukríky je top. Záver mi už prišiel prekombinovaný, akoby sa to malo ukončiť dobre a takmer nasilu, až mi to prišlo pritiahnuté za vlasy. Naozaj sa všetci musia na nejakej úrovni poznať a byť prepojení? Knihu som vrátila do knižnice, tak teraz o nej píšem len spamäti, ale bolo tam pár momentov, kedy mi postavy a najmä ich konanie neprišli úplne logické.
Ak sa vám podobné záhradkársko-bylinkové témy páčia, siahnite napr. po knihe Záhrada nových začiatkov, či Stratené kvety Alice Hartovej.
Myslím, že aj Modlitby za unesené, či drsná obžaloba Naše těla, jejich bojiště bude silným a znepokojivým čítaním, tieto knihy sa však venujú tej ťažšej téme...

20.07.2024

Autorkino meno mi je známe už dlhšie, toto je prvá kniha, ktorú od nej čítam a verím, že nie posledná.
Názov je mimoriadne výstižný. Aj keď to spočiatku vyzerá na čisto knihomoľskú tému, pretože hlavná hrdinka vlastní kníhkupecto a venuje sa kníhviazačstvu, nakoniec predsa len pôjde o neukončené vzťahy. Ashlyn má jedinečnú schopnosť vnímať pocity z predmetov, v jej prípade sú to knihy. Emócie vychádzajúce zo stránok sú občas veľmi silné. Nevypovedané slová, zrada, sklamanie a pretrvávajúce zlomené srdcia z lásky. Pri čítaní dvoch podobných exemplárov (bez autora a tiráže) sa rozhodne pátrať po ich pôvode. Naliehavosť a smútok sálajúcich z kníh Ľutujem Belle a Navždy a iné klamstvá ju k tomu priam ponúkajú. Zaujímavosťou je, že v tejto knihe, Ozveny starých kníh, vlastne čítame tri príbehy. Mierne záhadné prelínanie dvoch dejových línií sa mi páčia - roky 1941 a 1984 sú dokonale vyvážené - v každom období sú postavy s ťaživým, no pútavými životnými príbehmi. Ashlyn je vytrvalá, rozbehne pátranie a otravuje pôvodného majiteľa, až kým sa nedostane k odpovediam. Jej vlastný život bol oveľa tragickejší, no napriek tomu nezatrpkla. Jej nádej na zmenu k lepšiemu, uznanie a odpustenie, je akýmsi katalyzátorom, ktorý ovplyvňuje a mení postavy okolo nej.
Som rada, že som sa k tejto knihe dostala, ale nebude mojou obľúbenou. Akosi podobné zatrpknuté a zamotané vzťahové príbehy s tajomstvami a intrigami nemám až tak rada.
Ak môžem odporučiť knihy s psychometriou, asi naj je séria Krámek se starožitnostmi, kde sa majiteľka obchodíku dokáže cez predmet vcítiť do pocitov osoby, ktorá ho vlastnila a neskôr aj preniesť do danej doby. Ale ak mi odporúčite niečo podobné, budem naozaj rada. Nemusí to byť ducharina - seriál Stratené duše a sériu kníh Hřbitovní královna poznám.

02.07.2024

Na to, aká to bola rozsahom útla knižka, mi ostane v hlave ešte asi dlho. Je tu opísaný zúfalý a toxický vzťah, aký mala hlavná hrdinka dlhých osem rokov, do toho všetkého ako posledná kvapka je jej nepodporujúca rodina a nemožnosť nadviazať nové vzťahy, lebo nemala ukončený ten pôvodný... no, neviem ako iným, ale mne sa to čítalo veľmi ťažko a bolestivo. Anna uniká pred narcistickým a manipulatívnym mužom do zahraničia, a aj keď sa neskôr zase vracia späť domov, už si hľadá zamestnanie a hlavne bývanie mimo dosahu rodiny. No svoje zranenia si nesie so sebou a nedokáže sa otvoriť novým vzťahom. Veľmi bezprostredné bolo opísané prostredie malej dedinskej školy, kde sa každý s kažným pozná, kde hovoria nárečím, a kde je plno detí s diagnózami. Aničke som tak nejak držala palce, nech si nájde tam nejakú spriaznenú dušu, alebo aspoň nájde pokoj a nejakým spôsobom sa vyrovná s tým, čo prežila. Priala som si pomstu a verejnú hanbu tomu hnusákovi. Neskončilo to úplne podľa mojich očakávaní, tak ako sám život nie je rozprávkou, ale Anna sa posunula ďalej a aj táto skúsenosť bola na niečo dobrá.
Asi to teraz neopisujem úplne výstižne, ale napriek tej ťaživej atmosfére to bolo písané s veľkou ľahkosťou a zručnosťou. Autorka nepotrebuje siahodlhé niekoľkostránkové opisy, ja som v jej scénach presne cítila tie vône a chlad, aj očakávanie. Píše skvele. Scéna pri Severnom mori, kam by sa raz chcela vrátiť, či so žiakom, ktorý rozrúbal dvere sekerou, všetko to malo svoj pôvab.
Jednoznačne odporúčam.

19.05.2024

Taká milá detektívka, niekde trochu pomalšia a detailnejšia (napr. vo vysvetľovaní motívu), ale plynulo to príjemne, kniha sa číta rýchlo. Páčilo sa mi zobrazenie prác pri vyšetrovaní (porotcovia, súdny lekár, vyšetrovatelia, atď..) - ešte predtým, ako vznikla polícia, či opisy duševenej poruchy a taktiež aj malý nádych tajomnosti a poverčivosti.
3,5* z 5*

12.05.2024

Včera som si ku knihe sadla a aj ju na posedenie prečítala. Je to tak milá a láskavá kniha. Príbeh o umelcovi, ktorý po nehode musí prehodnotiť svoj život, je možno plný klišé, ale mne to veľmi dobre padlo. Nie som veriaca, ale modlitba pre psíkov ma chytila za srdce. Aj kalendáre so stromami sú TOP! A teda aj pri iných pasážach som si zaslzila. Niektoré sú reálnejšie (postavy sestričiek a lekárov, ktorí sú ako živí a len maličkosti, či obyčajná ľudská všímavosť, láskavosť ich vytrhne z akéhosi mechanického fungovania a všimnú si, že aj pacienti sú plnohodnotní ľudia a nesústredia sa len na diagnózy, nebudú pre nich len stránky, ktoré treba rýchlo vybaviť, prípadne predavačka s kravatami), iné mi pripadali ako vystrihnuté z filmu (napríklad muž v parku, ktorý hrá šach, a keď vyhrá, urobí deťom zvieratko z balónikov). Dojal ma vzťah babička-vnučka a vlastne aj celá rodina milej víly, ktorú stretol náš hrdina pod stromom. Smiala som sa na zblížení s potetovaným susedom a ich večernému posedeniu.
Ak si chcete oddýchnuť a zároveň nestratiť vieru v ľudskosť a nádej, keď všetko vyzerá stratené, keď sa zrúti doteraz úžasný život, možno príde ešte niečo nové, iné a aj lepšie... siahnite po tejto knižke. Je útla a mne naozaj spríjemnila podvečer. 4,5*/5*

P.S. Trošičku mi chýbalo prepojenie na predchádzajúci profesionálny život, myslím, že by ho kolegovci-umelci nenechali tak dlho samotného, aj keď možno najskôr si pripúšťal k telu len kamaráta Maxa, neverím, že by sa tak radikálne odstrihol. A predpokladám, že aj jeho početné avantúry, ženy, ktoré očaril a zviedol, by sa mu ponúkali ako ošetrovateľky... Ale teda beriem to ako autorskú fikciu, prebiehalo to tak rozprávkovo a nejdem si kaziť dojem z prečítaného následným pitvaním charakterov.
P.P.S. Ak by ste hľadali knihy s nejakou konkrétnou tematikou, tu sú spomenuté stromy, kalendár (a mená v nich), hudba (husle), psy a útulok.

12.05.2024

Záverečný diel ma veľmi prekvapil. V dobrom slova zmysle, podotýkam. Čítam si, čítam klasickú fantasy knihu (mágia, meče, proroctvá, džinovia, anjeli, peklo pre každého, aké očakáva) a bum, zrazu je z nej SF?!?! To je aké úžasné! Krásne sa vysvetlia Tisíce Slnká, zrkadlá a aj Osheimské koleso, Lokiho kľúč, príčina, dôsledky a hlavne, dáva to konečne zmysel. Etymológia mien ma pobavila. Dobre vystavaný príbeh o princovi, ktorý je všetko možné, len nie ideálny následník, výnimočne dobre uteká pred veriteľmi, manželmi, bratmi a otcami svojich mileniek, vrahmi a nemŕtvymi. Ale keď už musí bojovať, tak chce prežiť a každá pomoc sa mu zíde. Príbeh som si nesmierne užila a od autora si chcem prečítať zase niečo. Knižkami ma zásobila kamoška a kolegyňa v jednom, Majka, ktorej týmto zo ďakujem. Obnovila si moju chuť čítať fantasy. Konečne niečo dospelejšie, už som bola YA presýtená.

17.03.2024

Prepojenie zmiznutých žien, ktoré spája len ich meno (Beth) bolo trochu pritiahnuté za vlasy. Ale dobre. Na môj vkus to príliš popreplietané a pozliepané z rôznych afériek, spreneverení peňazí a zabití... Napriek tomu dcéra pátra po stratenej mame a darí sa jej tam, kde je polícia bezmocná... Keď dostáva odpovede aj od drsných týpkov a celý jej spôsob zvládania situácie je vlastne naznačovaným riešením, tak som tušila aj ako to skončí.

23.02.2024

Vianočné hodiny - knihu som si vybrala na základe obálky a tohtoročnej výzvy (hodinyna obálke) ale nemajú veľký význam. Vlastne len veľmi malou mierou zavážia.... a jedinou osobou, ktorej prinášajú radosť je pani trpiaca alzhaimerovou chorobou. Jej malý vnuk sa snaží zarobiť nejaké peniaze upratovaním v autoopravovni, aby jej ich mohol kúpiť. A celé je to písané neuveriteľne primitívnym spôsobom. Mala som pocit, akoby boli vynechané celeé odseky. Postavy neboli ani ploché, tvorili ich len nejasné body a vzťahy medzi nimi sú tak odfláknuto napísané, že som sa s tým trápila asi dve hodiny. A áno, nájde sa tam aj osoba, ktorá si dieťa chce adoptovať, nevyjasnená minulosť a sklamaná láska. Ak to už silou-mocou chcete čítať, odporúčam radšej knihu z knižnice, nestojí to za kúpu...

23.02.2024

Barbara neumiera. Walter, Barbarin manžel, to neustále tvrdí. Že ona neumiera. Veď len si musí oddýchnuť. Preto leží v posteli. A neje. A tak sa z mrzutého dedka, ktorý sa nechával svojou manželkou celý život obskakovať, stáva trochu akčnejší dedko. Ale protivný ostáva stále. Tak postupne prostredníctvom systému pokus-omyl začína zisťovať, načo slúži kuchyňa a ako sa pripravuje káva i rôzne jedlá. Pranie a upratovanie je trochu iný level, tam potrebuje už reálnu osobu na výpomoc, facebookovská skupina o varení nestačí. Dojímalo ma, ako jej chce plniť priania, len to nejde hneď.
Despota, čo rodinu svojim spôsobom miloval a ničil zároveň, ktorý bol tak neúprosne politicky nekorektný a zároveň sa snažil zbaviť sa nálepky prisťahovalca, že chcel byť nemeckejší od Nemca. Je tak arogantne nesympatický, že to až pekné nie je. Či sa zmení? Veľmi ma udivovala schopnosť jeho okolia mu tie jeho reči a správanie tolerovať. Ale postupne, vplyvom okolností a núdze, sa začal viac snažiť. Stal sa ľudskejším. Jeho krehká žena mu bola vzorom, či už vo varení a pečení, ale aj v starostlivosti o iných. O jej dobročinných a iných aktivitách nemal ani poňatia a zrazu zisťuje, že je obľúbená, ľuďom na nej záleží.
Základom všetkého zostáva komunikácia a najmä to, čo je nevypovedané.
Autorka sa dotkla mnohých tém - popieranie reality, neschopnosť zmieriť sa s nevyhnutným, rasizmus, emigrácia, choroba a zomieranie blízkeho, vzťah rodičia-deti. Prekvapenie v závere silno zatlačilo na city. (Návšteva v ústave ukazuje mnohé veci v inej perspektíve.) A tak teraz po dočítaní rozmýšľam, či sa mi kniha páči natoľko, aby som si ju prečítala ešte raz. Lebo je rozporuplná. Aj vtipná svojim spôsobom, aj smutná zároveň. Nie je prvoplánovo dojímavá, ani láskavá. Fakt som Waltera neznášala, ale jeho prerod ma fascinoval. Asi by mi ho malo byť ľúto, keď ostal bezmocný a zúfalý a celý svet, ktorý doteraz bez problémov fungoval, sa mu zrútil. No dokáže pár mesiacov vynahradiť skoro polstoročie nezáujmu? Deti, žena, susedia, priatelia pána Schmidta boli vhodným podkladom na zveličenie jeho negatívnych vlastností, ale keď nakoniec prišlo aj na ukázanie tých pozitívnych, skrátka, dojalo ma to.
Nie je to Muž menom Ove, ani Ještě jeden den s panem Julem. Ale oplatí sa prečítať.

16.02.2024