parvitas komentáře u knih

Inštitúcia mi pripomína toho starého známeho Pištu Kráľa, ktorý začne so zdanlivo bezvýznamnou maličkosťou, s opisom osoby, ktorý zaujme, no potom sa pozornosť prenesie zase inam. A kým sa to celé prepojí... Téma mi pripomínala trochu Podpaľačku, aj tu ide o deti, ktoré majú určité telekinetické, či telepatické schopnosti. Onedlho sa vo výskumnom ústave ocitne hlavný hrdina, brutálne rýchlo a nečakane. No procesy, ktorým bol on, aj ostatné deti vystavené... nevedela som sa odosobniť. Ponižujúce, surové až príliš podobné mučeniu. Napriek tomu som knihu zhltla za chvíľu, lebo sa od nej nedalo odtrhnúť.

8 20.10.2020

Máte radi knihy s dobrým začiatkom a koncom, ktorý vás chytí za srdce? Knihy, ktoré sú neskutočne ľudské? Ako Muž menom Ove, Olive Kettridgeová, či Zapomeňte na neděli a aj mnohé iné.
Chcela som túto knihu predávať, ale nakoniec si ju nechávam. Je tak láskavá, že ma trochu aj rozplakala... ale chcela by som si ju niekdy prečítať znovu.
Priatelia sú rodina, ktorú ste si vybrali sami. Nič nie je pravdivejšie ako táto veta. V knihe je nádherne opísané medzigeneračné priateľstvo medzi 17-ročnou outsiderkou Maddy a vyše 80-ročným Arthurom a jeho všetečnou susedkou Lucille, učiteľkou na dôchodku. Všetci stratili niekoho blízkeho a tak potrebujú dobro a malé láskavosti. Niekedy veľa spraví chutný obed, či darované koláčiky, alebo čas určený na vypočutie toho druhého.
Atrhurov zvyk chodiť na cintorín v čase obeda k manželkinmu hrobu ma dojímal. Jeho strata bola pomerne čerstvá, cítil ju tam a aspoň takto si ten pocit blízkosti chcel udržať.
Páčilo sa mi, keď sa zastavil pri jej "susedoch" a vnímal záblesky z ich životov.
Susedka bola tiež veľmi osamelá a na sklonku života začala dúfať v lásku, keď sa k nej vrátil jej milý zo stredoškolských čias (a nie, nebol to Arthur). A nakoniec Maddy, ktorá túžila len po tom, aby ju niekto miloval...
Spolu trojica vytvorila veľmi nepravdepodobnú rodinu, ktorá napodiv celkom spolu vychádza. Majú v sebe veľa súcitu a pochopenia k slabostiam.
Všetci by sme mali menej súdiť a viac počúvať.
Príbeh o priateľstve, šťastí, láskavosti, štedrosti, odpustení, čestnosti, humore, bezpodmienečnej láske, ale aj o strate, zmene a o starnutí. O skutočnom význame rodiny. Ja som si Príbeh Arthura Truluva zamilovala a zo srdca ho odporúčam aj ďalej.
P.S. A idem si zohnať knižku o Lucille, ktorá dostala svoj priestor v samostatnom románe...

7 12.05.2024

Absolútne skvelé a vtipné. Dávno som sa takto nebavila. :)
Poďakovanie je top, kľudne si ho prečítajte ako prvé.
Podivná doba je novinový plátok, ktorý má pomerne nezvyčajné články; o posadnutom záchode, únosoch UFO a iných podivnostiach, ktoré nepôsobia dvakrát reálne. Hľadanie prvého zamestnania je momentálne pre Hanu absolútnou nutnosťou ako sa uživiť, keďže už sa musí starať sama o seba a nie je bohatá. Podpálenie domu, kde ju manžel podvádzal, si v životopise neuvádza, ale bola z toho veľká aféra. No určite nečakala takýchto rôznorodých kolegov. Svojrázny, večne opitý šéf, ktorý sa dokáže postreliť vlastnou mušketou, ale nedokáže bojovať so zúfalstvom vlastných spomienok. Redaktori, z ktorých jeden viac verí v duchov a druhý v mimozemšťanov, sa akýmsi vhodným spôsobom dopĺňajú. Potom je tu Grace, vševediaca sekretárka, čo má poruke božskú trpezlivosť a šálku čaju. A minimálnu toleranciu k nadávkam. (Krémové sušienky len pre vyvolených.) Mrzutá pubertiačka, ktorá sa neodlepí od svojho telefónu, ale vie to s grafikou a zamestnaná je tu odvtedy, ako sa vlámala do bývaleho kostola, kde redakcia sídli. Sadzač Manny, ktorý všetkých prekvapí okrem nahoty aj niečím iným (a s ním aj znepokojivý stroj, ktorý vás pozoruje). Fotograf, ktorého ešte neprijali, ale je aspoň vytrvalý. Do takehoto chaosu je Hana vhodená a musí sa zorientovať. (Kúpa donutov pre kolegov je dobrý krok.) A ako s tým súvisia úmrtia, na ktoré polícia nepodáva logické vysvetlenia? Toto všetko a ešte viac postupne odhalia v Podivnej dobe! Kúpte si vlastný výtlačok! (A aj keď inzerujú kadečo, neodporúčame milostné náčinie pani Wilkinsovej, to je na vašu zodpovednosť.)

7 16.03.2024

Toto bolo naozaj veľmi pekné čítanie. Ďakujem za odporúčanie. Je to také pohladenie... Naozaj boli obaja hrdinovia z úplne odlišných svetov (nielen bydliskom, zamestnaním, sociálnou vrstvou, ale aj priateľmi a blízkymi, ktorí ich obklopovali...) absolútne to nevyzeralo, že sa vôbec nejakým spôsobom podarí preklenúť rozdiely. Spočiatku to vyzeralo na typickú sladkú hallmarkovskú tematiku, ale postupne sa ukázali aj iné témy (psychické násilie, hranice, vzťahy s rodičmi a očakávania...). Hlavná hrdinka nemala doriešených kopu svojich problémov, pričom o pár rokov mladší partner mi prišiel omnoho vyspelejší. Jeho zázemie a opora bola neskutočná a nato, akú mal hroznú matku, pripadal mi aj tak omnoho zodpovednejší. A keď si pripočítam magické mesto, ktoré bolo až živé... zamilovala som sa... no, ale aby som len nechválila, aj tu mi trošku vadili niektoré preložené výrazy, ale knihu už pri sebe nemám, neviem to dohľadať, tak to nechávam tak. Knihu odporúčam a od autorky si rada prečítam aj niečo iné.
Keďže dnes je ten Valentín a Medzinárodný deň darovania kníh zároveň, toto je vhodný darček na oba sviatky. A keď nič iné, páni, aspoň tu nájdete návod, ako správne odfotiť a poslať láske svojho, ehm, intímny obrázok. Nemáte za čo. :)

7 16.02.2024

(SPOILER) Tak v prvom rade rozprávač je skvelý, uveriteľný a nesmierne plnohodnotne vykreslený, no samotná rozprávka (príbeh) už trochu menej.
Najviac mi vadilo opakovanie. Nepodceňujte čitateľa, pán King, a nechajte mu len náznaky o príbehoch a motívoch, nemusíte ich dopodrobna menovať a vysvetľovať, dovoľte čitateľovi, nech sa potrápi s indíciami a nepodávajte mu všetko na zlatom podnose. Nie, nie, pán Kráľ tu nielenže povie niekoľkokrát názov rozprávky, či meno zloducha, ale aj ako to celé skončí....
V úvodných častiach, kde sa Charlie stretáva s mrzútskym susedom a jeho oddaným psom (starému zranenému pánovi pomôže práve verná sučka Radar - štekaním volá o pomoc - a chlapec to neignoruje), som si knihu naozaj užila. Krásny vzťah pána a jeho psa, nájdenie priateľstva medzi dvomi osobami, ktoré by to vôbec nečakali, obetavosť a láskavosť, dôvera a rešpekt.
Ale aj tajomný dom na pokraji chátrania a najmä záhradná búda, z ktorej idú desivé zvuky a niečo sa dobýja von!
Táto časť bola skvelá, rovnako som si užívala aj porovnávanie mágie. Čo vyzerá ako zázrak v jednom svete, je prirodzené v druhom a naopak. Nasleduje druhá časť, kde Charlie objavuje druhý svet, a tu som čakala podobne intenzívne pocity, ale bol to taký miš-maš Nekonečného príbehu, Alici v krajine zázrakov, či rozprávok Charlesa Peraulta, bratov Grimmovcov, alebo Čarodejníka z krajiny Oz. To, že King tak trochu vykráda sám seba (chlapec v paralelnom svete -Talizman) alebo podobnosť s pištoľníkom ako zo série Čierna veža je ok, to by som ešte brala. Vraj chcel napísať pokračovanie Čiernej veže a tu sa mu to celkom podarilo. Narážky na Lovercrafta a jeho bytosti Cthulhu som si užívala asi najviac, no priama konfrontácia ma neskutočne sklamala, rovnako ako záver. Bol všetko, len nie grandiózny.
Ale tak narážok a vykrádačiek (alebo inšpirácií inými dielami) bolo viacero - Kroniky Amberu, alebo niečo ako gladiátorské Hry o život. No zakliata princezná a vlastne aj celé šedivé kráľovstvo, rola princa, na ktorého sa postupne hlavný hrdina tlakom mení. Bolo tu naozaj asi všetko - Jungovo poňatie sveta mýtov, snov a folklóru ako cesta k pochopeniu ľudskej mysle, či návrat monarchov (a to nielen motýľov). Miestami priamočiare, potom zase opisné, nastane aj kruté vyraďovanie postáv, či pár dojímavých momentov plných pohody... myslím, že rozprávka sa môže páčiť väčšine čitateľov. Za mňa 3,5* z 5.

7 20.01.2024

Môj 4. vianočný knižný darček, ktorý som si šetrila veľmi dlho. A aj keď som ju rýchlo prečítala (za necelý deň), čoraz dlhšie nad prečítaným premýšľam. Čo robí ľudí ľuďmi? Ako zmapovať ľudskosť, empatiu, či schopnoť pochopiť emócie? Či sa aj robot vyrovná človeku, alebo ho v niečom prekoná? Ako by som zareagovala ja ako mama, a čo všetko by som obetovala pre dieťa?
Klára je mimoriadne vnímavý android, dôkladne pozoruje okolie a analyzuje ho do najmenších podrobností, kým čaká v obchode, pokiaľ si ju niekto vyberie ako spoločníčku dospievajúcemu dieťaťu. Tomu bude potom nablízku ako najbližší priateľ, umelý priateľ, skrátene UP. Jej postrehy sú plné detailov, vidí priestor rozdelený do štvorcov a tieto jednotlivé časti si spája do celistvého obrazu. Tak isto spracúva rozhovory, zachytí aj jemné nuansy v emóciách svojho dieťaťa a jeho okolia, a potom triedi spomienky a rozhoduje sa podľa nich. Jej neskutočná čírosť, obetavosť a miestami až detská naivita je dojímavá. Zamilovala som si ju a veľmi som jej držala palce pri plnení jej sna.
Tento autor mi dokázal opísané situácie vryť do srdca.
Keby som ho stretla, ráčila by som popriať, nech mu Slnko dopraje mimoriadnu láskavosť, lebo si to zaslúži.
A aj keď samotné tempo príbehu je pomalšie, užila som si každú jednu stranu, každý jeden lúč slnka, každý krok a poznanie rodiny mladej Josie, a jej kamaráta a hlavne Kláru. Jej účel, poslanie a sen. Citlivo opisuje aj jej koniec, ktorým dotvára celý príbeh...

Ak by som mala odporučiť niečo podobné, tak siahnite po knižných poviedkových antológiách, napr. Roboti a androidi, Já, robot, skrátka zbierky, kde sú rôznorodé sf poviedky od Aldissa, Asimova, Silverberga, Lema, a pod.. Tiež mi pár myšlienok trochu pripomenulo aj filmy Príbeh hračiek (Toy story), alebo A.I. Artificial Intelligence.

7 20.01.2023

Brutálne nadupané postapo, kde ľudstvo žije (prežíva) v mestách, ktoré sú vyzdvihnuté do výšin už 150 rokov. Mesto tvoria tri časti - poľská, česká a slovenská a teda moji krajania v tom nevyšli práve víťazne, ale to nevadí, je to perfektne opísané a istá schematickosť zjednodušuje pochopenie tohto sveta. Btw, maďarskej strane sa však Vyzdvihnutie nepodarilo, preto sa Visegrádu hovorí Slovanské mesto. Poľská časť sa venuje kultúre, umeniu a vládnutiu, česká sa stará o farmy a podobne a v poslednej ostalo to, čo sa inam nezmestilo. Podstatné je však to, čo sa odohráva dole, na zemi. Zaujímavosťou je, že na povrch dostávajú len trestanci odsúdení zomrieť. A občas sa vrátia, no vždy v menšom počte, než v akom odchádzali. Dúfajú, že ak budú panovníkovi dobre slúžiť, vina sa im odpustí a znovu získajú občianske práva.
Hlavnému hrdinovi sa v tom brutálnom, temnom svete darí prežívať už osem rokov a vypracoval sa na veliteľa. Zakaždým sa musí vrátiť na zem s novu várkou nováčikov, získať to, po čo ho poslali, ale jeho prieskumníkov nikto nevíta s otvorenou náručou. A to, čomu čelia, je neskutočné, ľudia nemajú šancu.
Neskutočne tuho som mu držala palce.

Autorka je skvelá, dialógy odsýpajú a ja som sa nenudila ani minútu. Potrebujem ale nutne pokračovanie, potrebujem aj prvú časť (čo som zistila až teraz, po dočítaní, že existuje aj niečo, čo tejto knihe predchádzalo). A odporúčam všetkým, čo sa im aspoň trochu páčilo Metro 2033, Silo, alebo Prvých 100.

7 12.11.2021

Výborné prostredie, zaujímavý príbeh, celé som to zhltla ako malinu. Nutne potrebujem pokračovanie!
Páčil sa mi vývin hlavnej postavy od detstva, objavovanie celého prostredia a zákonitostí, všetko to malo svoju vlastnú postupnosť. Celý čas počas čítania mi vŕtalo v hlave, či je naozaj pravda o tom, ako sa prezentovali dejiny sklenárov a akú úlohu zohrávajú ľudia z juhu. Je to príbeh o nielen o poznaní, či prekračovaní hraníc, ale aj o poznaní, protikladoch. Sever vs. juh, otroctvo vs. sloboda - všetko má svoju cenu a svoju váhu. Myslím, že z pokračovania (malo by to vyjsť ku koncu roku 2017) sa dozvieme viac. Zaujímavosťou sú rumunské reálie, zvláštny jazyk a pomenovania týkajúce sa povolania sklenárov a celá tá ich mágia okolo... proste WAW!

7 17.10.2017

Moji obľúbenci sú späť! Toto je presne ten typ historickej knihy, ktorú prudko môžem. Násilné, krvavé a intrigánske, vybuchujúce prostredie. A smradľavé, ako už len jedno veľké mesto, kde horia hranice, kde sa mieša voda so splaškami a výlučkami, môže byť. Viedňou v roku 1599 zmietajú nepokoje, lebo arcivojvoda Matej Habsburgský bol zranený pri atentáte a o život ide aj iným vysokopostaveným osobám. A tak sa na jeho poverenie kapitán Stein, notár Barbarič a kaprál Jaroš púšťajú do pátrania. Skvele vykreslené vtedajšie postoje a nenávisť miešajúca sa s pomstou, katolíci proti luteránom. Jednoducho, toto sa mi veľmi dobre čítalo. :) Dokonca aj medzi Steinom a Barbaričom došlo k napätiu. Byť aktívnym veriacim v „nesprávnom“ náboženstvo - v tej dobe to bolo niekedy, akoby si podpísali ortieľ smrti.
Uvítala by som viac Jaroša... strašne ma jeho postava zaujíma (tie meče nosí ako zaklínač) :), proste je sexi a ani sa o to nemusí snažiť.

7 08.01.2017

Justine mi občas prišla hrozne stará na 21-ročné dievča. Akoby prebrala vek a starosti svojich klientov niekoľkonásobne. Zároveň je tak nesmierne obetavá (aj voči nim, aj voči bratovi/bratrancovi), že jej proste chcete dopriať kúsok šťastia... Držala som jej palce, pri písaní príbehu, pri jej tajnej láskej, pri jej očarení vnukom Hélène. Nevšimnutie si, koho máš pred sebou je asi pomerne ľudské. A v tomto príbehu aj časté. Navyše začne pátrať po rodinnom tajomstve.
V domove dôchodcov, kde pracuje, sú nedele návštevnými dňami. Niektorých klientov však nenavštevuje nik, aj keď majú žijúcich príbuzných. Trhá to srdce.
Kým sa raz neozve neskorý nočný telefonát, že ich mama/otec zomrela/zomrel, ale nech prídu ráno vybaviť formality... Aké je prekvapenie príbuzných, že si nájdu svoju staručkú maminu živú? A jej obrovskú radosť, že ich vidí? Je to úľava aj sklamanie na jednej strane a neskutočne to staručkých povzbudí. Predsalen prišli. Nezabudli! A niekedy je to aj fajn, príbuzní si vstúpia do svedomia a prídu zas a znovu.
Pri čítaní som si veľmi priala, aby na tajomstvo prišla práve ona sama. Kto je ten tajomný dobrodinec, nočný oznamovateľ? Je to odvážny nápad, pretože aj napriek šoku a bolesti pre budúcich pozostalých to má zmysel - je to pre dobro klientov domova dôchodcov Hortenzia. Názov zariadenia je symbolický, pretože aj význam kvetu hortenzia má dá vyložiť rôznymi spôsobmi - ako symbol vďačnosti, odpustenia, pokoja a mieru, ale zároveň aj bezcitnosti a nezáujmu.
Ako sa predo mnou rozvíjali ľudské osudy, postavy vyslovene ožívali. Ich emócie, láska, obavy, strata, nádej, všetko sa miešalo dohromady. Nečakala som toľko prepletených vzťahov, toľko tragédií a vášní.
Hélène, ktorá nevedela čítať a čajka, ktorá ju sprevádza životom mala najdojemnejší príbeh. Jules a jeho rodina zase najprekvapivejší. Justinin milý bol zase neuveriteľne vytrvalý.
Kniha, ku ktorej sa budem chcieť vrátiť, ktorú chcem vidieť sfilmovanú a rozprávať sa o nej. Je plná láskavosti, smútku a vzájomnej súdržnosti. Oplatí po sa nej siahnuť, dáva nádej, že prekážky sa dajú prekonať... Ja som si ju zamilovala.

6 01.11.2023

Bol tam na konci knihy! Môj obľúbenec! A povýšili ho, fešáka. (Srdiečka, srdiečka. A čo, že som na to stará. Ešte nejaké srdiečka.)
Inak, príbeh z kriminálnej stránky pomerne predvídateľný, ale nevadí. Ja som si čítanie užila, milovaná Štiavnica a okolie ma len tešilo. Megasuper je, že sa aj tu vyskytli odkazy na tajomné úkazy a povesti (rytieri spod Sitna), týmto smerom by Ďurko mohol pokračovať aj ďalej.
Odporúčam!!!

6 17.10.2017

Temný príbeh. Neviem ho inak opísať, všetko sa už povedalo. Rodina, ktorá postupne upadá do stále väčšej izolácie a zároveň s hromadením vecí a tvorbe neporiadku v okolí aj v dušiach spôsobí tragédiu.

6 17.10.2017

Toto potrebujeme. Viac chápania. Viac chápadiel. Osmonoha do každej rodiny! Alebo teda radšej nie, keďže nežijú moc dlho, nech svoj život strávia v mori... ale podstatu chápeme. Toto je tak feel good kniha, na akú som čakala celý rok. Tento rok síce nie je dlhý (je ešte len február), ale Marcellus mi v ňom chýbal, aj keď som o tom doteraz nevedela. Príbeh osmonoha, ktorý odrátava dni v zajatí a jeho pohľad na ľudí bol skutočne osviežujúci. Príbeh dôchodkyne, ktorá si privyrába upratovaním. Ocot a citróny, vážení. A do tretice príbeh smoliara, ktorý nikdy nič nedotiahne do konca, ale hľadá svojho otca. Maturitné prstene a ročenky konečne majú svoj dôvod existencie a nie sú len finančným zárobkom pre zlatníkov či fotografov. Zamilovala som si všetkých troch, najviac asi toho s tromi srdciami... je tak... srdečnejší. :)
Knihu odporúčam a nechávam si ju. Ešte idem hľadať iné chobotnicoidné knihy, aj keď neverím, že budú takto láskavé.

5 23.02.2024

Niekedy pred rokmi som si si kúpila prvý a druhý diel série Algor a pred pár dňami dokúpila aj pokračovania.
Je to kniha, od ktorej som sa neodtrhla, lebo aj keď je tam banbilión postáv, niekoľko planét a preskakuje sa neustále z prostredia do prostredia; cisársky dvor, osobná stráž, atentátnici, politici, kráľ a jeho sestra, potom zase iná sestra so svojou ešte divnejšou sestrou, šibnuté náboženstvo na štýl flagelantov a podobného mrzačenia sa v mene Boha, vylepšení vojaci, tajní agenti, vesmírne lode, vznášadlá (jazda hore mrakodrapom bola top), počítačové a iné elektronické hračky (kam sa hrabe cyberpunk), pašovanie... no paráda. Akože, miestami som chcela dať nižšie hodnotenie, lebo z niektorých situácií vyviazli postavy akoby zázrakom. Ale potom som pokračovala ďalším dielom a nadupaná akcia pokračovala. Oni fakt museli prežiť! :)
Kým som si na začiatku obľúbila zelenú princeznú, ktorú doslova uniesli a prinútili vydať sa za cisára Studený Čumák (ja viem, že sa volajú inak) a následne získala moc, o akej sa jej ani nesnívalo. Potom som zase začala fandiť dvom sestrám, z ktorých tá divnejšia máva vidiny z budúcnosti, ktoré následne zúrivo kreslí a trochu sa jej to pletie so súčasnosťou. Ktože by na nich nechcel robiť pokusy? A to nespomínam absolútne starého astronauta... +/- 250 rokov. Jasné, že pokračovanie musí byť!

5 29.08.2023

Ako to mohlo takto skončiť?! Kks, veď to je celé na nervy! Kedy bude posledná časť?!?!

5 29.08.2023

Prelínanie minulosti a prítomnosti bolo konečne na môj vkus dokonalé a úplné. Hlavná hrdinka vie vycítiť z predmetov, ktoré sa predávajú v maminom obchode so starožitnosťami, ozveny ich pôvodných majiteľov. Vďaka tomu vie predmet zaradiť do historického obdobia, ozrejmiť jeho funkciu a vycítiť, čo sa s ním stalo (a aj s majiteľom). Akurát, že teraz sa jej dostane do rúk mimoriadne silný predmet, ku ktorému ju ťahá akási neviditeľná sila. Matka, ktorá chce zachrániť život dieťaťa je mimoriadne presvedčivá a hlavnú hrdinku vydiera. Aj chce pomôcť, aj musí (aby ochránila vlastnú mamu) a zároveň vôbec nemá na výber - je vtiahnutá do minulosti. Doslova. Naučiť sa tam žiť, aby nevzbudila podozrenie, hlavne aby ju nezavreli sa ako čarodejnicu. A taktiež musí vyriešiť záhadu a oslobodiť mladé dievča. Oddýchla som si pri tomto tajomnom príbehu, nechala som sa ním viesť a len mi bolo ľúto, že som ho prečítala tak rýchlo... Chcem pokračovanie!
Odporúčam napr. fanúšikom série Príbeh čarodejnice (Deborah Harkness), alebo seriálu Stratené duše.
Knihu som mala vypožičanú z databázy Bookport cez našu knižnicu.

5 09.11.2022

Mám rada knihy o postapokalypse, no keď sa veľmi približujú skutočnosti, je to desivé. Odkladala som čítanie, pretože počas trvania epidémie koronavírusu som na podobnú tému vlastne ani nemala náladu.
Pripomínalo mi to nielen knihy typu Cesta (putovanie otca a syna postapo krajinou), Deň trifidov, Malevil, Vteřinu poté alebo Svědectví (kde sa nakoniec začne budovať bezpečná komunita, ktorú ohrozuje nejaká iná) a podobne - no najzaujímavejšie je juhoafrické prostredie (myslím, že tam putoval aj hrdina v knihe Cesta krve). Autorov štýl mi naozaj sadol a jeho knihy nepoznám, no rad asi prečítam aj viac. Síce má v závere až príliš na rovinu vysvetľovanie, nevadilo by mi, keby sa to tajomstvo neodhalilo.
Stretávame sa s chlapcom a otcom, ktorí putujú prázdnou krajinou, kde sa spoliehajú len jeden na druhého. Budovanie napätia je aj v tom, ako chlapec hovorí, že otec zomrie (a tak každou kapitolou a každou chvíľou čakáme, kedy to bude). Otec je úžasný, odovzdáva dieťatu vzdelanie a vedomosti v komplexnej šírke, je idealista a pacifista, ale aj on má svoje obmedzenia. Niekedy nie je na škodu poznať aj iných ľudí a iné názory, no v takomto drsnom svete je to zložité.
V niektorých reakciách na knihu padli otázky, či naozaj by sa ľudia dokázali správať až tak neľudsky? Cynik vo mne hovorí, že ešte horšie. A či tiež by sa chceli spoliehať iba na pomoc "zvonku"? Určite, veď sme veľmi spohodlneli. Autor to vystihol veľmi realisticky.
Postupné objavovanie samostatnosti, dospievanie, preberanie zodpovednosti (a uvedomovanie si pozície vo vzťahu rodič-dieťa) a neskôr aj vybudovanie celej komunity, ukazuje správanie ľudí so všetkými dobrými aj zlými vlastnosťami. Spomienky chlapca sú kombinované s nahratými záznamami, výpoveďami ľudí zo spoločenstva. Jeho subjektívne podanie je tak doplnené o iné uhly pohľadov. Rozmýšľam, na čo by som najviac spomínala po zániku civilizácie... čo by mi chýbalo a čo nie. Elektrina a voda, dostatok potravy. A áno, možno aj lietanie.
Čítanie som si naozaj užila a rada si prečítam zase niečo podobné.

5 11.09.2022

Fínskeho autora Paasilinna som si zadovážila už pred rokmi a som rada, že som mala tú možnosť, keďže už nič nové nenapíše (1942-2018). Ale na druhé čítanie to už nevidím, knižku som už posunula ďalej, pretože tento štýl písania ma občas viac rozčuľuje, ako rozosmieva. Humor, miestami absurdne čierny a suchý ako staré kosti, je vlastne tragikomický a téma stále aktuálna; vydržiavanie mladšieho člena rodiny z dôchodku vs. právo na vlastný život. Vdova po plukovníkovi takto pomáha finančne svojmu synovcovi, no ten nevďačný parchant chce stále viac a viac. Predala luxusný byt, aby mu pred rokmi pomohla z dlhov, veď sú rodina a teraz živorí v starom domčeku, no on si myslí, že mu dáva primálo peňazí (čo je jej celý dôchodok). A teraz sa mladý rozhodne, že ju dotlačí k prepísaniu majetku. Terorizuje ju aj so svojimi dvoma podarenými kumpánmi... táto časť je obzvlášť drsná, chúďa mačka (to je znakom severskej literatúry, že vždy si to odnesie nejaké zviera?). A ja som len s obavami čakala, ako a kedy by sa im babča vzoprie. Vlastne celá kniha ostáva v akejsi rovine čakania, nie je tu jedna veľká akcia typu a teraz vám ukážem, vy hnidy, je to len sled menších epizód, ktoré na seba pekne nadväzujú. A keďže pani plukovníková je dámou aj v pekle, necháva to na Božích mlynoch, ktorým vo vhodnej chvíli aj trochu pomôže kvapkou jedu. (Ako yštudovaná chemička je skvelá, hlavne keď ten ekrazit skúša na svojom súčasnom milencovi.) Vlastne ani neviem, či som občas nechcela, aby tí traja zadubenci starú pani konečne odpratali. Autor svoje postavy opisuje s takým odstupom, že si ich nechcete ani obľúbiť (ani ja som si babku nezamilovala, len som s ňou súcitila), zároveň vám ukáže všetky pohľady postáv, takže ich pohnútky dávajú zmysel. Ale scéna s ruskou loďou a jej kapitánom bola aj tak tou opitou čerešničkou na záver. Odporúčam nielen priaznivcom Storočného starčeka, či Svéráz národního rybolovu, ale aj milovníkom krimi.

5 31.10.2021

Vďakabohu za eknihy, a že som v čítačke nevidela tie žiarivé farby - jedovato zelená a červená (toto mi Škótsko neevokuje), možno ten tartan, dážď, slnko, či zelená tráva - prežila by som fotky, ale ilustrovaná obálka nič moc. Vidieť ju prvú, by ma teda ma odradila od zakúpenia. :-). Zmeňte obálku českého vydania, prosím a bude to dokonalé.
Ale knihu som prečítala za jeden večer a veľmi mi ulahodila... Milý nápad jednej exknihovníčky - vždy túžila mať kníhkupectvo v dodávke, cestovať po krajine a predávať knihy. Ocitla sa v situácii, že sa v Anglicku rušia knižnice a stávajú sa z nich multipočítačové a neviem aké komunitné centrá zamerané na nové technológie... len tie knihy idú do úzadia. Takéto trendy naozaj nemusím... Veď aj Veronika Šikulová píše v článku (https://nazory.pravda.sk/dnes-pise/cl... "Kopec, na ktorý sa štveráme my, je iný, dnes, keď sa vo svete debatuje o potrebe priviesť deti k literatúre a naučiť ich znovu čítať, si ministerstvo kultúry na Slovensku dá do svojho programu obnovy vetu o „reforme rozdrobenosti knižničnej siete“, ktorá znamená, že sa uvažuje o rušení pobočiek a počtu knižníc. My knihovníčky sme skoro omdleli, keď sa naše zástupkyne stretli s pani ministerkou, ktorá sa po tom, čo jej vysvetlili dôležitosť knižníc ako komunitných centier, ktoré komunikujú s učiteľmi a rodičmi a učia ich, ako a čo čítať, opýtala, či sa to dnes ešte robí, lebo ona už deťom nečíta!"
Teda rozhovor na tému, čo sa to ešte v knižniciach robí, by bol na dlho...
Tak späť ku knižke o snoch... Hlavná hrdinka po reštrukturalizácii knižnice prišla o miesto, síce sa mohla prihlásiť na nejaké nové, ale tam chceli mladých a dynamických ľudí. Na seminári, kde sa títo vyhodení knihovníci mali zdôveriť s tým, čo by chceli robiť a predstaviť si to, veriť si... proste ju to nakoplo a šla do neznáma. Vybrať si dodávku, prerobiť ju s láskou a ponúkať knižky...
Zároveň nádherná škótska príroda, ľudia a celý pribeh mi úžasne padli vhod. Objavia sa tu odporúčania na knihy a príbehy, ktoré som nepoznala, a tak som o to nadšenejšia. Nie, nehrá sa to na vysokú literatúru, je to v podstate romantika. Ale užila som si knihomoľstvo viac ako napr. Záhadu Henriho Picka, či Knihy, ktoré zhltli môjho otca.
A keďže "zbieram" info o knihách s dvojičkami, je tu jedna scéna aj s nimi (ale inak, trošku klišé, horalsko-pastorálne, ale milé nakoniec).
Páčilo sa mi to ako celok, aj so škótskymi farármi, tancami, jedlom,ubytovaním, celá tá romantická línia a knihy na strome, nočný vlak uháňajúci krajinou... Vlastne si to rada prečítam aj znovu.

5 09.03.2021

Toto je naozajstná knihomoľská kniha. Toľko skvelých odporúčaní! Veľmi oceňujem ich zoznam na konci. A tu skláňam hlavu, nemám potuchy o väčšine z nich... A zároveň mám z knižky skvelý pocit, že je to o ľuďoch. Majiteľka kníhkupectva vie odporučiť tú správnu knihu. Vďaka nim sa lieči aj duša, vďaka nej sa spoznávajú a vytvárajú vzťahy, opravujú a spevňujú... Knihy sú cesta k srdciam ľudí.
Mám chuť si po začať písať citáty a kresliť... Mám chuť ísť a vlastniť kníhkupectvo. A odporúčať ľuďom knihy. Ale zároveň si zúfalo uvedomujem, že som orientovaná len na beletriu a aj to žánrovo nie rozšírenú.. až takto ako hlavná hrdinka, by som radiť nevedela. Asi ani tak rozprávať. A ani cez citáty. Proste si toho pamätám príliš málo... ale číta sa to príjemne, niektoré osudy sú dojímavé. Príjemné čítanie, také dokonale knižné.

5 09.03.2021