parvitas komentáře u knih

Kniha o čarodejnici, čo hľadá svoje deti? O prízraku umučenej a mŕtvej ženy zo stredoveku, ktorá so zašitými očami a ústami, v reťaziach chodí a mizne, či objavuje sa kde-tade; v kúpeľni, v spálni, v lese, na námestí, na balkóne, vo výklade, na parkovisku... Znelo to fajn. Ale mala som chvíľu čas pre seba len v noci, tak reku si ju prečítam vtedy, keď už všetci spia (bolo asi jedna, či dve hodiny v noci) a bolo mi to nepríjemné, lebo som sa do deja celkom vžila. Na druhý deň to už bolo lepšie a celkom som sa divila, že čo dokáže so mnou psychika.
No, k veci. Miestni ju volajú familiárne Bábinka. A keď sa u nich objaví počas rodinnej večeri, tak ju len zakryjú utierkou. Ona im nič neurobí. Ale aj tak si držia odstup, nedotýkajú sa jej, nesnažia sa jej prestrihnúť zašité ústa a oči. Lebo keď sa o to kedysi pokúšali vojaci, zle to dopadlo pre mnoho ľudí. Proste existuje manuál, ako s ňou žiť. Ako ju skrývať pred cudzími. Ako ju sledujú kamerami a hlásia každý jej pohyb centrále HEX-u. Lebo jednoducho musia... všetci v mestečku, čo sa sem prisťahovali, či narodili a žijú tu, sú totiž prekliati. Jej kliatba je aj po vyše 300 rokoch neprekonateľná, kto z obyvateľov ostane viac dní a nocí mimo mestečka, chce sa zabiť. Strach a povery, zlé znamenia a úmrtia sa stupňujú... Ideálne na temný, daždivý deň.
Ako kamoška poznamenala, má to aj tú kingovskú stupňujúcu sa tendenciu, takže mne sa to páčilo. Dávno som nečítala horor a tento bol super.

4 17.10.2017

Dokelu, to zase skončilo ako?! Keď už všetko vyzeralo ideálne, alebo aspoň ako-tak v norme, tak sa to takto pošahá?!
Vážení z Inaque.sk, urgentne potrebujem 3. a 4. diel. Prosím, preložte to čo najskôr. Je málo sérií, ktoré majú dobrý, prípadne lepší, druhý diel.
V dobrom slova zmysle ma prekvapila Lena a oproti prvému dielu som zmenila sympatie a obľúbila som si ju viac. Som zvedavá, ako sa to celé domotá ďalej... :)

4 10.01.2017

Sklamanie. Začalo to brutálne, myslela som si, že čítam niečo ako druhé P.S. Milujem ťa. Ale kdeže. Hlavná postava mi po pár stranách liezla na nervy. Aj keď som jej smútok chápala, žiaden veľký prerod sa nerovnal. V jednej chvíli sa opíja a fajčí jednu cigu za druhou a vzápätí sa lepí na toho, koho nenávidela a neznáša aj jeho bývalku a zároveň sa opíja a fajčí jednu od druhej. Nuda. Krátke vety. Až do konca. Najviac mi vadilo to, že sa tam káva a knihy takmer ani nespomínajú (len ako ukážka, že mala kaviareň, čo išla pomaly krachnúť, lebo sa jej nevenovala). Názov knihy je teda riadne zavádzajúci...
Jediná fajn vec je záver, ktorý nekončí tak, ako by ste si asi mohli myslieť, že sa k tomu schyľuje

4 09.03.2016

Neviem, či to cítite aj vy, ale ja mám vždy pri čítaní kníh z takéhoto prostredia pocit, že cítim vône ich kuchyne, vnímam počasie, teplé slnko a ťažký dym. Je to úplne iný svet, založený na tradíciách, kde novinky prenikajú len veľmi ťažko a potajomky...
Dom pri mešite je príbehom domu a rodiny, ktorá v ňom žije. Zároveň je to aj obydlie pre imáma, no keď ten zomrie, na jeho miesto nastúpi mladý zať s radikálnymi názormi. Práve pre ne musí neskôr utiecť. Je zaujímavé vidieť vývoj rozbrojov medzi islamskými tradicionalistami a umiernenými. Na tomto malom mieste, v jednom dome, sa udejú veci, ktoré nie sú zvyčajné (erotická báseň od poetky, či tajný sex, alebo schované rádio a televízor). Spočiatku som mala zmiešané pocity. Vcelku poetické začiatky opisu domu pri mešite a jeho obyvateľov sa striedajú s vecnými popismi politickej situácie. No keďže všetko sa týka aj postáv v knihe, takže to s nimi totálne prežívam... Páčia sa mi vône a opisy tradícií, ale najmä stručne ale výstižne vyjadrené postavy, kde ich najlepšie spoznávam cez ich konanie. Mám však zimomriavky pri opise zmeny v spoločensko-politickom systéme a keď prevzal vládu Chomejní... :(. Celkovo z knihy výborne vidieť postavenie žien a mužov, vplyv náboženstva a to, čo znamená pre nich náboženstvo a bazár. Úplne som si zamilovala tú časť, kde sa opisovalo, ako pán domu získaval vzory na tkanie kobercov. Takisto aj príbeh o dvoch starých matkách. Na prvý pohľad sa zdá, že v hlavnej úlohe sú muži, ale ženy podľa mňa majú rovnako silnú úlohu. Aj keď mi chýbalo, že nedozviem viac o ich citovom živote dopodrobna, o vnútornom prežívaní, ale dá sa to domyslieť cez ich správanie...
Jedna veľmi zaujímavá a silná kniha. Odporúčam všetkým, kto sa rád dozvedá o tradíciách, o imánoch, o mešite, o bazári a o situácii v Iráne od 60-tych rokov 20. storočia.

4 26.01.2016

Na knihu som narazila v rámci výzvy na Databázeknih; kniha, ktorá má v názve "kdyby" (keby). Autor si vybral naozaj zábavné a miestami až dokonale absurdné témy a snaží sa na ne odpovedať vedecky presne. Príkladov, ktoré by som teraz mohla spomenúť je naozaj veľa, jeden z prvých, kde sa mi náhodne otvorila kniha, je ten o šípoch, ktoré zastrú Slnko (viď. scéna z filmu 300), či o kuse mäsa, ktoré sa opečie pri páde cez atmosféru. Je tam toho ale oveľa viac. Pre mňa sú asi najzábavnejšie úvody (kým sa dopracuje k samotnej otázke a následnému riešeniu).
Myslím, že sa pri knihe zabaví každý, kto má rád hravú vedu. Súčasťou sú aj schematické kresbičky (ak nepoznáte autorov komix na stránke xkcd, aj ten stojí za pozretie). Knižne už vyšlo aj pokračovanie, tak si idem objednať. :)

3 19.05.2024

Prepojenie konzultácií o nenaplnených potrebách vnútorného dieťaťa a následnom riešení v praxi bolo miestami cynické a zábavné zároveň, ale u nie tak prekvapivé ako bola prvá časť. A menej krvavé. Veľmi sa mi páčil spôsob s vyrovnaním požiadaviek premotivovaných rodičov v škôlke. :) To bola najlepšia ukážka... no som si istá, že v skutočnom živote by sa našli osoby, ktoré by v tom chceli pokračovať (aj za cenu zníženia počtu detí o tretinu a podobne). Ale kniha je kniha a v nej sú tieto postavy viac príčetné ako v realite. Aj ked som si nie istá tým nabíjaním kolobežiek a rozvozom - ako to prebieha v našom meste?
Určite si rada prečítam aj pokračovanie.

3 23.02.2024

Škola, kde to žije, pardon, kde sa umiera. Nadanie na mágiu je jedna vec, ale schopnosť prežiť útoky príšer, je vec druhá. A práve to sa v tejto neobvyklej škole mladí učia. A ak sa im to nepodarí, následky sú fatálne, čosi ich zožerie zaživa. Vysvetľujúce časti o škole, ktorá žiakov vyučuje (a trestá) sama, bez učiteľov, boli za behu, kedy sa hlavná hrdinka snažila nestať niečou potravou. El, hlavnej hrdinke, sarkastickej ousiderke, prorokovali stať sa najväčším temným mágom, no ona sa úspešne svojmu osudu vyhýba. Akcia striedala akciu a ja som sa ani minútu nenudila. Napriek všetkému rýchlu dianiu bola táto kniha akýmsi úvodom do celej série, takže kto nemá rád chaos a vhodenie priamo do centra deja, nech sa do nej ani nepúšťa. Vysvetľovanie je len tak mimochodom, pravidlá v študentských ročníkoch sú nemenné a skúšky smrtiace. Vlastne, ktokoľvek si nedáva absolútny pozor hoci aj v jedálni, vo vlastnej izbe alebo chodí niekam do študovní, alebo kúpeľne sám, sa zahráva so životom (a démoni s ním).
Určite si prečítam aj pokračovanie.

3 21.01.2024

Svet bez písmena D by bol divné miesto. Alebo veľmi ivné. Autor sa inšpiroval nielen Charlesom Dickensom a C. S. Lewisom, ale aj inými autormi (James Thurber - rozprávka Báječné O a Charles Ludwig Dogson/Lewis Carroll - Alica v krajine zázrakov), výsledkom je milé dielko, plné literárnych odkazov, ktoré si užijú aj dospelí, nie iba deti. Dvorný prekladateľ Fabera, Viktor Janiš, odviedol ako vždy absolútne skvelú prácu a ja som si čítanie a jazykové hračky užívala. (Hleďte na její moč!) Postaviť sa zlu s humorom sa vždy oplatí. Aj keď bojovať proti manažmentu v Ponurom dome sa nedá a krádežou pier neurýchlite vybavenie dokladov, hlavná hrdinka má istý dar a sprevádzajúceho psa/sfingu. Kým jej putovanie po druhom svete, kde pátra po písmenách, ktoré sa vytratili nielen z reči a z textov (dokonca začínajú chýbať aj predmety z reality), je fantastickou a dobrodružnou cestou tam a zase späť, no pobyt v tom našom, reálnom je pomerne trpký. Pocit odlišnosti, ktorý Dhikilo odmalička má, sa týka nielen jej vzhľadu, pleti, mena, ale aj rodiny. Narodila sa v krajine, ktorá oficiálne neexistuje a všetci si ju mýlia so Somálskom. Je teraz milovaná, adoptovaná a žije v Anglicku, ktorý považuje za svoj domov, no ľudia okolo nej, dokonca i priateľky v škole, sa neobťažujú naučiť sa jej meno správne vyslovovať... nie je to ani skrytý rasizmus, len taká smutná ľahostajnosť. V druhom svete som podobný smútok cítila pri bytostiach, ktoré fyzicky nemôžu vyslovovať prísmeno D. Ani rozprávkový svet nie je ideálny. Keďže Alicine príbehy až tak rada nemám, Narnia tiež nie je mojou srdcovkou a nikdy nebola, páčili sa mi len tie narážky na Dickensa. Kniha je však príjemným rozptýlením, prečítala som si ju len na posedenie pri káve a dávam jej 3,5*, no vracať sa k nej nebudem.

3 21.01.2024

(SPOILER) V pamäti mám ešte skvelý dojem z podobne nesmrteľnej knihy cestovaní v čase, resp. o niekoľkostoročnom človeku - Neviditeľný život Addie LaRueovej. Dilemy, osamelosť a smútok, či nájdenie nečakanej lásky majú spoločné, no zároveň sú úplne inakšie poňaté. Tu hlavný hrdina nie je nesmrteľný, ani neobetuje dušu, jednoducho len starne veľmi pomaly a to ho dostáva do nebezpečenstva. Zároveň je celý čas v akejsi neprestajnej depresii, nenachádza radosť, či zmysel života, vďaka ktorej sa teší novému dňu. Áno, chápem, že trúchli za láskou svojho života... ale utápať sa v žiali až 400 rokov? Preboha, mala som chuť ním zatriasť. A ako chce nájsť svoju dcéru, čo sa viac nesnaží?! A aj spolok, do ktorého vstúpil, toto ho fakt nezaujímalo viac, kto a čo sú tam za ľudia, lebo bol vďačný iba že mu tak nezištne pomáhali zmeniť identitu? No dobre, nie úplne nezištne, niečo za to chceli a tá služba nebola vždy ľahká.
No nebolo to iba nemtavým hrdinom, ale aj nemastným-neslaným záverom, vďaka čomu knihe nedám plný počet hviezdičiek.
Ale keď Tom Hazard začal spomínať na známe osobnosti v minulosti, na Shakespeara, Cooka a podobne, tak som si ho predstavila konečne ako muža, čo žije (a nie iba prežíva, nehazarduje). Áno, ako učiteľ dejepisu bol skvelý, no ako človek, čo má utajiť svoju dlhovekosť nie. Pár nelogickostí by sa našlo, napr. ho vôbec nenapadlo, že by využil zamaskovanie sa... parochne existovali už odkedy dospel, aj farbenie vlasov, či umelé fúzy, keďže mu tie jeho rastú pomaly?!
Takže mu to trvalo niekoľko storočí, kým si uvedomil, že sú chvíle, ktoré sa nevrátia, a že niekedy sa treba zamerať na prítomnosť a užiť si to teraz a tu, lebo čas bude vždy plynúť ďalej.
A život si treba užiť, tak ako podenky, naplno. Každý deň.
Čo sa mi na knihe páčilo, boli myšlienky, ale keďže som si ich nezapísala, tak len parafrázujem, no vytrhnuté z kontextu sú na pováženie... ľudia, ktorých milujeme, nikdy neumrú... ako starší sa nebudeme báť hovoriť pravdu... keď nie je čo stratiť, netreba sa báť zmien a ani ich vítať.

3 05.01.2024

Mám rada svet Petra Granta, ale jeho sesternica Abigail je o niečo lepšia. Je vtipná a s ľahkosťou prekračuje hranice. Nielen spločenské, ale aj magické. Zmiznutí tínedžeri, hovoriace líšky a obetný dar bohyni rieky je to, čo môžete čakať, ale dostanete oveľa viac. Je to jednohubka, ktorá ma veľmi potešila. Tohtoročný Knižiško sa mi naozaj trafil do vkusu. :)

3 05.01.2024

Svižný dej, na každej druhej stránke nejaká akcia, prekvapenie, alebo úplná bomba. Dokonca aj tá z hviezdy bola mega. Najviac sa mi páčila interakcia s mimozemšťanmi, plus nejaké novinky z minulosti hlavných postáv. Dostala som presne to, čo som od knihy očakávala a som spokojná.

3 05.01.2024

Čo robí leto veľkým, či významným? Vôňa medovníkov a marcipánu, aj keď nie sú Vianoce, slnko a tieň, chvejúce sa listy stromov vo vánku, raz tmavé, z opaku striebristé, na ten pohyb nejestvuje špeciálne pomenovanie, voda v bazéne a odvážne skoky z mostíka, nočné túlanie sa po meste, bicykel, ktorý ponúka voľnosť, čas strávený s priateľmi a spoločné bláznivé fotografie
Autorovi (a nielen jemu, klobúk dolu aj pred prekladateľkou) sa podarilo vystihnúť atmosféru leta, dospievania, očakávania, zodpovednosti a vlastne aj poznania. Nielen seba samého, ale aj vlastnej rodiny. Vzťah Friedera ku škole bol skôr vlažný, prepadá a teraz má jedinú šancu na reparát. Cez leto sa musí doučiť matematiku a latinčinu, a aj preto ostáva u starých rodičov. Zdanlivo nesúrodý pár, umelecky založená starká a prísny lekár-profesor, s ním majú omnoho viac spoločného, ako si spočiatku myslel. Už len ponuka brigády a (ne)nápadná výpomoc s matikou (nájsť zmysel v tom, prečo počítať), či dôvera je krokom v ústrety. Aj keď niektoré veci sa naozaj robiť nemajú (viď čítanie denníka).
Toto je kniha leta, ktorú čítajte aj dnes, aj opakovane, dokonca aj keď sa leto skončí. Má úžasný feeling. Je o smútku, pomoci a láske. O bezpodmienečnom a nekonečnom priateľstve, ktoré sa ani nedá napísať, ani pochovať.
O zmene a dospievaní, o učení sa; na vlastných chybách, aj na príkladoch zo života.
Frieder, Alma, Beate a Johann - úplne ich pred sebou vidím
Odporučili mi ju v kníhkupectve Artforum BB a ja im ďakujem za perfektný tip, s radosťou ju tiež odporúčam ďalej! Čítam ju dovolenkujúc na Kréte, popíjam úžasné mojito, občas sa smejem, lebo tie decká sú čísla, sú úžasní a do všetkého idú naplno, či je to beh s tranparentom, alebo hľadanie dievčaťa v zelených plavkách, či nerozvážne blbnutie s bagrom, inak sa to ani nedá.. A áno, boli tam aj pasáže, ktoré ma dojali. Preto sa ponáram do vĺn, chuť mora zmyje aj slané cestičky sĺz. A znovu otváram knihu, kde je leto naozaj veľké. Užite si ho aj vy. Leto s veľkým L.

3 26.08.2023

Na tretí diel som neuveriteľne tešila, že konečne sa dozviem viac o Céčkach a Béčkach a všetko sa (snáď) vyrieši. Plynulo sa nadviazalo na predchádzajúce časti, objavilo sa nové prostredie a ďalšie sympatické postavy. Poučená predchádzajúcimi knihami som si už k nim nevytvárala vzťah, len čakala na ich bolestivý koniec. Tentoraz sa dej presunul na povrch (a neskôr na chvíľu aj pod povrch). (Pozn. asi si znovu prečítam trilógiu Silo, tam to bolo tiež zaujímavé). Island je super, fakt idylické miesto a oproti barbarskej osade, na ktorú narazili hrdinovia pri putovaní tam, kde vedú všetky cesty, (btw, do tej osady sa museli napchať asi všetky typicky klišoidné postapo predstavy, alebo teda už mám podobné veci načítané, tak som darmo hovorila, bacha, ľudia, to je pasca), to bolo až k neuvereniu. Áno, stále je to lepšie ako Metro, pretože autorka píše knihy bez tých ideologických blábolov, je to čistá akcia a adrenalín a ja som si jazdu užívala, aj keď mi tam logicky nesedelo pár vecí. Je mi aj trochu ľúto, že to rýchlo skončilo... a teda mi záverečná misia pripadala dosť neuveriteľne. Ale bože, tak som im držala palce!!! Tie otázky typu: To akože vyše sto rokov sa ľudia nesnažili o niečo podobné? Nechcelo sa mi veriť, že sa len sa zabednili v mestách na pilieroch a ostali tak... - som zatlačila do úzadia a nechala sa unášať príbehom. A úprimne, na konci by som aj slzu vyronila, keby som si teda postavy pustila k srdcu. Nemala som však pocit, že by tento "medzinárodný" tím svojimi schopnosťami zmenil niečo. Mohli tam byť vojaci/pašeráci/údržbári/stopári namiesto vikinských bojovníkov.. proste zameniteľné osoby, ktoré sa len potrebovali naučiť, čo majú robiť a nezomrieť.
Zhrniem to však...V každej časti ma bavilo niečo iné; izolované mestá v oblakoch pre privilegovaných a expedície na povrch, tajomné útoky, komunita, stratené deti a brána niekam inam... v tomto mi tretí diel ostane v pamäti len ako big-bada-boom a že cesta krížom cez Európu je akoby mžikom.
Spravte však z toho hru na xbox, pc, lebo je to adrenalínovo a trošku aj príbehovo podobné ako Half Life, budem prvá, čo bude závisláčiť.

3 11.04.2023

Tretia vianočno-darčeková kniha je krimi román od mojej obľúbenej autorky. Darček od môjho Knižiška sa mi perfektne trafil do nálady. A keďže vyšla vo vydavatelstve Argo, kašlem už na zbieranie kníh v rovnakej edícii, lebo sa mi to nepodarilo doteraz a v slovenčine už asi ani nevyjde.
Komisár Adamsberg je stále úžasný (a navyše sa stal otcom, jeho večerné uspávanie syna je naozaj svojské), po zotavení z predchádzajúceho prípadu riadi veľký tím a toleruje aj zvláštnosti každého zo svojich ľudí. Autorka spojila zdanlivo nespojiteľné; duchovia, vraždy dvoch pouličných predavačov, vykrádanie hrobov, ale aj zmasakrovaných jeleňov. Miestne postavy v každej oblasti majú svoj štýl rozprávania sa s cudzincami, no komisára prijmú ako jedného zo svojich. Jednotlivé činy ako malé i veľké kamienky smerujú zdanlivo rozličnými smermi, (ako pri stavbe steny vo vzore rybej kosti), no nakoniec zapadnú do seba a vyplnia aj medzery v prípade. Za mňa, úplne skvelé čítanie, zbožnujem jej štýl, keď autorka náročky čitateľov zavádza, no my si uz svojho hlavného hrdinu poznáme a nedáme sa... a nakoniec som aj odhalila vraha.

3 20.01.2023

Chyžná Molly má rada veci na svojom mieste. Pravidelné rituály jej pomáhajú, pretože už nemá svoju milovanú babičku, s ktorou by sa podelila o starosti. Až pri čítaní si čitateľ uvedomuje jej zvláštne správanie, ktoré je typické pre autistov (ani to v knihe nie je priamo pomenované, no veľa vecí ukazuje na aspergerov syndróm), Molly je naozaj výnimočná, inteligentná a láskavá, no navonok vyznieva na prvý pohľad iba veľmi naivne, až hlúpučko, lebo všetko berie dosť jednoznačne, je príliš priamočiara a úprimná. Nevie rozoznať dvojzmysly, sarkazmus a ani čítať v tvári, ale je veľmi vnímavá a má svoje hodnoty. Chod hotela, Mollino upratovanie a spolupracovníci tvoria jej celý svet. Miluje svoju prácu - upratovanie hotelových izieb a teší sa do nej každý deň. Vždy ráno si oblečie čistú, vyžehlenú uniformu, naplní si vozík čistiacimi prostriedkami, mydielkami, uterákmi a ide upratovať izby. Úplne som si vedela predstaviť to jej uspokojenie, keď je všetko tip-top a ostáva za ňou viditeľný kus dobre odvedenej práce. (Ja až taký pedant nie som, no tri deti a malý byt človeka naučí upratovať. Buď ich prekračujem, ale majú svoje miesto (ako deti, tak aj veci). ️) Ale späť ku knihe.
Všetko sa naruší, keď jeden z hostí zomrie a Molly sa stáva hlavnou podozrivou. Vtedy ma kniha pohltila, lebo sa dej rozbehol. Molly bola fakt úžasná a bol zážitok si skladať postupne dieliky a získavať tak celkový obraz. Cez jej vnímanie malo všetko úplne iný význam a chvíľu trvalo, kým si uvedomila, kto je jej priateľ a komu môže dôverovať.
Za mňa Chyžnú jednoznačne odporúčam a teším sa na sfilmovanú verziu.

3 29.10.2022

Výborná historická detektívka - sadla mi do nálady a aj do dovolenky. S drahým sme po 12. rokoch strávili pár dní (bez detí!) v nádhernom hoteli Hviezdoslav v Kežmarku. (Odporúčam! Aj hotel, aj vyraziť si niekam sami... plus nezabudnúť na Kaštieľ Strážky a priľahlý park - tiež je to krása.) Takže moja voľba na čítanie bola jasná a tematická - aj keď tam mali hojne zásobenú knižnicu priamo v hoteli, žiadne tri ohmatkané tituly, ale niekoľko políc vo viacerých miestnostiach - našlo sa tam aj niečo novšie, no prevažne klasiky, tie staršie, ale aj veľkoformátové fotografické - asi by som si vedela vybrať knihy aj na viac dní. :) A boli aj zaevidované, mali katalogizačné číslo ( viem, je to profesionálna deformácia :)).
Späť ku knihe. Úplne milujem mapy v knihách, vysvetlivky, slovníčky aj doslovy. Je to niečo viac, vidno, že autorovi na čitateľovi záleží a patrične to aj oceňujem. Príbeh bol takmer priamočiary, teda myslím to detektívne pozadie, no pútavo vykreslené postavy a prostredie tomu dodali šmrnc. Ako by povedal ten francúzsky vyslanec, chválim materiál, látku, strih aj spracovanie - sedelo to perfektne. Všetko sa vysvetlilo a doplnilo... dokonca sa tam objavilo aj prekvapenie.
Povesť o Čiernej pani síce pri prehliadke hradu sprievodkyňa nehovorila (neviem, či zabudla, alebo nestíhala), ale toto knižné vysvetlenie sa mi mimoriadne páčilo.

3 10.07.2022

Málo viem o Kanade a jej komplikovanej histórii. Je to bolestivé čítanie, nedokázala som knihu dočítať na jedenkrát. Delím si to po kapitolách, je to hrozné... Toto neveriteľné utrpenie detí pôvodných obyvateľov, páchanie kultúrnej genocídy, trvalo desaťročia. Ak Toby Obed zomrel 27-krát, každý pri čítaní zomiera spolu s ním... Veď to sa nedá vytesniť, preboha... Trauma odtrhnutia od rodiny a prevýchova sa prenáša na celé rodiny, celé generácie sú neschopné sa zaradiť, trpia závislosťami, pokračujú v týraní a zneužívaní, tak ako to zažili sami.
Reportážny jazyk je vecný, tak je to o to strašnejšie. Autorkine slová čierne na bielom sa čitateľovi neprihovárajú, ale zmučene kričia. O rasizme, o príšernom násilí na deťoch a o inštitualizovanom týraní v cirkevných internátnych školách. O preživších. Ospravedlnenie, ku ktorému sa štát konečne dopracoval, je však nedostatočné, obete síce odškodňujú, vinníci však nie sú potrestaní.

3 20.02.2022

Výborná monografia o uhorskej, rímsko-nemeckej a českej kráľovne. Barbora Celjská ako druhá manželka Žigmunda Luxemburgského je v podaní Daniely Dvořákovej fascinujúcou ženou. Ruku na srdce, kto o nej (okrem pár historikov a nadšencov) vie? Uhorskou kráľovnou bola vyše štyridsať rokov, má priamy súvis s našimi dejinami. Niekoľko storočí sa však o nej hovorilo ako o nehanebnej zvrhlej kacírke spätej s čiernou mágiou. Ohováranie sa začalo už v čase smrti jej muža, nasledovala snaha zbaviť sa jej vplyvu, hodnosti a pripraviť ju o majetky a česť. A tento obraz sa v histórii ponechal stáročia, nikto ju nehájil, len sa preberali znôšky legiend a povestí.
Autorka na základe prameňov zostavuje život a kroky tejto výraznej osobnosti a súčasne aj kráľovského manželského páru. Čriepky z listín, kroník, vyhlásení a korešpondencie nie sú úplné (z niektorých rokov sa zachovalo viac dokumentov, z iných menej), ale dá sa z nich spraviť obraz ako a kam cestovali. Kde boli ubytovaní, kde prenocovali, kde bojovali, čo a komu darovali, zamietli a tak podobne. Je to úžasná a dôkladná práca a v našej historiografii aj ojedinelá, ktorá sa venuje práve tejto kráľovnej. Úplne ma to pohltilo, pátranie historika je skoro ako detektívna práca, len s tým rozdielom, že má menej stôp...
Ako žena bola Barbora na najvýznamnejšej pozícii v ríši, žila nie v tieni, ale po boku kráľa, vydávala listiny a starala sa o rozsiahly majetok, disponovala vlastným dvorom, ale ako každá žena to v stredoveku nemala ľahké. Fascinuje ma, s akou ľahkosťou ma autorka preniesla do stredoveku. Spomínajú sa tu všetky dôležité a zvláštne udalosti ako boli zásnuby, sobáš, korunovácia, či pôrod, až po vymáhanie poplatkov a daní, namáhavé cestovanie a presuny dvora, vojenská a hospodárska politika, pravdepodobné vzťahy medzi manželmi atď.
Budem len rada, ak podobné práce budú pokračovať, teším sa na ďalšie diela. A vyzdvihujem aj grafickú stránku, je to krásna kniha!

3 20.02.2022

Po vyplakaní sa potrebujem čítať niečo úplne odlišnešné od reality a histórie...
Dnešok sa mi vydaril. :) Stihla som ešte dočítať aj druhý diel tejto #fantasy série a je fantastický. Milujem rozprávky a príbehy, hlavne keď sa aj trošku pozmenia. Snehurka, Mrázik a iné bytosti (nemôžem prezradiť, prišli by ste o prekvapenie!) sa tu pohybujú, no nevidno ich, lebo ich mágia slabne, keď v nich ľudia neveria... Vasja sa prezliekla za chlapca a túži zažiť dobrodružstvá. Sneh a mráz skoro vykoná svoje, na prahu smrti si ju nájde Mrázik a.. a ošetrí ju, napojí a nastýti, zohreje a vie, že ju držať zavretú nemôže, tak si zase ide po svojom. Nikdy z nej nebude poslušné dievča, čo sedí vo veži, rodí deti a čaká na manžela... Sloboda, akú dievčine dáva mužský odev, je úchvatná. Ale stále je tu možnosť, že niekto spozná, zistí kto je a vyhlási ju za čarodejnicu... Ako do toho zapadá gang zločincov, čo pustošia krajinu a vypaľujú dediny, unášajú malé dievčatká, či následné stretnutie s rodinou (a bolo prekvapivé, keď sa objaví dieťa, ktoré vidí to, čo aj ona). A do toho kone, zbrane a dievčenské postavenie v spoločnosti. Veľmi jej držím palce a idem na tretiu časť, ktorú mám od Knižiška. Ani spať sa mi nechce... :)

3 12.11.2021

Prvotina tejto autorky ukazuje, že písať vie, ale aj tak som s knižkou bojovala trochu dlhšie. Téma medzigeneračných rozdielov je aktuálna a puberťáčka je skvele opísaná. No ak sa budete riadiť anotáciou, asi budete sklamaní, Sabine sa len tak sama za babkou nevyberie a ani nejako aktívne nepátra po minulosti svojej mamy či starej mamy. Je poslaná k starým rodičom v čase maminho rozchodu a všetko jej u babky lezie na nervy: írske počasie, kone, rozpadávajúci sa dom a toľko pravidiel... Čo sa týkalo Sabine, úplne som si ju vedela predstaviť. Aj keď pár nelogických vecí by sa našlo... (Za všetky napr.; Sabine odchádza z Británie do Írska k babke v októbri 1997 a ostala tam niekoľko týždňov... veď vlastne prerušila školu a nikomu to neprekážalo? Či tam majú také dlhé prázdniny?)
Na druhej strane jej babička je zobrazená ako rázna a silná žena, ktorá vrúcnosť prejavuje viac koňom a psom, nie ľuďom, no až pohľad do minulosti ukáže, v akej dobe vyrastala a prečo je takáto. Honkong v pädesiatych rokoch 20. storočia je tak spútaný pravidlami, že som mala pocit, akoby tu zastal čas. Tieto kapitoly ma bavili najviac, Joy v mladosti je úžasná. Jej dcéra Kate mi prišla nedozretá, vlastne som si k nej nevytvorila vzťah a bola tu vykreslená len ako neisté žieňa, tápajúce vo vzťahoch, ktoré nikam neviedli. Jej život ma bavil asi najmenej. Rozdielna výchova a spoločenské konvencie, no aj to, že po šťastí a rodinnej pohode túžia všetky generácie, len majú iný spôsob, ako sa k nej dopracovať... Ale tak to je to nielen s deťmi, ale aj s rodičmi. Nie sú neomylní, robia chyby, no niekedy dostanú šancu ob generáciu. Aha, aby som nezabudla, je to okrem vzťahoch medzi generáciami aj kniha o daždi, o koňoch a o love. (lov ako hon, aj love ako láska :) )

3 12.11.2021