petgona komentáře u knih
Citala som od autorky Asylum a sice to nebolo zle, nebolo to ani nejake dobre - napad super, prevedenie slabe. Dom Furii je uz lepsi, lepsie sa cita, nemala som pocit, ze tam chybaju strany. Dej sa mi zdal plynulejsi a celkove rozpravanie ucelenejsie. Velke plus ma autorka u mna za to, ze pouzila mytologicke bytosti, s akymi sa v knihach vacsinou nestretneme. Vdaka tomu, v zaplave knih, ktore su postavene na roznych mytologiach, sa stava toto dielko niecim originalne.
Bolo to citit, ze autor nie je spisovatel. Ale super, bola by skoda, nedat take uzasne zazitky na papier a nechat aj obycajnych smrtelnikov prezit aspon takto tak uzasnu cestu. Obdivujem ho, ze sa na nieco take dal a hlavne, ze to zvladol s prehladom a bez nejakych velkych problemov.
Ked som docitala, okamzite som isla pozriet ako to vyzera s 3. dielom a hned som zostala smutna. V Amrike vysiel 3 diel este len tento rok, takze predpokladam, ze u nas to bude trvat este dlho, kym sa to ukaze v knihkupectvach (ako napr skleneny tron - to je pre mna zahada, preco im to tak dlho trva vydat).
Kazdopane, Nimbus ma ani trochu nesklamal. Bolo to napinave, objavili sa tam veci, ktore som ani trochu necakala a hlavne ten koniec bol skutocny cliffhanger.
Bolo to dobre. Ale prekaza mi, ze to ma milion dalsich dielov. A David je neuveritelne dokonaly, nejak ma stale po ruke vychodisko. Samozrejme, nemam rada, ked zomrie hlavna postava, ale on je prilis dokonaly takmer az neludsky.
Dalsia prijemna fantasy trilogia. Nie uplne dokonala, miestami som sa trochu stratila, ale relativne jednoducho citatelna. Hirka je prijemna hlavna postava, zo zaciatku trocha naivna (ved co by sme chceli od 15rocneho dievcata), ale je vidiet ako sa jej meni pohlad na svet okolo. Zo zaciatku som bola zmatena z celeho noveho sveta a ale postupne mi zacali davat zmysel, ale napriek tomu by som ocenila vzadu nejaky slovnicek ci vysvetlivky. Ale tesim sa na dalsi diel, dufam, ze ho v kniznici najdem, lebo bolo by to skoda nedocitat.
Velmi slabucke. Zo zaciatku velmi nudne. Neviem ci sa to stalo prekladom alebo je to tak aj v originali, ale citila som odtial zbytocnu pompeznost a podla mna nie velmi uspesne pokusy o lyrizovanie. Aj psychologia postav sa mi zdala nedotiahnuta a len velmi povrchova, niektore zavery zas nie uplne logicke. Pri teme a vybere prostredia som ocakavala zimomriavky, jediny highlight knihy bola vianocna noc.
Som velmi sklamana - ani som to nedocitala. Pamatam si, ked som citala prvy diel, bola som maximalne nadsena, bolo to nieco nove, zaujimave, nesmierne putave - Arlena a Leeshu som si okamzite oblubila. Moje nadsenie ale pomaly klesalo. Este druhy diel bol dobry a aj treti sa dal citat, ale stvrty uz zacinal byt utrpenie a tento piaty...skoda reci. Ja stale hovorim, ze trilogia je zlata stredna cesta (cest vynimkam ako je Harry Potter). Ked sa autor rozhodne napisat nieco dlhsie, hrozi mu, ze sa zamota v mnozstve postav a dejovych liniek, nastane chaos a miestami aj nuda. Tu to bola predovsetkym ta nuda. Mozno casom, si knihu znova poziciam a docitam, ale momentalne len pri pomysleni, ze by som sa cez to mala prebojovavat nemam chut citat vobec nic.
Najprv som si myslela, ze to ani neprecitam, take to bolo nejake nemastne-neslane, ale potom sa to celkom rozbehlo. Miestami som sice mala pocit, akokeby mi unikali kusky deja, ale moj celkovy pocit na konci bol skor pozitivny ako negativny. Nezazila som wow efekt, ale co ma milo prekvapilo bola tema - nebol to taky standardny krimi pribeh a ja ako fanusicka mysterioznych a fantazijnych "vymyslov" sa vzdy potesim podobnej zapletke.
Podla mna super. Dobre napisane, nenudila som sa ani chvilu, autor velmi dobre odkryval jednotlive casti pribehu - nemala som vobec pocit, ze by to bolo roztahane, pekne vsetko na seba logicky nadvazovalo.
Lahke, vtipne, ironicke. Musim skusit do Mladi v hajzlu, co tu vsetci tak ospevuju.
Toto patri medzi slabsie. Napad perfektny, hladne pohyblive mesta tu este neboli. Ale jazyk a sposob podania mi nevyhovoval. Je to sice YA kniha, ale mala som z nej pocit, ze je skor pre deti ako pre mladych dospelych.
Vyborna kniha. Uz ku koncu som zacinala tusit, kto je vrahom, no aj napriek tomu, to knihe vobec nic neubralo na povabe ani na napati - a dokonca ma aj prekvapilo, ze moja dedukcia bola spravna, lebo som vobec nevidela motiv vrahovho konania.
Snazim sa nehodnotit knihy, ktore som nedocitala a toto je presne ten pripad - dostala som sa len asi po 60 stranu. Ale neda mi sa k tomu nevyjadrit. Kniha ma dost vysoke hodnotenie, co je pre mna absolutne nepochopitelne. Kamaratka mi povedala, ze si to urcite musim precitat, ze sa mi to bude pacit, ved je to vlastne detektivny pribeh. Tesila som sa na to, mam rada podobne zapletky v historickych romanoch. Ale aka som bola sklamana, ked som sa trochu zacitala. Siahodlhe monology a mudrovanie brata Wiliama a nasledne niekolko stranovy opis reliefu v kostole (ani nemozem na 100% tvrdit, ze to bol relief a nie freska ci malba, lebo ma to k smrti unudilo) a ten opis ma zabil. Ja mam rada aj historiu aj umenie, ale co je vela, to je vela. Z rovnakeho dovodu som nebola schopna sa preluskat cez Chram Matky Bozej v Parizi ci cez Doriana Graya.
Je to tu dost slabo hodnotene, ale uprimne, mne sa to pacilo. Treba sa na to pozerat s nadhladom, je tam vela veci pritiahnutych za vlasy, aj humor je miestami trocha pritiahnuty az priam krcovity, ale pobavi to. Mna osobne najviac pobavili "eroticke" sceny, pretoze ako byvala milovnicka romantickych pribehov som citala kadeco, ale take prirovnania a pomenovania jednotlivych casti tela, ako tu inovativne navymyslal autor, som este nikdy nevidela :D ako oddychovka je to naozaj fajn.
Moja prva kniha od Doyla. Napriek mojmu relativne nizkemu hodnoteniu ma urcite neodradila od jeho dalsich diel.
Co sa tyka cloomberskej zahady - nudila ma. Precitala som ju nakoniec dufajuc, ze ved mozno tam ta zahada bude. Pre mna veru nebola. Neprislo mi to ani strasidelne, ani tajomne.
Nebolo to uplne zle - docitala som to. Samotny pribeh bol fajn, nic inovativne, ale mne to nevadi, ja si precitam aj 100x otrepane napady, pokial su znesitelne podane, alebo ak som zvedava. Tu som bola hlavne zvedava, lebo slovenskej fantasy az tak vela nie je.
Celkovo to bolo trosku krcovite, hlavne dialogy - tie ktore sa snazili byt vtipne, respektive tie pokusy o vtipne prekaracky hrdinov...nuz...boli skor trapne.
Napriek tomu, by som si od Juraja precitala aj nieco ine, pretoze je mlady a potencial tam urcite je.
Milujem christiovky a tie - aspone pre mna - neocakavane zvraty na konci. Agatha Christie vskutku bola a aj stale je kralovna anglickych detektivok.
Davam 4 *, pretoze si myslim, ze ti, co knihu korigovali, mohli odviest podstatne lepsiu pracu. Boli tam nejake preklepy a aj stylistika bola obcas trochu krcovita. Tiez mi chybali aj popisky k obrazkom. Ale obsahovo je kniha zaujimava, plna informacii, ktore cloveka zaujmu a vtiahnu.
Vzhladom na to, ako dlho som to citala, dalo by sa cakat, ze ma to nebavilo. Opak je vsak pravdou. Tato kniha mi poskytla mnoho zaujimavych informacii a zaroven nametov na premyslanie (ako sa ludstvo nemeni a neustale si najde nejaku mensinu, ktoru nenavidi, prenasleduje a odsuva na okraj spolocnosti). Napriek tomu, skutocne ma dej bavil az v poslednej tretine, ked som napata rozmyslala, ci sa este zivoty postav, ktore sme sledovali este niekedy prepletu. Problemom pre mna bolo aj to, ze mi ani jedna z postav neprirastla k srdcu. Ked tam nikto taky nie je, citanie sa pre mna stava tazsim, lebo nedokazem sa natolko vcitit do nesympatickych postav. Zrejme som sa nedokazala ztotoznit ani s Caridadinou submisivitoi ani s povestnou ciganskou pychou, ktora pre mna hranicila az s hlupostou.
Milujem rozpravky a tieto od Bozeny Nemcovej su skutocne carovne. Citala som jej rozpravky, snad milionkrat, a vzdy potesia. Ak budem mat deti, budem im ich urcite citat pred spanim :) Plus, vydanie, ktore mam ja, ma aj krasne ilustracie.