petgona komentáře u knih
Ja mam Gaimana rada. Napriek tomu, ze pise fantasy, su jeho knihy, pre mna absolutne prirodzene a hlavne uveritelne. Dialogy jeho postav mi nikdy nepripadaju trapne ci zbytočne honosne. Mnohí fantasy autori sa podla mna zbytocne vyžívajú v dlhych honosnych dialógoch ci skor by som mohla povedat, ze v monologoch. Gaimanove postavy su ako obycajni ludia, ktorych denne stretavame. Okrem toho, neplytva slovami na opisy a aj napriek tomu, si dokazem predstavit scenu.
Na konci ma to celkom pohltilo, ale ach, prva polovica bola trapenie. Uplne sa stoznujem s jednym komentarom od Neo1tex-a, ktory tam pise, ze to bolo ako vykladovy slovnik. Velmi by ma zaujimalo, ci to tak bolo v originali alebo ci sa laskavy prekladatel rozhodol, ze bude lepsie ak nam popreklada - uplne zbytocne, podotykam - latinske vyrazy ako svrcky ci pradelna.
Cudny pripad, len co je pravda. Mam pocit neukoncenia. Akoby sme sa dostali cez krizu k peripetii, ale k rozuzleniu nikdy nedoslo a cely pribeh zavisol vo vzduchu. SPOILER :D Co sa dalej stalo v Centre? Zostali tam Louis aj Francois? Vymanil sa Louis spod vplyvu Francoisa? Vratil sa k Nine, ked Bertrand odisiel a ked ju tak velmi miloval?
Mam pocit, ze toto sa mi pacilo este menej ako jednotka. Dufala som, ze jednotka bola len rozbeh, ze len sa spoznavame s hlavnymi postavami, a v dvojke nas caka viac akcie....ale mylila som sa. Bohuzial. A pritom to ma potencial. Vysekat tu vatu a neustale poskakovanie medzi oboma mladencami, nahradit to nejakymi bojmi a normalnym dejom a bolo by to fajn. Maxon mi pride ako rozmaznany pubertak, ktory ma konecne moznost obsmietat sa okolo nejakych dievcat. Ani urcite okolnosti na konci ma nepresvedcili o opaku. Aspen je jednoducho otravny. America je hlupa. Mojom oblubenou postavou sa stala Celeste, lebo je jedina uveritelna a realna.
Dalsia z knih povinneho citania, ktoru som precitala az vtedy ked to nebolo povinne. A tato sa mi, na rozdiel od Balzaca a Huga a neviem koho este, aj pacila. Hoci, pocas celej knihy som velmi nemala rada Adrianu.
Toto bolo dost o nicom. Tvari sa to ako postapo, ale v skutocnosti je to len romantika pre tinedzerky. Je tam klasicky lubostny trojuholnik - co nenavidim - tie baby sa nikdy nevedia rozhodnut.
Autorka neprisla s nicim novym, skor som mala pocit, ze citam len velmi slaby odvar Hunger Games, v ktorom ale uplne chyba akcnost. Som zvedava na dalsi diel, co nam prinesie, ci troska zamiesa karty, ale velmi o tom pochybujem. Predpokladam, ze to cele bude len o tom, ze Amerika sa nevie rozhodnut medzi Aspenom a Maxonom.
Hviezdicku davam len za obalku, lebo ta sa mi naozaj paci.
Bolo to fajn, celkom "ctive", odsypalo to. Koniec ma vonkoncom nesokoval, presne som predpokladala, ze to bude takto nejako. Len tie metafory. Och boze. Tie boli strasne a normalne som tie pasaze preskakovala.
Toto bolo velmi zvlastne. Neviem sa ani rozhodnut, ci sa mi to pacilo alebo nie. Nie som si ani len ista, ci som to vobec pochopila :D
V puberte som bola velka fanusicka moderných historickych romanov, kde sa hlavnej hrdinke vzdy podarilo zmenit a skrotit zhyraleho hlavneho hrdinu, ktory vo svojom srdci bol vzdy dobrakom a len okolnosti boli nepriaznivé. Dnes som sa uz posunula od tychto romantickych predstav :D.
Preto ma velmi potesila surovost, uprimnost a pevne verim, ze aj autenticita zachytena v tomto dielku. Skoda, ze Anne stihla napisat len dva romany, pretoze tento sa mi velmi pacil. Vykreslenie postav bolo realisticke, a hoci tam bolo vela vaty, deju to neuberalo na zaujimavosti.
Nikdy som si to nemyslela, ze to niekedy poviem, ale film sa mi asi pacil viac. Ku konci sa ta kniha konecne rozbehla a bolo to super, ale viac ako polovicu knihy, to bola nuda. Ja nie som az taky geek, aby som si vychutnavala vymenovavanie hier a hernych konzol od najstarsich a vobec nie som fanynka popkultury 80tych rokov.
Obe casti, boli pre mna absolutne fascinujuce, az hypnoticke. Tak neuveritelne obmedzeni ludia ale zaroven desivo schopni, akych Pistanek vykreslil, snad ani nemozu existovat. Necita sa to uplne najjednoduchsie, aspon mne nie, ale neda sa od toho odtrhnut.
Vyborna kniha. Velmi sa mi pacil napad, napisat ju ako zoznam spisov - rozhovorov s jednotlivymi postavami. Bolo to osviezujuce, predovsetkym sama akcia a dynamika a zaroven to celemu pribehu dodavala autenticitu. Velmi sa tesim na dalsi diel, a velmi ma tesi, ze ma este lepsie hodnotenia ako jednotka.
Mam trocha rozpoltene pocity ohladne tohto dielka. Miestami som mala pocit, ze ma to nudi, ale ked sa zamyslim, viem, ze urcite viem, ci Toru kosura najde, aky vyznam bude mat studna na opustenom pozemku a aky bude osud Malty a Krety. Bolo tam nieco co ma uputalo, co vo mne vyvolava zaujem a zvedavost. Bolo tam sice dost vela opisov a vzletnych myslienkovych pochodov hlavneho hrdinu, no neprekazalo mi to tak, ako mi to obvykle vadi. Tu to malo urcitu pritazlivost.
Pre mna velke sklamanie. Ja mam Kinga skutocne rada, jeho jemne zvratene zapletky a desive pribehy. Ale toto bolo nesmierne nudne. Som si vedoma, ze to je len uvod do serie, ale ledva som to docitala. Bolo to zdlhave, miestami som nechapala co sa deje a prelinanie jednotlivych "pribehov" mi prislo nelogicke a neprehladne. Chcem si precitat aj dalsi diel, aby som si utvorila nazor, ci si chcem precitat celu seriu, ale ak by som sa rozhodovala na zaklade tejto jednej knihy, viem, ze by som to nedala. Viem, ze autor zamyslal spravit z toho fantasy, ale toto mi velmi fantasticke neprislo.
Celkom poucne, dozvedela som sa mnoho zaujimavosti, no napriek tomu, na moj vkus tam autor pouzival prilis vela citovo zafarbenych slov. Zdalo sa mi, ze je tam prilis vela kvazi umeleckych pasazi, az priam autorovych predstav ako vyzerali niektore sceny.
Kniha, ktoru som si zamilovala ako teenegerka a ktoru milujem doteraz. Dlho som ju zhanala a preto ma velmi potesilo, ze urobili nove vydanie.
Pomerne slaba kniha. Taka prazdna, nezapamatelna. Docitala som ju skutocne len kvoli kniznej vyzve. Pre mna knihy znamenaju emocionalny zazitok, obcas aj vyronim slzu ci dve. Ale tu nic.
Autora som zaregistrovala uz na Dailymale a nesklamal ani vo vacsom formate. Mam rada jeho styl humoru aj sarkazmus.
Tuto knihu som citala uz kedysi davno, ked som este len objavovala caro fantasy a pamatam si, ze na mna nespravila velky dojem. Bolo to kvoli tomu, ze ja milujem happy endy a toto sa mi ako happy end nezdalo. Teraz ked som si ju precitala znova, bola som uchvatena. Bolo to jednoduche citanie, nic komplikovane, koniec koncov je to urcene skor pre deti. Ale ako dospely jedinec musim potvrdit, ze potesi a pobavi aj starsie rocniky. Gaimanovi sa podarilo vytvorit vybornu cintorinovu atmosferu, hutnu ale zaroven lahku. Jej obyvatelia boli rovnaka mila zmeska ako hociake "zijuce" postavicky na anglickom vidieku, s ktorymi sa mozeme stretnut v inych knihach.