petgona komentáře u knih
Ked mi ju mama davala do ruky, s otazkou ci som to citala, krcila som nosom, ze mna uz romanticke knihy nebavia. A potom som ju precitala pocas jedneho dna. V skutocnosti som bola milo prekvapena, aka mila jednohubka to bola. Ano, bolo to predvidatelne; ano, netreba tam hladat nejaku extremne hlboku myslienku. Ale vypnut sa pri tom dalo dobre, az som takmer nestihla vystupit z vlaku.
Co sa mi vsak nepacilo, bola hlavna postava - Tina. Je pravda, ze som nikdy nezazila taku formu tyrania - a dufam, ze ani nezazijem - takze, neviem ako by som sa ja zachovala v takej situacii, ale nejak mi nejde do hlavy, ze by jedna zena bola schopna a hlavne ochotna prezit take nieco.
Ja mam Sapkowskeho rada, Zaklinac bola prva fantasy kniha, ktoru som citala a vdaka ktorej som si fantasy svet zamilovala. Tato trilogia je, hmmm, slabsia. Prilis vela "omacok", dlhocizne monology, v ktorych na konci zabudnem co postava hovorila na zaciatku. Samotna tema je super. Z obdobia husitskych vojen som nikdy nic necitala, magia vpletena do deja je prijemnym korenim. Napriek tomu, citala som to ohromne dlho, len ked som cestovala z a do prace, vobec nie vo volnom case. Skoda.
Ja mam velmi rada Zaklinaca, a aj toto je dobre napisane, ale je to velmi, velmi namahave citanie. Aspon pre mna. Nie ze by som mala problem s mnozstvom postav a historickymi faktami. Je to proste nudne. Je tam velmi vela omacok, vela dlhych monologov, ktore su koniec koncov pre Sapkowskeho dost typicke, no pribeh je dobry. Reynevana by som ovalila po hlave uz na zaciatku prveho dielu, je vidiet ako sa vyvija. Pomaly a mierne, ale vyvija. Jednotka bola trochu lepsie ako dvojka a velmi dufam, ze trojka bude lepsia tiez.
Bola som velmi milo prekvapena, lebo som necakala, ze to bude az take putave. Ale veru neviem ci si precitam aj dalsie dva diely, pretoze obavam sa, ze mi to pokazi moj dojem. SPOILER :D kniha skoncila happyendom a preto sa obavam, ze co sa v dalsich dieloch pokazi - obvzlast v pripade Sandra - pretoze ved autor tam musi vlozit nejaku putavu zapletku. A co je lepsie, ako pokazenie zivota hlavnej postavy?
Moj prvy dojem bol skor negativny ako pozitivny, ale postupne, ako som sa ponarala do pribehu, bolo to coraz putavejsie a putavejsie. Tesim sa na dalsi diel a som nesmierne zvedava, ako sa to nakoniec vyvrbi.
Zo zaciatku som si myslela, ze mi budu chybat Stein a Jaros. Ale nie, v pohode aj bez nich.
Ked som isla citat tento diel, pozrela som si k nemu nejake komentare a tak som ho zacala citat s malou dusickou. Ale musim povedat, ze celkom zbytocne som sa obavala. Zaver trilogie bol podla mojho nazoru skvely. Niektori vycitaju knihe hluche miesta a s tym veru nemozem suhlasit. Podla mna to malo dobry spad, na kazdej strane sa nieco dialo, kazdy "point of view" zvacsa koncil "cliffhangerom" pri ktorom som si hryzla hanky a v duchu nadavala, ak som musela knihu odlozit. Takisto som si vsimla kritiku rozclenenia dejovej linie medzi viacero postav. Su knihy, kde mi to prekaza. Tu to vsak padli dobre. Kedze armada Zjednoteneho kralovstva postupovala a bojovala na viacerych frontoch, som rada, ze sme mohli nahliadnut na kazde miesto. Ak by autor ponechal priestor len Velinovi, prisli by sme o vela.
Takze ano, podla mna si tato kniha a zaroven aj cela trilogia zasluzi 5 hviezdiciek a odkladam ju len velmi tazko.
Tato kniha bola pre mna ohromne sklamanie. Zo zaciatku som bola skepticka, predovsetkym kvoli tomu, ze mi hlavne postavy boli velmi nesympaticke, ale hovorila som si, kniha je hruba, urcite tam bude vyvoj postav. Postupne sa vojna rozpinala, nemecke vojska obopinali Leningrad a ja som citala so zatajenym dychom. So slzami v ociach som prezivali Tanin boj o zivot a o zivot svojho okolia, ktore jej napriek tomu zomieralo pred ocami. Prekazal mi jej podivny vztah s Alexandrom, a jej snaha tajit to pred Dasou - asi som egoisticka, ale ja by som, sestra-nesestra, nic netajila a nepozerala, ako sa tam spolu pelesia. A Dimitrija by som k sebe nepustila ani na dlzku ruky.
Kazdopadne, cast odohravajuca sa v Leningrade bola super, ale potom Tana utiekla. Prave to, co sa deje na vidieku uplne zabilo vsetky moje prijemne pocity z knihy. Nezmyselne hadky s Alexandrom a nasledne eroticke sceny, ktore boli rozpisane na x stranach... Cely vyvoj, ktorym postava Tane presla v Leningrade akokeby bol vygumovany, zas bola ta mala otrocka Tanecka, male decko, ktore vobec nedospelo.
Tieto naucne, ale stale dostatocne beletrizovane knizocky mam velmi rada. Citaju sa lahko a su plne zaujimavych, pre mna novych faktov. Dala by som aj viac hviezdiciek, ale ten preklad bol strasny, plny stylistickych chyb, casto som sa musela vratit spat, aby som pochopila vyznam vety. A nie kvoli tomu, ze by bola komplikovana svojim obsahom, ale preto, ze stylisticky mi nedavala zmysel. Okrem zvlastnej stylizacie som natrafila aj nejake preklepy, ale tie mi az natolko neprekazali.
Nic moc. Nebola som z tohto druhu 'humoru' nadsena ani ked to ficalo. Nie som si ani ista, ci tato kniha mienila byt humornou alebo serioznou. Mne to teda velmi vtipne nepripadalo.
Davam len dve hviezdicky, pretoze nemozem tvrdit, zeby ma tato kniha nejak extra nadchla a vlastne sa mi ani velmi nepacila. Postavy mi prisli nezaujimave a vobec som sa necitila s nimi spata. Samotny dej mi obcas prisiel nesurody, par krat som musela pretocit stranu naspat aby som si overila, ze som skutocne na dobrej strane a nepreskocila som ziadnu stranu. Pritomnost postav z roznorodych mytov a pribehov mi prisla miestami nelogicka a zbytocna.
Napriek tomu, nedovolila by som si tvrdit, ze to bola hrozna a absolutne necitatelna kniha, to nie. Citila som z nej, ze je urcena predovsetkym detom/teenegerom a ja som predsa len vyssieho data. Preto som ani nemala vysoke ocakavania.
Nezvyknem komentovat kniy, ktore som nedocitala, ale nadalo mi to. Dostala som sa asi po 50 stranu, ked som knihu definitivne odlozila. Knihu som si vzala z kniznice preto, lebo sa mi zapacila obalka. Nasla som ju oddeleni fantasy a zaroven mi podal anotacie pripadala odlisna, ale vobec ma nezaujala. Rozbeh bol neuveritelne pomaly, a predslov, ktory bol akoze napisany profesorovym editorom bol pricinou, preco ma kniha postupne nudila viac a viac. A kedze nerada citam viac knih naraz, povedala som si, ze ma vlastne vobec nezaujima, co sa bude diat dalej a radsej sa pustim do dalsej knihy.
No...bolo to dost strasne. Ja si rada precitam aj knihy, kde je ustrednym motivom lubostny vztah, ale pardon, neznasam, ked sa tam autorka snazi silou-mocou snazi dostat aj inu zapletku, ktora bojuje o miesto v popredi s tym, co je v skotocnosti hlavnou dejovou liniou. Aby som to prijala, museli by byt hlavne postavy maximalne ocarujuce a tieto kazdopadne neboli. Max vecne nadurdeny, sebecky a panovacny a Daphne rozmaznana a otravna. Velmi mi to pripominalo Amandu Quick a jej bojovnikov vanzy. Povodne som chcela citat aj pkracovania, ale tento diel ma vobec nepresvedcil.
Od tejto malej knizocky som necakala nic ohromujuce a ani som to nedostala. Takze sklamana som nebola. Kniha sa mi popravde velmi nepacila. Uvedomujem si, ze situacia zien skutocne v obdobi, v ktorom sa dej knihy odohrava, ine nebola a obvzlast nie na vidieku. No napriek tomu som nemala ani najmensie zlutovanie s hlavnou hrdinkou. Jej konanie, ci konanie inych postav mi bolo vrcholne nesympaticke.
Jedine co sa mi pacilo, a za to davam jednu hviezdicku, bolo prostredie a to ako ho autor podal.
Toto bola jedna z najlepsich knih, aku som v poslednej dobe citala. Vzdy som mala obavy zo "serioznej" literatury, a vacsinou opodstatnene, lebo vacsina ocenovanych a uznavanych diel ma k smrti nudia. Ale Nezabijajte vtacika ma skutocne dostalo. Tak krasne napisane, mala som pocit, ze sama kracam ulicami Maycombu. A co je najdolezitejsie, toto dielko ma prinutilo rozmyslat nad problematikou, ktora tu je riesena. Myslim si, ze by tato kniha mala byt zaradena do povinneho citania na skolach (namiesto niektorych ako napr taky Salinger), pretoze svojou temou je neustale aktualna a verim tomu, ze dokaze chytit za srdce aj teenegerov.
Bolo to zaujimave a miestami som sa aj uprimne zasmiala. Ale napriek tomu, ze bezne citam knihy po cesky, tato stara cestina mi dala celkom zabrat a nerozumela som uplne dokonale. Preto sa mi to necitalo velmi lahko.
Najprv som bola absolutne nadsena, kniha sa mi pacila ovela viac ako jednotka. Bolo to prekvapivo svizne a putavejsie - kym som citala, vobec som nevnimala svoje okolike. Az kym sa Kvothe nestretol s Felurian, od vtedy to islo dolu vodou. Hryzla som si nechty, cakajuc, kedy sa konecne preluskam cez risu vil, aby som sa dostala k nudnym ademcanom. Odtial som citala jedine preto, lebo som dufala, ze ma na konci caka aspon nejake rozuzlenie - aspon nejake odpovede na to mnozstvo otazok, ktore zostali nezodpovedane. Musim povedat, ze po skvelom rozbehu to bolo sklamanie.
Kedysi som tieto romanticke jednohubky citala ako na beziacom pase. Rodinu Malloryovcov som z nejakeho dovodu, ktory mi teraz unika, mala vtedy rada. Asi sa mi hadky medzi Jamesom a Anthonym zdali vtipne, ale - spoiler alert - nie su :D Nevadi, stale to povazujem za relaxacne citanie. Dokonca som sa aj par krat pousmiala nad hlupymi dialogmi a jednoduchou zapletkou. A z nostalgie som dala tomu dokonca aj hviezdicku.
Cervenak nesklamal. A dokonca vobec neprekazalo, ze 2. diel som citala skor ako 1. Aj tak som ani nahodou netusila, kto je za vsetkym. Velkym plusom je samozrejme aj to, ze autor si ocividne nastudoval realie a aj vdaka tomu je cely pribeh putavy.