petgona komentáře u knih
Malokedy sa mi stava, ze by som docitala knihu, ktora sa mi pacila tak malo ako tato. Ale docitala som ju, lebo ten namet by bol super - preto ta hviezdicka - a stale som nejak dufala, ze sa tam objavi konecne poriadny pribeh. Bohuzial nestalo sa tak. Tretinu textu tvorila vedecka hantyrka, ktorej som nie vzdy rozumela. Dalsiu tretinu tvoril text, ktory sa zaoberal myslienkovymi pochodmi hrdinu. Tom/John bol neprijemny, uplakany, neustále sa stazujuci, zbytocny uboziak bez akejkolvek charizmy, ktore ho som mala chut nakopat do zadku a vyhodit von oknom. Jeho nareky prehlusili a pre mna zabili akykolvek vyskyt pribehu.
Musim tiez podotkut, ze mi prekazalo autorovo opakovanie niektorych faktov, udalosti a informacii. Ta kniha mohla byt o polovicu menšia a ja som mohla zacat citat dalsiu skor.
Mozno trochu slabsia z autorkinych knih, napriek tomu som ju zlhtla. Musim sa priznat, ze napriek tomu, ze vrazda bola zamotana a ja som nemala ani potuchy, kto je vrahom (zase!), najviac sa mi pod kozu zavrtali Henriettine myslienove pochody v uvode, ako tvorila a nasledne znicila Nausicu.
Zo zaciatku som bola trocha v rozpakoch, pretoze mi velmi prekazal hlavny hrdina a zaroven som bola zvedava, kvoli dobrym hodnoteniam knihy. Postupne som zistila, ze tie dobre hodnotenia su take pravom, a ja som uplne prepadla kuzlu tejto knihy. Anton mi na zaciatku skutocne liezol na nervy a uplne chapem, preco ho chceli obetovat Slzomilovi, ale postupne, ako som ho lepsie spoznavala, som porozumela, ze je len nestastny a strateny. Cele to bolo zahalene do severskej magickosti, ktora sa mi cim dalej, tym viac pozdava.
O kralovnach som citala uz viac knih, konkretne od They Leitner - konkretne o Karoline Brunsvickej - a je skutocne zaujimave, aky rozdielny pocit som mala pri citani teraz. Su to vsetko zname fakty a napriek tomu, to podanie vo mne vyvolalo o nej iny dojem ako som mala predtym. U Laitner som mala pocit, ze Karolina bola obet nestastneho manzelstva a hulvatskeho a suroveho manzela. Tu som mala naopak dojem, ze Karolina nebola az taka nevinna a zaroven som z nej mala dojem, ze nebola celkom psychicky ok.
Dala som 5 hviezdiciek, lebo popravde mala som velmi nizke ocakavania a toto ich jednoznacne predcilo. Rovnako ako Mary Shelley neverim na duchov, ale mala som zimomriavky vacsinu casu co som citala. A navyse priznam sa, o epidemii spanielskej chripky som nemala vobec ziadne informacie a celkom ma sokovalo, aky nesmierny problem sposobila.
Celkovo kniha mi prisla napisana sviezo, nebolo tam nic, co by ma nejako zastavilo v citani alebo by ma to nudilo. Urcite si od tejto autorky este nieco precitam.
Nuz, pre mna sklamanie. Zaciatok bol pre mna taky trochu rozpacity, ale potom, ako sa Kiki stretol s Ostapom, sa to nastastie rozbehlo. Dokonca musim povedat, ze som sa bavila a neprekazal mi ani zastaraly styl, lebo prave naopak, vdaka nemu sa naozaj citila ako v 20 tych rokoch. Lenze ten rozbeh sa zrazu zastavil, ked sa koncesionari dostali ku Kolumbovcom a ja som sa zacala velmi nudit. A koniec dostojneho otca Fiodora mi prisiel velmi pritiahnuty za vlasy.
Koniec som cakala, ze bude zhruba taky aky bol, takze som nebola nijak prekvapena, napriek tomu som z neho vobec necitila zadozucinenie a mala som skor pocit, ze autori proste potrebovali ukoncit pribeh, tak to usekli, kde sa im to zdalo najvhodnejsie.
Zaciatok mi prisiel trosku rozpacity, koniec mozno tiez bol trosku unahleny a predvidatelny, ale neprekazalo mi to. Citalo sa mi velmi dobre a lahko.
Je to silny pribeh, az sa cloveku zastavuje rozum nad tolkou brutalitou. Jedine, co by som vytkla, je styl, akym to je napisane - velmi prostoducho - hlavne zo zaciatku som mala pocit, ze citam roman pre dospievajuce dievcata. Ak by pribeh sam o sebe nebol silny a putavy, styl pani Tothovej by ma asi vonkoncom neoslovil a knihu by som odlozila uz asi niekde v prvej polovici.
Citala som to kratko po Metre 2033 a toto bola lepsia volba. Viac akcie, viac napatia, menej rozoberania politiky filozofie. Celkovo menej uvah a rozjimania nad nesmrtelnostou chrusta. Skoda len, ze som nenatrafila v kniznici na pokracovanie, lebo sa mi zda ze by to malo byt. Lebo velmi rada by som sa dozvedela, ako to s tymi silami vlastne je. A hlavne mala som cely cas neodbytny pocit, ze povrch mozno nakoniec ani nebude tak strasne toxicky....
Zo zaciatku som bola nadsena, bolo to super, vtipne a napadite. Ale potom, ked sa im stalo x to iste len s malou obmenou a ich plany niekto (H+C) prekazil, zacala som sa nudit. Napriek tomu to nebolo zle, len ta repetitivnost mi troska prekazala. Starcek sa mi pozdaval viac.
Dala by som aj 5 hviezdiciek, lebo sa mi velmi, velmi pacil. Co mi ale trosku pokazilo pozitok boli opisy politickej situacie, rozne, pomerne dlhe filozoficke uvahy. No proste, trosku som sa potom stracala a hlavne som stracala chut citat. Idem teraz citat metro 2035 a velmi dufam, ze to bude lepsie.
Vlastne sa mi to celkom pacilo. Uvedomila som si, ze kedze sa mi nepacil sfilmovany druhy diel, mala som celkom prirodzeny odpor k celej Bridget Jones. Vlastne mi bola celkom sympaticka (mozno preto, ze mam takmer 30 a som stale slobodna :D) Cele to bolo zabavne a prijemne, hoci ten preklad bol podla mna pomerne zly. V originali by bol moj dojem zrejme este lepsi.
Nahodou :D Bolo to ako vratit sa do obdobia mojej puberty, ked som tento druh literatury hltala ako cokoladu - s chutou a radostou. A tuto autorku si pamatam ako na jednu z tych lepsich. Nebudem riesit ako to bolo napisane, ci je to hlboke a vyznamne dielo....nuz nie je, ale svoj ucel splnilo, na chvilu som sa zasnila a opat sa mozem vratit do svojho bezneho zivota :D
Necakala som, ze sa mi to bude tak pacit. Bolo to krasne, nadherne lyrizovane opisy. Ako som citala, citila som slany morsky vzduch a islandsky vietor :D
Jedna zo slabsich Kingovych knih. Dlhy, pomaly rozbeh a potom zrazu sme sa vsetko dozvedeli. Napriek tomu, prijemna oddychovka.
Krasny pribeh. Ove mi bol od zaciatku sympaticky, pretoze ja sama mam rada pravidla a som tak trochu ufrflanec :D Citala som aj Britt-Marie, ale Ove bol lepsi. Sviznejsi, zaujimavejsi. A hoci to bolo predvidatelne, vobec mi to neprekazalo, lebo autor sa podla mna nesnazil napisat napinavu psychologicku sondu do mysle stareho vdovca. A prave preto som sa dokazala stotoznit s postavami, vedela som si predstavit samu seba na ich mieste. Pre mna to bola kuzelna kniha.
Jedna z najlepsich knih, ake som v poslednej dobe citala. Pomerne jednoducha zapletka, hlavneho vinnika som si dokazala ciastocne domysliet uz pomerne skoro. Ale! Motivy a dovody - o tych som nemala ani potuchy. Autor podla mna majstrovsky zvladol sposob, akym davkoval jednotlive informacie. Vsetko odkryval pomaly a postupne, vrstvu po vrstve a ja som sa jednoducho nedokazala odtrhnut.
Pratchettove knihy mam velmi rada. Jeho suchy humor mi je velmi blizky a na jeho vtipoch sa uprimne smejem. Postavy su mi snad vsetky sympaticke, kazda ma svoje miesto v pribehu, ci uz ako pozitivnejsi ci negativnejsi charakter.
Cakala som podstatne viac. Ako prve sa mi nepacilo, ze kniha obsahovala viacero poviedok, o ktorych som do poslednej chvile dufala, ze budu na seba nadvazovat a v zavere, vo velkom finale sa dozvieme vsetky suvislosti. Bohuzial to sa nestalo. Zaroven mi vobec nesadol autorov styl, hoci to mohlo byt aj prekladom. Kazdopadne, miestami som mala pocit, ze citam autorove myslienky bez ladu a skladu - na jednom mieste Wallander uvazuje nad pripadom, v dalsej vete si spomenie na otca a nasledne sa znova vracia k pripadu. Ano, mozno to tak bolo zamyslane, mne to vsak prislo neupratane a malo putave.
Je citit, ze to je prva kniha s Harrym. Uz som citala niektore neskorsie casti a tie boli lepsie. Tu bolo vela vaty, mam pocit, potencial zapletky nebol naplno vyuzity. Miestami akoby mi chybali urcite casti skladacky, zrazu autor skocil na nieco, co mi tam vobec nesedelo a musela som pozerat, ci som nahodou nepreskocila stranu. Ale nebolo to uplne zle, precitat sa to dalo.