PollyFrank
komentáře u knih

Peter Jelínek ostal verný steampunku, okorenil ho o výbušniny, mraky akcie, dávku vtipu a zvrhlosti a dej, v ktorom nie je jediné hluché miestečko. Táto kniha je jedna šialená jazda, pri ktorej sa nemôže nudiť žiaden čitateľ-dobrodruh.


Čokoľvek ste čakali... určite ste netrafili cieľovú rovinku, ktorú pre nás pripravila Baja, aj s rôznymi pascami na dráhe, ktoré sa pekne pohrajú s vašou mysľou. Záver trilógie je nečakaný, plný zvratov, špinavých tajomstiev a akcie. Či ho radím k svojim obľúbeným častiam? Uf, asi som predsa len čajíček, čo bude navždy vyznávať sladkého Candyho, čo však neznamená, že „Monroe“ nie je finále, aké si príbeh zaslúžil. Ale nebudem klamať, ak poviem, že to bolo brutálne! Je jasné, že Baja píše dark romance, ale vo finále sa jej obľúbený žáner naplnil až na 110%!


Alissa Snowdenová žije môj sen :D. A nielen môj, ak ste knihomoľ, aj váš, až je škoda viac prezradiť, aby som vás neobrala o zážitky z tejto knihy. Zahlaďte sa na jej čarokrásnu obálku, vnímajte detaily a premýšľajte, ako sa cítite? Sadli by ste si k tej šálke s horúcim nápojom, prelistovali knihy na stole v obklopení papierových vtáčatiek? Presne tie pocity, ktoré vás obostreli, pramenia aj z tohto jedinečného papierové príbehu. Miškine obvyklé motívy, vďaka čomu vieme, do čoho ideme, sú tu zaobalené do nového originálneho šatu a hádam do jej najviac atmosférou presýtenej knihy. Kúzelný svet, mnoho známych mien, Danton a jeho zachmúrená tvár... spolu s vôňou papiera... vám doprajú zážitok, ktorý pohne srdcom každého.


Nina, je rovnako ako kus malachitu v hotelovej vitríne, klenot medzi spisovateľmi, ktorí dokážu dávkovať zvrat za zvratom a zároveň vás nenechať ani jeden odhadnúť dopredu. Táto kniha mala všetko, čo pritiahne budúceho spisovateľa – pretože, kto by sa občas nechcel stretnúť so svojou hlavnou postavu? – a tiež všetko, čo pritiahne aj ostatných čitateľov, ktorí chcú poriadnu zábavu, zároveň svižný rozprávačský štýl, prvky fantasy s detektívnou zápletkou a kus originality, pretože knihu o autorke, ktorá stretla svoju postavu, som už čítala a bolo to celé podané primárne a priamočiaro, zatiaľ čo Nina to naservírovala jedinečne, zábavne a zamotane. No najviac sa mi na jej knihách páči, ako všetko nakoniec zapadne, aj keď máte napríklad necelých 70 strán do konca a ešte stále netušíte, o čo tu, dopekla, ide :D. Nemôžem povedať pol slova, Nina sa vypracovala k štýlu kníh, v ktorých ju spoznáte od prvej kapitoly – je to skrátka ona a nikto iný na našej literárnej scéne nebude podobný, čo je veľké plus priamo pre ňu. Nie, nechcem iba chváliť, ale nemôžem inak, pretože kvôli tejto knihe som ponocovala!!!


Ako to už pri Miške býva, opäť nám naservírovala mix rôznych žánrov. Fantasy, detektívka, množstvo severskej mytológie, či osudová romanca... a to všetko nakoniec zázračne zapadlo do seba. Pričom nie je núdza o menšie, či jedno obrovské, prekvapenie. Navyše, dopriala mi zasnežené atmosférické čítanie, popri ktorom som doslova cítila studený vzduch v pľúcach a očakávanie, ktoré sa ma zmocňuje iba v tú konkrétnu chvíľu predtým, ako sa skutočne rozsneží :).


Romantickej komédii dominuje ako hlavná postava uletená Valentína, no je tu aj jej staršia sestra Valéria, nezabudnuteľná tetka Milenka, zvedavé mamičky, okukujúci oteckovia, Boris s pivným bruškom a mnoho iných postáv a všetci spolu vytvárajú doslova „feelgood“ román, z ktorého cítite makové torty, hrejivé slniečko, lattéčka, klebety a voľnosť. Aj samotnú „makovú“ kaviareň beriem ako rovnocenného partnera k postavám, tiež by som v nej stále vysedávala. To, čo robí tento príbeh tak príťažlivým, je okrem deja aj fakt, že sa Baji podarilo dokonale opísať mikrovesmír malých starostí, radostí a drám, v ktorom obyvatelia jedinečných Makov žijú. Bezstarostnosť však končí v momente, keď sa objavia dva zásadné zvraty, z ktorých jeden by som teda neuhádla ani náhodou a pekne vo mne hrklo, keď sa objavil. Priznám ale, že aj keď prvý sa dal uhádnuť, ako to celé skončí, som sa už zasa ani neodvážila hádať. Aby som to však zhrnula - na tejto knihe mi nič nechýba, popri ostrej Baji mi veľmi sedí (možno aj viac) aj romantická Baja.


Právo na šťastie je v podstate oddychový príbeh, ktorý plynie rýchlo a príjemne. Ale na druhej strane, aj napriek ľahkosti, s akou sa číta, rieši neobvyklú tému a vlastne ukazuje reálny obraz slobodnej ženy, ktorá má navyše dieťa, ktoré je tak trochu iné. A aby to nebolo príliš vážne, všetko tak správne okoreňuje Sandrin podarený brat Gusto. Kedykoľvek sa objavil na scéne, pobavil ma. Možno by som si finálnu drámu priala o trošku skôr, ale inak musím povedať, že ma to zaujalo, pretože som sa s knižnou postavou, ako je Sadrina dcéra Sára, ešte nestretla. Je skvelé, že Lina uchopila takýto neobvyklý námet, navyše - tak dobre!


Príbehy mladých ľudí sú zdanlivo oddelené a nesúvisia. Ale netrápime sa hlboko v sebe všetci tým istým? Bojíme sa seba, svojich citov, budúcnosti, vzťahov... a posmechu, útokov, či odsúdenia. No o koľko ľahšie by sa nám žilo, keby sme sa tu tak strašne radi nesúdili a nechali sa žiť! Kika Ježovičová ma, ako vždy, rozsekala. Píše skrátka trefne a surovo autenticky. Nastavuje zrkadlo doby. Otvára tabu témy a tu ich otvorila tiež. Koniec nemusí každému ulahodiť, ale odporúčam prečítať doslov autorky a pochopíte, prečo kniha skončila ako skončila


Táto kniha sa ťažko hodnotí,pretože ide o skutočnú spomienku autorky na Emmu. Ako by som mohla napísať, že sa mi páčila? Emmin úpadok bolel aj mňa. No na druhej strane, vďaka jej príbehu som šťastná, že som ju „spoznala“ a tiež šťastná, že sú nasvete ľudia ako Stanka, ktorí sú tu doslova „pre nás“. Alebo Martin, manžel, ktorý naozaj zostáva v „dobrom aj v zlom“. Ide o silný príbeh, výborne a svižne napísaný, ktorý dokážete „zhltnúť“ na posedenie. No zostane vo vás oveľa dlhšie.


Nepriznaná je citlivo a s veľkým rešpektom k nášmu národnému dejateľovi spracovaný, jemne nadprirodzený príbeh, ktorý predostiera možnosť jedného z najkrajších ľúbostných príbehov, aké kedy preťali naše dejiny. Ako vždy, ostala som nadšená a dojatá zároveň. Je to jedna z tých kníh, z ktorej je vám od začiatku úzko,pretože od prvej stránky viete, ako to celé dopadne.


Oceňujem romance, ktoré nie sú tak celkom priamočiare (hoc sa tak aj sprvu zdajú) a napokon dokážu prekvapiť. Nemôžem prezradiť nič, ale skrátka, áno, koniec som vôbec nečakala. Určite by som si príbeh vychutnala o málo viac, keby som ešte bola teenagerka, ale asi z dôvodu, že Luna mi aj napriek veku prišla myslením trochu nevyzretá a zmätená. Asi by som jej viac rozumela (aj s jej pojašenými kamoškami)... no na druhej strane, postupne sa menila. Ešte musím vypichnúť priehrštie akcie. Ak chcete čítať knihu, ktorá beží pred očami ako akčný seriál s potokmi krvi, páči sa. Katka Soyka je tá pravá.


S určitými námetmi však určite treba narábať citlivo,aby vyzneli uveriteľne a nestali sa citovým vydieračom. Aspoň ja to tak vnímam, resp. tieto dva znaky by ma odradili. Bol teda Olíviin príbeh uveriteľný? Môj osobný pocit – áno, jednoznačne. Všetky emocionálne fázy,ktorými prechádzala, mi prišli pochopiteľné, rovnako však aj smutno pestrá škála vyšetrení, ktoré ponúkajú náhľad na „cestu“, ktorou si pacienti s Olíviinou diagnózou prechádzajú. A či sa mi chcelo poplakať? Chcelo, ale necítila som sa tlačená na hranu, myslím, že kniha bola veľmi realistická a zároveň triezvo romantická. Chceli by sme chceli veľa vecí... ale ako s nami život zatočí, je nie vždy na nás. A práve tento podtón vo mne ostal rezonovať.Ako nás osud niekedy melie. Myslím si, že Lina Elys sa nielenže pohla vpred, doslova preskočila kusisko od prvotiny ku svojej druhej knihe, ktorá je oveľa vyzretejšia.


Ninin štýl mi sedí na 100%! Tak, ako pri Mire, dokázala ma dokonale zmiasť. Zbožňujem, ako vždy postupne vyplávajú na povrch zdanlivo nesúvisiace záhady, je ich čoraz viac a ja ako čitateľ takmer do poslednej chvíle nemám tušenia, čo je vlastne vo veci a prečo sa hrdinke neustále dejú všetky tie bizarnosti. Nine skrátka idú záhady od ruky. Všetko sa valí ako snehová lavína – spustí sa sled udalostí a kopia sa, až kým na konci nezistíme, že dohady, ktoré sme mali, boli úplne mylné :). A práve tak to má byť. Iba som si potvrdila, že od tejto spisovateľky prečítam všetko. Stojí to za to!!!


Nie, nie je to knižka, ktorá má jasne vytýčenú dejovú líniu a tiež si môžete sprvu myslieť, že nie je pre vás, ak ste si ten povestný pendlerský život tiež nezažili. Ale treba len vytrvať a spolu s Martinom sa pomaly prepracovávať ďalej. Tiež som najprv nevedela, či bude príbeh to pravé pre mňa, možno aj celú polovicu, no nakoniec som ostala bez slov. Nie je to príbeh len o odvrátenej strane študentského pendlovania, je tiež o zásadných prvých láskach. Nie je to však len o prvých láskach, je to aj o iných bolestných zážitkoch. Vety sú zvláštne, ale nedokážem sa zbaviť pocitu, že išlo o autorkin zámer – prejsť zo strojeného, či miestami preexponovaného vyjadrovania postupne k ľahkému a ľudskému, zarovno s postupom Martinovho osobného prerodu. Od sterilného k hrejivému. Myslím, že som túto knihu našla v pravý čas.


Spisovateľské duo zo seba „vysypalo“ to najlepšie zo seba. Priznám sa, to ako sa vyvíjali vzťahy s Adelou, ma mimoriadne prekvapilo. Tento menší šok ma však potešil. Nika si prešla krušnými chvíľami, ktoré som s ňou prežívala veľmi živo, absolútne „zažratá“ do deja. Ale počas posledných cca 100 strán každú krátku svetlú chvíľku prežiarili sviatočné svetielka s dokonalou vianočnou atmosféru, ktorá mi teraz padla naozaj vhod. S veľkou radosťou si knižku zakladám do police!


Miška skrátka dokáže zladiť nezladiteľné, vymyslieť niečo, čo vôbec nečakáte a aby toho nebolo málo, dá tomu ešte, azda prvýkrát, kriminálnu zápletku. Záhrada umenia je jedinečný príbeh, ktorý v sebe spája lásku ku knihám, vábivé tajomno starých denníkov a zároveň desivo-krásny svet šialenca, ktorý vám nedá spávať. Ak budete niekomu chcieť prerozprávať dej, zistíte, že je ťažké nájsť priamu linku, pretože príbeh je spletitý a fascinujúco pestrý. Inak povedané, dostane všetko, čo ste vlastne nečakali a bude to mimoriadny zážitok!


Kniha začala ako oddychový príbeh, z ktorého doslova sálali horúčavy a uvoľnená prázdninová atmosféra a nad ktorým som sa zrelaxovane usmievala. A potom sa zrazu začali odhaľovať jednotlivé udalosti zo života hrdinov a z klasického YA bol razom príbeh s prekvapivou hĺbkou a skutočnými problémami, ktorý zaujme aj dospelejšieho čitateľa. Pútavosť sa knihe nedala uprieť a aj napriek deju, ktorý ma nútil nepúšťať ju z rúk, si stále dokázala zachovať aj tú zvláštnu nostalgickosť a jedinečnosť prázdninových dní. Tomu zodpovedala aj neopakovateľná chuť prvej lásky. Prostredníctvom Nikinho vnímania sa pre mňa stal Damián skutočnou „papierovou“ platonickou láskou. Príbeh mal spád a skončil v momente, v ktorom sa idem doslova potrhať za druhou časťou! Toto je jedno z najlepších YA, aké som v poslednom čase čítala!


Mira je pre mňa jedna dokonalá kniha! Od obálky, ktorá vyzerá naživo krásne tajomne, až po najpodstatnejšie – príbeh. Kniha nemala jedinú kapitolu, ktorá by mi prišla čo i len spomaľovacia, každá veta ma bavila, každý odsek vtiahol hlbšie do záhady. Hlavná postava sa mi zapáčila a uisťujem vás, že do poslednej chvíle nebudete vedieť, čo je skutočne vo veci (aj keď si budete práve myslieť, že už to viete;).


Hoci na začiatku som si k hrdinke, ktorá ľudí súdila dosť tvrdo, nevedela nájsť cestu, keď sa príbeh rozbehol, čítanie mi šlo jedna radosť. Romantika, city, humor, teda všetko, čo očakávam, som našla. Ale k tomu som dostala aj zamotanú detektívku, ktorá prekvapovala zvratmi do poslednej strany. A ďalšie plus – vitajte v Anglicku okolo roku 1820. Dozviete sa o ňom mnoho zaujímavostí a verte mi, nebyť echt slovenského mena autorky, nenapadlo by Vám, že sa v ňom takto dobre orientuje práve Slovenka:).


Nie, neplakala som ako pri knihe Nevyslovené , napriek tomu sa mi páčila ešte o kúštik viac. A to som si myslela, že ju nie je možné prekonať. Autorkine knihy sú ako terapia, aj keď často je to terapia šokom. No svojim postavám dokáže neuveriteľne odhaliť dušu, ako sa hovorí – ide až na kosť, a často krát aj nám dávno dospelým pripomenie strasti dospievania. Tak ako pri knihe Nevyslovené, aj o knihe Vydrž to so mnou, si myslím, že môže skutočne pomôcť, keď ju chytí do rúk niekto v ten pravý čas. Musím vyzdvihnúť aj skvelý nápad s bielymi a čiernymi kapitolami. Obálka samotná je krásna. No toľko bolesti sa v tej záplave ružovej skrýva ... Ale to je proste Kristína Ježovičová. Drsná, realistická, ale napokon vždy ponúkne východisko. A je už na nás, či ho využijeme.
