rennata komentáře u knih

Zaujímavý počin. Priam akoby i autorka sama uzavrela zmluvu s dákou bytosťou.... Veľmi to však špatí, že do časti knihy súvisiacej s NY v súčasnosti napchala príliš svojho echm sexuálneho vnímania sveta. 2 z 3 hlavných postáv sú bisexuáli a najlepší kamaráti jedného z nich lezba a gej. Chcelo by to trošku sa krotiť.

Priznám sa, že mi chvíľu trvalo kým som si knihu obľúbila. Keď sa povie, že autor má svoj štýl, väčšinou sa nemyslí niečo takéto výrazne iné. Zmätené, prepletené, poetické, nejednoznačné, drastické, skvelo vykresľujúce, zahmlievajúce, hudobné a možno až príliš sexuálne explicitné v jednej knihe :-D nič iné som od Jóna nečítala, dlho ma z nejakého dôvodu odpudzovalo už len nakuknutie do "Letné svetlo a potom príde noc", film ma veľmi nenadchol a napokon mi táto knižka z knižnice ležala na stole dlhé týždne, občas som do toho pozrela..... a potom som ju dočítala za dva dni a ešte stále to vo mne doznieva...

*
Dobrú prácu odviedla určite aj prekladateľka, ktorá na Islande istú dobu žila a špecializuje sa na preklady Jónových kníh.
*
Je tam toho veľa, čo ma rozladilo. Sex (dosť hnusné opisy na knihu, ktorá je hlavne poriadne filozofická a poetická), rap (nebojte sa, ten sa tam spomína len chvíľu), neustále spomínanie nejakých skladieb, z ktorých väčšinu nepoznám; sem-tam náväznosť textu a blbý pomer medzi Islanďanmi a imigrantmi na konci (aspoň z toho Ómara, ktorý možno ani nie je, mohol autor spraviť  Islanďana), ale celkový dojem z knihy by sa dal jedným slovom asi nazvať "úžas".
*
"Vysočina, krásne slovo. Vysočinami sa nazývajú miesta, kde sa zem dvíha akoby túžbou po nebesiach. Krásne slovo, zavše však znamená to isté čo samota, zlé počasie, ťažkosti a hmla, v ktorej zablúdiš, zároveň však znamená aj slobodu, pokoj a sny, a na tých najlepších vysočinách možno nájsť jazerá plné pstruhov a potôčky, čo si potichu razia cestu tufurmi a trávou. Máločo na tomto svete sa vyrovná pocitu, keď si človek ľahne medzi tufury na islandskej vysočine, leží tam a splynie s nebom a vôňou vresovca, trávy, vtedy naozaj žil, zakúsil život, teda ak zem nie je premočená, ak neprší ani nefúka prisilný vietor a jazdec nemusí ďakovať za prozreteľnosť, že ho nesfúkne z konského chrbta ako smietku. A keď na trba nesneží alebo nepadá dážď so snehom, čo sa môže stať aj uprostred leta - ale ten, kto sa načahuje k nebesiam, krajina či človek, musí prirodzene zniesť viac než iní."

"Ale mám dojem, že on je básnik, a básnici musia vedieť všetko. Musia všetko poznať. Život k nim má prúdiť, napĺňať ich svojimi príbehmi a silou, a my ostatní sme povinní básnikov informovať o najvýnimočnejších veciach v našom živote či v životoch iných. Každý si, samozrejme, vyberie podľa seba, ale keď už raz začneš, nesmieš nič vynechať. Gunna hovorieva, že zoči-voči básnikovi sme všetci nahí. Ani oni však nesmú nič vynechať, keď začnú písať, nesmú prehliadnuť žiadne tiene, nesmú sa vyhnúť žiadnej bolesti ani ťažkostiam. Všetko musí vyjsť najavo."

2 13.06.2024

Pre mňa osobne to veľmi objavné nie je, ale pre väčšinovú spoločnosť to môže byť ťažký šok. Mnohé z tohto som chápala už ako dieťa a ďalšie som si uvedomila neskôr tým, že mám otvorené obzory, ale väčšina ľudí podlieha módnym hitom, všeobecnému nastaveniu spoločnosti atď, miesto toho, aby sa vo výchove detí i vo svojom vlastnom živote riadili vlastnými pocitmi. Pre nich (pokiaľ nie sú vyslovene hlúpi a konzumní) môže byť táto kniha (ako i ďalšie) obohatením a inšpiráciou.

Najprv som narazila na film Dcera divočiny a povedala som si, že na dnešné pomery je to zaujímavý kúsok, takže som si zohnala knihu. Tá je, ako to už býva, iná (napríklad tam hlavná hrdinka duševne nestráda korporátnou prácou (čo už je po v divočine strávenom detstve riadny úder a asi preto to do filmu dali, aby ešte brutálnejšie vynikol kontrast), ale chodí zbierať lesné plody a vyrába džemy). Najprv som sa ľakala štýlu písania a bála sa, aby to nebola plytká krimi a aby nebol život v prírode vykreslený len v rámci akéhosi upútania inakosťou, ale napokon je celkový dojem z knihy veľmi dobrý. 5 hviezdičiek u mňa nutne neznamená skvelé slohovanie, kde jednotlivé pasáže krásne ladia, ale to, že má kniha presah. A táto ho má (niektoré myšlienky sa človeka dotknú alebo ho priam udrú až istú dobu po prečítaní). Dotkne sa všeličoho od ochrany prírody; ťažkosti a krásy života v divočine; povrchnosti mnohých, ktorí žijú bežné životy, vedomého i nevedomého ubližovania ľuďom; zabíjania, kuchania a spracovania zvierat (hej, ako vegánke sa mi to nečítalo nejak príjemne, ale na druhú stranu - bežní ľudia, ktorí nakupujú mäso v supermarketoch sa chovajú horšie – najímajú si väznenie, týranie a zabíjanie inými ľuďmi, aby sa sami nemuseli pozerať a pritom majú oveľa viac možností než niekto žijúci v močiarnej divočine), dozvieme sa niečo o Michigane a o pôvodných obyvateľoch atď....

Nepamätám si, kedy som naposledy v knihe zanechala toľko značiek od ceruzky ako teraz....

2 27.09.2023

Keby sa Brigitte Bardot neangažovala v ochrane zvierat, neobhajovala staré tradičné Francúzsko a nemala protiimigračné postoje, tak by ma asi nenapadlo čítať jej autobiografiu či si pozrieť jej filmy. No a bola som prekvapená. V knihe je veľa zaujímavých opisov Francúzska i ďalších krajín v 50.-70.tych rokoch (vrátane miest ešte nedotknutých turizmom), prostredia slávnych ľudí a filmového priemyslu... Obzvlášť ma uchvátili pasáže o miestach, ktoré už nie sú (lebo ich tupý dav zničil) a začiatok Brigittinej kariéry. Jej stiesnenosť a plachosť, prirodzenosť a stratenosť som chápala, no neustále opisy toho ako nevie byť sama a striedanie chlapov či reči o záchrane zvierat, šli občas na nervy (a sem tam si odporovala tým, že nechce zabíjanie zvierat, ale následne opisovala aké mäso sa jedlo), no celkovo je to veľmi zaujímavá kniha (a aj to mäso nakoniec prestala jesť :-D).

1 12.07.2023

Neviem do akej miery k tomu prispel slovenský preklad, ale skrátka čítalo sa to strašne. Príbeh bol zaujímavý, mnohé myšlienky uchvacujúce a aj niektoré opisy sa hodili, ale štýl písania je vyslovene na nervy lezúci...až má človek chuť preskakovať celé pasáže. A pritom som si istá, že takýto dej by sa dal vyrozprávať naozaj pekne a poeticky, bez tých strašných zásekov a viet, ktoré k sebe často neladili a neplynuli tak akoby to bolo treba.

Pre ekologicky zmýšľajúceho vegána tu nie je okrem pár faktov s číslami a zaujímavostí nič nové a podnetné. Avšak pre niekoho môže byť zaujímavé prečítať si práve myšlienky osoby z "druhej strany". Vegán by to mohol dať ako darček svojim známym či rodine, ktorých by na vegánstvo asi nikdy nepresvedčil, avšak po prečítaní takejto knihy od "jednej z nich" by mohli aspoň obmedziť svoju spotrebu živočíšnych výrobkov, zastaviť bezbrehé nakupovanie a snáď aspoň nejesť utýrané zvieratá z veľkochovov. Neviem ako teraz po rokoch žije autorka knihy (či lepšie alebo horšie než si predsavzala) a viem, že duchovne nízki jedinci by si síce knihu prečítali, ale nezmenili sa alebo žili trošku inak len na krátku dobu, ale na mnohých by to mohlo mať dostačujúci efekt.

Čakala som niečo iné. Dozviete sa ako pripraviť ježka či vranu, ale o tom aké rastliny zbierať len veľmi málo. Rovnako tu chýba aj množstvo ďalších podstatných informácií a niektoré údaje sú len vytiahnuté zo starých kníh, bez revízie toho či je to naozaj tak. Beletria, ktorá sprevádzala jednotlivé kapitoly bola naivnučká, aj keď čudák z mesta odpadávajúci na zabíjačke asi ulahodil náture typických nielen dedinských Čechov (i Slovákov) s nábehom na rakovinu hrubého čreva a cirhózu pečene :-D

Keď píše knihu vzdelaný, duchovne rozhľadený konvertovaný katolík, môže to byť veľmi zaujímavé. Neviem ako veľmi si to uvedomoval, ale v katolíctve vnímal dosť starých východných duchovných prúdov, ktoré prenikli do kompilácie nazvanej kresťanstvo, naproti tomu kdejaké nedobré, odduchovnelé nánosy možno podvedome od náboženstva odpájal (predtým som od neho čítala len Narniu, takže nie som zbehlá v jeho knihách o duchovne). Kniha je čitateľná pre rôznych ľudí, pričom si z nej môžu vziať rozličné zaujímavé myšlienky a tých je tam veľa. Isté výhrady samozrejme mám, ale kniha o pokušiteľoch a pokúšaných, neznalých a duchovne veľkých, ktorá má byť trefná, úsmevná i poučná sa tvorí ťažko.

1 20.01.2023

Veľká škoda, že to spisovateľka nepojala trochu inak. Dej, charakter postáv i prírodné prostredie boli skvelé, ale niekedy boli opisy príliš obsiahle a inokedy príliš stručné - miestami to chcelo viac vykreslenia, atmosféry, deju, romantiky i toho veľmi rýchlo naznačeného erotična.... ale koniec sa mi páčil. Hoci dotyčného i toho druhého som odhadla hneď.

2 23.12.2022

Veľmi mnohorozmerná kniha písaná nejednotným spôsobom. Je tam toľko rôznych vnemov a myšlienok, sleduje tak dlhý časový úsek, že autorka zrejme ani nemohla napísať knihu, o ktorej by sa dalo povedať, že je celá extrémne úžasná, no niektoré jej časti také sú. Ťažko ohodnotiť hviezdičkami, no rozhodne je to z mnnohých hľadísk uchvacujúca kniha, ktorej osobitú krásu dodáva i to, že ju napísala prírodovedkyňa.

(SPOILER) Až príliš veľa náhod a výrečných postáv, ale bavilo ma to. Naozaj som sa preniesla do danej doby a mala som z toho i umelecký zážitok, len škoda toho konca (tak trochu SPOILER )s moralizovaním a pokazením postavy Matildy, ktorú som vnímala ako netradične vychovanú ženu, intelektuálku, vedkyňu a čarodejníčku, ktorú očaril ten, ktorého nemohla mať, ale s prekážkou si poradila (alebo to bolo bez lásky a brala ho len ako výzvu). Ako keby autor počas písania úplne zmenil jej postavu, až sa z nej napokon vykľulo tamto... skrátka zmarená šanca na úchvatnú hrdinku.

14.02.2022

Jedna z tých strašne slávnych kníh, ktorých posolstvo sa vám snažia vraziť v škole do hlavy....ale ono by sa to tak robiť nemalo a decko zložitú knihu plnú životných tráum, depresií a skúseností aj tak nemôže pochopiť (a už vôbec nie z nejakého naspamäť naučeného obsahu, ktorý aj tak zabudne). No skrátka, o knihe som vedela povedať dve vety, roky po škole som narazila na zaujímavý film Gemma Bovery a napokon som začala čítať knižku a bola som nadšená. Ema je naivná, romantická duša, ktorá nič nemyslí zle, ale zamotáva sa do svojich predstáv, stáva sa bezohľadnou aj voči sebe, nič ju neurobí skutočne šťastnou a samozrejme vieme i nevieme, kde je problém - má povahu istého typu a nemá vhodne naplnený čas; nemá sa s kým o svojich veciach dôverne porozprávať a ani nevie ako na to; dobrácky, zaľúbený manžel do nej nevidí a má smolu na ľudí, ktorí ju využívajú. Nie je to len o žene v jej dobe, ale aj mnohých dnešných.

9 25.09.2021

Kým si človek zvykne (čo môže trvať i 200-300 strán) môže mu to pripadať rozvláčne, zbytočne ukecané a dlhé, ale ako si zvyká a preniká do hĺbky postáv, kniha sa zdá byť čoraz lepšou. Sem tam sa mihnú i naozaj veľmi hlboké myšlienky, ktoré sú trefné v každej dobe. Autorkin jazyk už poznám dosť dôverne a viem čítať pozorne, takže mi bolo hneď jasné kto s kým skončí, avšak chápem mýlky jednotlivých hrdinov.

1 25.08.2021

Okrem toho, že sa dozvedáme veľa o súkromnom živote Pavla Dvořáka a o histórii jeho tvorby, je tu i veľa zaujímavého o starej Bratislave, Budmericiach a iných miestach, práci v socialistickej redakcii novín či v televízii atď.. Len škoda, že knižka nie je dlhšia, myslím, že čitatelia by sa potešili.

1 03.07.2021

Názorný príklad toho, čo sa stane, keď kniha nemá poriadneho editora, pisateľ totiž málokedy zvláda všetku prácu ohľadom vytvorenia hotovej knihy sám. Príbehy sú trošku chaoticky usporiadané a často prídeme k vysvetleniu, čo niektoré slovo či názov znamenajú až po tom, čo sa už mnoho ráz spomenú (áno, samozrejme, čitateľ sa vie všeličo dovtípiť, len to skrátka kazí celkový dojem a dojem pri čítaní knihy sa vytvára inak ako pri živom počúvaní príbehov).... Jednotlivé príbehy hovoria všeličo o živote mladého i starnúceho chlapa v Československu a nie všetko sa týka priamo Tatier. Sú tu vážne i vtipné (a občas chlípne) rozprávania o tom, čo zažívali nosiči, chatári i ďalší ľudia spojení s horami. A je tu i rozprávanie o prítomnosti, politike a blbosti mnohých turistov. Celkovo je táto knižka zaujímavé dielko, len ako píšem, chcelo by to istý dohľad nad jej konečnou podobou.

03.07.2021

Štylistika a usporiadanie textu miestami pokulhávajú, ale oceňujem posolstvo, filozofické úvahy a humor autora. Naozaj zaujímavý počin.

17.06.2021

Snivé a poetické, no zároveň prosté; filozofické, plné prírody a svetla letnej severskej noci; odohrávajúce sa v dobe, ktorá tu už nie je, ale zároveň akoby tu bola stále, až naveky. Autor zaujímavo spracoval striedanie sa príbehov rôznych postáv i ich časové usporiadanie. Niekto menej vnímavý a nedočkavý by z toho mohol mať v hlave trochu zmätok, ale mne sa netradičnosť spracovania veľmi páči, dodáva to knihe zvláštne čaro.

23.05.2021

Moja prvá kniha od Storla a som z nej nadšená. Je plná úžasných príbehov o úžasných účinkoch rôznych rastlín. Autor spomína množstvo zaujímavostí od názvoslovia používaného v rôznych kútoch sveta (a názvy samotné niekedy veľa prezrádzajú), cez používanie v dávnej minulosti, duchovné súvislosti až po rôzne humorné, napínavé i strašné príbehy vrátane jeho vlastných, vďaka ktorým si čitateľ i lepšie zapamätá, na čo sa mu ktorá rastlina môže zísť.

1 03.05.2021