Silmarien komentáře u knih
Ano, takto nejako si predstavujem zbytocne nadstavenu trilogiu. Mozno to zachrania dalsie diely, ze z toho bude nova trilogia, ale takto sa len vsetko, co pekne dopadlo, pokazilo.
Z Jacea je sibnuty martyr, z Clary sibnuta hrdinka, z Aleca ziarlivy saso, vztah Jocelyn a Luke sklzne do akejsi trapnosti, aby bol dobrym podkladom pre dej (party v Ironworks?)... vobec ma to nedojalo.
Jedine pozitivum vidim v linii Simona a s tym spojenych Isabelle, Maiu a Kyla, ktora sice ma byt hlavnou, ak som to dobre pochopila, ale prosto nie je, na mna tak vobec neposobila.
Kvitujem zaverecne rozuzlenie (nie to uplne zaverecne, to bol otras, ale zaver Simon-Clary-Jace-demonka), to bolo naozaj efektne a moja romanticka dusa bola velmi spokojna. Az kym to nepokazil uplny koniec.
Citalo sa to dobre, ale ja som bola vacsinu knihy skor sklamana a tahala som to ku koncu, nech to mam za sebou, nez ze by som sa tesila, co bude na dalsej strane. A tak by to asi nemalo byt. Na druhej strane chapem, ze zaryti fanusikovia su za toto pokracovanie radi. Keby Lucy Maud Montgomeryova napisala o Anne a jej potomkoch dalsich osem knih, tiez by som si ich precitala s nadsenim (pravdepodobne bez ohladu na to, ako by boli napisane, len aby som zozbierala par criepkov z ich zivotov).
(citane 10/2016)
Preco to nie je trilogia? Preco to pokracuje?
Takto by to bolo idealne. Zaver zaujimaveho pribehu z pekneho noveho sveta. Ovladne Valentine svet? Ako sa Jace a Clary vyrovnaju so svojimi citmi? Ako Simon zvladne svoje nove "ja"? Preberie sa Jocelyn? Dostane Luke sancu povedat jej, co k nej citi? Ako sa rozhodne Sesia?
Mnozstvo otazok, na vsetky dostaneme odpovede. A viac. Pribeh je plny napatia, nerobi sa tu az tolko hlupych rozhodnuti (hoci zaciatok tomu uplne nenasvedcuje), nad Sesiou sa stahuju valentinovske mracna a zaverecny suboj bude mat svojich hrdinov i obete. Ako obvykle.
Nuz a este vzdy je tu Magnus. Lebo velkobosorak Brooklynu je vsade tam, kde sa nieco deje.
(citane 10/2016)
Dej pokracuje tam, kde v jednotke skoncil. Jocelyn je v bezvedomi, Clary a Jace a Simon su v divnom trojuholniku, vsetko je akosi na hlavu postavene a Valentine postupne uskutocnuje svoj plan...
Cela kniha je totalne prespikovana akciou, ale po docitani som mala pocit, ze sa vlastne nic nestalo. To, co sa stihlo pokazit, sa v podstate napravilo, to co sa nevyriesilo a nevysvetlilo v jednotke, sa nevyriesilo a nevysvetlilo ani tu. Par naznakov, niekolko podruznych veci. Pride mi to klasicka menej vydarena dvojka, ako sa to stava v niektorych trilogiach (moment, toto ale nie je trilogia). Beriem to ako dlhy nadych pred zaverom a dufam, ze trojka za to fakt stoji.
(citane 10/2016)
Clary ide s kamošom Simonom do klubu, kde zbadá pár podozrivých indivíduí. Vyberie sa samozrejme za nimi a zamotá sa do totálneho kolotoča fantasy sveta, do ktorého zrejme tak nejako patrí aj ona sama, len o tom ešte nič nevie.
Je to prudko čitateľné. To je veľký bonus. Ostalo veľa nedovysvetleného (napriek dlhším vysvetľovacím častiam), takže som zvedavá, ako sa to rozuzlí v ďalších dieloch. Máme tu klasický model hrdinky vrhnutej do situácií, na ktoré nie je pripravená, hoci pre ne má absolútne predispozície, a tak samozrejme zo všetkého vyviazne s viac-menej zdravou kožou. Keď si neporadí sama, vždy má po ruke hrdinu, ktorý ju zachráni. Nesmieme tým pádom zabudnúť na tútora, ochraniteľského krásavca, s ktorým sa celý čas hrdinka doberá, čím skrýva rôzne city nielen pred ním, ale aj pred sebou. A je tu samozrejme aj jemne žiarlivá sokyňa a večný "len kamarát".
Keby som mala o 10-15 rokov menej, asi by som dala o hviezdu viac, takto je to 3,5 a teším sa na pokračovanie :-)
Najlepší boli Magnus a Luke :-)
(čítané 10/2016)
Partia chlapcov v 60-tych rokoch dostava svoj prvy obciansky preukaz.
O tom to ale v podstate vobec nie je. Okno do ceskoslovenskej spolocnosti v komunizme nam Sabach ponuka cez drobne perlicky zivota niekolkych chlapcov, ktorych osudy utrzkovito sledujeme az k revolucii.
S humorom a nadnesenim Sabach opisuje situaciu vyrastkov a vecnych rebelov proti systemu reprezentovanemu policajtmi. Napriek vtipu sa vsak clovek az tolko nezasmeje. Ale to je len dobre. Za mna velmi zaujimavy pocin. Taka jednohubka na vecer s hlbsim zmyslom.
(citane 9/2016)
Surová, ako tá krajina, ktorá nie je pre starých. Urobené rozhodnutia, nesprávne výbery, zmierenie sa so životom aj situáciou. Boj aj odvaha urobiť nevyhnutné. Starý detektív ešte stále túžiaci zachrániť spoločnosť zosobnenú tými "svojimi" ľuďmi.
McCarthy sa nehrá, ale vy až do konca dúfate, že by to mohol byť vtip, že sa všetko skončí inak. Ale nikdy to tak nie je. Je to len tak, ako to má byť.
Krátka rozprávka pre predškolákov o tom, ako Rebeka ku kamarátom prišla.
Krásne ilustrácie, príbeh veľmi jednoduchý, ale milý. Môže byť.
Množstvo pekných myšlienok, surových i nežných zároveň rozdelených do štyroch častí. Najviac ma oslovila druhá, občas som mala pocit, že čítam knihu motivačných citátov, inokedy som sa pristavila na konkrétnych stranách vďačná za písmenká na nich.
Tak zbabelo dávam stred, aby som nemusela pitvať stranu po strane pre lepšie rozhodnutie a mohla si nechať len ten záverečný dojem z celej knihy. Ten si chcem pamätať.
(p. s. slovenský preklad je podľa mňa dobrý, ale rada si prečítam aj originál)
Kupila som si tuto knizku len preto, aby som mala nieco "intelektualskejsie" na citanie pri vsetkych detektivkach a historickych romanoch. Ale bol to skvely vyber.
Chvilu som ju nechala doma odpocivat a az neskor som sa pustila do styroch hostin, na ktore pozyva Jakob Seinfeld chlapca Zajdeho. Jeden z troch otcov svojho syna. Traja otcovia, jeden syn? Vselico sa stava a nic nie je nemozne. Aspon nie v tomto spolocenskom romane od Meira Shaleva.
Musim priznat, ze mi trvalo dlhsie, kym som sa zacitala a knizka nema "grady", skor si tak plynie. Treba jej dat sancu, ma svoje caro.
Poziciam si uryvok (jemne ale len jemne spoilerovy):
"Rozprávka o lejaku, o vode stúpajúcej vo vádí, o klamárskom revizionistovi, o manželovi, ktorý otáľa, a o manželke, ktorá bola neverná, prišla o dcéru a prišla žiť a pracovať do maštale vdovca, ktorého kravy dojila a ktorého deti vychovávala...
Rozprávka o handliarovi, ktorý nevie šoférovať, o dieťati, nad ktorým nemá vládu smrť ani žiadostivosť, o papierových loďkách, o odstrihnutom vrkoči...
No vrkoč bol schovaný, had uštipol, albín prišiel, klamár klamal, manžel otáľal, žena otehotnela a tam, v maštali, žila, pracovala, spala, plakala a porodila syna, nad ktorým smrť nemala vládu...
Samozrejme, že to tak bolo. Ak to tak nebolo, tak teda ako?"
Pribeh o vasni a o ludskom osude sa pise na zadnej obalke. A nic viac k tomu netreba.
(čítané 4/2016)
Vtipná knižka s dobrou grafikou. Plná problémov, chaosu, ale aj milých prekvapení na cestách. Fekálny (ne)humor included.
Bolo to fajn.
Mám rada príbeh o Shackletonovej expedícii, Messnerov Wild nie je prvá kniha, ktorú som o nej prečítala. Preto som príliš neváhala, keď som ju kedysi zahliadla ako e-knihu v nejakej zľave a kúpila si ju napriek tomu, kto ju napísal. Napriek, pretože Messnerov pátos-filozofický štýl mi nesedel už v príbehu o dobývaní Matterhornu. Inak to nebolo ani v tejto knihe. Príbeh o Shackletonových a Wildových expedíciách bol dobrý. Opis boja o prežitie po zovretí driftujúcim ľadom a neskôr na Sloňom ostrove bol výborný... ale filozofické debaty medzi hlavnými hrdinmi a vnútorné myšlienkové pochody Franka Wilda ma občas znervózňovali, lebo som im jednoducho neverila. A to som asi mala.
Jedna veľká depresia. Zničené osudy, nesprávne rozhodnutia.
Ale aj zaujímavé opisy a občas kvapka nádeje.
Rozhodne to nebudem čítať druhýkrát, ale keby aj prvá polovica knihy bola taká ako druhá, dosť by to pomohlo, rozbeh bol veľmi pomalý a veľmi dlhý.
Príjemná oddychovka z lekárskeho prostredia, dala som na odporúčanie kolegyne, keď som ju poprosila, nech mi nájde niečo "klasické z lekárskeho prostredia, kde bude hlavnou postavou žena a nebude to nič typu Robin Cook". Dostala som starosvetský príbeh s mnohými výrazmi z lekárskej terminológie, prípadom, ktorý bolo treba riešiť, byrokraciou, mocným mužom v pozadí, tvrdohlavou ženou, náznakmi feminizmu a zároveň to bolo všetko namiešané v príjemne sa čítajúcom príbehu, o ktorom sa mi možno nebude snívať nadšením, ale ktorý rozhodne neurazil.
Osamelý príbeh o osamelej ceste na pobrežie. Postupne sa dozvedáme aj čosi z Michellinej minulosti, ale príbeh ako taký nijako nepitve, čo sa stalo v krajine, len v náznakoch si domýšľame. Ilustrácie nedopĺňajú príbeh, samy sú tiež príbehom, kde text a obraz tvoria harmóniu a jedno bez druhého by nefungovalo, musia byť spolu.
Nebolo to úplne na 4 hviezdy, tak 3,5*.
Ale malo to všetko to, čo by som ocenila ako dieťa na prelome na I. a II. stupňa. Bolo to milé, svižné, bolo tam tajomno, triky a mágia. Vhodný starší mentor, noví priatelia - každý z nich iný a práve preto utvorili tak dobrý tím. Malo to vtipné vsuvky, možno jemne prvoplánové, ale ja som mu to zožrala aj dnes, takže ako "middle grade" dieťaťu by mi to prišlo skvelé.
Ak u nás niekedy vyjde pokračovanie, rada si prečítam, do čoho sa Carter a zvyšok partie znovu zamiešajú. A možno preskúmame aj ďalšie zákutia obchodu pána Vernona.
Na Všetky Larine vojny som s napätím čakala a kúpila si ich hneď po vydaní. Ale dátum vydania padol na obdobie, keď som mala veľmi málo času a keď už som čas na čítanie mala, bolo to v nemocnici, kde som mala so sebou len čítačku... až mi napokon na Laru ostal deň a pol predtým, ako mal prísť Wojciech do Bratislavy na besedu, na ktorú som chcela ísť rozhodne už s prečítanou knižkou. A tak sa z Lariných vojen stala jednohubka...
Jednohubka, ktorá bola i románom. Príbeh, ktorý začína skoro poetickým opisom minulosti takmer idylického nažívania na Kaukaze na oboch stranách hranice medzi Gruzínskom a Čečenskom. Opisy prírody a doliny Pankisi otvárajú aj príbeh Lary. A ten plynie tak pozvoľne ako plynul aj jej život a vy si ani neuvedomíte, ako ste sa dostali do tej hroznej časti... do časti, kde už niet miesta pre idylické opisy, len pre drsnú realitu a prebudenie sa do radikálneho boja džihádu. Presne ako sa doň náhle prebudila aj Lara predtým ako prehrala ďalšiu zo svojich vojen.
Ale jej odkaz je jednoduchý. Treba žiť, nie umierať.
Solídne pokračovanie ságy, osudy sa zamotávajú, problémy sa vynárajú a riešia. Demelza sa snaží zvyknúť si v novej úlohe a potkýna sa i vstáva na svojej novej ceste spoločnosťou.
Môj prvý Coelho. Čítaný kvôli jednej výzve. Dlho som sa mu vyhýbala, od čias boomu okolo neho, ale Rukopis z Akkry sa mi páčil. Nechcem ho prirovnávať k Prorokovi od Džibrána, ale trochu mi ho pripomenul. Nesúhlasila som so všetkým, čo Grék Kopta povedal zhromaždeniu pred sebou, ale mnohé myšlienky boli zaujímavé.
Možno si od Coelha ešte niekedy niečo prečítam... niekedy.
P. S. Áno, páčil sa mi preklad! (svk)
Krásna "poirotovka" tento raz bez Hastingsa, ale zato s Ariadne Oliverovou. Nechýba tomu atmosféra, klasické postavy a rôzne odtiene ľudskej povahy, ostatne, ako je pre Agathu typické. Napriek tomu, že som uhádla vraha, sa celý prípad odohral inak a opäť raz bol čas strávený s detektívom, ktorý musel ponamáhať svoje šedé mozgové bunky, veľmi príjemný.
Ďalší výborný Connelly. Harry rieši 20 rokov starý prípad, ignoruje byrokraciu a opäť sa ocitne v riadnej kaši. Dočká sa "Snehulienka" Anneke po 20 rokoch spravodlivosti? (A keďže je to Bosch, všetci vieme, že táto otázka je len rečnícka.)