tartan komentáře u knih
Heinlein je považovaný za jedného z najväčších spisovateľov sci-fi, dokonca sa stal jej prvým veľmajstrom, keď začali v USA udeľovať tento titul. Mne však rezonuje v hlave jeho charakteristika od iného velikána žánru I. Asimova, ktorý ho vo svojej autobiografii napriek zjavnému rešpektu a dlhoročnej známosti nevykreslil práve v lichotivom svetle. Nerozumiem veľmi tomu, prečo je práve táto jeho kniha takou klasikou, ale celkom rozumiem tomu, prečo je vnímaná tak kontroverzne. Mňa veľmi nenadchla, ani dejom, ani formou, ani svojou pochybnou filozofiou, aj keď svoje kvality i nápady rozhodne má a uznávam, že military sci-fi by bez nej možno vyzerala inak, rozhodne by inak začala. Paradoxne, zaznávaná filmová verzia P. Verhoevena z r. 1997 má napriek svojej béčkovosti z môjho pohľadu rozhodne lepší ťah na bránku. Bod k dobru má však u mňa Heinlein za využitie Rodgera Younga (meno vesmírnej vojnovej lode z románu podľa skutočného amerického vojaka, ktorý hrdinsky padol v Pacifiku počas 2. svetovej vojny). Ak nepoznáte, dajte si baladu o Rodgerovi Youngovi, je to dojímavý vojnový song... https://en.m.wikipedia.org/wiki/The_Ballad_of_Rodger_Young
Koniec vojny na Ukrajine je stále v nedohľadne, hoci to mala byť len niekoľkodňová špeciálna operácia. Slovenský reportér Tomáš Forró ponúka vo svojej knihe Spev sirén unikátny a zasvätený pohľad do samého srdca rusko-ukrajinskej vojny, na obyčajných i neobyčajných ľudí a ich príbehy, ktoré tvoria nezameniteľné osobné čriepky tejto monumentálnej vojnovej mozaiky. Je to kniha, ktorá nedáva a ani nemôže dať odpoveď na všetky otázky, ale ktorá zatína veľmi hlboko, ľudsky a obnažujúco do všemožných aspektov tohto pretrvávajúceho konfliktu. Konfliktu, ktorý je stále neotočeným kľúčom do budúcnosti a závisí trochu aj od nás, ktorú budúcnosť nakoniec odomkne.
Vydavateľstvo Absynt ku knihe zároveň pripravilo aj seriu podcastov, ktorú si môžete vypočuť napr. tu https://open.spotify.com/show/1iRll35o2ZpIKWm3A6nApr?si=X3sEOwbLTO2H4Hk0NJPlKw
Nepopieram, že som sa narodil ako Slovák, ale vedz, že vzdelaním som Germán, vznešenosťou Uhor a súčasným zamestnaním dušpastiera Ilýr. Prečo sa neprestávaš čudovať, šľachetný a láskavý čitateľ?! Vidíš, čo ma podnietilo k zverejneniu činov starobylých Slovanov a čo ma k tomu povzbudilo. Je to láska k historickej pravde a nenávisť k výmyslom, ktoré pod maskou spoľahlivosti sa dokola rozširujú a píšu o Slovákoch. Netrápi ma totiž nijaký iný dôvod, len to, aby vyšlo na svetlo pravda, ktorú kedysi potopili v hlbinách...
...prihovára sa vznešene k čitateľom v úvode svojej knihy o dejinách slovenského národa z roku Pána 1780 (s dovolením najvyšších predstavených) Juraj Papánek. To milému Georgiusovi samozrejme nebráni, aby vzápätí nepredstavil zvedavým čitateľom kompletne vymyslenú dynastiu slovenských kráľov ešte z obdobia pre narodením Krista, veľkomyselne k nim nezaradil aj historicky známych germánskych vládcov od Markomanov a Kvádov ako Marobuda, Katvaldu či Vannia, či dokonca za Slovanov neoznačil aj samotných Markomanov. Nuž ale cení sa aj snaha a hoci dnes môžeme túto svojím spôsobom tiež starobylú Papánkovu knihu brať už len ako historickú kuriozitu, primát prvého uceleného diela o dejinách Slovákov jej už nikto nezoberie. Nepochybne zaujímavé zároveň je, že jej prvý preklad do slovenčiny z pôvodnej latinčiny vyšiel až v roku 2018. Tomuto novodobému vydaniu z formálnej stránky inak prakticky nie je čo vytknúť, pretože ponúka nielen slovenský preklad, ale aj reprint komplet celého pôvodného vydania knihy v latinčine, takže si prípadný záujemca môže precvičiť znalosť tohto jazyka a zároveň si ho porovnávať s prekladom (čo je inak prednosť celej tejto vydarenej edície).
Už od detstva som počúval "kecáš ako Palacký", či "si ukecaný ako Palacký". Nuž, otec moderného českého dejepisectva vošiel do dejín nepochybne aj týmto spôsobom. Čírou náhodou som nedávno narazil na nové vydanie (a preklad, pretože dielo vyšlo pôvodne v nemčine a latinčine) jeho útleho pojednania o mongolskom vpáde v roku 1241. Táto prácička z roku 1842 však až taká ukecaná, minimálne rozsahom (48 strán), nie je. Palackého kritický rozbor prameňov k mongolskému vpádu so zvláštnym ohľadom na ich údajnú porážku pri Olomouci je stále peknou ukážkou historickej analýzy, aj keď viaceré (vlastne väčšina) fakty a závery z tejto jeho práce boli už dávno a jednoznačne prekonané, predovšetkým toľko Palackým obhajovaná autenticita a pravosť Rukopisov královédvorského a zelenohorského. O niečom svedčí aj fakt, že knihu vydala Česká spoločnosť rukopisná, teda obhajcovia pravosti spomínaných rukopisov. Aj preto treba k tejto knihe pristupovať skôr ako k historickej kuriozite, než k hodnovernému zdroju informácií, hoci niektoré Palackého závery o mongolskom vpáde nie sú celkom bez zaujímavosti (napr. prečo Mongoli neprenikli ďalej do Európy - podľa Palackého aj preto, že vo svojich zdrvujúco úspešných ťaženiach v Poľsku a Uhorsku utrpeli predsa len ťažké straty a až tak by im už nevyhovovali ani geografické podmienky západnej Európy, čo v podstate platí aj dnes; to, že ich zastrašili statoční a udatní Češi, to by som si už taký istý nebol, udatnosť Čechov pritom nespochybňujem).
Malá, ale úžasná knižočka plná skvelých máp zobrazujúcich dejiny sveta od paleolitu po druhú svetovú vojnu. Vzhľadom k vreckovej veľkosti je niekedy nevyhnutné použiť lupu, ale inak knihe prakticky nie je čo vytknúť a aj tá jej veľkosť, resp. spratnosť môže byť naopak niekým vnímaná paradoxne ako výhoda.
Ohromne vtipne napísaná knižočka o archeológii od archeológa (takže vie, o čom píše). Pár citátov pre predstavu:
Chcete urobiť kariéru ako archeológ? To v žiadnom prípade nie je ľahké, pretože kariéra archeológa sa od začiatku nachádza v ruinách.
Prednášajúci - ten, ktorý hovorí, zatiaľ čo ostatní spia.
Jama na kôl - akákoľvek jama príliš malá na to, aby mohla byť jamou na odpad.
Jama na odpad - akákoľvek diera príliš veľká na to, aby mohla byť jamou na kôl.
No a v takomto nadnesenom duchu sa nesie celá knižka, nie je to vyslovene dehonestujúce, iba vtipné a popritom sa čitateľ dozvie aj celkom pekné množstvo zaujímavých informácii. Asi toľko, aby mohol v akejkoľvek spoločenskej konverzácii pri troche šikovnosti úspešne blufovať o archeológii.
Svojím spôsobom brilantná Crichtonova historicko-hororová mystifikácia vychádza zo skutočných zápiskov arabského vyslanca a cestovateľa Ahmada ibn Fadlana z 10. storočia, skombinovanými so známym staroanglickým príbehom o Beowulfovi. Známejšia je nepochybne filmová verzia, ktorá je, jemne povedané, viac guilty pleasure ako dobrý film, ale aj táto útla knižočka má svoje čaro, ktoré sa čiastočne podarilo pretaviť aj do filmu.
Draci a parníky
Škótsky spisovateľ Anthony Ryan patrí podľa mnohých k najlepším súčasným autorom fantasy. Jeho predchádzajúca séria Stín krkavce ma síce zatiaľ napriek výborným ohlasom minula, ale keď vyšiel Oheň probuzení, prvá kniha série Draconis Memoria, zbystril som pozornosť. Hlavným dôvodom bola netradičná kombinácia drakov a parníkov.
Vyše 600-stranový román síce vzbudzuje na prvý pohľad rešpekt, ale keď sa doň začítate a nečakane rýchlo sa dostanete až na jeho koniec, budete chcieť hneď pokračovať ďalej. A druhý diel vychádza až o pár mesiacov. Oheň probuzení pritom ponúka hneď tri romány v jednom: špionážny thriller, dračiu fantasy a steampunkový námorný vojnový román. Tri hlavné línie prepletá autor postupne, kapitolu po kapitole, pričom pohľad na prebiehajúce udalosti sprostredkúva cez trojicu hlavných hrdinov - tajnú agentku Lizanne Lethridgovú, zlodeja Claydona Torcreeka a námorného dôstojníka Corricka Hilemora. Prví dvaja sú zároveň Krvožehnaní, čo znamená, že pomocou vzácnych elixírov vyrábaných z krvi rôznych dračích druhov disponujú , hoci len na obmedzený čas po ich užití, výnimočnými schopnosťami.
Originálny koncept drakov, ktorí slúžia nielen ako nedobrovoľná zásobáreň najvzácnejšej suroviny, poháňajúcej doslova celý svet (napríklad sa využíva, hoci nielen výlučne, na pohon lodí), dopĺňa výborne a do detailov premyslený svet. Tu autor nepochybne zúročil svoje historické vzdelanie i predchádzajúce dlhodobé zamestnanie v štátnej správe. Príbeh však predovšetkým tiahnu postavy a tie, nielen spomenuté hlavné, sú jednoducho skvelé a nemožno si ich neobľúbiť. Všetko to korunuje brilantne napísaná akcia, či už ide o spektakulárny opis námorných bitiek, zdrvujúcich útokov draggov (ako sa nazývajú v tomto svete draci), alebo fenomenálnu špiónsku akciu, za akú by sa nemusel hanbiť ani James Bond.
A o čo v románe vlastne ide? Napovie záverečný odsek:
Trochu se zasmál a očime těkal po jeho tváři, zjevně jako by ho poznával. "A mě byste střílet neměl už tuplem. Zvlásť když spolu budem zachraňovat svět."
Už aby tu bol druhý diel!
Anotácia na iba druhý román mladého slovenského spisovateľa Rolanda Oravského, ktorý je inak lekár a lovec šarlatánov (http://www.lovcisarlatanov.sk/about/), láka na strhujúce a hrôzostrašné vyšetrovanie záhadných udalostí spojených s bežným letom raketoplánu na vesmírnu kolóniu.
Na necelých dvesto stranách sa prenesieme do neďalekej budúcnosti, kde ľudstvo už dokázalo vybudovať monumentálnu vesmírnu stanicu na Mesiaci (Orbitu) i kolonizovať prvé planéty (Elipsu a Hypnos). Obraz nádejného kozmického progresu je však naštrbený nelichotivou politickou situáciou na Zemi, v románe sústredenou na Európu, ktorá je zmietaná náboženskými nepokojmi. Zobrazenie a odôvodnenie náboženských nepokojov spojených s búraním kresťanských kostolov a ich bránením militaristickými kresťanskými skupinami, pričom náboženskí "utečenci" hľadajú svoj nový domov na mesačnej základni, je asi najslabšou časťou knihy, pretože pôsobí najmenej presvedčivo. Na druhej strane, istý predobraz v histórii to má, stačí si spomenúť na náboženské dôvody prvých európskych migrantov v Amerike. Náboženský faktor zároveň zohráva dôležitú úlohu pri vysvetľovaní i eskalácii záhady nečakane odmlčanej vesmírnej lode a osudu jej posádky.
Opis toho, čo sa stalo, samotného vyšetrovania spojeného s množstvom lekárskych a odborných záležitostí, je, naopak, najsilnejšou časťou románu. Logicky, keďže autor je, ako som už spomenul, lekár. Predovšetkým sa však autorovi už od úvodných strán podarilo presvedčivo vybudovať napínavý príbeh so zaujímavými postavami a zasadiť ho do celkovo realisticky vyzerajúcej blízkej budúcnosti. Samotné vyšetrovanie záhady a postupné odhaľovanie toho, čo sa vlastne stalo, ako sa to stalo a kto alebo čo za to môže, je potom minimálne tak strhujúce, ako to naznačuje anotácia a uznanlivo by na to celé prikývol aj Isaac Asimov.
V tieni Zeme by tak rozhodne nemala zostať v tieni čitateľského záujmu. K tomu by jej mohla dopomôcť aj skvelo vyzerajúca obálka, naozaj neveľký a na dovolenku či dlhý zimný večer (bude stačiť jeden) ideálny rozsah, ako aj stále menej vzácny fakt, že aj na Slovensku máme autorov, ktorí dokážu napísať výborné príbehy, ktoré zabavia i poučia.
Už podľa názvu je zrejmé, že tento zborník ponúka veľkú rôznosť. Tá rôznosť je však skôr v kvalite a v dĺžke jednotlivých poviedok, ako v ich variáciách na sci-fi a fantasy témy, hoci aj na to príde. Poriadna sci-fi je tu vlastne iba jedna – tá Fabianova, ktorá patrí zároveň k tomu najlepšiemu, čo zborník ponúka (a pravdu povediac, bola aj hlavným dôvodom, prečo som si túto knihu vôbec kúpil). Z ostatných poviedok ma zaujali obidve od Pavlovského, netradične humorná upírska od Kazdu a najmä skvelá Zdvorilostná návšteva od Antonína. Okrem Fabianovej sci-fi, ktorá má hororový nádych, sú všetky ostatné, ktoré som spomenul, viac či menej humorné, každá iným spôsobom, všetky však spoľahlivo pobavia. Čo sa ostatných poviedok týka, je to tam s (nielen) tou zábavnosťou oveľa horšie. Ľahko nad priemer sa vyhupuje iba Zapsaný osud od Lívie Hlavačkovej, zvyšná šestica poviedok ma oslovila málo až vôbec – u niektorých som ani nepochopil, o čom to vlastne boli. Výsledné hodnotenie knihy je napriek tomu vyššie – už len preto, že zábavnosť a rozsah poviedok, ktoré sa mi páčili, je ďaleko väčšia a väčší, než tých, ktoré nie. A naozaj škoda, že tam tej sci-fi nie je viac – veď podľa názvu aj podľa obálky to malo byť fifty-fifty.
Praotec všetkých severských detektívok, ktorému jeho moderní nasledovníci svojimi kvalitami nesiahajú ani po členky.
Priemerný historický thriller, ktorý je pre čitateľov z Čiech a Slovenska zvlášť zaujímavý tým, že upriamuje detailnú pozornosť na kľúčový okamih dejín, keď sa rozhodovalo o nás bez nás. Autor je známy tým, že si historický background svojich príbehov vie dobre postrážiť, no napriek dramatickosti opisovaných udalostí a predovšetkým ich konzekvencií, mi to miestami prišlo nudné a bez iskry. Zvlášť citeľné to bolo najmä pri historických postavách, ktoré niekedy pôsobili len ako figúrky. Do istej miery nepochopiteľné sú aj sympatie a autorov vcelku pozitívny postoj k britskému premiérovi Nevillovi Chamberlainovi. Áno, v tom krátkom čase bol oslavovaný ako hrdina, pretože zabezpečil "mier pre naše časy", ale veľmi rýchlo sa to celé ukázalo ako chiméra a história ho právom zaradila k najväčším "lúzrom" dejín...
30 September 1938
My good friends, for the second time in our history, a British Prime Minister has returned from Germany bringing peace with honour. I believe it is peace for our time. We thank you from the bottom of our hearts. Go home and get a nice quiet sleep.
3 September 1939
This morning, the British ambassador in Berlin, handed the German government, the final note, stating that unless we heard from them, by 11 o'clock, that they were prepared at once, to withdraw their troops from Poland, a state of war would exist between us. I have to tell you now, that no such undertaking has been received, and that consequently, this country is now at war with Germany. ... We have a clear conscience; we have done all that any country could do to establish peace. The situation in which no word given by Germany's ruler could be trusted, and no people or country could feel itself safe had become intolerable ... Now may God bless you all.
Šírka záberu a naozaj veľmi bohatá obrazová zložka neumožňujú vyniknúť kvalite textu, ale aj tak je to pre každého záujemcu o vojenské dejiny výborný a vizuálne pútavý sprievodca touto pohnutou oblasťou ľudských dejín.
Štipka sci-fi, kúsok hororu, dávka napätia, závan romantiky, slaná chuť mora a inteligentná mimozemská príšera cudzopasiaca vo veľrybe, a to všetko v 19.stor. – no proste dokonalý miš-maš, ale napodiv, bolo to celkom fajn.
Možno sa tejto knihe dajú vytknúť nejaké formálne nedostatky, je to však vrchovato zábavné čítanie (ak by som mal voľne parafrázovať zadnú stranu obálky: „Najlepšia predpotopná fantasy ever!“), k tomu nadupaná akcia, charizmatický hrdina (a čo keď je po smrti) a veľmi otvorený koniec, dávajúci nádej na ďalšie podobne skvelé dobrodružstvo.
Už dlho som nečítal strhujúcejšiu fantasy. Originálny svet, sympatické postavy, skvelá akcia. Jednoduchý, ale premyslený a niekoľko línií prepletajúci dej začína in media res, uprostred štátneho prevratu a ženie sa rýchlosťou guľky vystrelenej a urýchlenej prachmajstrom až do samého konca tejto uzavretej trilógie. Ohromujúce magické súboje, epické bitky medzi armádami s premyslenými stratégiami a účinnými taktikami, ale aj odhodlané detektívne vyšetrovanie a intenzívne bitky telo na telo v temných uličkách. Samozrejme, našli by sa aj nejaké výhrady (niektoré veci by zaslúžili viac vysvetliť, niektoré nedávajú veľmi zmysel), ale celkový dojem je výborný a ak hľadáte niečo akčné, epické a magické, jedným slovom fantastické ;-), tak táto McClellanova prachmajstrovská trilógia je tá správna voľba.
Má to len pár strán, ale koľko čara to dokáže v takom dieťati (ako som býval ja, napr.) len vyvolať!
Hodnotím maximálne, pretože mám túto knihu rád. Napriek istým zjednodušeniam a viacerým chybám ponúka jej autor trefné a vzhľadom k rozsahu adekvátne zhrnutie 50 najznámejších a najvýznamnejších bitiek svetových dejín (pridané sú navyše Lipany a Biela Hora, ktoré spracoval český historik Petr Čornej). Texty sú písané svižne a s britským zmyslom pre humor, výborne sa čítajú. Každú bitku uvádza prehľad bojujúcich strán, dopĺňa mapka a niekoľko ilustrácií, plus kde-tu krátke encyklopedické texty v rámčeku. Význam bitiek a ich kontext v dejinách je vždy zdôraznený na konci každej kapitoly a dodáva oprávnenosť názvu knihy. A hoci by sa určite dalo diskutovať o ich výbere, autor si ho vie rozhodne v každom jednom prípade skvelo obhájiť a vysvetliť.
Prvá a najlepšia kniha Toma Clancyho, ktorá sa dočkala aj úspešnej a dobrej filmovej adaptácie so Seanom Connerym ako kapitánom ruskej ponorky.
„Vyzáblá postava odletěla dozadu, tahajíc za sebou ohnivý ocas a smyčky slizkých střev. Narazila do objemné balzamovací rakve a převrátila se dovnitř. Natronová směs vyšplíchla. "Tak to vidíš, šmejde,“ přistoupil barbar k nádobě a dopřál si alespoň krátky pohled na vykuchanou mrtvolu tonoucí v olejovité tekutině. „A říkali, že my seveřané neovládáme umění mumifikace!"" Od Ďura mám prečítané skoro všetko, ale conanovky (napísal tri, resp. štyri, ale Conan a svatyně démonů je vlastne prepracovaná staršia Conan a stíny Hyrthu) sa mi zatiaľ nejako vyhýbali. Keď bola pred časom v Bratislave veľmi zaujímavá výstava o pokladoch a tajomstvách kráľa Tutanchamona, s nadšením som si ju prezrel a na následnú dovolenku k moru som si takto správne navnadený pribalil práve túto doma už dlhšie sušenú "egyptskú“ Ďurovu conanovku. A ako píše sám autor na svojich stránkach (http://cervenak.sk/clanok/41-conan-a-dvanact-bran-pekla), je to vážne petelica, na ktorú má byť prečo hrdý. Svoje zážitky z návštevy Egypta a jeho pamiatok pretavil do skutočne pôsobivého, až omamného a zároveň dravo pulzujúceho akčného a dobrodružného príbehu, ktorý svojimi exotickými, epickými a v neposlednom rade aj tými erotickými obrazmi miestami berie dych. A rozhodne je to dokonalé dovolenkové čítanie. No a, pokiaľ ste nevideli ešte tú výstavu (bola už aj v Čechách), tak tú si určite tiež nenechajte ujsť ;-)