tartan komentáře u knih

Keby som mal hodnotiť túto výberovú antológiu originálnych poviedok, podľa jej zostavovateľov autoritatívne reprezentujúcich subžáner meč a (temná) mágia, iba podľa matematického spriemerovania mojich hodnotení jednotlivých poviedok, bolo by to iba za tri hviezdičky. Za tú snahu ponúknuť čo najširšie spektrum rôznorodých príbehov, z ktorých každý (okrem jednej svetlej, vysoko literárnej výnimky) spĺňa, samozrejme v rôznej miere, kvalite a k subjektívnej čitateľskej spokojnosti, atribúty od tohto subžánru očakávané, však hodnotím o hviezdičku viac. Táto kniha ma potešila hneď troma vynikajúcimi poviedkami – od Eriksona, Cherryhovej a Lyncha – pričom najmä tá od posledne menovaného ma uchvátila natoľko, že sa presunula hneď do mojej Top 10. Za nadpriemerné považujem ešte poviedky od Parkerovej, Lebbona a Abercrombieho. Ostatným vždy chýbalo niečo, čo by ich v mojich očiach pozdvihlo nad priemer (Enge, Nix, Silverberg, Keyes, Leeová, Kiernanová), alebo ma proste až tak nebavili, či vyslovene nudili (Cook, Moorcock, Shea). Za úlet považujem Willinghamov kraťas, ibaže by to bol (ne)podarený vtip. Každopádne je aj toto stokrát čitateľnejšie a zmysluplnejšie ako Wolfeho Krvavé klání, čo je , podľa môjho skromného názoru, stultitia maxima. Veľmi pekne je napísaná aj úvodná štúdia či predhovor, kde sa mi páčila najmä veta: „Pokiaľ je epická fantasy dieťaťom Íliady, meč a mágia je plodom Odyssey.“ Náramne vystihnuté! Posledná poznámka k obálke. Je veľmi výstižná a atmosférická, ale myslím si, že ani tá pôvodná obálka z originálneho vydania nie je vôbec zlá a vzhľadom k tomu, že tej temnej mágie (a temnoty) tu predsa len nie je až toľko (prevládajú skôr ľahšie až humornejšie formy), bola by možno aj vhodnejšia.

1 13.01.2018

Science fantasy ako vyšité. Samozrejme, že je to poplatné kvalitou a vyznením dobe vzniku a skutočne to silne pripomína (najmä ten prvý a najlepší príbeh) Burroughsovho Johna Cartera z Marsu, ktorý sám o sebe nie je žiadne veľdielo. Číta sa to však celkom dobre a rozhodne to nie je kniha na zahodenie, aj keď otrasná obálka k tomu rozhodne zvádza. Btw., Brackettovej podľa všetkého ďakujeme za najkvalitnejšiu časť filmových Star Wars – Impérium vracia úder, kde stála za prvou verziou scenára, a ktorej pamiatke je film aj venovaný.

1 13.01.2018

Military sci-fi patrí k mojím obľúbeným subžánrom, ale k tejto – možno povedať už domácej klasike – som sa dlho nevedel dostať. Keď som to konečne napravil, výsledok, ako vidieť podľa hodnotenia, ma veľmi nenadchol. Prečo? Základné ingrediencie nie sú síce práve originálne – špeciálna jednotka na odľahlej planéte, tajné laboratóriá, neznámy nepriateľ – ale to by problém nebol. Akciou je kniha nabitá, tak ako aj evidentnou erudovanosťou a rozhľadom autora vo vede, vojenskej technike i vojenskej hantýrke. Postavy sú tiež relatívne zaujímavé. Tak v čom je problém? V tom, že to dokopy, aspoň u mňa, nefunguje. K postavám som si nevedel vytvoriť vzťah, a za celú knihu som sa ich nedokázal ani poriadne zatriediť, a bolo mi v podstate jedno, kto prežije a kto nie. Akcia bola zmätočná a neprehľadná. Tajomný nepriateľ, jeho motivácia a predovšetkým jeho konanie absolútne nepochopiteľné (tak dlho sa tam schovávali, sem-tam niekoho uniesli, ale hlavný útok podnikli, až keď dorazili žoldnieri, WTF?). Keď to porovnám s Fabianom, ktorý píše podobné sci-fi, tak Žoldnéři výrazne zaostávajú, a to vo všetkom (aj v porovnaní s ostatnou Fabianovou knihou, Dies irae, ktorá je jeho najslabšou).

1 13.01.2018

Nakoniec celkom fajn. Dnes už ťažko vymyslieť niečo originálne vo fantasy, tu sa to autorovi vcelku podarilo. Zaujímavé spojenie mágie, strelného prachu a na fantasy pomerne modernej "historickej" epochy (zhruba 19. storočie). Zo začiatku mi trochu vadili tie mená, hlavne na Tamása som si musel zvykať, jednoducho mi tam to maďarské meno nepasuje. Našťastie to autor vyvažuje citom pre napínavo napísaný príbeh, keď už nie úplne presvedčivý (celý ten Tamásov puč a sprisahanecký krúžok), a takisto schopnosťou vtiahnuť čitateľa do akcie. Tá je v jeho podaní luxusná a hlavne finále berie dych.

1 31.12.2017

Jedna z najlepších kníh o WWII., ktorá sa dočkala rovnako vynikajúceho filmového spracovania v podobe jedného z najlepších vojnových filmov vôbec (https://www.csfd.cz/film/11541-nejdelsi-den/prehled/).

1 12.12.2017

Úchvatná zmes sci-fi a fantasy prekypujúca inteligentným a ľahko ironickým humorom. Netradičné a zároveň roztomilé (hoci niekomu možno prídu úchylné) sú aj sexuálne a romantické dilemy hlavného hrdinu. Zaujímavo a originálne je poňatý celý svet, kde sa odohráva príbeh celej trilógie a prekrývajú dve nekonečná – vedecké (Proton) a magické (Fáza), ktoré však pôvodne boli jedným (tak ako voľakedy Zem). Príbeh letí s čitateľom doslova ako cválajúci jednorožec (tie sú mimochodom podané tiež s veľkou dávkou originality, tak ako ostatne všetky postavy v tomto príbehu). Jediné, čo možno knihám vytknúť, je nesmierne množstvo preklepov a chýb. To však treba pripísať na vrub odfláknutej redakčnej práci vydavateľstva a možno aj faktu, že každý diel prekladal iný prekladateľ. Trochu nekonzistentne pôsobia aj obálky, keď prvý diel má obálku robenú na objednávku od domáceho autora (J. P. Krásny), ktorá je jednak škaredá a hlavne je úplne mimo. Parádne vyzerajúce, ale takisto s dejom nesúvisiace obálky na ďalšie dve časti sú potom prevzaté od známeho fantasy umelca Borisa Valleja. Hoci v originále vyšli aj ďalšie pokračovania, táto trilógia je samostatne viac ako uzavretá.

1 08.12.2017

Zatiaľ najslabšia a najrozporuplnejšia Fabianova kniha. Príliš dlhé čakanie – od vydania Semper fi, ktoré dejovo tejto knihe priamo predchádza, uplynulo 5 rokov a od Planety mezi dvěma slunci, ktorá jej predchádza takisto, uplynulo dokonca 13 rokov (1. vydanie) – šponovalo očakávania od Dies irae skutočne vysoko. Možno až príliš. Isté obavy vzbudzoval aj autorov príklon k metafyzickému a transcendentálnemu na úkor military akcie, ako naznačila aj „Ľadová cesta“ (bonusová novela k reedícii Carpe diem), ktorá mimochodom skutočne zohráva (resp. jej znalosť) svoju úlohu aj v tomto najnovšom príbehu z Fabianovho vesmíru. A v ňom to ide od desiatich k piatim nielen s mariňáckym družstvom Charlie, o jediných preživších stroskotancoch z Planety mezi dvěma slunci Brentovi s Owenom ani nehovoriac, ale hlavne s atraktivitou a napätím (hoci nejaké záblesky tu sú, viď Dobsova akcia v útrobách pretoriánskej fregaty) príbehu, a pre poriadnu akciu sa treba vrátiť k starším knihám RF. A keď ku koncu letí čitateľ spolu s vojakmi v prízračnej kapsli cez rovnako prízračné Mesto na hádam vyše 50 stranách knihy bez toho, aby sa tam niečo významné dialo, čo by sa nedalo podať na 10× menšom počte strán, to už je ťažký trip aj na otrlého fanúšika. Posledná veta románu je „Uvidíš.“ Tak uvidíme v ďalšom románe...

1 07.12.2017

Quelle affaire!
"To najsmutnejšie hneď po bitke prehratej je bitka vyhratá." vojvoda z Wellingtonu

Brilantne napísaná faktografická kniha o najslávnejšej bitke svetových dejín. Napínavá a strhujúca. Hoci dobre poznám jej priebeh a všetci vieme ako skončila, bol som pri jej čítaní celý čas v napätí ako to celé dopadne. Neuveriteľné, ale ľahko vysvetliteľné. Jej autorom je totiž Bernard Cornwell, známy svojimi historicko-dobrodružnými románmi z obdobia napoleonských vojen (Sharpe) či ranostredovekého Anglicka (The Last Kingdom), ktoré sa dočkali aj svojich úspešných TV adaptácií. Vo svojej zatiaľ jedinej non-fiction veľmi živým a zasväteným spôsobom rozpráva príbeh štyroch dní, troch armád a troch bitiek, ktorého vyvrcholením bolo práve Waterloo. Rozprávanie je také sugestívne, že je priam cítiť vo vzduchu štipľavý dym z pušného prachu od neustálej delostreľby a otrasy pri impozantných útokoch britskej a francúzskej kavalérie. Pri tom všetkom stíha autor zrozumiteľne vysvetľovať všetko dôležité a podstatné o dobovej vojenskej taktike, nastreľovať výstižné charakteristiky dôležitých i menej známych aktérov, zároveň to poľudšťovať množstvom osobných, nezriedka dosť desivých spomienok a celé to koreniť typicky suchým britským humorom. Všetko je to prehľadne a vyvážene naservírované na 300 stranách, každú kapitolu uvádza prehľadná situačná mapka a knihu dopĺňa dôkladne vybraná farebná obrazová príloha. Zoznam literatúry a menný register sú samozrejmosťou. Povinná literatúra pre každého fanúšika vojenskej histórie a napoleonského obdobia zvlášť.

1 04.12.2017

Napriek tomu, koľko kníh už o Napoleonovi vyšlo a koľko je toho o ňom všeobecne známe, zostáva táto fascinujúca historická osobnosť stále svojím spôsobom záhadou. Ťažko povedať, či to zmení táto útla kniha od popredného francúzskeho odborníka, preložená do slovenčiny mimochodom takisto historikom a odborníkom na dané obdobie, ale rozhodne to nie je zlý spôsob. Lentzova kniha nie je klasickým životopisom, ale svojou mozaikovou formou veľmi premyslene a prekvapujúco obsažne sumarizuje Napoleonov život, jeho osobnosť i obdobie, ktoré nesie jeho meno. Na sto naozaj rôznorodých otázok dostane čitateľ sto stručných, ale nadmieru precíznych odpovedí. Kvalitný obsah zvýrazňuje veľmi vydarený vizuál knihy, takže ak sa niekto zaujíma o toto historické obdobie a Napoleona zvlášť, táto kniha by mu v knižnici určite nemala chýbať.

20.11.2023

Jednotky Raider boli elitou v rámci elity, americkej námornej pechoty. Sformované boli vo februári 1942, ale k 1. februáru 1944 boli najmä pre inštitucionálny odpor zrušené (v roku 2006 však opäť v rámci USMC vznikla špeciálna jednotka Marine Raider Regiment, ktorá sa na svojich predchodcov odvoláva nielen názvom). Medzitým sa však stihli zapísať do histórie zvlášť počas mimoriadne tvrdých bojov o ostrov Guadalcanal, ktoré predstavujú jeden z prelomových momentov druhej svetovej vojny v Pacifiku.

Legendárnej bitky o Krvavý pahorok, ktorý tak nebol nazvaný pre nič za nič, sa ako Raider zúčastnil aj Marlin Groft (zomrel v 2018 vo veku 94 rokov). Na jeho knihe spomienok spolupracoval vojenský historik Larry Alexander, ktorý pritom využil aj rôzne ďalšie historické zdroje. Kniha tak okrem až závratne dynamicky podanej akcie z prvej ruky ponúka tiež historicky plnohodnotné svedectvo. A je to naozaj skvelé čítanie o nie veľmi skvelých veciach, ktoré však ľudstvo sprevádzajú od nepamäti a ako sa s nečakanou naliehavosťou v Európe práve deje, ešte dlho bohužiaľ aj budú.

03.03.2023

Výborná biografia. Výstižne zhrnúť život tak komplikovanej a rozporuplnej osobnosti akou bol Fridrich Veľký, určite nebola ľahká úloha, ale britská autorka s modrou krvou Nancy Mitfordová sa toho zmocnila nielen s veľkou gráciou, ale aj úžasne ľahkým perom, takže sa to naozaj výborne číta. Pikantný je v tejto súvislosti fakt, že knihu o Fridrichovi, ktorého tak zneužili vo svojich propagandistických žvástoch nacisti, venovala svojej sestre Diane, manželke vodcu britských fašistov Oswalda Mosleyho. Sama Nancy počas vojny na rozdiel od svojich sestier Diany a Unity, ktorá sa pred ňou dokonca načas stala priateľkou Adolfa Hitlera, zastávala výrazne protifašistický postoj. Z jej životopisu Fridricha Veľkého celkom jednoznačne vyplýva, že ani veľký pruský kráľ by s nacistami žiadny veľký kamarát nebol, skôr naopak. Paradoxne, aj jeho politika nakoniec prispela k tomu, že sa Nemecko dopracovalo až k nacistickej tragédii. To už ale nie je Fridrichova vina.

08.08.2022

Vizuálne naozaj vynikajúco spracovaná kniha o revolučných rokoch 1848 - 1849 v strednej Európe, ktorej základom sú predovšetkým biografie českých dôstojníkov, doplnená množstvom pozoruhodných príloh. Jednoznačne must have pre všetkých fanúšikov vojenských dejín (nielen) habsburskej monarchie a 19. storočia.

09.01.2021

Prehľadná, slušne napísaná a ako je to už u ospreyoviek dobrým zvykom, bohato ilustrovaná knižočka o jednej z najvýznamnejších bitiek, ktoré sa odohrali na českom území. Bitka pri Kolíne v podstate odvrátila bleskovú porážku Rakúska na začiatku sedemročnej vojny a maršál Daun, ktorý pomáhal Márii Terézii s vojenskými reformami po prehratých vojnách o rakúske dedičstvo, uštedril prvú porážku pruskému kráľovi Fridrichovi Veľkému, jednému z najlepších vojvodcov v dejinách. Ten nielen vynadal svojim vojakom počas bitky ("Sraľovia! Chcete žiť večne?"), ale bojisko opustil skôr ako jeho ustupujúca armáda a pri najbližšej zastávke sa z prežitého psychického šoku dokonca rozplakal. V každom prípade ani táto, ani ďalšie porážky, ktoré ešte pruská armáda utrpela, nezabránili celkovému britsko-pruskému víťazstvu v celej vojne, ktorá bola de facto prvým skutočne celosvetovým konfliktom v dejinách (bojovalo sa v Amerike, v Indii, v Afrike i na oceánoch).

13.07.2020

Najväčšia a zároveň posledná veľká klasická námorná bitka v dejinách, bitka v zálive Leyte z konca októbra 1944, je v tejto knihe oceňovaného amerického novinára Evana Thomasa podaná predovšetkým z pohľadu štyroch námorných veliteľov, ktorí sa jej zúčastnili. Dvoch japonských - admirálov Kuritu (veliteľa tzv. Stredného zväzu) a Ugakiho (veliteľa 1. divízie bitevných lodí, vrátane obrovských superbitevníkov Jamato a Musaši), a dvoch amerických - admirála "Býka" Halseya (veliteľa 3. flotily) a fregatného kapitána Evansa (kapitána torpédoborca Johnston a pôvodom čerokejského indiána).

Autor pri svojom rozprávaní, ktoré začína pekne zoširoka od začiatku vojny a končí až na jej horkom konci, spolieha a vychádza predovšetkým z osobných spomienok, denníkov a osobných rozhovorov s ešte žijúcimi protagonistami tejto epickej námornej bitky. Dodáva jej to zvlášť sugestívny ráz a čitateľ tak neraz doslova cíti všetko to napätie, únavu, prekvapenie, šok, chaos, výbuchy hnevu či tvrdošijnú snahu o sebaobetovanie.

Bitka v zálive Leyte je dnes už takmer zabudnutá. Nielen v Európe, kde sme mali dosť vlastných gigantických bitiek a celé pacifické bojisko bolo pre nás len vedľajšie, či príliš vzdialené, ale dokonca aj v Amerike, kde sa pri spomínaní na 2. svetovú vojnu skloňuje najviac Deň D a oslobodenie Európy a keď sa povie tichomorské bojisko, väčšina Američanov si spomenie možno tak na kľúčovú bitku pri Midway a ikonickú fotografiu vztyčovania vlajky na Iwodžime.

Napriek tomu si bitka v zálive Leyte zaslúži pozornosť. Jej priebeh je totiž dodnes predmetom veľkých a vášnivých debát a nekončiacich analýz medzi odborníkmi i vzdelanými laikmi. Spôsob, akým o nej rozpráva Evan Thomas, však môže zaujať aj menej znalého, ale dostatočne zvedavého čitateľa. Je totiž predovšetkým hlboko ľudský a o to je jeho podanie silnejšie. Najatraktívnejší z celej knihy je, samozrejme, opis samotnej bitky, ktorá prebiehala v niekoľkých hlavných fázach na obrovských priestoroch v okolí Filipín (preto sa niekedy volá aj Druhá bitka vo Filipínskom mori, prvá sa odohrala ešte v júni toho istého roku). Autor však vďaka osobnému prístupu veľmi dobre pracuje aj s psychologickými aspektami bitky i celej vojny a podchytáva kultúrne stereotypy, ktoré výrazne ovplyvňovali dianie na oboch stranách.

Isté mínus knihy je naozaj chudobnejší a nie príliš kvalitný obrazový materiál, dokonca aj s výraznými chybami (fotografia na str. 176 uvádza Halseya a Mitschera, hoci sa na nej nachádza iba druhý menovaný). Takisto nemožno brať knihu napriek šírke záberu ako komplexnú históriu bitky v zálive Leyte. Vo svojom sústredení na vybrané aspekty, udalosti a osobnosti je však brilantná.

08.08.2019

Napriek svojmu už bradatému veku predstavuje táto kniha svojím spôsobom stále unikátnu historickú príručku. Aspoň nepoznám žiadnu inú, kde by na tak obmedzenom priestore bolo zhromaždených toľko informácii, pritom v tak prehľadnej forme. Môj výtlačok je navyše doplnený množstvom mojou rukou písaných doplňujúcich poznámok (boli časy, keď ešte nebol internet a počítače), takže je to skutočný unikát. ;-)

10.02.2019

Trochu pridlhé a miestami nudné, ale občas masaker! Obálka pekná.

09.11.2018

Veľmi dobre napísaná a zaujímavo ilustrovaná kniha o slovenských dejinách pre mladých čitateľov, ktorá v mnohom (schválne) pripomína slávne Gombrichove Stručné dejiny sveta pre mladých čitateľov. Viac v mojej recenzii tu http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/ako-zoznamit-mladez-s-dejinami-slovenska#.W3VngbgyVdg

16.08.2018

Po detektívnej tretej časti prichádza čistokrvná a po úvodnom pilotnom výcviku a príchode novopečeného komandéra Stena na nové miesto určenia (Periférne svety) takmer non-stop vojenská akcia – vo vesmíre, na zemi, pod zemou a dokonca aj pod ľadom. Flotila zatracenců je zatratene dobrou akčnou military sci-fi, výdatne inšpirovanou bojmi druhej, ale i prvej svetovej vojny (pevnosť Sh´aarl´t). Okrem Stena a jeho nerozlučného parťáka Alexa Kilgoura (opäť sa dočkáme ďalšieho z jeho omračujúcich vtipov), generála Mahoneyho a samotného cisára (z nepriateľov treba spomenúť madam Atago – vrchnú veliteľku tahnských útočných síl), sa tu objavuje množstvo nových a zaujímavých postáv, bohužiaľ máloktorá z nich sa dožije konca knihy. V rámci žánru ide o veľmi slušný nadpriemer, kniha sa číta na jeden dych a pri maximálne otvorenom konci nezostáva iné, než sa rovno vrhnúť na ďalšie pokračovanie.

21.02.2018

Tretia časť série o Stenovi s poetickým názvom, ktorý je len iným, ľubozvučným názvom cisárskeho dvora, je dominantná najmä svojou detektívnou líniou. Sten ako veliteľ cisárovej osobnej ochranky, pozostávajúcej zo 150 dokonale vycvičených, smrteľne nebezpečných a cisárovi absolútne (už celé stáročia a po celé generácie) oddaných Gurkhov, sa ujíma z poverenia samotného cisára neľahkého prípadu vyšetrovania nepodareného (teda ako sa to vezme) atentátu, ktorý vo svojich dôsledkoch otrasie samým srdcom ríše a privedie ju na pokraj nechcenej vojny s militaristickým tahnským impériom (podobnosť s imperialistickým Japonskom je čiste náhodná, ale očividná). Zoznamujeme sa tu s ďalšími zaujímavými postavami (vedie dvojka najlepších ríšskych kuchárov a majstrov v umení usporiadavania dokonalých večierkov, mimozemšťania Marr a Senn) a o zábavu sa čitateľovi stará predovšetkým Alex Kilgour, Stenov parťák ešte z prvého dielu, muž s neuveriteľnou silou (pochádza zo sveta s 3-ma g), nenapodobiteľným škótskym prízvukom a neopakovateľnými vtipmi.

21.02.2018

Druhá kniha so Stenom je ľahko nadpriemernou, dobrodružnou a akčnou military sci-fi, plnou náboženských fanatikov a vojenskej cti, ale aj plná svojrázneho humoru (jednak v podaní Alexa Kilgoura, ťažkosveťana pochádzajúceho zo škótskej planéty Edinburgh a demoličného experta (o.i.) a potom aj v podaní samotného Cisára, ktorý za tie tisícky rokov svojej existencie nadobudol pomerne zvláštny zmysel pre humor, a v neposlednom rade ďalším dôležitým kúskom skladačky do Stenovho vesmíru.

21.02.2018