TERRORDROME TERRORDROME komentáře u knih

☰ menu

2010: Druhá vesmírná odysea 2010: Druhá vesmírná odysea Arthur Charles Clarke

Dosť problematické hodnotenie, vo výsledku mám totiž pocit že druhá vesmírna odysea je veľký sci-fi podvod pána Clarka. On tu ani nenadväzuje na vlastnú knihu, ale na Kubrickov film a vychádza z jeho odlišností, takže trebárs Discovery nie je zaparkovaná pri Saturne, ale pri Jupiteri. Motív spolupráce Američanov a sovietov ( predsa len bola v dobe vydania studená vojna ) spočíva iba v tom že idú proste všetci v jednej lodi a sú veľký kamaráti. Akurát číňanci idú na vlastnú päsť a zožerie ich obludná chaluha na Saturnovom mesiaci Europa, čo mi prišlo nepríjemne samoúčelné a béčkové. Ono, vlastne celá tá misia je len o tom ako priletia k Saturnu, chvíľu tam rotujú, nič nezistia a potom zdrhajú. Hal 9000 medzitým prekonáva znovuoživenie, všetci sa boja čo z neho vylezie, ale ono nevylezie... a k tomu ešte bývalý Bowman, toho času hviezdne dieťa navštívy matku v starobinci, medituje vesmírom a skúma podmorský život na europe. Keď to všetko sčítam, mám proste pocit že je to celé akosi o ničom, iba zhluk motívov a scén ktoré nikam nevedú a sú tam len aby Clark nejako natiahol text na dĺžku románu. Ale také zlé to zasa nebolo, vytiahol to hlavne bombastický záver a autor si nakoniec predsa dokázal nejako odôvodniť prítomnosť Hala aj vraždiacich chalúh, takže dávam neutrálne tri hviezdy. Ale od takej sci-fi legendy by človek predsa len čakal že to bude... viac o niečom.

11.11.2018 3 z 5


Třetí planeta smrti Třetí planeta smrti Harry Harrison

Tretia Planéta Smrti už začína trpieť syndrómom viackrát vylúhovaného vrecka čaju. Ďalšia planéta, ďalšia civilizácia pošahaných barbarských mongolov na holenie a rekultiváciu. Na začiatku je treba len bleskovo vymyslieť dôvod prečo letieť z Pyrru na nejaký iný nebezpečný svet a potom už len nechať hrdinu Jasona aby ho spasil. Stále sa to fajn číta, len je to zasa to isté čo predtým, akurát v bledomodrom azuritovom odtieni, bez nejakých výraznejších nápadov a toho humorného podtónu čo som chválil minule. Jason sa vlastne takmer po celý čas iba snaží infiltrovať k miestnemu Džingischánovi a pomaličky smerovať jeho konanie želaným smerom. Ono to nie je nuda a aj napätie tam je, ale celkovo skôr nevýrazná záležitosť.

16.09.2018 3 z 5


První lidé na Měsíci První lidé na Měsíci Herbert George Wells

Oproti Verneovej Ceste na Mesiac je tá Wellsova rozšupnutá fantazmagória kde hrdinovia letia do vesmíru v antigravitačnej guli ovládanej spúšťaním roliet, dýchateľná Mesačná atmosféra každý deň rozmrzne a každú noc zasa zamrzne a nechýba industriálna civilizácia Selenitov s ktorými sa postavy dostávajú do dosť brutálnych konfliktov. Seleniti sú totiž dosť mäkký, takže šľahnutie zlatou "čugaňou" ( jeden z pôvabných archaických výrazov z vydania zo 40-tych rokov ) ich zmení na hromadu slizu. Zaujímavé je ukončenie keď sa podarí z mesiaca utiecť len jednému z hrdinov a neskôr na zemi zachytáva správy od parťáka v zajatí Selenitov, ktorý popisuje detaily ich spoločnosti, vytváranie biologických strojov a stretnutie s hlavným mozgom. Taká Vojna Svetov bola pre mňa osobne dosť sklamanie, ale toto ma bavilo pred rokmi aj po rokoch.

12.08.2018 4 z 5


Planeta nachových mračen Planeta nachových mračen Arkadij Strugackij

Je to v podstate taký skoro dokument z cesty na venušu, rozdelený na tri tretiny, teda príprava, cesta vesmírom a samotný pobyt. Taktiež samotnému vyprávaniu dominujú tri prvky ktoré sa neveľmi šťastne doplňujú. Po prvé sú to neustále a dosť únavné technické popisy fungovania fotónových motorov, absolútneho odrážača či siliketových skafandrov, čili extra nahypovaných hračiek ktoré bola schopná zostrojiť jedine sovietska genialita. Po druhé je to komunistická propaganda a ódy na húževnatosť sovietskeho človeka neústupne dobývajúceho vesmír, ktorý sa mu kúsok po kúsku poddáva. Najlepšie to vystihuje pasáž kde šéf projektu o svojej posádke hovorí že je v nich čosi neoceniteľné... sú to totiž komunisti, ľudia cti a práce. No jasné stará mama... No a po tretie je to potom béčkovosť celej story, kde kozmonauti napriek všetkým atmosférickým čertovinám môžu na venuši dýchať bez skafandrov, preliezť skapíňajúc pol planéty po štyroch a každá načrtnutá záhada je buď zanechaná alebo odfajčená aby bolo dosť miesta na ďalšie budovateľské úvahy a hecovanie. Napriek tomu všetkému to úplná tragédia nebola a malo to aj svetlé miesta, len trochu utopené pod všetkým tým balastom

11.08.2018 2 z 5


Planeta, která neexistovala (II) Planeta, která neexistovala (II) Philip K. Dick

Druhý diel neexistujúcej planéty je určite podarená zbierka, kde väčšina poviedok má dobrý nápad a dokonca aj záver niekam zaklapne. Za nepríliš podarené by som označil len tri ( Mestečko, O planej jabloni a James P. Crow ), takže celkovo nadpriemer.

11.02.2018 4 z 5


Zajatci asteroidu Zajatci asteroidu Kir Bulyčov (p)

Moja druhá kniha od Buličova bola o chlp slabšia než tá prvá. Samozrejme ma sklamal fakt že navzdory tomu čo hlása obal, Alica vystupuje len v jednom príbehu (ale najlepšom). Prvý príbeh o dvoch emzáckych výskumníkoch prerobených na tigra a pytóna čo miesto Afriky stroskotajú niekde v Rusku ma nikdy príliš nebavil. Ten druhý, teda titulný Zajatci Asteroidu bola ale úplná pecka. Asteroid ako gravitačná pasca na lode ktorej posádky sú potom robotmi predhadzované vesmírnym "drakom" pre zábavu "trumbádov" zdegenerovaných potomkov pôvodných cestovateľov. Atmosféra ma vtedy v detstve úplne pohltila. Tretí príbeh je o pozemšťanovi ktorý pomáha svojmu mimozemskému kamarátovi hľadať neobývanú planétu ako riešenie problému s preľudnením. Táto dvojka teda v humornom duchu pendluje po rôznych planétach kde s pomocou signalizátora inteligencie nakoniec vždy odhalia nejaké obyvateľstvo, väčšinou rôznych maskovaných militantných bláznov ktorým z hláv vyrastajú hríby a podobne. Mne sa najviac páčila sekvencia z planéty zamorenej rôznofarebným toxickým svinstvom, lov na červy v jazere a stretnutie s trpaslíkmi v plynových maskách.

14.01.2018 4 z 5


Neteleportovaný muž Neteleportovaný muž Philip K. Dick

Podobné pocity ako pri Slnečnej lotérii. Problém preľudnenia na zemi tu vyriešili nemčúri pomocou teleportu na vzdialenú planétu. Háčik je v tom že brána je iba jednosmerná, takže nie je možnosť sa vrátiť. Hrdinom je chlapík ktorého firma zaoberajúca sa cestami do vesmíru práve kvôli teleportom zbankrotovala a on sa na poslednej a jedinej medzihviezdnej lodi rozhodne absolvovať 18 rokov trvajúcu cestu, nielen aby unikol veriteľom, ale aj aby zistil čo na tej cudzej planéte skutočne je, lebo propaganda ukazujúca hipisácky raj sa ukáže byť (prekvapenie) sfalšovaná. Bolo to vskutku napínavé a ja som väčšinu času všetko hltal, ale to rozuzlenie ma napokon pomerne sklamalo, lebo sa to vlastne zvrtlo čelom dozadu a miesto napäto očakávaného pekelného mlynčeka na mäso na druhej strane to končilo politickou revolúciou zlej korporácie vs. OSN, čo mi neprišlo až tak zaujímavé. Keďže kniha vyšla prvýkrát v roku 1964, tak z dnešného hľadiska pobavia už zastaralé dátumy popisujúce budúcnosť, ako aj pasovanie zlých nemčúrov do role predpokladaných svetových zlosynov (ale nie tak celkom).

29.12.2017 3 z 5


Dračí vejce Dračí vejce Robert L. Forward

Jedna z kníh ktoré si aj napriek časovému odstupu od prečítania pamätám dosť dobre. Sci-fi napísané fyzikom dokáže hneď na začiatku odradiť podrobným technickým popisom udalostí ako výroba stabilného orbitu ( nie žuvačky! ) okolo neutrónovej hviezdy pomocou sústavy meteorov, ale potom dej opustí ľudí a sústredí sa na dobrodružné vyprávanie o Číloch. To sú tvorovia obývajúci neutrónovú hviezdu, kvôli ohromnej gravitácii vyzerajú ako také hrudky ktoré si z tela dokážu podľa potreby formovať rôzne kvázi údy a kvôli extrémnej rýchlej rotácii a času na neutrónke prebehne od samotného vzniku života po vyspelú civilizáciu schopnú lietať do vesmíru len pár pozemských dní. Keďže sledujeme celú históriu Čílov, kniha nemá po celý jedného konkrétneho hrdinu. Zo všetkých postáv má najviac priestoru istá Mrštobijka, ktorá vďaka náhodnej hibernácii pri nejakej katastrofe prežila niekoľko generácii a je popisovaná ako Leonardo da Vinci sveta Čílov. Príbeh končí stretnutím s ľuďmi, kde Čílsky ( nie z Čile ) veľvyslanec musí nevia ako dlho sedieť bez pohnutia aby ho pri jeho extrémne rýchlej existencii mohli vôbec zahliadnuť. Veľmi zaujímavá kniha.

26.11.2017 4 z 5


Zpěv Susannah Zpěv Susannah Stephen King

Po dvoch dlhých stagnujúcich dieloch sa cesta za temnou vežou konečne pohla dopredu a aj vďaka prekvapivo nízkemu počtu strán to prináša potrebné osvieženie. Hrdinovia sa rozprskli po rôznych dimenziách, štvoržena Susannah-Detta-Odetta-Mia rieši svoje halucinačné tehotenstvo a Roland s Eddim sa po prestrelke v bare vydajú navštíviť Stephena Kinga aby mu dali pár rád o čom písať! Zaradenie samého seba do príbehu ako nejakého podvratného boha je určite zaujímavé, ale nakoniec mám pocit že neviem čo z toho. Naopak vyprávanie o pôvode Mie a jej úlohe hodnotím prekvapivo kladne. Hodnotenie je trochu problematické, fajn rýchlo sa to číta a dejové puzzle konečne začína do seba nejako zapadať, na druhej strane je z toho celého príliš cítiť že je to len akási výplň pred finále. Takže nakoniec za tri.

25.11.2017 3 z 5


Čaroděj a sklo Čaroděj a sklo Stephen King

Tohto dielu som sa bál, lebo som vedel že má byť zameraný na Rolandovu minulosť, ktorá ma ani trochu nezaujíma. Na začiatok sa samozrejme musí doriešiť problém s vyšinutým vlakom a potom už sa to skutočne vrhá do vyprávania o tragédii mladého Rolanda, ktoré je ešte o niečo horšie než som čakal. Respektíve mi to celé prišlo strašne zbytočné a hlavne tááák naťahovanéééééé, že aj povestná guma v trenírkach by mohla závidieť. Kingov syndróm úmorných popisov čohokoľvek prináša x stranové slohové práce o každom prdnutí a ja som pri nich skoro zdochol. Pre veľa ľudí je to ten najlepší diel kvôli emocionálnej rovine, ale ja by som radšej to postapo dobrodružstvo. Naviac ako je možné že Roland vypráva detailne aj o udalostiach pri ktorých vôbec nebol? Pre mňa strašne ubíjajúca nuda a keď sa v závere konečne dej vráti zo spomienok do "súčasnosti", tak scéna Čarodejník z krajiny Oz bola hlúpa, nezmyselná a v konečnom dôsledku rovnako zbytočná ako to celé predtým. K pozitívam tohto dielu patrí postava odpornej starej zmagorenej čarodejnice a pár akčných sekvencií.

13.11.2017 1 z 5


Pistolník Pistolník Stephen King

Prvý diel Kingovho životného diela je celkom fajn, ale určite nevzbudzuje nejaké užasnuté reakcie. Pištolník Roland tu prenasleduje muža v čiernom po akomsi postapokalyptickom rozpadajúcom sa svete ktorý sa "pohol" a cestou odbachne pár mamľasov a prežije pár démonických halušiek. Je to prekvapivo celkom krátke, takže to svižne ubieha a King nemá priestor na tie svoje siahodlhé popisy. Na druhej strane ako samostatná kniha moc neobstojí, je to naozaj len úvod kde sa dejú veci ktoré asi budú niečo znamenať, ale to sa dozvieme až nabudúce. Neprepínajte nás...

12.11.2017 3 z 5


Císařův návrat Císařův návrat Chris Bunch

Tento diel má rozhodne hneď skraja skvelo rozhodené karty. Mŕtvy a opäť resurektovaný cisár pracuje na svojom návrate z hrobu na trón a medzitým vládne ríši banda nenažraných hajzlov ktorým čoskoro začnú dochádzať pohonné hmoty, takže sa neštítia ničoho aby nejaké splašili. Takto začne aj hon na Stena, ale ten je samozrejme nebezpečná korisť a hneď aj plánuje ako zaraziť hnusáckych buržujov v rozlete. Z rozjazdu som bol teda nadšený, zbytok knihy to trošku zrazil dole na môj vkus až mamutím množstvom politiky zo všetkých strán, vrátane pasáže kde Raschid dosť šialeným spôsobom falšuje voľby na jednej extra skorumpovanej planéte. Nemôžem povedať že by niečo z toho bolo zbytočné či nudné, len to zasa posúva príbeh viac do všeobecnej galaktickej roviny miesto osobnej, ktorá mi vždy vyhovovala viac. Ale záver so znepokojujúcim happyendom dáva tušiť, že sa asi všetko obráti naruby a to autorom vyšlo.

20.05.2019 4 z 5


Pomsta zatracenců Pomsta zatracenců Chris Bunch

Steník teda naposledy skončil ako vojnový zajatec, takže prvá polovica knihy je klasická záležitosť o pobyte vo väzení s krutým fašistickým režimom a plánovaním úteku. Druhá polovica sa potom preklopí do širšie pojatého politikárčenia, kde sledujeme plánovanie večného cisára aj priblblých Tahnov ( ktorý po agresívnom úvode vojny už iba statočne smerujú k porážke ), plus medailóniky rôznych jednorázových postáv čo nejako prispejú k vývoju udalostí a do toho tu a tam vstúpi Samotný Sten so svojou obvyklou podvratnou činnosťou ( a Kilgour s vtipmi o bodkovaných hadoch ). A treba povedať že nič z toho ma nenudilo, ten cynický pohľad autorov na hrdinstvo a vojenskú "česť" stále funguje. Po epicky idiotskom vyvrcholení Tahnskej superstar madam Atago už smerujeme do finále so šokantnou príchuťou, takže uvidíme čo s tým urobí ďalší diel.

06.05.2019 4 z 5


Flotila zatracenců Flotila zatracenců Chris Bunch

V Stenovom vesmíre sa teda po zapeklitých atentátnych udalostiach pomaly schyľuje k vojne s Tahnskými fašistami a náš hrdina sa na "radu" cisára dá k letectvu aby absolvoval ďalší výcvik s nonstop ziapajúcimi inštruktormi a nakoniec dostal svoju vlastnú letku štyroch lodí na základni vypatlancov ktorým ide iba o to mať čo najviac vyleštené zlaté gombíky na uniformách. Steník si vďaka ich "podpore" musí zbúchať posádku zo samých vyvrheľov a pochybných existencii, čo je jednak sranda a taktiež s nimi čitateľ z toho dôvodu akosi podvedome sympatizuje. Keď potom to rošambo naozaj vybuchne ( myslím tým že začne vojna ), cisár schytá pár atómoviek na svoj palác a jedine Stenov tucet špinavcov medzi armádnymi trotlami dokáže podľa svojho zvyku dávať Tahnom čo to zožrať. Tentoraz však aj Sten konečne po prvý krát v tejto sérii dostáva zabrať viac než môže zvládnuť a vedie zúfalý boj proti zúrivej presile galaktofašistov, ktorej nakoniec musí podľahnúť. Inak povedané, konečne to začína byť z čitateľského hľadiska poriadne husté...

22.04.2019 4 z 5


Přepadení Skytownu Přepadení Skytownu Wolfgang Hohlbein

Takže tento diel sa odohráva 8 rokov po "víťazstve" nad galaktickou inváziou Moronov. To prvé čo musím spomenúť je spôsob akým sa autor zbavil ( alebo skôr zabil ) problému s hordami zhúlených vesmírnych hare krišnov Jaredov... proste vraj z neznámeho dôvodu proste zdochli, všetci a naraz! Tlieskam Hohlbeinovi za vynaliezavosť ( a myslím to sakra ironicky ) a hodil by som po ňom aj Nobelovou cenou za literatúru keby bola poriadne masívna a kovová. Odhliadnuc od tejto nepríjemnosti je však tento diel inak vlastne parádny. Po úvodných nepríjemnostiach s plošticami, politikmi a rozpočtom na bezpečnosť, nový tajomný a brutálny nepriatelia s neznámymi úmyslami prepadnú orbitálnu stanicu a Charity, Skudder a Hartmann s nimi zvedú strhujúci stíhačkový vesmírny súboj plný laserov, rakiet a atómových granátov. A Gurk v závere WTF...! Ďalší diel tak opäť nevyhnutný.

13.01.2019 4 z 5


Čtvrtá planeta smrti 2: Planeta smrti na cestě bohů Čtvrtá planeta smrti 2: Planeta smrti na cestě bohů Harry Harrison

No ty krása, tu už sa Harrison s parťákom ani len nesnažia predstierať že niečo tvoria. Je tu síce zaujímavý problém kyborgizácie živočíchov na planéte Pyrrus, ale to len tak okrajovo a ide tu hlavne o Jasonovu snahu vyrovnať so svojou minulosťou a rodinou. Všetko vo vesmíre okolo Jasona súvisí so všetkým a z hazardéra čo ušiel pred životom farmára je zrazu planetárny princ napĺňajúci svoj epický osud. Dej má značne rozprávkový charakter, kde hrdina so svojou partiou niekam príde, dostane od úkladného príbuzného úlohu, na inom mieste zas ďalšiu v štýle "ak zvládneš toto, dostaneš tamto" a tak ďalej. Na planéte obývanej sfetovanými lesbičkami mi to začalo nebezpečne pripomínať staré grécke báje a pri cybervtákovi rozpučenom dvoma asteroidmi mi konečne došlo že je to celé vlastne Jáson a argonauti. V tej chvíli už ma to fakt dožralo že je ten Harrison lenivý ako ploštica, aj keď sa to snaží zahovoriť tým že jeho hrdina si to tiež uvedomí. Ale mne je to fuk, lebo tá kniha je prekombinovaný blábol bez mozgu a schopnosti vyprávať naozajstný príbeh. Jason/Jáson (Iasón) môže kľudne pobiť celý regiment robotov čo vyrástli z zasadených cybersemienok a hacknúť kolotočiarskeho draka a ja si len odpľujem že ďakujem nechcem. Toto je galaktický omyl!

25.09.2018 1 z 5


Čtvrtá planeta smrti 1: Návrat na Planetu smrti Čtvrtá planeta smrti 1: Návrat na Planetu smrti Harry Harrison

Po pár desaťročiach sa Harrison vrátil k Planéte Smrti, pomáhal mu v tom nejaký Mravec Skalandis a musím povedať že sa mi to čítalo naozaj ťažko. Síce sa už neopakovala šablóna predošlých dielov, ale tento naivný pokus o akési hard sci-fi ma teda nepresvedčil ani za máčny mak. Vesmírom sa rúti tajomný čierny objekt vyvolávajúci vlny strachu a odhaliť jeho záhadu môžu iba obyvatelia planéty Pyrrus pretože... dokážu najrýchlejšie tasiť pištole!? Príbeh by predovšetkým nijako nemusel súvisieť s Planétami Smrti, radšej dosadiť nových hrdinov a nestrácať čas krajne nepresvedčivými vysvetľovaniami prečo exhumovať tých starých. Narážky na predchádzajúce dobrodružstvá sú tiež zbytočné, samotné pobehovanie vnútri tajomného asteroidu je otravne kolovrátkovité a odpovede na otázky majú poväčšinou tiež len podobu opakujúcich sa lží a blufovania ( napríklad Jason klame o spojitosti aktuálnej misie so samotnou planétou Pyrrus len aby dosiahol svoje ), alebo sú proste zmätene krkolomné, čo má taktiež frustračnú tendenciu. Keď k tomu ešte pridáme nesmrteľných strážcov galaxie tak výsledok je v mojich očiach proste vesmírny blábol. A je to škoda.

23.09.2018 1 z 5


Druhá planeta smrti Druhá planeta smrti Harry Harrison

Druhá planéta sa mi páčila o stupeň viac, asi to bude tým ironickejším prístupom. Záchranca planét Jason je expresne unesený natvrdlým pobožným indivíduom aby bol odovzdaný "spravodlivosti" za vyluxovanie kasína v predchádzajúcom diely. Táto myšlienka sa mu akosi nepáči a filozofická debata je zakončená haváriou na zaprdenej planéte kde existujú len otroci a otrokári, od skupín čo sa len potulujú púšťou a hľadajú žrádlo až po mestské klany strážiace si každý svoj diel "tajomných" technológií. Prechádzka týmito pošahanými kultúrami a konfrontácie hrdinu s rôznymi kreténmi majú fajn decentne humorný nádych. Vesmírny hazardér Jason je stále superman čo dokáže rafinovať ropu, postaviť parostroj, elektrické batérie i telefón a urobiť tak zo seba najcennejšiu osobu na planéte o ktorú sa vedú vojny. Akurát ten záver je potom tak trochu polovičný, lebo kvôli Jasonovej záchrane je všetko predchádzajúce techno revolucionárske snaženie utnuté v rozlete. Ale čo, zábavné béčkové socio sci-fi.

14.09.2018 4 z 5


Planeta bez návratu Planeta bez návratu Harry Harrison

Svalovo namakaný a empaticky nadaný hrdina Brion, si od minula neužije moc voľna, pretože pronto vyfasuje novú misiu a nechá sa zhodiť na planétu kde každého zabije nejaký pekelný stroj. Z toho dôvodu nemôže mať u seba žiadny kov aby nebol zameraný a považovaný za terč. Na planéte však okrem rôznych jašterov žijú len hnusácky primitívi odený v smradľavých kožkách a žerúcich surové mäso. Čokoľvek iné je pre nich tabu, čo je dôsledok toho že okolo nich tisíce rokov zúri vojna strojov. Druhý diel Briona riešiaceho planetárne konflikty mi prišiel celkovo o triedu slabší než ten prvý, pričom ten rozdiel spočíva v podstate v rôznych maličkostiach. Stále to rýchlo frčí a Harrison tam pichol solídnu záhadičku na vyriešenie, akurát že dnešný čitateľ ju viac-menej prehliadne s prvými náznakmi a už to nie je tak účinne vygradované. Ale záverečná pointa fajn, konečný verdikt teda za tri.

26.08.2018 3 z 5


Planeta zatracených Planeta zatracených Harry Harrison

Harry Harrison jednoznačne zaujal, páčilo sa mi ako elegantne podáva jednoduchú akčnú sci-fi historku a účinne napína až do konca. Na začiatku je venovaný priestor popisu zvláštneho sveta v ktorom žije hrdina Brion, aby mu vzápätí jeden týpek nasadil chrobáka do hlavy a donútil ak vydať sa na misiu pre záchranu iného, menej šťastného sveta. Barbarmi obývaná planéta Dis je v samovražednom konflikte s vyspelejšou civilizáciou ktorá má na nich namierené všetky atómovky a odpočet beží. Brionovou úlohou je pokiaľ možno zničeniu planéty zabrániť a je treba preto odhaliť príčinu nezmyselného, absurdného konania a správania takzvaných Magterov, ktorý sú čosi ako vládnuca kasta, zalezená vo svojich termitiskách. Odsýpajúci dej, fajn záhada a minúty do konca sveta, na mňa to fungovalo a zlupol som knihu ako tic-tac. Nakoniec sa zistí že ( pozor spojler! ) Magteri majú v hlavách plesnivý karfiol a ja som pojal strašlivé podozrenie že (nielen ) naša politická reprezentácia zrejme trpí rovnakým syndrómom. Ale kniha je to moc fajn.

22.08.2018 4 z 5