Veve11111
komentáře u knih
Tajomstvá jedného domu
Zuzana Šulajová
(SPOILER) Na túto knihu mám v podstate viacero rozdielnych názorov. Môj prvý pocit po jej dočítaní bol - no KONEČNE!!! To však neznamená, že považujem knihu za úplne zlú. Knihám od slovenských autoriek sa snažím vyhýbať, lebo (až na malé výnimky) mi neprídu veľmi kvalitné. Táto je tiež akousi výnimkou, aj keď takou inou. Kniha sama o sebe je proste iná. Pustila som sa do nej hlavne vďaka skvelo znejúcej anotácii, námet je podľa mňa super. Štýl písania tiež nebol úplne najnešťastnejší, aj keď niektoré použité slová ma sem tam vytočili, ale na iné "slovenské skvosty", ktoré sa štýlom písania podobali skôr na školskú úlohu, ktoré som niekedy čitala, sa to nechytalo. Kniha sa celkom dobre čítala. ALE! Jej asi najväčší problém podľa mňa bol asi v tom, že bola proste NEKONEČNÁ, veľmi rozťahaná, s kopou nepodstatných odbočiek, veľkým množstvom zbytočných postáv, zvratov atď...Riešila sa tam nevera, ok v poriadku, stáva sa. Ale v každej jednej rodine v dome? Veď tam každá postava bola neverná s každým. Nevadí mi čítať o nevere (len o nej čítať, inak neveru samozrejme odsudzujem) , ale to čo bolo v tejto knihe to bolo proste prehnané. Tam sa človek mal problém zorientovať nie len v postavách, kto je kto, ale aj v tom, kto koho a s kým vlastne podvádza. Bolo to prehnané a zbytočné. Ďalej mi vadili mená postáv. Niektoré priezviská boli doslova smiešne. Tak, ako niektoré postavy v knihe, sa proste nikto na svete nemôže volať. Toto mi tam doslova vadilo. A záver a odhalenie vraha? Akože tí, čo to čítali a sa nad tým zamyslia, reálne odpovedzte si na otázku - O čom bolo vlastne celé to vyšetrovanie? Na čo tam tí policajti vôbec vystupovali, čo vyšetrovali? Keďže sa všetko vyriešilo tak akosi samo. (SPOLIER)! - V knihe boli dokopy 3 vraždy a 1 samovražda. Vrah, ktorý spáchal poslednú vraždu ostal na mieste činu a v podstate sa hneď priznal. Zabil vraha, ktorý spáchal druhú vraždu v poradí, ten sa priznal svojmu vrahovi, ktorí ho už predtým odhalil. No a prvú, najpodstatnejšiu, vraždu spáchala osoba, ktorá na konci spáchala samovraždu a tak bola odhalená, lebo sa priznala vo svojom denníku. Policajti tam boli proste doslova nanič. Všetko by sa vyriešilo, aj keby tam žiadne vyšetrovanie neprebiehalo. A samostní policajti? Úplní neprofesionáli. Nie len jeden sa tam zblížil s podozrivou/svedkyňou. Tieto fakty ma zarazili ešte viac po prečítaní Poďakovania, v ktorom autorka hovorí o tom, že jej otec je bývalý policajt a poskytol jej nejaké konzultácie. Čakala by som, že v takom prípade bude v knihe vyzdvihnutá práca vyšetrovateľov , no prišlo mi to skôr naopak.
Nechcem knihu úplne haniť, platí to čo som povedala, nie je úplne zlá. Povedala by som, že bol tam veľký potenciál, ktorý autorka nie úplne dobre zvládla využiť a celé to nakoniec úplne zbytočne prekombinovala.
Tichá obeť
Caroline Mitchell
Napätie sa pomaly stupňovalo, dej gradoval. Do poslednej kapitoly rozmýšľate, kto je vlastne "dobrý" a kto "zlý". Čo sa tam vlastne stalo? Takéto knihy mám rada. Aj keď záver taký predpokladaný, žiadny wow efekt, ale celkovo knihu hodnotím veľmi pozitívne.
Gamblerova žena
Ružena Scherhauferová
(SPOILER) Vzhľadom na citlivú a ťažkú tému bola kniha napísaná veľmi zle, až nereálne. Závislý chlap by sa nikdy nesprával tak ako muž v knihe, a žena závisláka by sa rozhodne nikdy nesprávala tak, ako manželka v knihe. Celé to bolo absurdné, nereálne. Manželka ma celý čas doslova vytáčala, popravde, ešte viac ako ten chlap. Ona v celej knihe len lamentuje, hovorí o tom, čo jej muž robí, ale pri tom ona sa mu nijak nesnaží pomôcť, dokonca mu aj dáva peniaze, platí zaňho dlhy a začne mu kradnúť a klamať aj ona. Takto sa to vôbec nerobí. Z jej strany úplná pasivita, veď tomu chorému človeku treba aj nejako pomôcť, ak ho ľúbime. Ale ona nerobila vôbec nič. A najabsurdnejšia scéna bola pre mňa scéna, keď sa muž vyhrážal samovraždou a odišiel z domu a nechal jej list na rozlúčku. Tak ona si myslí, že je zbabelec a neurobil by to, ale zároveň sa oňho aj veľmi bojí a netrpezlivo ho čaká, ale zároveň očakáva aj políciu, ktorá jej príde oznámiť, že našli jej muža. Prečo nič nespraví? Prečo ho nejde hľadať? Nekontaktuje políciu? A keď sa jej muž nakoniec vráti, tak ona ho ešte provokuje a doslova sa mu vysmieva, že je zbabelec, preto to neurobil. No čistá absurdita. A koniec knihy? Čistý des. Autorka očividne nevedela, ako sa s touto témou popasovať a tak radšej nechala gamblera zomrieť. A keby aspoň naozaj spáchal samovraždu, žeby to bola taká výstraha pre gamblerov, ktorý by si knihu prečítali, kam až môžu extrémne dlhy človeka dohnať. Ale nie, jeho zrazí auto. Aj tak by podľa mňa bol lepší záver, a vlastne úplne celá kniha by bola lepšia, keby sa v nej niečo dialo - keby sa obaja manželia pustili spolu do boja s touto odpornou chorobou (závislosťou) a na konci ukázali čitateľom, že sa to dá a že po úspešnej liečbe vedia aj také páry opäť viesť šťastný a pokojný život. Autorka si ale očividne vybrala tému, ktorú sa jej nepodarilo úplne dobre spracovať.
Sully - Zázrak na rieke Hudson
Jeffrey Zaslow
Ak si hovoríte - Načo to budem čítať, veď som videl film...- odporúčam aj napriek tomu ísť do tejto knihy. Vo filme sa viac rozoberá daná katastrofa, následky a pod. , v knihe autor bližšia opisuje svoj život, predstavuje nám jeho rodinu, avšak daný let taktiež opisuje. To sa mi veľmi páčilo a čítalo sa to dobre. Mne osobne sa sa kniha veľmi páčila.
Spoznal som ťa bosú
Kelly Rimmer
Musím sa priznať, že som, ani neviem prečo, od knihy veľa neočakávala. Zmenilo sa to však už po prvých stránkach. Kniha ma zaujala hneď od začiatku a tiahlo sa to až do konca. Zhltla som ju za 2 dni a za ten čas som mala ozaj problém pustiť ju z ruky. Bolo to spôsobené asi štýlom písania autorky, pretože príbeh a dej je v podstate taká klasická romantika, no aj napriek tomu, to pre mňa nebola len jedna z mnohých podobných romantických kníh. Táto mi určite zostane ešte dlho nie len v pamäti, ale aj v srdci. Okrem iného sa mi páčilo aj to, že záver nebol rýchlo uťatý, ako to pri takto ladených koncoch býva, ale po vrcholiacej udalosti, ktorou sa dej v podstate skončil, sme si ešte mohli užiť pár strán tejto knihy a jej čítanie ukončiť pomaly a nie unáhlene. (Avšak s pripravenými servítkami, ktoré nepoužije asi málokto). Chválim, odporúčam a už teraz sa teším na čítanie ďalších knižných skvostov tejto autorky :)
Za zatvorenými dverami
B. A. Paris (p)
Kniha bola super. Prečítala som ju za jeden víkend. Odporúčam.
Mesto
Camilla Sten
Úprimne, od knihy som čakala niečo iné. Aj keď nie som milovník hororov, hororové filmy ani nepozerám, lebo se veľmi bojím, v tejto knihe ma nevystrašilo vôbec nič. A práve nejaký jemný horor som podľa anotácie čakala. Kniha nebola zlá, čítala sa dobre, avšak myslím si, že téma opusteného mesta sa dala spracovať aj oveľa lepšie a zaujímavejšie. Rada sa pozerám na Urbex videá, tak som myslela, že tuto to bude niečo podobné - taký knižný urbex, avšak nebolo tam toho až tak veľa. Čo sa týka deja, viac ma bavili časti z minulosti a bola som spokojná aj so záverom, ktorý nebol pritiahnutý za vlasy, ale dá sa povedať, že všetko logicky vysvetlil, to mám rada. Knihu odporúčam, avšak nečakajte žiadnu ducharinu, horor, pri ktorom nebudete dýchať.
Prevtelenie
Emma Donoghue
Knihu som "zhltla" za 4 dni (čo je u mňa expresná rýchlosť). Moc sa mi do nej nechcelo, ale už po prvých stranách som vedela, že sa mi bude páčiť. Príbeh je nevšedný, zaujímavý, koniec neprekvapujúci, ale zato dobre zvládnutý. Knihu určite odporúčam.
Len nie láska nebeská
Catherine Bennetto
Spočiatku som sa do knihy musela dostať, ale od cca. polovice to už šlo a veľmi ma začala baviť.
Keby zavolal
Rosie Walsh
Kniha sa mi veľmi páčila. Čítala sa dobre, rýchlo. Námet zaujímavý, nič zložité, ale napriek tomu napínavé. Prvá polovica knihy sa mi páčila viac, záver mi prišiel taký trochu odfláknutý, ale nevadí. V konečnom dôsledku hodnotím veľmi pozitívne.
Ženy z rodu Springovcov
Anna Todd
Taká príjemná oddychovka, len nejaká väčšiu, hlbšiu pointu som tam nenašla.
Chuť lásky
Poppy J. Anderson
Príjemná oddychovka. Po dlhom čase romantická kniha, ktorá ma NEnudila :)
Muž na úteku, žena dolu hlavou
Ivana Lacková
(SPOILER) Nerada píšem kritiku, zlé recenzie a podobne, ale tuto musím vyjadriť svoj názor. Táto kniha bola pre mňa o ničom a to doslova. Ja vlastne ani neviem o čom som čítala. Pripadalo mi to, ako keby autorka silou mocou chcela niečo napísať, ale nemala žiaden nápad, nič , tak len posplietala nejaké vety dokopy a bum - máme z toho knihu. Časté nelogické súvislosti, nereálne veci, nepochopiteľné správanie postáv... V prvej polovici mi dosť vadili aj návraty postáv do minulosti v podobe spomienok - pekné, ok, ale zbytočne rozpísané na 3 - 4 stránky a s príbehom to absolútne nesúviselo, skôr to malo za úlohu len umelo natiahnuť metráž knihy. Čítať prvú polovicu knihy mi doslova vadilo. Dvaja ľudia, ktorí sa náhodou stretnú, tvária sa, aké majú obrovské problémy v živote, pri tom to tak vôbec nie je, to asi len autorka chcela vyrobiť drámu v živote oboch postáv, ale nechcela použiť nič naozaj drsné, strávia spolu jeden víkend plný nereálností, trápností , chodia spolu navštevovať nejakých zvláštnych ľudí, ani neviem prečo a tam riešia ani neviem čo. Potom sa rozlúčia a ďalej žijú svoje životy, aby sa na úplne poslednej stránke knihy zas stretli a ... a nič. Nestane sa nič. Záver žiadny.
Pri tejto knihe som si potvrdila, prečo som prestala čítať lacné knihy od slovenských autoriek - štýl písma, reč, slová ... všetko mi to pripadá ako pokus o napísane školskej úlohy. Naozaj, keď človek začne čítať lacnú slovenskú knihy po dočítaní nejakej dobrej zahraničnej (v mojom prípade dokonca po excelentnom škandinávskom krimi) , nestačí sa čudovať, ako zle môžu byť niektoré knihy napísané.
Tá predo mnou
J. P. Delaney (p)
Zaujímavá kniha, námet, ale pre mňa rozuzlenie, ktoré ani neprišlo na úplný záver, ale o dosť skôr, nebolo nič prekvapivé, čo ja zas mám veľmi rada, keď mi záver vyrazí dych a vôbec by som to nepovedala. Okrem toho, mi aj vadilo, že v istých častiach nebola úvodzovkami označená priama reč, tak zvláštne sa tieto pasáže čítali. Ale v konečnom dôsledku nie zlá kniha a odporúčam.
Tá, čo prežije
Megan Miranda
Do knihy som sa akosi nevedela dostať, možno až posledných sto strán ma to ako-tak začalo baviť. Potenciál to malo, no mne táto kniha nejak nesadla.
Tichá pacientka
Alex Michaelides
Kniha sa veľmi dobre číta. Mne to celá kniha pripadala tak, že v podstate sa tam celý čas nedeje nič podstatné, ale aj napriek tomu sa to výborne číta a dej, aj keď nie je ničím extra zaujímavý, tak veľmi rýchlo plynie a vy sa knihou tak ľahko prečítate na koniec a tam to príde. Na konci pochopíte, že to nepodstatné, bolo vlastne veľmi podstatné a kniha bola veľmi zamotaná celý čas, ale to, že zamotaná bola ziatíte naozaj až na posledných stránkach. Táto kniha má presne taký typ konca, že aj tí čitatelia, ktorí zvyčajne vedia koniec celkom presne odhadnúť, by to pri tejto knihe nikdy nedali. Proste na konci je niekoľko zvratov a wow efektov a práve to robí z tejto knihy super počin. Určite odporúčam.
